Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/30/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4013200998 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:4013200998.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: Spoločenstvo vlastníkov bytov Farská, IČO: 42 040 965, Farská 50, Nitra, zastúpený: JUDr. Jozef Hanák, advokát, Farská 50, Nitra, proti žalovanému: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, Námestie SNP 33, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. MK-XXXX/XXXX-XXX/ XXXXX zo dňa 19.06.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie na správnom orgáne V októbri 2011 vypracoval Krajský pamiatkový úrad v Nitre (K.. arch. A. U.) Podklad pre vyhlásenie nehnuteľnej veci za národnú kultúrnu pamiatku, týkajúci sa bytového domu na S. ulici XX v W.. Listom č. PÚ-XX/XXX-X/XXXX/BRO zo dňa 11.03.2013 Pamiatkový úrad Slovenskej republiky (ďalej aj len „prvostupňový správny orgán“) oznámil účastníkom konania začatie správneho konania vo veci vyhlásenia bytového domu Farská 50, Nitra za národnú kultúrnu pamiatku. Účastníci konania sa k oznámeniu nevyjadrili. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. PÚ-XX/XXX-X/XXXX/BRO zo dňa 05.04.2013 podľa § 15 ods. 1 zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 49/2002 Z. z.“) vyhlásil bytový dom S. XX, W. za národnú kultúrnu pamiatku. Vychádzal zo skutočnosti, že predmetný objekt trojkrídlového pôdorysu v tvare písmena U bol postavený začiatkom 20. storočia v secesnom slohu, ktorého stavebníkmi boli príslušníci početnej nitrianskej obchodníckej a podnikateľskej rodiny L. a R. V.. Tento objekt situovaný v pamiatkovej zóne disponuje súborom významných pamiatkových hodnôt - hodnotou urbanistickou, architektonickou, výtvarnou a umelecko- remeselnou, v zachovaných architektonických prvkoch a remeselných detailoch. Aj napriek čiastočným dispozičným úpravám nebola narušená jeho celistvosť a autentický slohový výraz a boli zachované jeho pôvodné súčasti, čím nedošlo k úbytku pamiatkových hodnôt. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. MK- XXXX/XXXX-XXX/XXXXX zo dňa 19.06.2013 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové správne rozhodnutie potvrdil. Svoje rozhodnutie odôvodnil obdobne ako vyjadrenie k žalobe. II. Žaloba Žalobou doručenou Krajskému súdu v Nitre dňa 27.08.2013, doplnenou podaním zo dňa 13.12.2013 a postúpenou Krajskému súdu v Bratislave uznesením č. k. 11S/333/2013-40 zo dňa 29.01.2014, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a napadnutého rozhodnutia, ktoré žiadal zrušiť. Uviedol, že konanie správnych orgánov oboch stupňov malo za následok zamedzenie získania investora pre rekonštrukciu obytného domu napriek tomu, že vo viacerých prípadoch umožnili rekonštrukciou zmeniť strechu a vybudovať ďalšie nadzemné podlažia. Správne orgány sa nevysporiadali s troma žalobcom namietanými skutočnosťami. Prvou namietanou skutočnosťou bolo, že prvostupňový správny orgán nedoručil zástupcovi žalobcu do vlastných rúk návrh na začatie konania vo veci vyhlásenia bytového domu Farská 50 v Nitre za národnú kultúrnu pamiatku, pretože sa v tom čase nachádzal na kúpeľnej zdravotnej liečbe. Prvostupňový správny orgán mu v oznámení o začatí správneho konania určil lehotu 10 dní na vyjadrenie sa k nemu aj napriek tomu, že § 27 správneho poriadku takúto lehotu neurčuje. Druhou skutočnosťou, na ktorú žalobca poukázal, bolo, že Krajský pamiatkový úrad v Nitre pri získavaní podkladov hrubo porušil čl. 21 ods. 1 a 3 Ústavy SR zabezpečujúci nedotknuteľnosť obydlia, nakoľko nikto z vlastníkov mu nedal povolenie na vstup do obydlia, čo považoval za porušenie domovej slobody v zmysle § 194 a § 194a Trestného zákona. V tejto súvislosti poukázal aj na čl. 12 Listiny základných ľudských práv a slobôd, podľa ktorého je obydlie nenarušiteľné