Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/35/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1714208535 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1714208535.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: SLOVEL, spol. s r. o., Rybničná 38/P, Bratislava, IČO: 31 325 513, proti odporcovi: K.. R. V., W.. XX. XX. XXXX, T. XXX, zast.: Mgr. Jana Kurňavová, advokátka, Zámocké schody 2/A, 811 01 Bratislava, o vylúčenie spoločníka zo spoločnosti, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok, č. k. 33Cb/68/2014-63 zo dňa 23. 12. 2014 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Pezinok, č. k. 33Cb/68/2014-63 zo dňa 23. 12. 2014 p o t v r d z u j e . Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 09. 12. 2014 domáhal nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd zakázal odporcovi konať za navrhovateľa (a to najmä v rozsahu jeho predaja, darovania, zámeny, založenia, zaťaženia vecným bremenom, daním do nájmu, vložením do majetku inej obchodnej spoločnosti), uzatvárať, meniť a ukončovať obchodné zmluvy a záväzky v mene spoločnosti navrhovateľa, disponovať s peňažnými prostriedkami na účtoch spoločnosti navrhovateľa. Navrhovateľ svoj návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnil tým, že odporca, ktorý je konateľom navrhovateľa oprávneným konať za navrhovateľa samostatne, dňa 01. 12. 2014 previedol na svoj osobný účet z účtu navrhovateľa, sumu vo výške 170.000,- Eur. Táto transakcia je v popise na výpise z bankového účtu opísaná ako pôžička pre odporcu. Navrhovateľ našiel dňa 05. 12. 2014 vo svojom sídle na stole položenú Zmluvu o pôžičke zo dňa 25. 11. 2014 uzatvorenú medzi navrhovateľom, za ktorého konal odporca a odporcom, ktorej predmetom malo byť práve poskytnutie pôžičky 170.000,- Eur odporcovi. Uvedená transakcia nemala podľa navrhovateľa žiadne obchodné opodstatnenie, keďže navrhovateľ nemá v predmete činnosti uvedené poskytovanie pôžičiek alebo úverov, navrhovateľ nemal žiadnu povinnosť alebo záväzok voči odporcovi poskytnúť mu pôžičku alebo úver, navrhovateľ má iné finančné záväzky voči iným osobám, pričom poskytnutím pôžičky alebo úveru vo výške 170.000,- Eur by sa mohol dostať do platobnej neschopnosti, skutočnosť, že sa má pristúpiť k poskytnutiu pôžičky odporcovi nebola známa a ani oznámená druhému konateľovi navrhovateľa. Keďže išlo o nedôvodné poskytnutie pôžičky, navrhovateľ má za to, že išlo o účelové poskytnutie pôžičky - zvýhodnenie príjemcu pôžičky, teda odporcu, na úkor navrhovateľa a druhého konateľa a spoločníka navrhovateľa, K.. T. H.. Poskytnutím pôžičky vo výške 170.000,- Eur odporcovi od navrhovateľa prostredníctvom konania odporcu došlo zo strany odporcu k porušeniu čl. VII ods. 2) písm. c) Spoločenskej zmluvy navrhovateľa (povinnosť spoločníka vykonávať svoju činnosť pre spoločnosť tak, aby dosiahla čo najlepšie výsledky, pretože nehospodárnym poskytnutím pôžičky, keďže spoločnosť nebude môcť pristúpiť k úhrade svojich kľúčových záväzkov, nemôže dosiahnuť najlepšie výsledky), k porušeniu čl. VI ods. 5) písm. c) Spoločenskej zmluvy navrhovateľa (povinnosť konateľa vykonávať svoju činnosť pre spoločnosť tak, aby dosiahla čo najlepšie obchodné výsledky, pretože nehospodárnym poskytnutím pôžičky, keďže spoločnosť nebude môcť pristúpiť k úhrade svojich kľúčových záväzkov, nemôže dosiahnuť najlepšie výsledky), k porušeniu ustanovenia § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka (povinnosť konateľa vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov, pretože poskytnutie pôžičky nebolo v záujme navrhovateľa a ani v záujme spoločníka K.. T. H., pretože navrhovateľ nebude môcť pristúpiť k úhrade svojich kľúčových záväzkov, okrem iného aj k úhrade záväzku voči spoločníkovi K.. T. H. na vyplatenie dividend a povinnosť konateľa dodržiavať zákaz uprednostňovania svojich záujmov, záujmov len niektorých spoločníkov pred záujmami spoločnosti, keď poskytnutím pôžičky došlo k neoprávnenému a protizákonnému uprednostneniu záujmov odporcu na úkor záujmov druhého spoločníka a na úkor záujmov navrhovateľa). Navrhovateľ mal za to, že existuje naliehavá potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov, keďže dočasnou úpravou pomerov účastníkov sa dosiahne situácia, kedy až do ukončenia konania o vylúčenie spoločníka zo spoločnosti nebude môcť dochádzať zo strany odporcu k ďalšiemu porušovaniu Spoločenskej zmluvy navrhovateľa, k ďalšiemu porušovaniu právnych predpisov a teda ku konaniu na ujmu navrhovateľa, na ujmu druhého spoločníka. Ďalej mal za to, že existuje naliehavá obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený, pretože úkonmi odporcu dochádza k zásadným zmenám v hospodárení a v hospodárskom postavení navrhovateľa, čo by okrem iného mohlo mať vplyv aj na výpočet výšky vyrovnacieho podielu odporcu (ak by ho súd vylúčil zo spoločnosti navrhovateľa, tak jeho vyrovnací podiel by sa vyrátal z výsledkov hospodárenia navrhovateľa) alebo by to mohlo mať vplyv na schopnosť navrhovateľa uhradiť trovy konania (ak by súd nevylúčil odporcu zo spoločnosti navrhovateľa). Bez nariadenia predbežného opatrenia môže podľa navrhovateľa v súvislosti s konaním odporcu v mene navrhovateľa dôjsť k negatívnemu zásahu do majetkových pomerov navrhovateľa a do práv a právom chránených záujmov navrhovateľa, ale aj tretích osôb (ďalšieho spoločníka navrhovateľa, K.. T. H.). Rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré odôvodňujú nariadenie predbežného opatrenia v požadovanom rozsahu je najmä snaha o predchádzanie vzniku ťažko odstrániteľných škôd a o predchádzanie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, ktorá by mohla vzniknúť v priamej súvislosti s disponovaním s majetkom navrhovateľa odporcom a konaním odporcu v mene navrhovateľa. Nariadením predbežného opatrenia nemôže dôjsť k negatívnemu zásahu do majetkových pomerov odporcu alebo navrhovateľa a do ich práv a právom chránených záujmov, keďže K.. T. H. aj naďalej ostáva konateľom navrhovateľa oprávneným, samostatne konať za navrhovateľa, a teda tento konateľ bude vykonávať za navrhovateľa aj naďalej úkony, ktoré nebude môcť vykonávať odporca ako konateľ v zmysle navrhovaného predbežného opatrenia. Navrhovateľ dal súdu do pozornosti uznesenie NS SR sp. zn. 3 Obdo 52/2011, ktoré podporuje a odôvodňuje vydanie predbežného opatrenia v tej podobe a za tých okolností ako je uplatňované v tomto návrhu. Súd prvého stupňa v napadnutom uznesení poukázal na ustanovenia § 13 ods. 4, § 133 ods. 3 Obchodného zákonníka, ako aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Obo 96/2002, publikované v periodiku Zo súdnej praxe. Na základe listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu a po zvážení všetkých skutkových okolností dospel súd prvého stupňa k záveru, že v danom prípade nie je možné nariadiť predbežné opatrenie, nakoľko by bolo v rozpore s ustanovením § 133 ods. 3 Obchodného zákonníka, ktoré nepripúšťa obmedzenie konateľského oprávnenia rozhodnutím súdu. Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a predbežné opatrenie nariadil. Navrhovateľ sa nestotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že súd nemôže nariadiť predbežné opatrenie, nakoľko by došlo k obmedzeniu konateľských oprávnení rozhodnutím súdu, ktoré Obchodný zákonník nedovoľuje a v tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3 Obdo 52/2011, ktorým bolo odmietnuté dovolanie žalovaného. V predmetnej veci Okresný súd Vranov nad Topľou nariadil predbežné opatrenie, ktorým prikázal konateľovi spoločnosti žalovaného zdržať sa nakladania s majetkom spoločnosti. Navrhovateľ má za to, že v predmetnej veci sú splnené všetky predpoklady v zmysle § 74 ods. 1 O.s.p., teda že existuje naliehavá potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov, keďže dočasnou úpravou pomerov účastníkov nebude môcť dochádzať zo strany odporcu k ďalšiemu porušovaniu spoločenskej zmluvy, a teda ku konaniu na ujmu navrhovateľa a na ujmu druhého spoločníka. Ďalej existuje naliehavá obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený, pretože úkonmi odporcu dochádza k zásadným zmenám v hospodárení a v hospodárskom postavení navrhovateľa, čo by okrem iného mohlo mať vplyv