Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/198/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4014200746 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:4014200746.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členov senátu JUDr. Soni Langovej a Mgr. Mariána Degmu v právnej veci žalobcu: K. C., bytom XXX XX N. C. Č.. XXX, zastúpeného: JUDr. Eva Hlaváčová s.r.o., so sídlom Farská 12, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium policajného zboru, odbor dopravnej polície, oddelenie bezpečnosti cestnej premávky, Račianska 45, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p.: PPZ-ODP1-493-001/2014 zo dňa 05.06.2014, jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 15.08.2014 sa domáhal žalobca zrušenia rozhodnutia žalovaného Č. p.: PPZ-ODPI-493-001/2014 vydaného dňa 05.06.2014, vrátenia veci na nové konanie a rozhodnutie, ako aj priznania náhrady trov konania. V úvode žaloby bol uvedený obsah 1. stupňového (Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva PZ v Leviciach, číslo OPRZ-LV-ODI2-496/2013-P zo dňa 19.08.2013) a 2. stupňového (Krajské riaditeľstvo PZ, Krajský dopravný inšpektorát v Nitre, číslo: KRPZ-NR-KDI-SK-104/2013 zo dňa 21.10.2013) rozhodnutia správneho orgánu, ktorými bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 300 € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 6 mesiacov. Žalobca uviedol, že po právoplatnosti rozhodnutia 2. stupňového správneho orgánu, nakoľko sa nestotožnil s výsledkami vykonaného dokazovania, požiadal o vyjadrenie vo veci nezainteresovaného znalca z odboru Doprava cestná, odvetvie Nehody v cestnej premávke X.. J. Q.-D., ktorý po preštudovaní v konaní vypracovaného odborného vyjadrenia konštatoval, že jeho spracovateľ X.. Š. I. vo svojom odbornom vyjadrení pochybil a doporučil vyhotoviť nový znalecký posudok vychádzajúci z reálnych vstupných údajov. V novom znaleckom posudku pod č. 38/2013 zo dňa 05.06.2013 došiel k odlišným záverom v otázke rýchlosti oboch vozidiel pred kolíziou a v okamihu kolízie, ako aj v otázke o možnosti jej zabráneniu účastníkmi nehody. Zo záverov daného znaleckého posudku na rozdiel od záverov odborného vyjadrenia vyplývalo, že nie žalobca svojou nesprávnou technikou jazdy zavinil dopravnú nehodu, ale vinníkom nehody bol práve druhý vodič, ktorý prekročil maximálnu povolenú rýchlosť a vzhľadom na jeho oneskorenú reakciu sa možno domnievať, že nevenoval dostatočnú pozornosť vedeniu vozidla. Zo znaleckého posudku vyplynulo, že odborné vyjadrenie, o ktorého závery sa opierali obe rozhodnutia správnych orgánov, bolo nesprávne a údaje v ňom uvedené boli úmyselne a vedome skreslené a nepravdivé. Na základe zistení vyplývajúcich zo znaleckého posudku X.. J. Q.-D. podal žalobca v zákonnej lehote návrh na povolenie obnovy právoplatne skončeného správneho konania, dôvodiac ustanovením § 62 ods. 1 písm. e) správneho poriadku. Krajský dopravný inšpektorát KR PZ v Nitre ako príslušný orgán na rozhodnutie o jeho návrhu na obnovu konania svojím rozhodnutím zo dňa 06.03.2014 ju nepovolil s poukazom na § 20 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke s tým, že za dopravnú nehodu zapríčinenú nedaním prednosti v jazde inému vozidlu vždy v rozhodujúcej miere nesie zodpovednosť ten, ktorý porušil povinnosť dať prednosť v jazde. Nakoľko s týmto rozhodnutím nesúhlasil podal voči nemu v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Rozhodnutie považuje za nezákonné, trpiace vadou majúcou vplyv na jeho zákonnosť. Žalovaný nesprávne vyhodnotil návrh na