Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/508/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1713202607 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1713202607.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členiek senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zast. ERASMUS LEGAL, s.r.o., Justičná 9, Bratislava, proti odporkyni: Q. P., nar. XX.XX.XXXX, O. Č.. XX, o zaplatenie 404,17 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 22. apríla 2014, č.k. 37C 66/2013-26, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zamietnutia návrhu na zaplatenie poistného vo výške 23,55 eur, a v napadnutej časti, týkajúcej sa trov konania, potvrdzuje. Späťvzatie návrhu navrhovateľa v časti o zaplatenie kapitalizovaného úroku z omeškania vo výške 6,84 eur pripúšťa, rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti zrušuje, a konanie zastavuje. V napadnutej časti zamietnutia návrhu na zaplatenie kapitalizovaného úroku z omeškania vo výške 32,49 eur, rozsudok súdu prvého stupňa mení tak, že odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi 32,49 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 326,56 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,025 % denne od 17.01.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 68,67 eur, z toho vo výške 14,40 eur titulom zaplateného súdneho poplatku a vo výške 54,27 eur titulom trov právneho zastúpenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, a vo zvyšku návrh zamietol. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že navrhovateľ ako veriteľ uzatvoril dňa 21.12.2009 s odporkyňou ako dlžníčkou úverovú zmluvu č. 3912087878, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 1.000 eur, ktorý sa odporkyňa zaviazala splácať formou 24 pravidelných mesačných splátok vo výške 66,81 eur. Zo zmluvy o úvere zistil, že ročná úroková sadzba bola stanovená na 37,87 %, RPMN od 43,2% do 48,1%, priemerná hodnota RPMN bola 48,96 eur, a celkové náklady spotrebiteľa boli dohodnuté vo výške 442,64 eur. Z výzvy zo dňa 29.11.2011 vyplynulo, že navrhovateľ vyzval odporkyňu na úhradu celého čerpaného úveru vo výške 404,17 eur do 15 dní od spísania výzvy. Poukázal na to, že navrhovateľ sa návrhom od odporkyne domáhal zaplatenia 404,17 eur, a to istiny vo výške 326,56 eur, úroku z istiny do času zosplatnenia úveru vo výške 40 eur, ušlého úroku vo výške 5,05 eur, dlžného poistného vo výške 23,55 eur, poplatku za vedenie účtu vo výške 9,01 eur a úroku z omeškania od zosplatnenia do dňa podania návrhu vo výške 39,33 eur. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 2 písm. b), a § 4 ods. 2, 3 a 4 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a § 517 ods. 2 Obč. zák., keď vzhľadom na nejednoznačné určenie ročnej percentuálnej miery nákladov, považoval odporkyni poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Odporkyňu preto zaviazal na zaplatenie istiny vo výške 326,56 eur bez úrokov a poplatkov, a v časti žalovaných úrokov (40 eur a 5,05 eur) a poplatkov (9,01 eur) návrh navrhovateľa zamietol. Návrh zamietol aj v časti požadovaného dlžného poistného vo výške 23,55 eur, a v časti uplatneného úroku z omeškania od zosplatnenia do dňa podania návrhu vo výške 39,33 eur, nakoľko výšku týchto nárokov nemal za jednoznačne preukázanú. Ohľadom požadovaného kapitalizovaného úroku z omeškania vo výške 39,33 eur uviedol, že zo samotného návrhu ani z príloh nebolo možné zistiť, za aké obdobie, z akej sumy a pri akom úroku z omeškania je uvedená suma vypočítaná. Odporkyňu potom zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,025 % denne (teda 9,125 % ročne) zo sumy priznanej istiny 326,56 eur od 17.01.2013 do zaplatenia, výšku úroku z omeškania určil v súlade s ust. § 3 ods. 1 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z.. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., a po skonštatovaní, že navrhovateľ bol úspešný v časti zaplatenia sumy 326,56 eur, teda v 80 %, a odporkyňa v časti zaplatenia sumy 77,61 eur, teda v 20 %, náhradu trov pomerne rozdelil, a odporkyňu zaviazal na zaplatenie 60 % náhrady trov navrhovateľa (80 % - 20 %). Uviedol, že táto náhrada trov konania pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 24 eur, a z trov právneho zastúpenia vo výške 90,45 eur, vyčíslených podľa § 10 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za dva úkony právnych služieb (prevzatie a príprava zastúpenia a písomné podanie na súd), 2x režijný paušál vo výške 7,81 eur a 20% DPH, pričom 60 % predstavuje 68,67 eur. Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie, ktorým napadol zamietajúci výrok v časti nepriznania kapitalizovaného úroku z omeškania, nepriznania poistného ako i rozhodnutie o trovách konania. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, alebo zmeniť a jeho návrhu vyhovieť v celom rozsahu vrátane uplatnených trov prvostupňového konania. Poukázal na to, že ak súd prvého stupňa jeho návrh v časti zamietol z dôvodu, že je objektívne neurčitý a nepreskúmateľný, nepostupoval správne, keď ho vôbec nevyzval na doplnenie návrhu alebo na odstránenie vád určitosti a zrozumiteľnosti v súlade s ust. § 43 ods. 1 O.s.p.. V prípade, že by svoje podanie neopravil alebo nedoplnil, mal ho súd prvého stupňa odmietnuť, ale nie zamietnuť, keďže zamietnutie neúplného podania pre jeho neurčitosť je odňatím možnosti konať pred súdom. Zdôraznil, že nakoľko súd prvého stupňa ním uvedeným spôsobom nepostupoval, zaťažil konanie vadou a porušil jeho právo na spravodlivé súdne konanie. Poukázal však i na to, že skutočnosti, ktoré boli podľa názoru súdu prvého stupňa nezrozumiteľné resp. neurčité, jednoznačne vyplývajú z vykonaného dôkazu, a to splátkového kalendára, priloženého k návrhu. Mal za to, že všetky ním tvrdené skutočnosti sú zo splátkového kalendára jasné a zrozumiteľné, a súd prvého stupňa sa s nimi v rámci hodnotenia dôkazov mohol bez väčších problémov oboznámiť. Ak napriek tomu vyhodnotil špecifikáciu žalovaného nároku ako neurčitú resp. nezrozumiteľnú, mal ho vyzvať na doplnenie o detailný výpočet kapitalizovaného úroku z omeškania, odôvodnenie nároku na úrok z úveru do zosplatnenia, na ušlý úrok a poistné, čo však súd prvého stupňa neurobil. Jeho rozhodnutie potom považoval na arbitrárne, vadné a zvýhodňujúce odporcu ako spotrebiteľa nad zákonný rámec jeho ochrany. K odvolaniu pripojil detailné prepočty v časti požadovaného poistného a kapitalizovaného úroku z omeškania, keď mal za to, že z týchto prepočtov vyplýva, že si nárokoval úrok z omeškania v zákonnej výške, preto súd prvého stupňa nemohol tento nárok zamietnuť len preto, že mu zo splátkového kalendára nebol zrejmý výpočet jeho výšky. Svoj návrh v časti nároku na zaplatenie kapitalizovaného denného úroku z omeškania zobral v časti prevyšujúcej sumu 32,49 eur späť. Žalovaný nárok na poistné odôvodnil tým, že na prednej strane úverovej zmluvy si účastníci konania dohodli poistenie „balíček PREMIUM“ vo výške 4,71 eur zahrnutej v mesačnej splátke, a zo splátkového kalendára vyplýva, že mu odporkyňa neuhradila poistné vo výške 23,55 eur. Uplatnil si aj trovy odvolacieho konania v celkovej výške 29,57 eur s DPH. Odporkyňa odvolanie nepodala, a k odvolaniu navrhovateľa a k čiastočnému späťvzatiu návrhu sa v určenej lehote nevyjadrila. Odvolací súd preskúmal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu odvolania odporcu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné len sčasti. Nakoľko navrhovateľ zobral v odvolaní svoj návrh na zaplatenie kapitalizovaného denného úroku z omeškania v časti prevyšujúcej sumu 32,49 eur, teda v časti 6,84 eur späť, vyzval odvolací súd prípisom zo dňa 07.09.2015 odporkyňu na oznámenie, či so späťvzatím návrhu v uvedenej časti súhlasí, v lehote päť dní od doručenia výzvy. Výzva bola odporkyni doručená dňa 01.10.2015. Keďže sa k čiastočnému späťvzatiu návrhu navrhovateľom nevyjadrila, mal odvolací súd v súlade s ust. § 101 ods. 3 O.s.p. za to, že nemá námietky. Podľa ust. § 208 O.s.p., ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví. Vzhľadom na to, že boli splnené všetky zákonné podmienky citovaného ustanovenia, odvolací súd podľa ust. § 208 O.s.p. späťvzatie návrhu v časti o zaplatenie kapitalizovaného úroku z omeškania vo výške 6,84 eur pripustil, rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti zrušil a konanie zastavil. Predmetom odvolacieho konania následne bolo preskúmanie rozsudku súdu prvého stupňa v časti napadnutej odvolaním navrhovateľa, teda v časti zamietnutia návrhu navrhovateľa na zaplatenie dlžného poistného vo výške 23,55 eur a kapitalizovaného úroku z omeškania od zosplatnenia do dňa podania návrhu vo výške 39,33 eur, po čiastočnom späťvzatí vo výške 32,49 eur. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu a v ňom založených listinných dôkazov dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol správne, keď návrh navrhovateľa v časti požadovaného dlžného poistného vo výške 23,55 eur zamietol, nakoľko nebol navrhovateľom preukázaný. Navrhovateľ si tento nárok v návrhu na vydanie platobného rozkazu uplatnil bez akéhokoľvek zdôvodnenia, pričom v odvolaní argumentoval tým, že mu patrí z dôvodu, že na prednej strane úverovej zmluvy si účastníci konania dohodli poistenie vo výške 4,71 eur zahrnutej v mesačnej splátke, a zo splátkového kalendára vyplýva, že mu odporkyňa poistné v žalovanej výške neuhradila. Odvolací súd považuje v prvom rade za potrebné uviesť, že z úverovej zmluvy vôbec