Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/35/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1713208277 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1713208277.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: J. L. J. W. I. T. Z. R. Á. , narodená dňa X.XX.XXXX, bytom E., R. Č.. XX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, Moyzesova č. 2, Pezinok, dieťa rodičov: matka L. J. W. I. T. Z. R. Á. , narodená dňa X.X.XXXX, bytom E., R. Č.. XX, zastúpená JUDr. Barborou Šrutekovou, advokátkou v Trnave, Hlavná č. 44, otec D. P. Z. A. Í. F. L. P. , narodený dňa X.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX, T. - T. XXXXX, Č. S., zastúpený JUDr. Petrom Križanom, advokátom v Nitre, Koceľova č. 2, o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletej J. L., na odvolanie oboch rodičov proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 20. marca 2015, č.k. 9 P 90/2013-302, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 20. marca 2015, č.k. 9 P 90/2013-302, vo výrokoch v poradí prvý až štvrtý, ktorými súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej J. L., o zročnom výživnom, o povinnosti otca prispievať na tvorbu úspor, o úprave styku otca s maloletou J. L., p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Pezinok rozsudkom (v poradí druhým) zo dňa 20.3.2015, č.k. 9 P 90/2013-302, I. uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej J. L. počnúc dňom 28.5.2013 do 31.8.2013 sumou 450,-- € mesačne, počnúc dňom 1.9.2013 do 31.12.2013 sumou 550,-- € mesačne a počnúc dňom 1.1.2014 naďalej sumou 400,-- € mesačne, vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky maloletej J. L.; II. zročné výživné otca za čas od 28.5.2013 do 20.3.2015 v sume 2.718,-- € uložil otcovi povinnosť zaplatiť k rukám matky dieťaťa do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku; III. otcovi uložil povinnosť prispievať na tvorbu úspor maloletého dieťaťa sumou 100,-- € mesačne na osobitne zriadený účet vedený na meno maloletého dieťaťa, vždy do 15. dňa v mesiaci, počnúc právoplatnosťou rozsudku; IV. upravil styk otca s maloletou J. L. tak, že je oprávnený stretávať sa s ňou každú tretiu nedeľu v mesiaci v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky maloletého dieťaťa, kedy si maloleté dieťa vyzdvihne v mieste jeho bydliska počnúc právoplatnosťou rozsudku; V. uložil matke povinnosť informovať otca dieťaťa o zdravotnom stave maloletého dieťaťa a o všetkých podstatných zmenách a aktivitách maloletého dieťaťa písomne, telefonicky alebo elektronickými prostriedkami, najneskôr do troch dní odo dňa skutočnosti zakladajúcej túto povinnosť; VI. žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.). Vychádzal z návrhu matky podaný na súde prvého stupňa dňa 28.5.2013, ktorým navrhla maloletú J. L. zveriť do svojej osobnej starostlivosti, určiť, že obaja rodičia sú oprávnení dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, uložiť otcovi dieťaťa povinnosť platiť výživné na dieťa v sume 1.000,-- € mesačne a tiež prispievať na tvorbu úspor maloletej sumou 500,-- € mesačne; styk otca s maloletým dieťaťom upraviť nežiadala. Rozsudkom (v poradí prvým) zo dňa 8.11.2013, č.k. 9 P 90/2013-73, súd prvého stupňa I. zveril maloletú J. L. do osobnej starostlivosti matky; II. rozhodol, že obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok; III. otcovi uložil povinnosť platiť výživné v sume 650,-- € mesačne a prispievať sumou 200,-- € mesačne na tvorbu úspor maloletej; IV. styk otca dieťaťa s maloletou ponechal neobmedzený, V. žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Na odvolanie oboch rodičov Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 30.5.2014, č.k. 20 CoP 8/2014-100, rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti (vo výroku, ktorým rozhodol o výživnom, o tvorbe úspor, o styku otca s maloletým dieťaťom) podľa ustanovenia § 221 ods. l písm. f/, h/ O.s.p. zrušil a podľa ustanovenia § 221 ods. 2 O.s.p. vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie. Vytýkal súdu prvého stupňa, že dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pokiaľ v odôvodnení svojho rozhodnutia v rozpore s návrhom a obsahom spisu uviedol, že matka nežiadala o spätné určenie výživného. Pokiaľ za tohto stavu nerozhodol o spätnom určení výživného s uvedením odôvodnenia, trpí konanie vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keďže v tejto časti je rozhodnutie súdu prvého stupňa nepreskúmateľné. Súd ďalej pochybil, keď neurčil miesto, kde má otec dieťaťa vyživovaciu povinnosť plniť, keď bez ďalšieho akceptoval ako odôvodnený náklad na výživu maloletej nadštandardný výdavok na starostlivosť o dieťa v jasliach v sume 278,-- €, pričom žiadnym spôsobom nevysvetlil jeho opodstatnenosť vzhľadom na vek dieťaťa a trvanie rodičovskej dovolenky matky; neuviedol, z akého príjmu matky v rozhodnom období vychádzal. Rodičia sa nedohodli na úprave styku otca s maloletým dieťaťom a napriek tomu ponechal styk neobmedzený odkazujúc na dohodu rodičov. Súdu prvého stupňa uložil povinnosť zistiť dostatočne skutkový stav veci, riadne zhodnotiť zistený skutkový stav veci a rozhodnúť o vyživovacej povinnosti v súlade s ustanoveniami Zákona o rodine odo dňa podania návrhu matkou, vrátane určenia platobného miesta a tiež upraviť styk otca s maloletou výrokom, ktorý bude spĺňať zákonné podmienky určitosti a zrozumiteľnosti. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvého stupňa rozhodol po tom, ako na základe zopakovaného, doplneného, dokazovania mal preukázané nasledovné právne skutočnosti. Rodičia maloletej J. L., narodenej dňa X.XX.XXXX, nie sú manželia, v spoločnej domácnosti žili od januára 2011 do júna 2012, kedy otec opustil spoločnú domácnosť. Matka maloletej bola v čase podania návrhu na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok a prídavok na dieťa; spolu s maloletou obýva rodinný dom, ktorý je vo vlastníctve jej matky. V čase podania návrhu otec pracoval v spoločnosti AUTOCENTRUM AAA AUTO, a.s., prispieval dobrovoľne na výživu dcéry sumou 500,-- € mesačne, v Prahe vlastnil 3-izbový byt, býval v Slovenskej republike. Naďalej pracuje v Slovenskej republike v manažérskej pozícii, inú vyživovaciu povinnosť (v čase rozhodovania súdu) nemá, dobrovoľne prispieva svojim rodičom, ktorí sú dôchodcovia. Otec o dieťa prejavuje iba sporadický záujem, u otca dieťa nikdy neprespalo. Matka riadne zabezpečuje osobnú starostlivosť o dieťa, ktoré začalo navštevovať predškolské zariadenie DOMČEK Modra s.r.o. v septembri 2013, kde matka zaplatila v septembri 2013 sumu 250,-- €, v októbri 2013 sumu 284,-- €, v decembri 2013 sumu 72,-- €, v januári 2014 sumu 292,-- €, vo februári 2014 sumu 284,-- €, v marci 2014 sumu 292,-- €, v apríli 2014 sumu 332,-- €, v máji 2014 sumu 290,-- €, v júni 2014 sumu 308,-- €, v júli 2014 sumu 397,50 €, v auguste 2014 sumu 290,-- €, v septembri 2014 sumu 230,-- €, v októbri 2014 sumu 296,-- €. Od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok matka dieťaťa poberala od 1.12.2011 prídavky na dieťa v sume 23,52 € mesačne, rodičovský príspevok od 1.6.2012 do 31.12.2013 v sume 199,60 € mesačne, príspevok na starostlivosť o dieťa od 1.1.2014 do 31.7.2014 v sume 230,-- € mesačne. Dávku v hmotnej núdzi a ani náhradné výživné nepoberala. Mesačné výdavky na dieťa matka prezentovala v sume 964,10 €: poistenie v sume 29,10 €, bývanie v sume 200,-- €, lieky a probiotiká v sume 12,-- €, strava v sume 140,-- €, škôlka v sume 350,-- €, hygienické potreby v sume 50,-- €, ošatenie v sume 80,-- €, smeti a voda v sume 10,-- €, voľný čas - výlety v sume 90,-- €. Matka dieťaťa pracuje ako predajca nových automobilov v Porsche Inter Auto Slovakia, spol. s r.o., kde jej príjem je 352,-- € brutto + 448,-- € brutto ako garantovaná provízia. V spoločnosti AUTO PALACE Panónska s.r.o. pracovala matka dieťaťa od 1.2.2014 do 31.7.2014 ako predajca ojazdených vozidiel, pracovný pomer ukončila z rodinných dôvodov, nakoľko sa chcela viac venovať svojmu dieťaťu a nevyhovovala jej pracovná doba. V spoločnosti Andrej Krajčovič - MAGNUM, prevádzka Husacina U Jakuba, matka dieťaťa pracovala iba na skúšku, k uzatvoreniu pracovného pomeru neprišlo. Priemerný mesačný zárobok otca za čas od júla 2014 do septembra 2014 bol v sume 49.903,-- Kč netto, cestovné náhrady mal v sume 11.100,-- Kč, v mesiaci november 2014 predstavoval jeho príjem sumu 33.642,-- Kč, cestovné náhrady sumu 11.247,-- Kč. Otec dieťaťa dňa 10.11.2014 predal byt v katastrálnom území H.-A. za kúpnu cenu 2.300.000,-- Kč. S odkazom na výpis z bežného účtu otca dieťaťa venuje sa internetovým hazardným hrám. Momentálne žije s priateľkou v Nitre; v čase rozhodovania súdu prvého stupňa napadnutým rozsudkom priateľka otca bola v 6. mesiaci tehotenstva, išlo o rizikové tehotenstvo. V čase rozhodovania súdu matka bola zamestnaná v spoločnosti Porsche Auto Slovakia na dobu určitú. Celkové mesačné výdavky na dieťa a matku, podľa jej vyjadrenia, sú v sume 1.684,65 €, príjmy predstavujú sumu 785,-- €. Dieťa navštevuje súkromnú materskú škôlku, nakoľko sa matke nepodarilo umiestniť ju do zariadenia štátneho. Matka využívala štátny príspevok na škôlku v sume 230,-- €; nebráni otcovi dieťaťa, aby sa s dcérou stretával, avšak otec o dieťa záujem nejaví žiaden. Otec navrhol určiť výživné v sume 300,-- € a zročné výživné navrhol zaplatiť v splátkach. Styk s dieťaťom navrhol raz za dva týždne v rozsahu 4 hodiny a počas letných prázdnin jeden týždeň v júli a jeden v auguste. Iný príjem, len ten, ktorý preukázal, nemá, býva v Nitre, kde si prenajíma byt za 150,-- € mesačne. Výdavky predstavujú sumu 200,-- € mesačne na stravu, splátky pôžičky v sume 300,-- € mesačne, nájom za byt v