Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/87/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1713208768 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1713208768.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a JUDr. Dariny Kriváňovej v právnej veci starostlivosti súdu maloleté dieťa: D. L. D. K. F. V. B. N. L. S. Č. , narodený dňa XX.X.XXXX, bytom Č., Na L. Č.. XXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí, Pezinok, Moyzesova č. 2, dieťa rodičov matka: D. E. F. V. Q. N. A. S. , predtým L., narodená dňa XX.XX.XXXX, bytom Č., Na L. Č.. XXX, otec: B. L. D. K. F. V. B. N. L. S. Č. , narodený dňa XX.X.XXXX, bytom E., X. Č.. XXX, zastúpený JUDr. Ivanou Remšíkovou, advokátkou v Pezinku, Suvorovova č. 8, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 13. mája 2014, č.k. 12 P 151/2013-100, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 13. mája 2014, č.k. 12 P 151/2013-100, vo výroku, ktorým súd prvého stupňa zvýšil otcovi vyživovaciu povinnosť k maloletému D. zo sumy 150,-- € mesačne na sumu 200,-- € mesačne počnúc dňom 6.6.2013, ktorú sumu je otec povinný platiť k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred; vo výroku o zročnom výživnom za obdobie od 6.6.2013 do 30.4.2014 v sume 550,-- €, ktoré je povinný otec uhradiť jednorazovo do 15 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky dieťaťa, p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Pezinok rozsudkom zo dňa 13.5.2014, č.k. 12 P 151/2013-100, zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému D. z doterajšej sumy 150,-- € mesačne na sumu 200,-- € mesačne počnúc dňom 6.6.2013, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred a vo zvyšku návrh zamietol; zročné výživné za obdobie od 6.6.2013 do 30.4.2014 v sume 550,-- € uložil otcovi povinnosť zaplatiť jednorazovo do 15 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky; žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 17.3.2011, č.k. 12 P 62/2009-139, vo výroku o výživnom na maloletého D.. Vychádzal z návrhu matky podaný na súde dňa 6.6.2013, ktorým sa domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k maloletému D.N. zo sumy 150,-- € mesačne na sumu 250,-- € mesačne od 1.6.2013, neskôr navrhla od 6.6.2013. Naposledy bola upravovaná vyživovacia povinnosť otca k maloletému D. v roku 2011, maloletý od septembra 2013 začne študovať na Gymnáziu v Modre, má kožné problémy, je evidovaný v alergologickej ambulancii; otec okrem výživného inak sa nepodieľa na výchove a výžive maloletého D.. Súd prvého stupňa tak rozhodol po tom, ako mal z vykonaného dokazovania preukázané nasledovné skutočnosti. Maloletý D. sa narodil v manželstve svojich rodičov, ktoré bolo rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 8.3.2004, sp.zn. 25 C 214/2003, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.4.2004, rozvedené, maloletý D. bol na čas po rozvode manželstva rodičov zverený do osobnej starostlivosti matke, otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého D. mesačne sumou 3.500,-- Sk (116,18 €). Rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 17.3.2011, č.k. 12 P 62/2009-139, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.5.2011, bola schválená rodičovská dohoda, ktorou sa otec zaviazal prispievať na výživu maloletého D. počnúc dňom 1.2.2009 zvýšeným výživným (zo sumy 116,18 € mesačne) v sume 150,-- € mesačne. V tom čase bol maloletý D. žiakom 7. triedy základnej školy, matka bola zamestnaná ako servírka s priemerným mesačným príjmom v sume 319,71 €, otec pracoval ako pomocný kuchár s mesačný príjmom 400,-- € netto. Otec bol v čase poslednej úpravy výživného ženatý, mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému T. L., narodený dňa XX.XX.XXXX. Od poslednej úpravy výživného matka zmenila osobný stav, dňa 12.10.2013 uzavrela manželstvo s S. E., nepribudla jej ďalšia vyživovacia povinnosť. Manžel matky je zamestnaný ako vodič kamiónu, jeho príjem je cca 400,-- € mesačne. Od 16.10.2013 pracuje ako čašníčka v spoločnosti Vino