nevyplýva, že by si účastníci dohodli poistenie, nakoľko toto „dojednanie“ bolo odporkyni podsunuté takým spôsobom, že podpisom úverovej zmluvy súhlasila zároveň aj s tým, aby bola poistníkom poistená pre prípad dlhodobej pracovnej neschopnosti, straty pravidelného zdroja príjmu, a pre prípad invalidity alebo smrti následkom úrazu s tým, že úhrada za poistenie PREMIUM predstavuje 4,71 eur mesačne. Bez toho, aby takéto konanie navrhovateľa hodnotil, dospel k rovnakému záveru ako súd prvého stupňa, že navrhovateľ žalovaný nárok na zaplatenie poistného nepreukázal, keď nepredložil žiadny dôkaz o tom, že by skutočne odporkyňu v rámci svojho predmetu činnosti zapísanom vo výpise z Obchodného registra „sprostredkovanie poistenia ako poisťovací agent“ na základe jej súhlasu v úverovej zmluvy aj poistil. Súhlas odporkyne s tým, aby bola poistená nemôže v žiadnom prípade nahrádzať povinnosť navrhovateľa svoj nárok na zaplatenie poistného preukázať konkrétnymi dôkazmi. Z uvedeného dôvodu rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorou bol návrh navrhovateľa na zaplatenie dlžného poistného vo výške 23,55 eur zamietnutý, potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p.. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ sa od odporkyne domáhal aj príslušenstva žalovanej istiny, a to úroku z omeškania od zosplatnenia úveru do zaplatenia, keď požadovaný úrok z omeškania od zosplatnenia úveru do podania návrhu na súd vypočítal a vyčíslil pevnou sumou, po čiastočnom späťvzatí vo výške 32,49 eur, a úrok z omeškania od podania návrhu na súd požadoval vo výške 0,025 % denne od 17.01.2013 do zaplatenia. Súd prvého stupňa mu v napadnutom rozsudku priznal 0,025 % úrok z omeškania denne (9,125 % ročne) z istiny 326,56 eur od 17.01.2013 do zaplatenia a vo zvyšku jeho nárok na zaplatenie úroku z omeškania zamietol. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa nepostupoval správne, ak nárok navrhovateľa na zaplatenie vyčísleného úroku z omeškania za dobu omeškania odporkyne od zosplatnenia úveru do 16.01.2013 zamietol, nakoľko nárok na zaplatenie úroku z omeškania je zákonným nárokom veriteľa proti dlžníkovi, ktorý sa so splnením dlhu dostal do omeškania, a to v zmysle ust. § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Dôvodom na zamietnutie úroku z omeškania, vyčísleného pevnou sumou za konkrétne obdobie, nemôže byť súdom prvého stupňa tvrdená skutočnosť, že výšku požadovaného úroku z omeškania nebolo možné zistiť, pretože táto vyplýva jednak z ust. § 3 ods. 1 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z., z výšky priznanej istiny 326,56 eur a z prvého dňa omeškania (15.12.2011), teda 15 dní od zosplatnenia úveru. Odvolací súd sa v tomto smere stotožnil s odvolaním navrhovateľa, keď mal za to, že mu za čas omeškania odporkyne so zaplatením zosplatnenej a súdom prvého stupňa právoplatne priznanej istiny 326,56 eur od 15.12.2011 do 16.01.2013 prináleží úrok z omeškania vo výške 32,49 eur. Vychádzal pritom z ust. § 3 ods. 1 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z., podľa ktorého je výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, pričom ku dňu 15.12.2011 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 1 %, a výška úrokov z omeškania potom predstavuje 9 %. Za obdobie od 15.12.2011 do 16.01.2013, teda za 398 dní omeškania so zaplatením istiny 326,56 eur patrí potom navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 32,49 eur. Preto rozsudok súdu prvého stupňa v časti zamietnutia návrhu na zaplatenie kapitalizovaného úroku z omeškania podľa ust. § 220 O.s.p. zmenil, a uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 32,49 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Čo sa týka odvolania navrhovateľa proti výroku rozsudku, ktorým súd prvého stupňa rozhodol o jeho trovách konania podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., poukazuje odvolací súd na to, že navrhovateľ v odvolaní ničím neargumentoval, a nenamietal ani právne posúdenie a ani výšku jemu priznaných trov. Preto sa obmedzí len na konštatovanie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa i v tejto časti. Ak o trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 2 O.s.p. pri čiastočnom úspechu navrhovateľa a čiastočnom úspechu odporkyne v konaní, vec posúdil po právnej stránke správne, aplikoval správne zákonné ustanovenie, a správne určil aj výšku navrhovateľovi priznaných trov, pričom svoj postup aj zrozumiteľným spôsobom odôvodnil. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa trov konania, podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal ich náhradu vzhľadom na čiastočný úspech oboch účastníkov v odvolacom konaní. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.