Prahe, pohonné hmoty 150,-- €. Príjmy matky dieťaťa považuje za nadštandardné, bez dôvodu opustila dobre platené miesto, žije vo veľkom rodinnom dome. Sám nemá žiaden majetok, iba svoj príjem, býva v prenajatom byte, musí si zabezpečiť nové bývanie, nakoľko si zakladá novú rodinu. Má vyživovaciu povinnosť ku svojej priateľke, ktorá čaká dieťa a tiež k nenarodenému dieťaťu. Kolízny opatrovník navrhol súdu ponechať pôvodne určené výživné v sume 650,-- €, nakoľko je povinnosťou rodičov udržať životnú úroveň dieťaťa a tvorbu úspor ponechal na úvahu súdu. Rozsudok odôvodnil ustanovením § 62 ods. l, ods. 2, ods. 4, ods. 5, § 75 ods. 1, ods. 2 Zákona o rodine a skutkovo tým, že konanie o zverenie maloletej J. L. do starostlivosti matky, že obaja rodičia budú zastupovať a spravovať majetok dieťaťa, je právoplatne skončené. Spornou naďalej bola otázka výšky výživného; neakceptoval všetky matkou vyčíslené výdavky na dieťa v sume 964,-- € mesačne. Bývanie v hodnote 200,-- € nie je výlučným nákladom dieťaťa, nakoľko ak matka výpismi z účtov preukázala, že reálne platí svojej matke na bývanie 200,-- €, potom ide o náklad na dve osoby, a teda reálny náklad dieťaťa na bývanie predstavuje sumu 100,-- € mesačne. Náklad na ošatenie 80,-- € (960,-- € ročne) na ročné dieťa je neprimeraný. Dieťa síce rastie a časté obmieňame oblečenia je potrebné, avšak nie v takejto cenovej relácii. Voľný čas a výlety v hodnote 90,-- € je opäť náklad, ktorý je nepreukázaný. Je zrejmé, že matka s dieťaťom absolvuje voľnočasové aktivity, ale ich hodnotu súdu nepreukázala. Náklady na hygienu v hodnote 50,-- € mesačne pre trojročné dieťa je nákladom neprimeraným. Za reálne náklady matky na maloletú J. L. súd považoval sumu 640,-- €: poistka 25,-- €, strava 140,-- €, škôlka 350,-- €, lieky 10,-- €, hygiena 25,-- €, ošatenie 40,-- €, voľný čas 50,-- €. Mzda otca predstavuje sumu 1.600,-- € mesačne (cca 53.000,-- Kč), iný príjem nemá, na účte v spoločnosti GE Money Bank má pravidelne debetný zostatok, uskutočňuje platby i v kasíne, v priebehu mesiaca september 2013 10 x, kde zaplatil sumu celkom 13.000,-- Kč. Tvrdenie matky, že otec má príjem 5.000,-- € mesačne, preukázaný nebol, je ale vyšší ako príjem matky dieťaťa. Táto skutočnosť však neznamená, že otec dieťaťa v plnom rozsahu preberie na seba ťarchu vyživovacej povinnosti voči dieťaťu, nakoľko v zmysle zákona patrí obom rodičom dieťaťa povinnosť dieťa živiť. I matka má voči dieťaťu vyživovaciu povinnosť, a to napriek tomu, že sa o dieťa celodenne stará a že jej príjem je výrazne nižší. Zohľadnil to, že v priebehu konania sa menili príjmové možnosti rodičov. V čase podania návrhu bola matka na rodičovskej dovolenke s príjmom 222,70 € mesačne. Od 1.9.2013 začala maloletá navštevovať súkromné predškolské zariadenie, kde poplatok predstavoval sumu 250,-- € mesačne, od januára 2014 do novembra 2014 bol poplatok za škôlku priemerne 350,-- € mesačne, od 1.1.2014 do 31.7.2014 poberala matka dieťaťa príspevok od štátu v sume 230,-- € mesačne, od 1.1.2014 zároveň matka dieťaťa nastúpila do zamestnania v spoločnosti Auto Palas Panónska s.r.o., kde pracovala do 31.7.2014 so zárobkom 1.050,-- € mesačne netto. Od 1.9.2014 pracuje v spoločnosti Porsche Inter Auto Slovakia, kde zarába 352,-- € mesačne + 448,-- € mesačne garantovaná provízia (brutto). Otec dieťaťa mal preukázaný príjem od zamestnávateľa v priemere 48.000,-- Kč mesačne (1.600,-- € mesačne). Predal byt v H.-A. za 2.300.000,-- Kč, z ktorej, ako sám uviedol, vrátil peniaze svojmu otcovi 1.780.000,-- Kč, zostalo mu asi 300.000,-- Kč. Má mesačné náklady na stravu minimálne 200,-- €, pohonné hmoty 150,-- €, byt v Nitre 150,-- €, ošatenie 100,-- €, mobil 50,-- €, hygiena 50,-- €, voľno časové aktivity; náklady ale súdu nepreukázal. Súd prvého stupňa ďalej dôvodil, že schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ako aj odôvodnené potreby dieťaťa, sú v každom jednotlivom prípade odlišné, preto k nim treba pristupovať diferencovane. "Schopnosti a možnosti" rodičov má súd zhodnotiť zo všetkých relevantných hľadísk, najmä z hľadiska ich veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti ich uplatnenia v danom regióne so zreteľom aj na zistenú mieru nezamestnanosti a pod. "Majetkové pomery" rodičov treba zohľadňovať a posudzovať nielen podľa vykazovaného príjmu, ktorý býva niekedy neúplný alebo skreslený, ale aj podľa celkovej hodnoty nadobudnutého majetku (hnuteľných vecí, nehnuteľností, pohľadávok, cenných papierov, úspor a pod.), ktorého prejavom môže byť napríklad aj nákladný spôsob života, ktorý môže upozorniť na ďalšie nedoložené príjmy. V prejednávanej veci súd výšku vyživovacej povinnosti odstupňoval v závislosti od toho, ako sa menili majetkové pomery matky a náklady dieťaťa. Za obdobie od podania návrhu do 31.8.2013, kedy bola matka na rodičovskej dovolenke s príjmom 222,-- € mesačne