a nie je doň povolené vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva. Vzhľadom na absenciu súhlasu na vstup do objektu sú akékoľvek získané podklady v rozpore s právnym poriadkom a neplatné od samého začiatku. Treťou namietanou skutočnosťou bolo uskutočnenie zápisu národnej kultúrnej pamiatky napriek tomu, že proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu bolo podané odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté. Zápis bol vykonaný na základe oznámenia zo dňa 22.05.2013, pričom prvostupňový správny orgán oznámil žalobcovi predloženie odvolania žalovanému až po oznámení zápisu. Žalovaný aj napriek uvedeným skutočnostiam napadnutým rozhodnutím odvolanie zamietol a bez ohľadu na žalobcom namietané porušenie právnych predpisov rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. III. Vyjadrenie žalovaného Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť. V súvislosti s prvou námietkou žalobcu uviedol účastníkov konania, ktorým bolo doručené oznámenie o začatí správneho konania zo dňa 11.03.2013, v ktorom boli zároveň vyzvaní vyjadriť sa k podkladu na vyhlásenie národnej kultúrnej pamiatky v lehote 10 dní od jeho doručenia. Žiaden z účastníkov konania sa k oznámeniu nevyjadril a neuplatnil žiadne pripomienky. Podľa názoru žalovaného bola lehota 10 dní primeraná a v súlade s § 27 správneho poriadku, nakoľko v zmysle citovaného ustanovenia je správny orgán oprávnený určiť dĺžku lehoty podľa vlastnej úvahy, ak nie je exaktne ustanovená v správnom poriadku alebo v osobitnom zákone. V priebehu správneho konania žiaden z účastníkov konania neprimeranosť lehoty nenamietal a ani nepožiadal o jej predĺženie. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu o nedoručení oznámenia o začatí správneho konania jeho zástupcovi do vlastných rúk, nakoľko túto písomnosť prevzala dňa 13.03.2013 jeho dcéra. Z doručenky, ktorá je dôkaznou listinou, vyplýva, že dcéra je oprávneným splnomocnencom zástupcu žalobcu na preberanie zásielok v zmysle § 24 ods. 1 správneho poriadku, pretože inak by jej Slovenská pošta, a.s. zásielku do vlastných rúk neodovzdala. K druhej námietke týkajúcej sa porušenia čl. 21 ods. 1 a 3 Ústavy SR zabezpečujúceho nedotknuteľnosť obydlia, žalovaný uviedol, že dokumentovanie stavebno-technického stavu a pamiatkových hodnôt objektu vykonal Krajský pamiatkový úrad v Nitre pred začatím správneho konania. Z podkladu na vyhlásenie národnej kultúrnej pamiatky vyplýva, že pracovníci krajského pamiatkového úradu pri obhliadke nevstupovali do priestorov slúžiacich ako obydlie. Zákon č. 49/2002 Z. z. neukladá povinnosť nariadiť v rámci konania, predmetom ktorého je vyhlasovanie nehnuteľnosti za národnú kultúrnu pamiatku, obhliadku za účasti účastníkov konania. V zmysle § 12 ods. 1 písm. a) zákona č. 49/2002 Z. z. sa súhlas na vstup do nehnuteľnosti v pamiatkovom území vyžaduje iba, ak je táto obydlím. Žalovaný zároveň citoval § 2 ods. 2 a 7, § 12 ods. 1 písm. a), § 15 ods. 1 a § 28 ods. 2 písm. d) zákona č. 49/2002 Z. z. a § 32 ods. 2 správneho poriadku. Prvostupňový správny orgán pri vyhlasovaní objektu za národnú kultúrnu pamiatku vychádzal z podkladov vyhotovených krajským pamiatkovým úradom mimo uvedeného správneho konania a bol získaný v súlade s právnymi predpismi. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu ohľadom zamedzenia získania investora pre rekonštrukciu, žalovaný citoval § 86 ods. 1 a 2 stavebného zákona a tiež uviedol, že vyhlásenie nehnuteľnosti za národnú kultúrnu pamiatku neznamená, že žalobca nebude môcť vykonať jej obnovu. Podmienky obnovy určuje § 32 zákona č. 49/2002 Z. z., pričom žalobca môže v rámci programu „Obnovme si svoj dom“ požiadať o poskytnutie finančného príspevku, prípadne môže nevyhnutnú rekonštrukciu financovať prostredníctvom úveru. Žalovaný k tretej námietke týkajúcej sa oznámenia o zápise uviedol, že žalobca mal asi na mysli „zápis do Ústredného zoznamu pamiatkového fondu“, ktorý je prvostupňový správny orgán povinný vykonať do 30 dní od vyhlásenia veci za národnú kultúrnu pamiatku podľa § 22 ods. 3 zákona č. 49/2002 Z. z.. Ide o operatívny zoznam vecí vyhlásených za národné kultúrne pamiatky a nezakladá žiadny právny status. Žalovaný mal za to, že svoj právny názor v napadnutom rozhodnutí dostatočne odôvodnil, v konaní neporušil žiadne právne predpisy a objekt vyhlásil za národnú kultúrnu pamiatku zákonným spôsobom. Prvostupňový správny orgán riadne doručil rozhodnutie všetkým účastníkom konania, zistil skutočný stav veci v zmysle § 32 ods. 1 správneho poriadku a vychádzal z charakteristiky objektu špecifikovaného v podklade získanom z úradnej činnosti Krajského pamiatkového úradu v Nitre. Na záver dodal, že žalobca žiadne skutočnosti svedčiace proti existencii pamiatkovej hodnoty objektu nenamietal ani v podanom odvolaní, ani v žalobe. IV. Posúdenie veci Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na také konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Podľa čl. 21 ods. 1 Ústavy SR, obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva. Podľa čl. 21 ods. 3 Ústavy SR, iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia možno zákonom dovoliť iba vtedy, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu života, zdravia alebo majetku osôb, na ochranu práv a slobôd iných alebo na odvrátenie závažného ohrozenia verejného poriadku. Ak sa obydlie používa aj na podnikanie alebo vykonávanie inej hospodárskej činnosti, takéto zásahy môžu byť zákonom dovolené aj vtedy, keď je to nevyhnutné na plnenie úloh verejnej správy. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 49/2002 Z. z., pamiatková hodnota je súhrn významných historických, spoločenských, krajinných, urbanistických, architektonických, vedeckých, technických, výtvarných alebo umelecko-remeselných hodnôt, pre ktoré môžu byť veci predmetom individuálnej alebo územnej ochrany. Podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona č. 49/2002 Z. z., osoby, ktoré podľa § 5, 10 a 11 plnia úlohy štátnej správy na úseku ochrany pamiatkového fondu, sú pri výkone štátneho dohľadu oprávnené vstupovať na archeologické nálezy a archeologické náleziská, do priestorov nehnuteľných kultúrnych pamiatok a na nehnuteľnosti v pamiatkovom území; ak sú obydlím, len so súhlasom toho, kto v nich býva. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 49/2002 Z. z., pamiatkový úrad vyhlasuje za kultúrnu pamiatku hnuteľnú vec alebo nehnuteľnú vec, ktorá má pamiatkovú hodnotu. Za kultúrnu pamiatku môže vyhlásiť aj súbor takých vecí. Podľa § 28 ods. 2 písm. d) zákona č. 49/2002 Z. z., vlastník kultúrnej pamiatky je povinný umožniť zamestnancom orgánu na ochranu pamiatkového fondu a oprávneným osobám po predložení služobného preukazu vstupovať do priestorov nehnuteľnosti kultúrnej pamiatky, ak nie sú obydlím, alebo im predložiť hnuteľnú kultúrnu pamiatku na dokumentačné účely, výskumné účely alebo s cieľom zabrániť poškodeniu alebo zničeniu kultúrnej pamiatky. Podľa § 32 ods. 2 správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je v medziach žalobných dôvodov posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu obsahuje všetky zákonom stanovené formálne i obsahové náležitosti a vydal ho orgán na to príslušný, pričom postupoval v medziach zákonom stanoveného postupu a podklady na jeho vydanie boli získané v súlade so zákonom. K jednotlivým námietkam uvedeným v žalobe súd zaujal nasledovné stanovisko: Námietku žalobcu, že oznámenie o začatí správneho konania nebolo jeho zástupcovi doručené do vlastných rúk, nakoľko sa v tom čase nachádzal na kúpeľnej zdravotnej liečbe, súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Z doručenky priloženej k oznámeniu tvoriacemu súčasť administratívneho spisu má súd za preukázané doručenie tejto písomnosti dcére zástupcu žalobcu ako ním splnomocnenej osoby na preberanie zásielok, ktorá prevzatie potvrdila svojím podpisom a poznámkou „dcéra“. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že Slovenská pošta, a.s. doručuje úradné zásielky do vlastných rúk adresátovi, respektíve osobe, ktorú adresát písomne splnomocnil na prevzatie takýchto zásielok. Pri doručovaní do vlastných rúk nie je povinnosťou správneho orgánu skúmať, či určitý druh zásielky môže splnomocnenec prevziať alebo nemôže. Vzhľadom na to, že zákonnou povinnosťou pošty je povinnosť doručiť zásielku adresátovi alebo osobe splnomocnenej na jej prebratie, zásielka by dcére zástupcu žalobcu bez predloženia splnomocnenia v zmysle § 24 ods. 1 správneho poriadku nebola odovzdaná. Podľa názoru súdu prvostupňový správny orgán neporušil zákonnú povinnosť pri doručovaní oznámenia o začatí správneho konania. Ak by aj došlo k vadnému doručeniu zásielky, táto vada by vzhľadom na to, že JUDr. Hanák bol nesporne o veci dobre informovaný, vo veci aktívne konal a na jeho právach sa to negatívne nijako neprejavilo, nemala za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že 10-dňová lehota na vyjadrenie sa k podkladu pre vyhlásenie kultúrnej pamiatky stanovená prvostupňovým správnym orgánom bola v rozpore s § 27 ods. 1 správneho poriadku. V zmysle § 27 ods. 1 správneho poriadku správny orgán v prípade absencie úpravy určitej lehoty v správnom poriadku alebo v osobitnom zákone určí lehotu na vykonanie úkonu, pričom sa vyžaduje splnenie podmienky jej primeranosti. Lehotu určuje správny orgán na základe vlastnej úvahy. Žalobca mal možnosť požiadať o predĺženie stanovenej lehoty, ak ju považoval za neprimeranú, čo nevyužil a ani nenamietal jej neprimeranosť. Prvostupňový správny orgán v súlade s § 33 ods. 2 v spojení s § 27 ods. 1 správneho poriadku poskytol žalobcovi možnosť vyjadriť sa k podkladu Krajského pamiatkového úradu v Nitre pre vydanie rozhodnutia o vyhlásení za národnú kultúrnu pamiatku, pričom ani túto možnosť žalobca nevyužil a nevzniesol akékoľvek námietky či pripomienky. Žalobca tiež namietal porušenie čl. 21 ods. 1 a 3 Ústavy SR zabezpečujúci nedotknuteľnosť obydlia pri získavaní podkladov pre vydanie rozhodnutia o vyhlásení objektu za národnú kultúrnu pamiatku, porušenie domovej slobody a absenciu súhlasu na vstup do obydlia. Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že postupom správnych orgánov nebola porušená nedotknuteľnosť obydlia ani domová sloboda a podklady pre vydanie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu boli získané v súlade so zákonom. Napriek tomu, že slovenský právny poriadok nedefinuje presne, čo sa rozumie pod pojmom obydlie, jeho definíciu možno odvodiť z Trestného zákona. V zmysle § 122 ods. 5 Trestného zákona trestným činom spáchaným v obydlí sa rozumie, ak „je spáchaný v dome alebo byte iného, alebo v iných priestoroch slúžiacich na bývanie vrátane priestorov a pozemkov k nim patriacich, ak sú ako súčasť obydlia uzavreté.“ Ochrana obydlia sa vzťahuje na tie priestory, ktoré človek využíva na bývanie, teda kde má svoju domácnosť a svoje súkromie, pričom záleží na spôsobe používania, nie na konštrukcii stavby či iného zariadenia na ubytovanie. Spoločné priestory (spoločné časti a príslušenstvo) a pozemky bytov v bytovom dome, napríklad chodby, schodisko, výťah, povala či spoločný dvor, nie sú súčasťou obydlia, pretože sú vo všeobecnosti prístupné takému širokému okruhu osôb bývajúcich v bytovom dome s týmito bytmi alebo navštevujúcich či pokúšajúcich sa navštíviť niektorého z obyvateľov týchto bytov, že by bolo neúčelné a navyše nemožné presne určiť, o koho obydlie ide a koho domová sloboda alebo nedotknuteľnosť obydlia bola porušená. Vzhľadom na to, že