Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/125/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1714203871 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1714203871.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a Mgr. Patrície Železníkovej, v právnej veci navrhovateľa: S. Q., A.. XX.XX.XXXX, S. W. U. XXX, XXX XX U., proti odporkyni: W. Q., H.. D. A.. XX.XX.XXXX, S. W. H. XX, XXX XX W., zastúpená: Advokátskou kanceláriou Kucek & Partners, s.r.o., so sídlom Mickiewiczova 9, 811 07 Bratislava o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletým deťom Q. : Q., A.. XX.XX.XXXX Y. S. A.. XX.XX.XXXX na čas po rozvode, zastúpených v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, so sídlom Moyzesova 2, 902 01 Pezinok, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu v Pezinku zo dňa 09.10.2014, č.k. 28P/138/2014-62, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Účastníci nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom rozsudku súd prvého stupňa rozviedol manželstvo účastníkov uzavreté dňa XX.XX.XXXX v Rímsko-katolíckom kostole W. Q. W., maloleté deti Q. Q., A.. XX.XX.XXXX a maloletú S. Q. A.. XX.XX.XXXX zveril do osobnej starostlivosti odporkyne (matky) s tým, že oprávnení zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok sú obaja rodičia. Navrhovateľovi ( otcovi ) uložil počnúc vykonateľnosťou rozsudku prispievať na výživu maloletej Q. sumou XXX Eur a na výživu maloletej S.y sumou XXX Eur mesačne vždy k 15-emu dňu v mesiaci vopred k rukám matky, styk otca s maloletými deťmi upravil každý prvý týždeň v mesiaci od soboty od 09,00 hod. do nedele do 18,00 hod. a každý tretí týždeň v mesiaci v sobotu od 09,00 hod. do 18,00 hod., s výnimkou mesiacov júl a august a každý rok v 28 a v 32 týždni od pondelka od 09,00 hod. do nedele do 18,00 hod., o trovách konania rozhodol podľa § 144 O.s.p.. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 18,§ 22, § 23 ods.1,2,3 § 24 ods. 1,2,3,4,5, § 25 ods.1,2, § 62 ods.1,2,3,4,5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, Zákona o rodine, § 100 ods. 2, § 162 ods.1,2, O.s.p. a tým, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené, manželstvo účastníkov si neplní svoje funkcie, čím mal za preukázané splnenie zákonných predpokladov k rozvodu manželstva. Za príčinu rozvratu manželstva ustálil finančné problémy a požívanie alkoholu zo strany navrhovateľa a následné konflikty spojené s násilím. V otázke úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom, rešpektujúc nespornosť tejto otázky medzi rodičmi, zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky s tým, že právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok zveril obom rodičom. Styk otca s maloletými deťmi súd upravil s ohľadom na zistený skutkový stav, vyjadrený názor maloletej Q., za účelom opätovného nadviazania kontaktu medzi otcom a maloletými deťmi. V rozhodnutí napokon zaviazal navrhovateľa ( otca maloletých detí ) k plneniu vyživovacej povinnosti k maloletej Q. vo výške XXX Eur a k maloletej S. vo výške XXX Eur mesačne, kedy pri rozhodovaní zohľadnil skutkový stav zistený vykonaným dokazovaním. Pri určovaní výšky výživného zo strany navrhovateľa súd prvého stupňa vychádzal predovšetkým z objektívne odôvodnených potrieb maloletých detí z možností a schopností rodičov a ich životnej úrovne, prihliadol na osobnú starostlivosť matky o maloleté deti a jej možnosti na trhu práce, po predĺžení materskej dovolenky zo zdravotných dôvodov na starne mal. S.. Uviedol, že navrhovateľ súdu nepreukázal svoj reálny príjem, keď v konaní vypovedal, že fakturuje iba časť svojich príjmov a časť príjmov dostane na ruku, pričom ním deklarovaný príjem vo výške XXX-XXX Eur mesačne, nekorešpondoval s údajmi uvádzaných v jeho daňových priznaniach. Konštatoval, že reálny netto príjem navrhovateľa je blízky sume XXX0 Eur mesačne. Vyslovil názor, že určené výživné v plnom rozsahu korešponduje s preukázanými výdavkami na maloleté deti a vzhľadom na príjem