a dieťa začalo navštevovať predškolské zariadenie, súd určil výživné otca dieťaťa v sume 450,-- € mesačne (náklady dieťaťa predstavovali sumu približne 600,-- € mesačne), za obdobie od 1.9.2013 do 31.12.2013 súd určil vyživovaciu povinnosť otca na sumu 550,-- €, pretože matke dieťaťa pribudol náklad na škôlku. Od 1.1.2014 naďalej súd určil vyživovaciu povinnosť otca v sume 400,-- € mesačne s poukazom na skutočnosť, že matka dieťaťa sa zamestnala a poberala príspevok od štátu na škôlku. Zohľadnil tiež, že otec sa o dieťa absolútne nezaujíma, neposkytuje mu žiadne iné plnenia okrem výživného a všetku ťarchu a zodpovednosť za výchovu dieťaťa preniesol na matku dieťaťa; nadväzne na to potom zohľadnil osobnú starostlivosť matky o dieťa. Zročné výživné za obdobie od podania návrhu (od 28.5.2013) do rozhodnutia súdu (do 20.3.2015) súd určil v sume 2.718,-- € ako rozdiel medzi súdom určeným výživným za jednotlivé obdobia a výživným skutočne otcom dieťaťa zaplateným. Za obdobie od 28.5.2013 do 31.8.2013 mal otec dieťaťa zaplatiť 1.756,-- € (3 x 450,-- € + 28 dní), za obdobie od 1.9.2013 do 31.12.2013 (4 x 550,-- €) mal otec dieťaťa zaplatiť 2.200,-- € a za obdobie od 1.1.2014 do 20.5.2015 (15 x 400,-- €), spolu celkom 9.956,-- €; zaplatil celkom 7.238,-- €; zročné výživné súd uložil otcovi dieťaťa zaplatiť do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vzhľadom na zistený skutkový stav, kedy otec dieťaťa predal byt za sumu 2.300.000,-- Kč a malo mu zostať "asi" 300.000,-- Kč, má dostatok peňažných prostriedkov na to, aby zročné výživné zaplatil naraz. Príjmové a majetkové možnosti a schopnosti otca dieťaťa umožňujú prispievať na tvorbu úspor dieťaťa sumou 100,-- € mesačne. Len za mesiac október 2014 investoval otec dieťaťa cez internetové stávky sumu 19.000,-- Kč a bude určite účelnejšie, ak finančné prostriedky venované rizikovým aktivitám, použije na tvorbu úspor u svojho maloletého dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodiča vzniká jednoznačne najskôr narodením dieťaťa, takže argumentácia otca dieťaťa, že má vyživovaciu povinnosť k nenarodenému dieťaťu nie je správna. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s dieťaťom matka žiadala upraviť právo stretávania sa každú druhú sobotu, eventuálne pridať i iný deň v týždni niekoľko hodín, za svojej súčasnej prítomnosti. Dôvodila, že otcovi dieťaťa nebráni v styku s ním, ale maloletá J. nie je na otca zvyknutá, nepozná ho a poukazovala na sporadický záujem otca o dieťa. Otec maloletej trval na širokej úprave styku s dieťaťom poukazujúc na súčasnú i európsku judikatúru súdov. Maloletá J. L. je dvojročné dieťa, ktoré žilo spolu so svojím otcom do veku svojich šesť mesiacov. Od tej doby otec navštevoval svoje dieťa iba sporadicky, takže ich vzájomný vzťah nie je intenzívny. Je nepochybné, že rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom, že dieťa má právo vedieť, kto je jeho biologický otec, má právo na jeho prítomnosť, na jeho starostlivosť i výchovný vplyv. Je na oboch rodičov, aby dieťa viedli k tomu, že má oboch rodičov a títo tvoria jeho, i keď rozdelenú, rodinu. V aktuálnom čase, je však nereálne, aby dieťa bolo s otcom v rozsahu ním navrhnutom. Je potrebné, aby sa puto medzi otcom a dieťaťom budovalo a pevnelo postupne a prirodzene. Keďže matka nebráni v styku otca s dieťaťom, neexistuje žiadna prekážka, ktorá by bránila tomu, aby otec dieťaťa čo možno najčastejšie dieťa navštevoval, po dohode s matkou, zvykal ho tak na svoju prítomnosť a i sám sa učil byť v jeho prítomnosti a učil sa chápať jeho pocity a potreby. Je skutočne len na otcovi, ako rýchlo sa potom bude vzájomná väzba budovať a silnieť a možno časom, po obojstrannej spokojnosti, sa styk otca s dieťaťom rozvinie do podoby, ktorú otec dieťaťa navrhol. V tejto situácii teda sa javí v záujme dieťaťa ponechať styk otca s dieťaťom zatiaľ v rozsahu každú tretiu nedeľu v mesiaci v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod. v prítomnosti matky. Pripomenul, že viac ako rok otec dieťa vôbec nenavštívil a ak by dieťa sám zobral od matky za stavu, že dieťa ho už vôbec nepozná, mohlo by dôjsť ku kontraproduktívnemu účinku tohto stretnutia na dieťa. Matka dieťaťa, by k takejto forme úpravy styku mala byť ústretová a umožniť realizovať otcovi dieťaťa svoje práva a pozitívne stimulovať dieťa vo vzťahu k otcovi. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie obaja rodičia. Odvolanie matky smeruje proti rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku v poradí prvý a druhý (vo výroku o určení výživného a zročného výživného) dôvodiac ustanovením § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p. (súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Výšku určeného výživného považuje za neprimeranú životnej úrovni otca a jeho majetkovým pomerom a zárobku. Pripomenula, že v konaní pred súdom prvého stupňa preukázala, že otec má zrejmé hazardné sklony a neprimerané investície. Napr. v mesiaci november 2014 zarobil menej než vsadil na hazardné hry, na internetovom kasíne bol v mínuse 659,21 € a tiež uhradil len parfumérii sumu 101,07 €. Otec teda žije na vysokej životnej úrovni, hazarduje a vsádza vyššie sumy, ako sám (podľa jeho tvrdení) zarobí. To vzbudzuje podozrenie, že otec môže mať aj iný príjem. Otec nepredložil výpisy z účtov za obdobie od decembra 2014 doteraz (mohol mu byť napr. vyplatený 13. plat a pod.). Otec pravidelne rádovo v desaťtisícoch českých korún vsádza na internetové kasíno, čo je nezodpovedné a hraničiace so závislosťou. Zdôraznila ňou vyčíslený zoznam výdavkom na maloletú, tiež to, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Vo výroku o zročnom výživnom súd síce už rozhodol správne, keď určil výživné spätne počnúc dňom podania návrhu, ale výška bežného výživného určeného odo dňa podania návrhu a naďalej nie je postačujúca. Odvolaciemu súdu navrhla rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmeniť a uložiť otcovi povinnosť platiť výživné v sume 650,-- € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky počnúc dňom 28.5.2013, následne vyrátané zročné výživné navrhla uložiť otcovi povinnosť zaplatiť v splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. Otec odvolanie podal proti rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku v poradí prvý až štvrtý (vo výroku o výživnom, o zročnom výživnom, o tvorbe úspor, o styku s maloletým dieťaťom) dôvodiac ustanovením § 205 ods. 2 písm. c/, e/, f/, d/ O.s.p. [súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a); rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam]. Matka pracovný pomer v spoločnosti AUTO PALACE Panónska s.r.o. ukončila dohodou, podľa jeho názoru, preukázateľne sa vzdala vyššieho príjmu a bez vážnych dôvodov. Tým tiež kráti maloletú o príjem, o ktorý sa jej znížil zárobok u iného zamestnávateľa. Svojimi skúsenosťami a vzdelaním je schopná zarobiť viac. Aj matka má voči dieťaťu vyživovaciu povinnosť hoci sa o dieťa celodenne stará, ale nesúhlasí s tým, že jej príjem je výrazne nižší. Od vyššie uvedeného zamestnávateľa na jej účet počas pracovného pomeru prichádzalo v priemere 1.502,42 € mesačne, čo je porovnateľné s jeho príjmom; treba prirátať platby zo Sociálnej poisťovne a výživné, a potom celkový príjem matky bol vyše 2.000,-- € mesačne. Výpisy z účtov matka predložila vytlačené cez internetbanking. Nakoľko matka pracovala v J. J., má a mal podozrenie, že sa s výpismi vytlačeným z internetu mohlo manipulovať, výpisy neboli úplné, neobsahovali zostatky na účte, ktoré sú zásadné pri preukázaní majetkových pomerov matky. Peniaze na výživné posiela matke na účet v J. J., ktorý ale podľa jej tvrdenia nepoužíva. Súd nevykonal dokazovanie daným účtom. Neboli objasnené ani ďalšie príjmy matky: od W. J. (finančný agent pre Z. I. J., I..J..) mala matka dňa 16.1.2014 príjem v sume 250,-- €, 24.1.2014 v sume 300,-- €, 17.2.2014 v sume 500,-- €, 4.3.2014 v sume 300,-- €, spolu 1.350,-- €. Matka má ďalej neidentifikovateľný vklad dňa 14.8.2013 v sume 1.000,-- €, 3.10.2014 v sume 600,-- €, od D. W. má dňa 30.6.2014 vklad 200,-- €, vklad matky na účet v sume 500,-- € dňa 14.10.2014. Má mimoriadne vysoké výdavky, ktoré vôbec nesúvisia so starostlivosťou o dieťa: v máji 2013 mala príjem 726,36 €, výdavky 1.639,93 €, bola v mínuse 913,57 €, v júni 2013 mala príjem 227,11 €, výdavky 2.298,87 € v mínuse 2.071,76 €, v uvedenom mesiaci platila 350,-- € len za kozmetiku a oblečenie pre dospelých, stavebné sporenie 99,75 €, úver 89,81 €, poistenie 55,25 €, 138,22 € na pohonné hmoty, 58,09 € telefón. Na dieťa mohla preukázateľne minúť 49,65 € za detské veci, v lekárni 16,90 €, časť zo sumy na potraviny, ktorá bola v sume 291,35 €. V mesiaci júl 2013 mala matka príjem 792,25 €, výdavky 1.800,97 €, v mínuse bola 1.008,43 €. V mesiaci september 2013 mala matka príjem 472,42 €, výdavky 1.551,29 €, v mínuse bola 1.076,87 €. Z účtu sú viditeľné platby za niekoľko motorových vozidiel, ktoré súd nezisťoval. Matka nevysvetlila a súd nezisťoval, z čoho dorovnávala túto vysokú bilančnú nerovnováhu, absolvovala opakovanú drahú plastickú operáciu pŕs práve v čase trvania materskej dovolenky. Súd nevyhodnotil skutočnosť uvádzanú dňa 25.10.2013 o hľadaní si práce; preukázateľne mesačné náklady na škôlku boli v sume 258,-- €, príspevok na škôlku od štátu matka uvádzala ako svoj výdavok. Príjem matky nebol ani pri opätovnom rozhodnutí skutočne preukázaný a reálny. Rozsudok nemá náležitosti podľa § 157 ods. 2 O.s.p., keď nie je riadne, presvedčivo odôvodnený, čím súd porušil právo na spravodlivé súdne konanie. S účinnosťou od 1.1.2014 súd určil výživne v sume 400,-- € mesačne, keď vychádzal z toho, že náklady na škôlku boli v sume 