schodisko, chodby bytového domu, povala alebo spoločný dvor sa nepovažujú za obydlie, Krajský pamiatkový úrad v Nitre pri získavaní podkladov potrebných pre vydanie prvostupňového rozhodnutia neporušil čl. 21 ods. 1 a 3 Ústavy SR ani čl. 12 Listiny základných ľudských práv a slobôd zabezpečujúcej nedotknuteľnosť obydlia. V danom prípade sa nevyžadoval súhlas vlastníkov bytov na vstup do objektu, nakoľko takýto súhlas sa vyžaduje iba v prípade obydlia. Navyše, bolo zákonnou povinnosťou vlastníkov kultúrnej pamiatky v zmysle § 28 ods. 2 písm. d) zákona č. 49/2002 Z. z. umožniť zamestnancom orgánu na ochranu pamiatkového fondu vstup do priestorov nehnuteľnosti kultúrnej pamiatky, ktorá nie je obydlím. Súd zároveň dodáva, že súhlas vlastníkov by sa vyžadoval na vstup zamestnancov do ich bytov ako obydlia, ktoré sú nepochybne ich „útočiskom súkromia“. Dokumentáciu stavebno-technického stavu a pamiatkových hodnôt objektu vykonanú Krajským pamiatkovým úradom v Nitre bez súhlasu vlastníkov nemožno v žiadnom prípade označiť za porušovanie domovej slobody. Uvedeným konaním nedošlo k naplneniu skutkových podstát trestných činov ustanovených v § 194 a § 194a Trestného zákona, na ktoré poukázal žalobca. Na naplnenie skutkovej podstaty trestného činu porušovania domovej slobody ustanoveného v § 194 Trestného zákona sa vyžaduje neoprávnené vniknutie do obydlia alebo neoprávnené zotrvanie v ňom, čo v danom prípade nebolo splnené, nakoľko nemožno hovoriť ani o obydlí, ani o neoprávnenosti konania, keďže pracovníci krajského pamiatkového úradu vykonávali oprávnenia osôb vykonávajúcich štátny dohľad na úseku ochrany pamiatkového fondu uvedené v § 12 zákona č. 49/2002 Z. z.. Rovnako nebola naplnená skutková podstata trestného činu ochrany súkromia v obydlí zakotveného v § 194a Trestného zákona z dôvodu nenaplnenia objektívnej stránky, ktorou je trestný čin spáchaný v obydlí ani subjektívnej stránky, pri ktorej sa vyžaduje úmyselné zavinenie. K námietke žalobcu týkajúcej sa uskutočnenia zápisu národnej kultúrnej pamiatky napriek tomu, že proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu bolo podané odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, súd uvádza, že o odvolaní rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím, ktoré bolo riadne doručené zástupcovi žalobcu dňa 20.06.2013. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že zápis bol vykonaný na základe oznámenia zo dňa 22.05.2013, pričom prvostupňový správny orgán mu oznámil predloženie odvolania žalovanému až po oznámení zápisu, súd poukazuje na to, že prvostupňový správny orgán prostredníctvom oznámenia č. PÚ-13/584-4/33066/BRO zo dňa 22.05.2013 iba dal na vedomie žalobcovi realizáciu povinnosti ustanovenej v § 22 ods. 3 zákona č. 49/2002 Z. z. a to povinnosti vykonať zápis veci do Ústredného zoznamu pamiatkového fondu do 30 dní od jej vyhlásenia za národnú kultúrnu pamiatku. Objekt bol za národnú kultúrnu pamiatku vyhlásený rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu č. PÚ-13/584-3/3170/BRO zo dňa 05.04.2013. Uvedeným postupom správnych orgánov oboch stupňov nedošlo k žiadnemu porušeniu právnych predpisov. Súd v zhode s názorom žalovaného dodáva, že skutočnosť, že v objekte boli v súlade s rekonštrukciou povolené viaceré stavebné zásahy, nemá za následok stratu pamiatkových hodnôt, ktoré je potrebné pri ďalšej rekonštrukcii zachovávať. Žalobca bude môcť aj naďalej vykonávať jej obnovu. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutie bolo vydané v medziach zákona a námietky žalobcu neodôvodňovali jeho zrušenie. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a v konaní neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal, rovnako ani žalovanému, ktorý podľa ustálenej judikatúry nemá v takomto prípade právo na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.