Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/313/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1713207166 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1713207166.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na vtedy maloletú Q., A.. XX.XX.XXXX zo sumy XXX,XX € mesačne na sumu XXX € mesačne, od 28.12.2012, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Zročné výživné za obdobie od 28.12.2012 do 31.03.2014 v sume X.XXX,XX € je otec povinný uhradiť v dvoch splátkach, sumu XXX,XX € do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a sumu XXX,XX € do 60 dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám matky pod stratou výhody splátok. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č.k. 14C 74/02-44 zo dňa 04.09.2003 v časti výšky výživného na Veroniku. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 26, § 62, § 63 ods. 1, 2, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zák. o rodine. Súd prvého stupňa mal na základe vykonaného dokazovania preukázané, že návrh na zvýšenie výživného je dôvodný, keď nastala zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného. Na strane vtedy maloletej Q. nastala podstatná zmena vo veku XX rokov, keď je študentkou strednej školy a priemerné mesačné výdavky, ktoré matka na maloletú vynakladá sú mesačne asi XXX €. Súd prvého stupňa vychádzal pri posudzovaní výživného z veku, jej odôvodnených potrieb týkajúcich sa výdavkov na stravovanie, ošatenie, školské a mimoškolské aktivity. Súd prvého stupňa sa nestotožnil s argumentáciou otca, že nie je schopný prispievať na výživu Q. vyššou sumou ako bolo doposiaľ určené, nakoľko má príjem X.XXX € brutto mesačne a nepravidelné príjmy, ktoré uviedol v sume asi XXX € ročne. Súd prvého stupňa zistil príjem matky X.XXX €, obaja rodičia majú ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu. Súd prvého stupňa porovnal pomery oboch rodičov, posúdil, že výživné nebolo zvyšované po dobu 10,5 roka a toto obdobie odôvodňuje zmenu vo výške výživného pre Q.. Za uvedené obdobie neúmerne vzrástli všetky náklady, ktoré znáša matka sama, nakoľko otec pred 5 rokmi začal uhrádzať výživné iba v sume XXX €. Matkou vyčíslené náklady na Q. vo výške XXX € mesačne nepokrývajú výdavky spojené s modelingom, ktorému sa Q. venuje. Dokazovaním bolo zistené, že Q. z tejto činnosti doposiaľ nemá finančné príjmy, práve naopak matka uhrádza všetky výdavky Q., ktoré neuhrádza agentúra. Súd prvého stupňa neuznal ani otcove tvrdenie, že XX ročný syn jeho manželky má mesačné výdavky, ktoré by výživným v sume XXX,XX € boli pokryté. Súd prvého stupňa poukázal na to, že potreby XX ročnej skoro dospelej ženy sú minimálne v nákladoch na osobnú hygienu omnoho vyššie. Takisto sa Veronika venuje bohatej krúžkovej činnosti, hrá na klavír, plávanie, ktoré činnosti sú v záujme jej osobnostného a fyzického zdokonaľovania potrebné. Rozhodnutie venovať sa modelingu bolo rozhodnutie Q., avšak všetky náklady s tým znáša matka. Zročné výživné za obdobie od 28.12.2012 do 31.03.2014 povolil súd prvého stupňa zaplatiť v 2 splátkach. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec Veroniky. Nesúhlasil so zvýšením výživného, keď uviedol, že v čase posledného určovania výživného príjem vo výške XX.XXX,-Sk v pracovnej pozícii vedúci technik rádio OK. Od tejto doby sa jeho príjem podstatne znížil. Namietal nesprávnosť uvedenia jeho zárobku, keď suma X.XXX € predstavuje mesačný príjem spoločne s manželkou. Súd prvého stupňa neprihliadol na objektívne zmenené pomery na jeho strane, takýto príjem už dlhodobo nedosahuje. Poukázal na náklady pre Q., ktoré považuje za neprimerané, porovnával ich s nákladmi na syna jeho manželky. Poukázal tiež na to, že uzavrel druhé manželstvo, z ktorého sa mu dňa 28.11.2004 narodil maloletý syn L. a v spoločnej domácnosti s ním žije aj maloletý F. O., ktorý bol zverený do osobnej starostlivosti manželky a na ktoré ona poberá výživné XXX,XX €. Nevlastní žiadnu nehnuteľnosť a na prevádzkovanie starého rodinného domu vo Q. Ú. si s manželkou museli zobrať úver vo výške XX.XXX € ktorý splácajú. Q. podporoval vo všetkých jej aktivitách, pričom nie sú pravdivé tvrdenia matky Q., ktorá ho vykresľuje ako bezcharakterného otca. Cíti povinnosť voči Q. aj k jej výchove, ako aj k plneniu vyživovacej povinnosti. Takto zvýšené výživné by sa negatívne dotkli jeho životnej úrovne, ako aj ďalších vyživovaných detí. Žiadal zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa a návrh na zvýšenie výživného zamietnuť. Kolízny opatrovník vo vyjadrení na odvolanie otca uviedol, že súd prvého stupňa dostatočne zhodnotil všetky skutočnosti a mal na zreteli vek a opodstatnené potreby maloletej a tiež zohľadnil schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov. Navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa, ako správny. Matka Q. sa na odvolanie nevyjadrila. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, odvolaniu otca nie je možné vyhovieť. Súd prvého stupňa vo veci vykonal potrebné dokazovanie, z ktorého vyvodil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil. V odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa. Súd prvého stupňa správne zisťoval zmenu pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zák. o rodine, keď zistil, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti v roku 2003 uplynula doba vyše 10 rokov, z ktorú sa zmenili potreby a náklady na Veroniku. Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa konštatuje, že potreby Veroniky možno porovnávať s potrebami dospelého človeka, ktoré sú naviac navýšené o náklady týkajúce sa prípravy na budúce povolanie. Odvolací súd neprihliadol ani na námietku otca týkajúcu sa nákladov na Q., keď podstatnú časť nákladov na Q. i naďalej bude znášať matka Q.. Odvolací súd v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. poukazuje na správne dôvody súdu prvého stupňa, s ktorými sa stotožňuje. Vyživovacia povinnosť je prvoradá povinnosť každého rodiča, je to zákonného právo každého dieťaťa. Vyživovacia povinnosť je prednostná povinnosť každého rodiča, ktorý si túto musí plniť aj na úkor svojich osobných potrieb. Odvolací súd nemohol prihliadnuť na ďalšie vyživovacie povinnosti otca, keď túto má aj matka Veroniky. Odvolací súd predpokladá, že narodenie ďalšieho dieťaťa bolo plánované s vedomím, že otec je spôsobilý uživiť riadne všetky svoje deti. Odvolací súd poukazuje aj na výšku úveru, ktoré bol otcovi poskytnutý, keď pre jeho poskytnutie musel otec preukázať svoje majetkové pomery a spôsobilosť ho splácať. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 219 O.s.p.. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.