350,-- € mesačne, poistka 25,-- €, strava 140,-- €, lieky 10,-- €, hygiena 25,-- €, ošatenie 40,-- €, voľný čas 50,-- €, spolu 640,-- €. Dňa 12.5.2015 telefonicky zistil, a dodatočne kvôli časovej tiesni doloží potvrdenie o tom, že maloletá J. L. od 7.1.2015 navštevuje štátne zariadenie - Materskú škôlku v Modre; túto závažnú skutočnosť matka zamlčala. Súd prvého stupňa výrazne neprimerane stanovil pomer povinností oboch rodičov podieľať sa na nákladoch spojených s výživou maloletej, matka sa žiadnym spôsobom nepodieľa na tvorbe úspor. Sám nevlastní žiaden majetok, nevlastní motorové vozidlo, nehnuteľnosť, zaobíde sa aj bez biopotravín. Výživné má byť určené na výdavky maloletého dieťaťa, nie na výdavky matky, má pokrývať potreby maloletej, nie potreby matky. Vyčíslila sumu na dieťa väčšiu ako je priemerná mzda v Slovenskej republike, jej výška je pre neho likvidačná; v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. II. ÚS 979/2013. Súd musí brať do úvahy výdavky, ktoré má so svojou budúcou manželkou, ktorá očakáva narodenie dieťaťa. Mesačne sa mu tým zvýšili jeho náklady na lieky, lekársku starostlivosť v sume 150,-- €, oblečenie a veci pre dieťa v sume 100,-- €, výbava pre dieťa v sume 150,-- € a iné. Zdôraznil pritom ustanovenie § 74 ods. l, ods. 2 Zákona o rodine, ktorého zmyslom je poskytnúť ochranu nárokom nevydatej matky dieťaťa v súvislosti so znížením jej zárobkových možností v dôsledku tehotenstva a pôrodu, so zvýšením nákladov, ktoré jej v dôsledku narodenia dieťaťa vzniknú. Súd prvého stupňa nesprávne určil zročné výživné za obdobie od 25.5.2013 do 31.8.2013 v sume 1.756,-- € (3 x 450,-- € + 28 dní), máj má 31 dní. Za mesiac máj 2013 vychádza výživné, ktoré mal zaplatiť v sume 58,08 € + za mesiace jún, júl, august 2013 = 1.350,-- € (450,-- € výživné x 3 mesiace); mal tak zaplatil 1.408,08 € a nie 1.756,-- €. Čo sa týka styku s dcérou naďalej trvá na návrhu na každú druhú nedeľu od 16.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky maloletého dieťaťa; súdom určené stretávanie je nedostatočné, matka mu viackrát nedovolila stretávať sa s maloletou aj napriek tomu, že sa snažil a mal záujem. Napokon súd prvého stupňa dal zlé poučenie, keď celý § 205 ods. 2 O.s.p. nie je aktuálny a ďalej uviedol, ako má poučenie podľa § 205 ods. 2 O.s.p. znieť. Odvolaciemu súdu navrhol preto rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutom rozsahu zmeniť tak, že mu určí povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa v čase od 28.5.2013 do 6.1.2015 sumou 300,-- € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa, od 7.1.2015 (keď maloletá nastúpila do štátnej materskej škôlky) sumou 200,-- € mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa, zročné výživné navrhol zaplatiť v splátkach spolu s bežným výživným až do vyrovnania pod stratou výhody splátok; je oprávnený sa s dcérou stretávať každú druhú nedeľu v čase od 16.00 hod do 18.00 hod. za prítomnosti matky. Podaním zo dňa 14.5.2015 otec odvolanie doplnil a dôvodil, že vždy bol vo všetkých veciach otvorený, nič neskrýval na rozdiel od matky dieťaťa, ktorá svoju výpoveď, ako aj návrh voči nemu, založila na výmysloch, lžiach. Investoval veľa peňazí (úspor) nielen svoje, ale aj rodičov, do bývania, v ktorom matka s dieťaťom žije; cíti sa byť ňou podvedený a zneužitý. Nezmyselne, nereálne, umelo navýšila náklady na maloletú, do ktorých ráta náklady aj na seba, zámerne zamlčala svoj príjem po dobu materskej dovolenky, umiestnila dieťa do súkromnej škôlky, v čase, keď sama bola na materskej dovolenke, zamlčala, že od januára 2015 je dieťa v štátnej škôlke. Súhlasil, že dieťa sa má podieľať na životnej úrovni svojich rodičov, avšak náklady na trojročné dieťa nemajú byť väčšie ako náklady na dospelú ženu na rizikovom tehotenstve, výška výživného nesmie byť útokom na práva a na kvalitný a plnohodnotný život podľa listiny práv a slobôd, výživné je určené pre dieťa, nie pre jeho matku. Súčasne pripojil potvrdenie Materskej školy v Modre, Ul. SNP č. 14 zo dňa 15.5.2015, z ktorého vyplýva že dieťa menom J. J. L., narodená dňa X.XX.XXXX, bytom H. Č.. X, E., navštevuje predprimárne vzdelávanie od 7.1.2015 na elokovanom pracovisku Kalinčiakova 11 v školskom roku 2014-2015. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu rodičov navrhol odvolaciemu súdu rozhodnúť v prospech a v záujme maloletého dieťaťa. Naďalej zotrváva na ústnom vyjadrení zo dňa 20.3.2015. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca dôvodila, že na svojom odvolaní trvá, s odvolaním otca zásadne nesúhlasí. Otec neustále orientuje pozornosť na ňu a jej pomery, ktorá je síce tiež povinným rodičom, ale tým, že sa osobne stará o maloletú a otec jej osobnou starostlivosťou vyživovaciu povinnosť nekompenzuje, je nutné sa zamerať predovšetkým na osobné a majetkové pomery otca. Neexistuje žiaden dôvod, prečo by chcela menej zarábať pri totožnom zamestnaní a totožných pracovných podmienkach - chcela tráviť viac času s maloletou, ktorá tým strádala, rôzne vklady a výbery z účtu nemôže markantne ovplyvniť výšku výživného, ktoré je otec povinný platiť, výdavky na materskú školu boli nepochybne preukázané. Popri hazarde otca, ktorý nemá problém za mesiac vsadiť na internetkasíno 2.152,-- €, nemá zásadný význam ani zmena predškolského zariadenia, a teda rozdiel oproti pôvodným poplatkom v sume 350,-- € mesačne, pričom neustále náklady na maloletú v súvislosti s návštevou predškolského zariadenia sú. Na jednej strane otec tvrdí, že určené výživné má byť pre neho likvidačné, ale na strane druhej považuje za normálne a vhodné vsádzať na internet kasíno aj 2.000,-- € mesačne. Otec si mal vopred zvážiť svoju prípadnú ďalšiu vyživovaciu povinnosť, a preto tehotenstvo priateľky otca nemôže mať zásadný vplyv na výšku výživného. Otec doteraz neprejavil žiaden záujem o dieťa napriek tomu, že trvá styk už niekoľko mesiacov, a preto nie sú dané žiadne dôvody na zmenu rozsudku vo výroku o úprave styku otca s maloletou J. L.. Doplňujúce vyjadrenie považuje za účelové, otec sa stavia do pozície obete. Sám si nie je schopný vytvoriť úspory, pretože nezmyselne míňa. Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky dôvodil, že je až zarážajúce, že ani v odvolaní matka dieťaťa neprizná pravdu a naďalej zavádza súd. Ak by sám nezisťoval, do dnešného dňa by súd nevedel, že maloletá J. L. už nie je v súkromnej materskej škole. Nebola a ani nemôže byť v konaní preukázaná jeho vysoká životná úroveň, majetkové pomery, zárobok; pridržiava sa svojho odvolania. Súdu súčasne oznámil, že mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k A. W. P., narodenej dňa XX.X.XXXX. Nesúhlasil s vyjadrením kolízneho opatrovníka, úrad ani matka nešpecifikovali, ako môže malé dieťa potrebovať tak vysokú sumu výživného. Odvolací súd preskúmal vec (§ 212 ods. 2 písm. a/, § 206 ods. 2 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom od 1.5.2015, ďalej len O.s.p.; § 355 O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. l O.s.p. neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať, dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem, súd prvého stupňa nerozhodol podľa ustanovenia § 115a bez nariadenia pojednávania a nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie) a dospel k záveru, že odvolanie rodičov nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 16. decembra 2015 (§ 211 ods. 2 O.s.p., § 156 ods. 3 O.s.p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, kolízny opatrovník, právni zástupcovia rodičov, upovedomení zákonným spôsobom. Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že maloletá J. L. bola zverená do osobnej starostlivosti matky, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 8.11.2013, č.k. 9 P 90/2013-73. Predmetnom ďalšieho konania zostalo určenie výživného, zročného výživného, tvorba úspor, úprava styku otca s maloletou J. L., povinnosť matky informovať otca o zdravotnom stave dieťaťa a všetkých podstatných zmenách, aktivitách týkajúcich sa dieťaťa. Zostalo nepochybné, že predmetom vecného preskúmania rozsudku súdu prvého stupňa v poradí druhého na základe včas a riadne podaného odvolania obomi rodičmi zostali výroky o určení výživného, zročného výživného, o povinnosti otca prispievať na tvorbu úspor dieťaťa, o úprave styku otca s dieťaťom. Zostalo tiež nepochybné, že otec je štátnym príslušníkom Českej republiky, mal a má stále trvalý pobyt v Českej republike, že dlhodobo (už pred podaním návrhu na súd) je pracovne činný v Slovenskej republike, kde aj býva. Napokon je rovnako nepochybné, že maloletá J. L. od svojho narodenia žije v meste E., okres H., Slovenská republika, spolu s matkou (spočiatku aj s otcom), ktoré bydlisko je súčasne obvyklým pobytom dieťaťa; návrh na Okresnom súde Pezinok, Slovenská republika, bol podaný v roku 2013. Je notorietou, že Slovenská republika a Česká republika sú od roku 2004 členskými štátmi Európskej únie. Právomoc súdu Slovenskej republiky vo veci vyživovacej povinnosti k maloletej J. L. (ako výživou oprávnenej) je daná podľa miesta jej obvyklého pobytu (oprávneného), tiež súdu (Okresný súd Pezinok), ktorý má a mal podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach (aj skutočne konal), keď vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním [kapitola I. článok l odsek l, kapitola II. článok 3 písm. b/, písm. d/ Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti]. Rozhodným právom je právo Slovenskej republiky [kapitola III článok 15 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti; článok l odsek 1, článok 3 odsek 1 haagskeho Protokolu o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť z 23. novembra 2007; v protokole iné uvedené nie je]. Miestne príslušným súdom