Matyšák, s.r.o., Pezinok, jej priemerný mesačný netto príjem je v sume 341,45 € + tringelty, poberá rodinné prídavky, nemá žiadne úvery, pôžičky. Spolu s maloletým D., manželom a svojou matkou bývajú v 2-izbovom byte matky, ktorej prispieva na bývanie mesačne 100,-- € -150,-- €. Matka spolu s manželom za sumu 6.638,-- € kúpili stavebný pozemok, matka investovala 2.000,-- € zo svojich úspor a finančne jej vypomohol aj jej otec, ktorý žije a pracuje v Nemecku. Jej matka (stará matka maloletého D.) poberá starobný dôchodok v sume 250,-- € mesačne. Maloletý D. je študentom 1.ročníka Gymnázia v Modre, učí sa dobre, denne dochádza autobusom do školy, cestovný lístok je v hodnote 20,-- € mesačne, nestravuje sa v škole, nakoľko jeho strava nemôže obsahovať cukor a múku, navštevuje doučovanie z nemčiny, za ktoré platí mesačne 40,-- €. Priemerné mesačné výdavky s maloletým matka vyčíslila na sumu 874,30 €. Otec dlh na výživnom nemá, so synom sa nestretáva, darčeky mu nekupuje. Otec od poslednej úpravy výživného nezmenil svoj osobný stav, je ženatý, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému T., ktorý je vo veku 8 rokov, navštevuje základnú školu a priemerné mesačné výdavky na maloletého otec vyčíslil sumou cca 400,-- €. Manželka otca je nezamestnaná, je evidovaná na úrade práce, príležitostne vypomáha pri akciách vo firme X. - R., T..I..N.., E., kde dostane cca 20,-- € za akciu, opatruje chorého svokra, nepoberá opatrovateľsky príspevok, ani dávky v nezamestnanosti. Otec bol do 1.4.2014 zamestnaný v spoločnosti svojej matky X. - R., T..I..N.., ako hlavný kuchár, jeho priemerná mesačná netto mzda bola v sume 432,36 €. Od 1.4.2014 je evidovaný na úrade práce, zatiaľ nepoberá dávky v nezamestnanosti. Jeho matka je majiteľka reštaurácie X. - R., T..I..N.., kde bol zamestnaný, z dôvodu poklesu stravníkov zo 100 na 80 musel ukončiť pracovný pomer, pretože neboli prostriedky na to, aby naďalej pracoval ako hlavný kuchár, tiež pre konflikt s matkou. Jeho funkciu prebrala pomocná kuchárka, ktorá pracovala u matky dlhšie a keby bola ona prepustená, matka by jej musela vyplatiť odstupné, jemu odstupné nebolo vyplatené. Matka podniká v prenajatých priestoroch a je otázka cca 4 mesiacov, kedy prevádzku zatvorí. On sám si prácu hľadá, momentálne nemá žiaden príjem, matke chodí vypomáhať bezodplatne, nakoľko matka má v podnikaní problémy. Prácu si hľadá v odbore gastronómia. Spolu s manželkou si postavili rodinný dom v E., ktorý doposiaľ nie je skolaudovaný; s výstavbou začali pred piatimi rokmi. Otec uhrádza úver z roku 2004 (do roku 2016) v sume 300.000,-- Sk v mesačných splátkach po 180,-- €, v T. T., D..T.., má dlh so zostatkom 1.100,-- €, ktorý vznikol počas manželstva, mesačné splátky sú po 100,-- €. Do výstavby rodinné domu doposiaľ otec investoval sumu cca 20.000,-- €, 10.000,-- € mu požičali rodičia, pozemok dostal darom od sestry otca. Ako rodina bývajú u rodičov otca, kde majú prerobenú časť ich rodinného domu, užívajú jednu miestnosť, kuchyňu majú spolu s rodičmi, rodičom neprispieva na bývanie. S maloletým D. sa nestretáva, nie je s ním v kontakte, pretože v minulosti mu to jeho matka nedovolila. Z LV č.XXXX pre katastrálne územie E. vyplýva, že otec je výlučným vlastníkom ornej pôdy na základe darovacej zmluvy z roku 2009 a 2013; uvedená nehnuteľnosť je zaťažená záložným právom v zmysle exekučného príkazu Ex 128/2011. Od 1.5.2014 je otec evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce, dlhuje sumu 1.997,73 € T. T., D..T.., spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., od otca žiada zaplatiť sumu 1.956,33 €. Nadväzne na vykonané dokazovanie dospel súd k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný a zvýšil otcovi vyživovaciu povinnosť k maloletému D. zo sumy 150,-- € mesačne na sumu 200,-- € od podania návrhu na súd (od 6.6.2013) a vo zvyšnej časti (v sume 50,-- € mesačne) návrh matky zamietol. Na strane maloletého sa odôvodnené potreby zvýšili, od septembra 2013 je študentom strednej školy, je vo veku 16 rokov a jeho odôvodnené