aj na výpočet výšky vyrovnávacieho podielu odporcu. Navrhovateľ ďalej poukázal na ustanovenie § 13 ods. 4 Obchodného zákonníka, ktoré vylučuje účinnosť obmedzení konateľských oprávnení voči tretím osobám, a preto je podľa jeho názoru vylúčené, aby predbežné opatrenie negatívnym spôsobom zasiahlo právo a právom chránené záujmy tretích osôb. Nariadené predbežné opatrenie by iba založilo zodpovednosť jedného z účastníkov konania za prípadné porušenie povinností uvedených v predbežnom opatrení. Na základe uvedených skutočností navrhoval, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zmenil a predbežné opatrenie v požadovanom rozsahu nariadil. Krajský súd v Bratislave prejednal vec ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a po oboznámení sa s obsahom spisu a odvolacími dôvodmi dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Účelom predbežného opatrenia je rýchla, ale len dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je aspoň osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov účastníkov, by bolo právo účastníka ohrozené. Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci a pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu bezprostredne nebezpečenstvo vzniku ujmy. Osvedčované skutočnosti sa súdu musia javiť, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, ako nanajvýš pravdepodobné. Dôkazné bremeno tu spočíva výlučne na navrhovateľovi predbežného opatrenia. Zabezpečenie práva predbežným opatrením je mimoriadne opatrenie, pretože v štádiu jeho vydania je nárok navrhovateľa len v osvedčenej rovine a naopak vo veci samej vôbec nemusí dôjsť k úspešnému ukončeniu sporu zo strany navrhovateľa. Odvolací súd považoval za vecne správny záver súdu prvého stupňa o nesplnení predpokladov nariadenia predbežného opatrenia v predmetnej veci s tým, že v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa. Pokiaľ navrhovateľ odkazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Obdo 52/2011, odvolací súd uvádza, že označené rozhodnutie nie je možné na posudzovaný prípad aplikovať predovšetkým z dôvodu, že žalovaným v predmetnom spore bola obchodná spoločnosť (nie konateľ spoločnosti) a súd uložil zákaz disponovať s majetkom spoločnosti žalovanému, ktorý koná prostredníctvom svojho konateľa. Uvedená skutočnosť vyplýva z odôvodnenia citovaného rozhodnutia, kde súd na strane 5 uvádza, že „ak je navrhované predbežné opatrenie v konaní o veci samej vedenej proti žalovanej spoločnosti, implicitne možno návrh ako bol podaný a ako bol aj pojatý do rozhodnutia súdu prvého stupňa považovať za návrh, ktorý smeruje proti žalovanej spoločnosti a nie proti jej konateľovi“. Sám navrhovateľ v podanom odvolaní uvádza, že s poukazom na ustanovenie § 13 ods. 4 Obchodného zákonníka, ktoré vylučuje účinnosť obmedzení konateľských oprávnení voči tretím osobám, je vylúčené, aby predbežné opatrenie negatívnym spôsobom zasiahlo právo a právom chránené záujmy tretích osôb. Nariadené predbežné opatrenie by iba založilo zodpovednosť jedného z účastníkov konania za prípadné porušenie povinností uvedených v predbežnom opatrení. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ si je vedomý neúčinnosti obmedzení konateľských oprávnení voči tretím osobám, na druhej strane sa však domáha tohto obmedzenia prostredníctvom inštitútu predbežného opatrenia z dôvodu, aby vznikla zodpovednosť jedného z účastníkov za prípadné porušenie povinností uvedených v predbežnom opatrení. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že vyššie uvedená konštrukcia načrtnutá navrhovateľom, je právne neprípustná. Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa uvádza, že nariadením predbežného opatrenia v rozsahu, v akom žiada navrhovateľ, by došlo k obmedzeniu konateľských oprávnení, čo by bolo v rozpore s § 133 ods. 3 Obchodného zákonníka, a preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., odporcovi však náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keď mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli a žiadne si ani neuplatňoval. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.