navrhovateľa je jeho výška plne odôvodnená. Proti výroku rozsudku, v ktorom bola navrhovateľovi uložená vyživovacia povinnosť na maloleté deti podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ konštatujúc, že súd prvého stupňa v tejto časti dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.). Výrok rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej časti navrhol zmeniť tak, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa na maloletú Q. bude určená v sume XX Eur mesačne a na maloletú S. v sume XX Eur mesačne. Uviedol, že súd neakceptoval ním predložené dôkazy o výške jeho príjmov, ktoré preukazujú, že jeho príjem je kolísavý, závislý od množstva objednávok a ročného obdobia, vzhľadom na druh prác, ktoré ako živnostník vykonáva. Namietal, že súd prvého stupňa bez bližšieho odôvodnenia a bez opory v predložených dôkazoch vychádzal pri rozhodnutí z jeho čistého priemerného mesačného príjmu XXXX Eur. V skutočnosti, aj napriek tomu, že časť príjmu fakturuje a časť poberá na ruku, sa jeho mesačný príjem pohybuje v priemere XXX Eur mesačne. Poukázal na § 62 ods.2 Zákona o rodine s tým, že súd pri rozhodnutí nezohľadnil v konaní preukázanú jeho sociálnu a finančnú situáciu. Ním navrhované výživné, preto vzhľadom na jeho schopnosti a možnosti a majetkové pomery považuje za neprimerané. Odporkyňa v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhovateľa navrhla rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti napadnutej odvolaním ako vecne a právne správne potvrdiť. Mala za to, že súd prvého stupňa dostatočne zistil a vyhodnotil skutkový stav pre relevantné a kvalifikované rozhodnutie. Argumentáciu navrhovateľa považovala za tendenčnú a účelovú v snahe vyhnúť sa plneniu vyživovacej povinnosti v rozsahu vyplývajúcom mu zo zákona. Poukázala na to, že navrhovateľ pracuje zväčša načierno a teda príjmy z tejto činnosti nezdokladoval a svoj reálny príjem súdu nepredložil, pričom ním deklarované mesačné výdavky ďaleko presahujú jeho preukazované mesačné príjmy. Zdôraznila, že súd prvého stupňa pri starostlivom zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov ( vrátane navrhovateľom predložených ) dospel k dôvodnému záveru, že navrhovateľom tvrdené skutočnosti vo vykonanom dokazovaní nemajú dostatočnú oporu. Uviedla, že pre posúdenie možnosti a schopnosti povinného rodiča v zmysle platnej judikatúry a výkladu predmetných noriem nie sú rozhodujúce skutočné zárobkové pomery, ale reálne zárobkové možnosti, preto sa v tomto prípade javí ako absolútne irelevantná argumentácia navrhovateľa, spočívajúca v tom, že v odbore, v ktorom pracuje, na trhu práce nie je stabilné uplatnenie a preto nie je schopný plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom v určenom rozsahu. Dodala, že navrhovateľ si vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom neplní ani iným spôsobom odlišným od peňažného plnenia, nezabezpečuje ich osobnú starostlivosť a ani vecné plnenia. Má za to, že výška výživného určená súdom prvého stupňa s ohľadom na základné potreby maloletých detí, možnosti ale najmä schopnosti oboch rodičov bola určená primerane. Kolízny opatrovník maloletých detí v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhovateľa odvolaciemu súdu odporúčal rozhodnutie súdu prvého stupňa v plnom rozsahu potvrdiť. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie je v záujme maloletých detí, stanovené výživné v plnom rozsahu korešponduje s preukázanými výdavkami maloletých detí, pričom súd takto rozhodol po dostatočnom preskúmaní príjmov, možností a schopností oboch rodičov. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. ( keďže v preskúmanej veci nebolo potrebné dokazovanie zopakovať ani doplniť, súd prvého stupňa rozhodol po nariadení pojednávania a obsah spisu nesvedčí o tom, že by nariadenie odvolacieho pojednávania vyžadoval dôležitý verejný záujem ) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 1 O.s.p.), výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj primerane odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.). Podľa ust. § 24 ods.1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Podľa § 62 ods. 1,2,5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. V danom prípade podal navrhovateľ odvolanie len proti výroku rozsudku v časti, v ktorej mu súd prvého stupňa uložil povinnosť prispievať na výživu mal. Q. Q. (15 rokov) sumou XXX Eur a maloletej S. Q. (5 rokov) sumou XXX Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám odporkyne ( matky ). Ako prvoradé odvolací súd konštatuje, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, je zistenie ich skutočných príjmov ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa; rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami, t.j. medzi odôvodnenými potrebami dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov, platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. Odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale zároveň sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, vo vyššej miere zmierňujúce zdravotný hendikep a pod.. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je teda súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod.. V prejednávanom prípade aj podľa názoru odvolacieho súdu, výška výživného určená súdom prvého stupňa, ktorou je navrhovateľ povinný prispievať na výživu maloletých detí narodených z manželstva, zodpovedá kritériám rozhodným pre určovanie výživného na dieťa uvedené v ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 Zák. o rodine, t.j. je primeraná ako odôvodneným potrebám maloletých detí, ako aj v konaní zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov, ich možnostiam a schopnostiam. K odvolacím námietkam navrhovateľa je treba uviesť, že súd prvého stupňa v konaní pri rozhodovaní o výške výživného správne zohľadnil jeho možnosti a schopnosti v primeranej miere prispievať na výživu maloletých detí, pričom určená výška výživného pokryje len najzákladnejšie potreby detí spojené so zabezpečením bývania, stravy a ošatenia. Neobstojí obrana navrhovateľa, že jeho príjem je iba XXX Eur mesačne, pretože pokiaľ má vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom odkázaným na jeho výživu, je povinný vyhľadávať a prijať pracovné zákazky za účelom zabezpečenia primeraného plnenia v prospech maloletých detí. Odvolací súd konštatuje, že otec v konaní neuviedol svoj skutočný príjem ( vzhľadom na to že nie všetky jeho príjmy zo zárobkovej činnosti sú oficiálne), avšak aj za predpokladu, že jeho príjem dosahuje XXX Eur mesačne, je určené výživné na spodnej hranici s ohľadom na vek a preukázané potreby maloletých detí, ktorých výšku aj odvolací súd uznal za plne dôvodnú a primeranú. Je potrebné dodať, že otec nemá takmer žiadne náklady na bývanie, keďže býva u svojich rodičov a s výdavkami na bývanie sa môže deliť so svojou partnerkou, ktorá žije s ním v spoločnej domácnosti, iné svoje osobné výdavky otec neuviedol. V konaní nepreukázal žiadne významné skutočnosti v súvislosti s jeho zlým zdravotným stavom, ktoré by v podstatnej miere mohli obmedziť jeho možnosti na trhu práce. Odvolací súd konštatuje, že otcom navrhované výživné je v rozpore so záujmami maloletých detí s ohrozením ich riadnej výživy a vývoja. Matka, ktorá výlučne zabezpečuje osobnú starostlivosť o deti, čím vo veľkej miere vyvažuje svoju vyživovaciu povinnosť osobnou starostlivosťou, pričom aj pri takto určenom výživnom jednoznačne odôvodnené potreby detí zabezpečuje v prevažnej miere. Otec v konaní nepreukázal, že na potreby detí dobrovoľne prispieva v primeranom rozsahu vecnými plneniami, ktoré by mohli byť zohľadnené pri posúdení výšky jeho vyživovacej povinnosti, či hradenie pravidelných platieb v záujme maloletých detí spojených napríklad s návštevou školy alebo krúžkov. S poukazom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa ust. § 219 ods.1,2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 144 O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.