potreby týkajúce sa ošatenia, stravovania, školských a mimoškolských aktivít, sa od poslednej úpravy výživného zvýšili. Pri určovaní výšky výživného zohľadnil vek maloletého, jeho odôvodnené potreby. Matkou vyčíslené mesačné výdavky s maloletým v sume 874,03 € považoval súd za nadnesené a nereálne aj vzhľadom na príjem matky a napriek finančnej výpomoci jej otca. Matkou deklarované výdavky na bývanie nie sú reálne, nakoľko od uzavretia manželstva býva spolu s nimi v spoločnej domácnosti aj jej manžel, ktorý síce nemá vyživovaciu povinnosť k D., avšak sa podieľa na nákladoch na bývanie. Súd sa nestotožnil s argumentáciou otca, že nemá žiaden príjem a nemôže prispievať na 16-ročného syna zvýšeným výživným, pretože jeho príjem je prakticky nepreskúmateľný, otec roky pracoval v rodinnej firme svojej matky, ako hlavný kuchár zarábal cca 436,-- € mesačne netto, popri tom si môže jeho rodina dovoliť výstavbu rodinného domu, manželka otca je evidovaná na úrade práce s odôvodnením, že opatruje ťažko chorého svokra a nepoberá opatrovateľský príspevok, priemerné výdavky na 8-ročného syna otec vyčíslil sumou 400,-- €. Otec dva mesiace po pojednávaní v prejednávanej veci rozviazal pracovný pomer u svojej matky, aj napriek tomu, že má dve vyživovacie povinnosti k maloletým synom, nezamestnanú manželku, exekúcie, aj po ukončení pracovného pomeru naďalej vypomáha matke a tak isto jeho manželka. Súd vyhodnotil argumentáciu otca v tomto konaní ako účelovú, vyhýba sa zodpovednosti podieľať sa primerane na nákladoch na výživu a výchovu jeho 16-ročného syna, ktorého životné náklady sa pohybujú vo výške nákladov na dospelého človeka. Otec je zdravý a jeho možnosti a schopnosti predpokladajú, že si svoje finančné záležitosti zariadi tak, aby výživa a výchova a štúdium maloletého 16-ročného dieťaťa nebola ohrozená. Zdôraznil, že rodič, ktorý nemá maloleté dieťa zverené do svojej osobnej starostlivosti, nemôže celú starostlivosť presúvať na druhého rodiča s odôvodnením, že momentálne nemá dostatok finančných prostriedkov. Zročné výživné otca za obdobie od 6.6.2013 do 30.4.2014 v sume 550,-- € (200,-- € - 150,-- € = 50,-- € x 11 mesiacov) s poukazom na spotrebný charakter výživného, výšku zročného výživného, a obštrukčný postoj otca v tomto konaní, zaviazal otca uhradiť jednorazovo do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám matky. Rozsudok odôvodnil ustanovením § 26, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 78 ods. l Zákona o rodine, R 72/65. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže ide o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu (§ 146 ods. l písm. a/ O.s.p.). Proti tomuto rozsudku vo výroku, ktorým súd prvého stupňa zvýšil otcovi vyživovaciu povinnosť zo sumy 150,-- € mesačne na 200,-- € mesačne počnúc dňom 6.6.2013, ktorú sumu je otec povinný platiť k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, vo výroku o zročnom výživnom za obdobie od 6.6.2013 do 30.4.2014 v sume 550,-- €, ktoré je povinný otec uhradiť jednorazovo do 15 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky dieťaťa, podal včas odvolanie otec dôvodiac ustanovením § 205 ods. 2 písm. d/, e/ O.s.p. [súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)]. Súhlasí s tým, že odôvodnené potreby maloletého D. od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti v roku 2011 vzrástli, nesúhlasí ale s tým, že sa tak stalo takým radikálnym spôsobom až na sumu 874,-- €. Matkou deklarované výdavky považuje za neprimerané a voči reálnym potrebám maloletého vysoko nadnesené; výdavky nadniesla minimálne o 100 %. Súd v odôvodnení rozsudku neuvádza, ktoré z matkou deklarovaných výdavkov uznal ako opodstatnené a ktoré nie. V súčasnosti nemá žiaden príjem, od 1.4.2014 je nezamestnaný, bez nároku na dávky v nezamestnanosti, doteraz sa mu zamestnať nepodarilo. Okrem vyživovacej povinnosti voči maloletému D. a maloletému T. mu v januári 2015 pribudne ďalšia vyživovacia povinnosť; s manželkou čaká ďalšie dieťa. V máji 2014 na pojednávaní na súde prvého stupňa o tejto