je Okresný súd Pezinok podľa ustanovenia § 88 ods. l písm. c/ O.s.p. Hoci z napadnutého rozsudku nevyplýva, ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že vo veci je daná právomoc (jeho) súdu Slovenskej republiky, že rozhodným právom je právo Slovenskej republiky, správne o veci samej konal a rozhodol podľa právneho poriadku Slovenskej republiky. Rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutom rozsahu (vo výrokoch v poradí prvý až štvrtý, ktorými súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej J. L. spôsobom tam uvedeným, o zročnom výživnom, o povinnosti otca prispievať na tvorbu úspor, o úprave styku otca s maloletou J. L.) odvolací súd potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny a keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozsudku, ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 219 ods. l, ods. 2 O.s.p.). Pre správnosť dôvodov napadnutého rozsudku odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť nasledovné. Výživným, ako správne uvádzal aj súd prvého stupňa, sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a podobne. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorý je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa. Vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvomi kritériami (medzi odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov) platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. To znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené aj rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb dieťaťa; teda jeho odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, také, ktoré vo vyššej miere zmierňujú zdravotný hendicap a pod. Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa je tiež súčasne závislý od reálnych schopností a možností jeho rodičov - povinných poskytovať mu výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré sú na ich výživu i celkovú starostlivosť úplne odkázané, je jednou zo základných povinností každého rodiča, pričom každý z rodičov je povinný venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy detí, a to všetkých svojich detí bez rozdielu a bez ohľadu na to, či s deťmi žije alebo nežije v spoločnej domácnosti, pretože dieťa má právo na vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre svoj zdravý rast a vývoj. V prejednávanej veci sa súd prvého stupňa v rozsudku citovanými zákonnými ustanoveniami, vyššie uvedenými zásadami, dôsledne riadil, vykonal primerané dokazovanie a v rámci neho i porovnanie pomerov na strane dieťaťa i na strane rodičov, z tohto dokazovania vyvodil aj správne právne závery, s ktorými sa stotožňuje aj odvolací súd. Súd prvého stupňa zohľadnil aj skutočnosť, že otec podstupuje neprimerané majetkové riziká, že matka vzhľadom na vek dieťaťa musí prevažnú časť výživného nahrádzať svojou osobnou starostlivosťou o dieťa. Rozsudok obsahuje všetky náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. V ňom dal súd prvého stupňa jasnú a presvedčivú odpoveď na podstatnú otázku, prečo určil otcovi vyživovaciu povinnosť k maloletej J. L. od podania návrhu na súd, že v rôznom období od podania návrhu na súd do rozhodnutia súdu napadnutým rozsudkom táto výška bola rozdielna, prečo určil povinnosť otcovi prispievať maloletej J. L. na tvorbu úspor, prečo upravil styk otca s maloletou J. L. spôsobom v rozsudku uvedeným. Otec v odvolaní, vo vyjadrení k odvolaniu matky, uvádzal len dôvody vo vzťahu k majetkovým, zárobkovým možnostiam a schopnostiam matky, neuvádzal konkrétne, podrobne, majetkové a zárobkové, príjmové, výdavkové podmienky u seba, nevyjadril sa k tvrdeniu matky že sa venuje hazardným hrám; neuvádzal iné skutočnosti, dôvody, ktorými by odôvodňoval vecnú a právnu nesprávnosť rozsudku súdu prvého stupňa (v poradí druhého). Otec v odvolaní nenamietal také vady súdu prvého stupňa, také nezistil ani odvolací súd, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie súdu prvého stupňa a na ktoré by musel odvolací súd prihliadať (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Nemožno vo veci použiť rozhodnutie súdu českej republiky vzhľadom k tomu, že od zániku federácie právny poriadok v Slovenskej republike, v Českej republike sa neuberá jedným smerom. Rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo vecne a právne správne nadväzne na vykonané dokazovanie najneskôr do rozhodnutia napadnutým rozsudkom. To však nevylučuje, aby v budúcnosti, ak sa zmenia pomery podstatným spôsobom či už na strane maloletého dieťaťa, ale aj na strane rodičov, postup podľa ustanovenia § 163 O.s.p., § 78 Zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z.z.). Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolatelia, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu (§ 224 ods. l, § 146 ods. l písm. a/ O.s.p.). Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.