skutočnosti nevedel, o tehotenstve manželky sa dozvedel až koncom mája 2014. Nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa v tom, že jeho príjem je nepreskúmateľný, pretože ho riadne doložil potvrdením od zamestnávateľa zo dňa 30.4.2014, do skončenia pracovného pomeru, t.j. do 31.3.2014, bola jeho mzda v sume 432,36 € netto. To, že išlo o firmu jeho matky, nemôže byť dôvodom nazdávať sa, že v potvrdení uvedené príjmy sú vymyslené alebo fiktívne. V stavbe rodinného domu už niekoľko rokov nepokračuje, pretože si to finančne nemôže dovoliť, hoci spočiatku pomohli rodičia. Ak mu súd neuveril, mohol vypočuť svedkov, napr. jeho matku. Výška vyživovacej povinnosti by mala byť reálna, zohľadňovať o.i. aj reálne možnosti povinných. Jeho možnosti sú v súčasnej dobe, resp. budú v blízkej budúcnosti, ovplyvnené dvoma významnými skutočnosťami: strata zamestnania, nie dobrovoľná, vyplývajúca z platobnej neschopnosti jeho bývalého zamestnávateľa, očakávanie vzniku jeho ďalšej vyživovacej povinnosti v mesiaci január 2015. Platenie výživného v sume 200,-- € mesačne prevyšuje jeho reálne možnosti, obáva sa, že ho nebude vedieť hradiť, čím vystaví seba a rodinu riziku ďalšej exekúcie a seba možno aj trestnému konaniu. Jeho možnosti sú v porovnaní s poslednou úpravou vyživovacej povinnosti v roku 2011 horšie, ovplyvnené stratou zamestnania, je bez príjmu. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutom rozsahu zmeniť a návrh matky zamietnuť. V prípade, ak rozhodne o zvýšení výživného, navrhol odvolaciemu súdu povoliť mu splácanie zročného výživného v primeraných mesačných splátkach spolu s bežným výživným. V odvolaní vôbec nenamietal výšku, čas a spôsob výpočtu zročného výživného. Matka odvolanie nepodala. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvého stupňa vo výrokoch odvolaním napadnutých ako vecne a právne správny potvrdiť. Otec sa účelovo urobil nezamestnaným, aby sa vyhol plateniu zvýšeného výživného. V skutočnosti podniká on, ale jeho firma X. - R., T..I..N.., je písaná zámerne na meno jeho matky O. L.; vlastní reštauráciu v P. na ulici B. Č.. X, vlastní dva rodinné domy, vozí sa na aute značky Audi, ktoré je tiež účelovo písané na inú osobu, chodí na drahé dovolenky, žije si na vysokej úrovni. Nikdy svojmu prvorodenému synovi D. nekúpil a nekupuje žiadne darčeky (na narodeniny, meniny, vianoce...). V závere odvolania požiadala o zvýšenie výživného zo sumy 150,-- € mesačne na 250,-- € mesačne od 6.6.2013. Zročné výživné žiada zaplatiť jednorazovo. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvého stupňa vo výrokoch odvolaním napadnutých ako vecne a právne správny potvrdiť. Považuje za opodstatnené zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca na maloletého D. na základe preukázaných skutočností okrem iných dôvodov aj preto, že výživné bolo naposledy upravované v roku 2011. Maloletý v roku 2013 začal študovať na strednej škole, čím mu vzrástli jeho potreby a výdavky. Náklady maloletého D., vo veku 16 rokov, sú porovnateľné s potrebami dospelého človeka. Odvolací súd preskúmal vec (§ 212 ods. 2 písm. a/, § 206 ods. 2 veta prvá O.s.p. v znení účinnom od 1.1.2015, ďalej len O.s.p.; § 355, § 372w O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. l O.s.p. neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať, dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem, súd prvého stupňa nerozhodol podľa ustanovenia § 115a bez nariadenia pojednávania a nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 21. januára 2015 (§ 211 ods. 2 O.s.p., § 156 ods. 3 O.s.p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, ich zástupcovia, upovedomení zákonným spôsobom. Rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutom rozsahu (vo výroku o zvýšení vyživovacej povinnosti otca, o zročnom výživnom a spôsobe jeho úhrady) odvolací súd potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny a keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozsudku, ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 219 ods. l, 2 O.s.p.). Pre správnosť dôvodov napadnutého rozsudku odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť nasledovné. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a podobne. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorý je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa. Vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvomi kritériami (medzi odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov) platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. To znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené aj rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb dieťaťa; teda jeho odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, také, ktoré vo vyššej miere zmierňujú zdravotný hendicap a pod. Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa je tiež súčasne závislý od reálnych schopností a možností jeho rodičov - povinných poskytovať mu výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré sú na ich výživu i celkovú starostlivosť úplne odkázané, je jednou zo základných povinností každého rodiča, pričom každý z rodičov je povinný venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy detí, a to všetkých svojich detí bez rozdielu a bez ohľadu na to, či s deťmi žije alebo nežije v spoločnej domácnosti, pretože dieťa má právo na vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre svoj zdravý rast a vývoj. Aj pri rozhodovaní o zmene rozsahu výživného prihliada súd k tomu, aby rozsah odôvodnenosti potrieb dieťaťa zodpovedal reálnym schopnostiam a možnostiam výživou povinných rodičov, pričom povinnosťou súdu pri rozhodovaní o tejto zmene rozsahu výživného je vykonať porovnanie pomerov - skutočností dôležitých pre určenie výživného tak na strane dieťaťa, ako aj u jeho rodičov, a to v čase predchádzajúceho rozhodnutia s pomermi existujúcimi v čase nového rozhodovania, na základe úplných výsledkov dokazovania. To znamená, že musí byť preukázané, či a v čom ide o zmenu pomerov, zmenu podstatnú, nielen prechodnú. Pre zmenu rozhodnutia o výživnom nepostačuje len úvaha o tom, že doterajšie výživné je už nepostačujúce, či všeobecné konštatovanie o zmene pomerov v dôsledku uplynutia určitého času. V prejednávanej veci sa súd prvého stupňa v rozsudku citovanými zákonnými ustanoveniami, vyššie uvedenými zásadami, dôsledne riadil, vykonal podrobné dokazovanie a v rámci neho i porovnanie pomerov na strane dieťaťa i na strane rodičov v čase poslednej úpravy (v roku 2011), s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania (v roku 2014). Z tohto dokazovania vyvodil aj správne právne závery, s ktorými sa stotožňuje aj odvolací súd. Nie je sporným, že k podstatnej zmene pomerov došlo u maloletého D., zvýšili sa mu odôvodnené potreby jednak vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj na plnenie študijných povinností na strednej škole. Nebolo možné tiež opomenúť, ani sa tak nestalo, možnosti a schopnosti oboch rodičov, ani to, že ani jednému z rodičov nepribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Rozsudok obsahuje všetky náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. V ňom dal súd prvého stupňa jasnú a presvedčivú odpoveď na podstatnú otázku, prečo zvýšil otcovi vyživovaciu povinnosť k maloletému D. na sumu 200,-- € mesačne od podania návrhu na súd. Dôkazy hodnotil v súlade s ustanovením § 132 O.s.p. jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo; správne vyhodnotil chovanie otca, nesplnenie jeho základnej povinnosti tvrdenia (ktorú má účastník aj v konaní, ktoré je možné začať aj bez návrhu), následne osobné, majetkové pomery otca, ktoré vyšli najavo v priebehu konania. Otec v odvolaní uvádzal len všeobecné dôvody, neuvádzal skutočnosti, dôvody, ktorými by odôvodňoval vecnú a právnu nesprávnosť rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku odvolaním napadnutom. Neuvádzal vôbec, z čoho žije, ako uhrádza životné potreby (stravu, ubytovanie, ošatenie) svoje a svojej rodiny. Na jednej strane otec tvrdí, že je nezamestnaný, nemá možnosť sa zamestnať, nepoberá podporu v nezamestnanosti, nepoberá sociálny príspevok, má dlhy, manželka je tiež nezamestnaná, nemá žiaden príjem, výdavky maloletého T. sú 400,-- mesačne a na druhej strane je ochotný a schopný prispievať na výživu maloletého D. doterajšou sumou 150,-- € mesačne, keď súčasne neuviedol žiadne právne skutočnosti, o ktoré svoje tvrdenie opiera, odôvodňuje; ani len netvrdil, ako si plní svoje povinnosti vyplývajúce mu zo Zákona o rodine. Jeho odvolanie tak možno hodnotiť len ako účelové. Ani len netvrdil, presne kde, kedy, si hľadal zamestnanie, z čoho vlastne žije, aké sú jeho skutočné majetkové, zárobkové, pomery. Skutočnosť, že súd prvého stupňa v rozsudku neuviedol, ktoré matkou vyčíslené mesačné výdavky na maloletého D. uznal a ktoré nie, nemala vplyv na iné rozhodnutie súdu, nejde o vadu majúcu nesprávne rozhodnutie vo veci, a tak na túto skutočnosť odvolací súd neprihliadal (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Otec namietal, že pracovný pomer u jeho matky bol rozviazaný z organizačných dôvodov a tiež z dôvodu, že sa s matkou nepohodol. Tento druhý dôvod vyznieva v neprospech otca ako zamestnanca; rovnako tak vyznieva aj prvý dôvod, keďže mu patrí odstupné. Ani len netvrdil, žeby vyplatenie odstupného v presnej sume žiadal, resp. že mu vyplatené skutočne bolo a kedy. Výživné má spotrebný charakter, a tak aj zročné výživné je potrebné zaplatiť riadne, čo najskôr. V prejednávanej veci zročné výživné predstavuje sumu 550,-- € a je potrebné zaplatiť ho čo najskôr, v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku; pre určenie splátok neboli zistené žiadne právne dôvody. Odvolaním otca zostali nedotknuté ostatné výroky rozsudku súdu prvého stupňa. Preto keď matka odvolanie nepodala, odvolací súd sa už nemohol zaoberať jej návrhom prednesenom v odvolacom konaní týkajúceho sa zvýšenia vyživovacej povinnosti otca až na sumu 250,-- € mesačne. Vzhľadom na život otca v súčasnosti, jeho vek, vzdelanie, predchádzajúce zamestnanie, z toho prameniace pracovné skúsenosti, zdravotný stav, odvolací súd ustálil, že je v jeho silách zabezpečiť si príjem minimálne v sume 1.000,-- € mesačne netto. Z nej výšku výživného na maloletého D., študenta strednej školy, v sume 200,-- € mesačne, pri zohľadnení povinnosti matky prispievať na výživu maloletého D. sumou 100,-- € mesačne a vo zvyšku v osobnom plnení (zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého D.), keď matka nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť, otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému T., povinnosť zabezpečiť svoju rodinu, odvolací súd zhodne s názorom súdu prvého stupňa považuje za primeranú veku a potrebám maloletého D., reálnym možnostiam a schopnostiam oboch rodičov. Napokon z uvedenej sumy otcovi zostane dostatok prostriedkov na plnenie si rodičovských povinností aj k maloletému dieťaťu, ktoré sa podľa jeho (nepreukázaného) tvrdenia má narodiť v januári 2015. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). Odvolací súd nedoručoval otcovi vyjadrenie matky a kolízneho opatrovníka k jeho odvolaniu proti rozsudku súdu prvého stupňa, pretože v ňom uvádzali (opakovane) dôvody, pre vec síce podstatné, vyplývajúce ale z návrhu na začatie konania, z ich vyjadrenia v konaní pred súdom prvého stupňa. Aj prípadné vyjadrenie sa otca k danému vyjadreniu, vedomosť o takomto vyjadrení, by nemalo vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. V tomto smere potom ani nemožno dôvodiť, že týmto postupom súdu otcovi bola odňatá možnosť konať pred súdom, žeby mu súd odňal ústavné právo na súdnu ochranu. V súlade so zákonom č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro na území Slovenskej republiky s účinnosťou od 1.1.2009 peňažné údaje v slovenskej mene sa odo dňa zavedenia eura považujú za peňažné údaje v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro (§ 9 ods. 2 citovaného zákona). Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu (§ 224 ods. l, § 146 ods. l písm. a/ O.s.p.). Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.