obnovu konania a nezobral do úvahy ním predložený znalecký posudok. Hlavným dôvodom pre obnovu konania právoplatne skončenej veci je existencia závažných skutočností, ktoré dôvodne spochybňujú správnosť a spravodlivosť rozhodnutia. Za nepravdivé dôkazy je treba pokladať aj odborný posudok, pričom zastáva názor na rozdiel od žalovaného, že v správnom konaní o priestupku vypracované odborné vyjadrenie X.. Š. I. malo zásadný význam. Do konania bol prizvaný z iniciatívy správneho orgánu, aby posúdil skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Tento ich posúdil z technického hľadiska, čo malo zásadný vplyv na určenie osoby, ktorá dopravnú nehodu zavinila. Argument žalovaného o nadbytočnosti znaleckého dokazovania pokladal za špekulačný. Nepravdivosť dôkazu, resp. spochybnenie odborného vyjadrenia znalca pribratého do konania bola preukázaná znaleckým posudkom č. 38/2013, ktorého právna a dôkazná sila je vyššia. Poukázal na to, že celé konanie a rozhodnutia sa niesli v duchu ignorancie základných ustanovení zákona o cestnej premávke upravujúce základné povinnosti vodičov v cestnej premávke (§ 2 ods. 2 písm. b), v znení účinnom od 01.11.2011, doplnené o slovo „náhle“, čo zásadným spôsobom ovplyvnilo práva a povinnosti účastníkov cestnej premávky v súvislosti s povinnosťou a zodpovednosťou vodičov prichádzajúcich z vedľajšej cesty na hlavnú. Žalobcom predložený znalecký posudok sa podrobne zaoberal otázkou, či žalobca, ako vodič vychádzajúci z vedľajšej cesty na hlavnú vytvoril alebo nevytvoril vodičovi idúcemu po hlavnej ceste prekážku, na základe ktorej musel náhle zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy, čo je otázkou technickou. V predmetnom znaleckom posudku došiel znalec k diametrálne odlišným záverom ako znalec X.. Š. I. v svojom odbornom vyjadrení. Ako hlavnú príčinu dopravnej nehody z technického hľadiska určil nesprávnu techniku jazdy vodiča R., nakoľko v úseku pred miestom kolízie jazdil rýchlosťou vyššou (cca 85 km/h) ako bola povolená (50 km/h), čím vedome znížil možnosť zabránenia vzniku kolízie, keďže vodič vchádzajúci z vedľajšej cesty môže vodiča na hlavnej ceste obmedziť (donútiť nenáhle meniť rýchlosť a smer jazdy), resp. oneskorene reagovanie o cca 0,42 s na pohyb vozidla žalobcu. Znalecký posudok si z odborným vyjadrením odporuje aj v otázke možnosti zabránenia zrážke účastníkmi dopravnej nehody tým, že žalobca jej nemal možnosť zabrániť, nakoľko v čase tesne pred rozjazdom nemal možnosť druhé vozidlo vidieť (bolo v oblasti zakrytého výhľadu 65-70 metrov). Rovnako vyslovil nesúhlas s argumentom žalovaného o tom, že vodič, ktorý je povinný dať prednosť v jazde, berie do úvahy všetky okolnosti konkrétnej situácie, najmä vzdialenosť, rýchlosť vozidla ktoré má prednosť v jazde, spôsob a smer jeho jazdy. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Tdo/20/2012, v ktorom súd zdôraznil, že dodržiavanie pravidiel cestnej premávky všetkými jej účastníkmi je základný predpoklad pre jazdu na pozemných komunikáciách. Účastník cestnej premávky nemá povinnosť predpokladať, že iný účastník bude porušovať pravidlá cestnej premávky, naopak má právo predpokladať, že iný účastník bude pravidlá dodržiavať. 2. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril podaním zo dňa 03.11.2014 a žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť, nakoľko správny orgán pri rozhodovaní o povolení alebo nepovolení obnovy konania nevykonáva dokazovanie, ale posudzuje právnu relevantnosť a prípustnosť skutočností, ktoré by mohli viesť k podstatnej zmene napadnutého právoplatného rozhodnutia. K žalobnej námietke o nesprávnosti v konaní vypracovaného odborného vyjadrenia znalcom X.. Š. I. s poukazom na po právoplatnosti konania vypracovaný znalecký posudok a z toho vyplývajúcu nezákonnosť napadnutého rozhodnutia poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, s ktorým sa stotožňuje. Zastával názor, že vypracovanie odborného vyjadrenia v danom prípade nebolo ani nevyhnutné, nakoľko prvotná a hlavná príčina dopravnej nehody - nedanie prednosti v jazde vodičovi idúcemu po hlavnej ceste, dostatočne vyplývala z iných vykonaných dôkazov v spise a správny orgán mal dostatok podkladov pre vydanie rozhodnutia aj bez ďalšieho dokazovania. Správnemu orgánu neprislúcha posudzovať závery znaleckého posudku alebo odborného vyjadrenia z technickej stránky, ale len zo stránky právnej. Taktiež nemal správny orgán dôvod pochybovať o pravdivosti odborného vyjadrenia znalca, ktorý je zapísaný v zozname znalcov a nemal k veci žiadny pomer. Hodnotenie dôkazov (zistenie skutkového stavu) spôsobom, ktorý odporuje predstavám účastníka konania ešte neznamená, že ide o dôkazy vykonané nezákonným spôsobom. Rovnako tak nevykonanie dokazovania v rozsahu, v akom ho predpokladá účastník konania, nepredstavuje porušenie jeho práva na obhajobu. Zastával názor, že povinnosťou vodiča prichádzajúceho na hlavnú cestu z vedľajšej je náležite sa presvedčiť a posúdiť, či môže na hlavnú cestu bezpečne vojsť tak, aby neohrozil a neobmedzil ostatných účastníkov cestnej premávky. Tvrdenie o údajnom prekročení maximálne povolenej rýchlosti vodičom vozidla Mitsubishi, bolo v danom prípade irelevantné, pretože bezprostrednou a hlavnou príčinou vzniku dopravnej nehody bola skutočnosť, že žalobca sa pred vjazdom z vedľajšej cesty na hlavnú nedostatočne presvedčil o možnosti bezpečného vjazdu na ňu, pričom nedal prednosť po hlavnej ceste idúcemu vozidlu. Prípadné prekročenie maximálne povolenej rýchlosti vozidlom Mitsubishi nebolo bezprostrednou príčinou vzniku dopravnej nehody a nemalo vplyv na posúdenie zavinenia dopravnej nehody. Z ust. § 62 ods. 1 písm. e) správneho poriadku vyplýva, že musia byť súčasne splnené viaceré podmienky, aby bolo možné z právneho hľadiska hovoriť o existencií dôvodov na obnovu konania a to existencia dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé a súčasne je potrebné aj to, aby išlo o dôkazy, z ktorých správny orgán pri svojom rozhodovaní ťažiskovo vychádzal. Nepravdivé dôkazy sú také poznatky, ktoré správny orgán získal pri dokazovaní a ktoré úplne alebo čiastočne nezodpovedajú skutočnosti. Nesúhlas s vykonaným dôkazom zo strany účastníka konania alebo nesprávny a subjektívny výklad dôkazu neznamená, že takýto dôkaz je nepravdivý. Účelovo vypracovaný znalecký posudok nemôže byť dôvodom na povolenie obnovy konania podľa § 62 ods. 1 písm. e) správneho poriadku, nakoľko neboli zistené žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli známe už v čase rozhodovania správneho orgánu o priestupku. Záverom uviedol, že správny orgán pri rozhodovaní o povolení alebo nepovolení obnovy konania nevykonáva dokazovanie, ale len posudzuje právnu relevantnosť a prípustnosť skutočností, ktoré by mohli viesť k podstatnej zmene napadnutého rozhodnutia. 3. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie (§ 246 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie správneho orgánu, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a to v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich zo žaloby (§ 249 ods. 2 O.s.p.), na nariadenom pojednávaní a po oboznámení sa s pripojeným administratívnym spisom žalovaného dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Administratívny spis žalovaného obsahuje: priestupkový spis OR PZ, ODI Levice, v ktorom sa nachádzajú: záznam o dopravnej nehode, zápisnica o ohliadke, fotodokumentácia, záznamy o podaní vysvetlenia E. I., K. C., Ľ. R. a žalobcu, žiadosť správneho orgánu o vypracovanie odborného stanoviska, odborné vyjadrenie znalca X.. Š. I. č. 16/2013, rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu žalobcu, vyjadrenie žalobcu k odbornému vyjadreniu znalca, zápisnica z ústneho pojednávania. Rozhodnutím 1. stupňového správneho orgánu o priestupku z 19.08.2013, bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 300 € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 6 mesiacov. Priestupkový spis KR PZ, KDI v Nitre obsahuje odvolanie žalobcu zo dňa 10.09.2013 a rozhodnutie správneho orgánu o ňom zo dňa 21.10.2013, ktorým bolo jeho odvolanie zamietnuté a prvostupňové rozhodnutie potvrdené. Návrh žalobcu na povolenie obnovy priestupkového konania z 30.01.2014 obsahuje aj posúdenie odborného vyjadrenia č.16/2013 znalcom X.. J. Q.-D.V. z 24.11.2013, znalecký posudok znalca X.. J. Q.-D. č. 38/2013. Rozhodnutím KDI, KR PZ v Nitre č.: KRPZ-NR-KDI-21/2014-SK zo dňa 06.03.2014, nebola povolená obnova konania právoplatného dňa 30.10.2013. Odôvodnenie rozhodnutia poukazuje na vykonané dokazovanie vo veci, z ktorého vyplývalo, že k danej dopravnej nehode zo dňa 05.06.2013 došlo z dôvodu, že žalobca nerešpektoval zákonnú povinnosť vodiča upravenú v § 20 ods. 1 zákona o cestnej premávke, z ktorého vyplýva, že vodič, ktorý prichádza do križovatky po vedľajšej cesty označenej dopravnou značkou „Daj prednosť v jazde“, alebo „Stoj, daj prednosť v jazde“ je povinný dať prednosť v jazde vozidlám a ostatným účastníkom cestnej premávky prichádzajúcim po hlavnej ceste. Za dopravnú nehodu zapríčinenú nedaním prednosti v jazde inému vozidlu vždy v rozhodujúcej miere nesie zodpovednosť ten vodič, ktorý porušil povinnosť dať prednosť v jazde. Vodič vozidla, ktorý má prednosť v jazde, nie je povinný meniť smer alebo rýchlosť jazdy, pokiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by hrozil stret s vozidlom, ktorého vodič je povinný dať mu prednosť v jazde. Túto povinnosť ako aj povinnosť zabrániť stretu vozidla má vodič iba vtedy, keď včas a na dostatočnú vzdialenosť zistí, že vodič vozidla, ktoré mu má dať prednosť v jazde svoju povinnosť nesplnil, resp., že si počína tak, že je zrejmé, že ju nesplní. V ďalšom poukázal správny orgán na výpovede účastníkov dopravnej nehody ako aj nezaujatej svedkyne p. I., ktorá uviedla, že išla z opačného smeru po cesto I/75 a videla stáť na hranici križovatky zelené osobné motorové vozidlo (žalobcu) a v opačnom smere po ceste I/75 videla ísť malou rýchlosťou tmavé terénne vozidlo, ktoré keď bolo asi 5 metrov od križovatky zelené vozidlo náhle vošlo do križovatky a nastala zrážka. Podľa správneho orgánu sa žalobca absolútne nepresvedčil či danou križovatkou môže bezpečne prejsť bez akéhokoľvek ohrozenia, či obmedzenia iného účastníka cestnej premávky, čím si nesplnil svoju zákonnú povinnosť ustanovenú v § 20 ods. 1 zákona o cestnej premávke. Taktiež poukázal na rozhľadové pomery križovatky. K znaleckému posudku č. 38/2013 preloženého ako prílohu k návrhu na povolenie obnovy konania uviedol, že z neho nevyplývajú skutočnosti, ktoré by mali spôsobiť obnovu konania a vyviniť z dopravného priestupku žalobcu. Nemohol sa stotožniť s tvrdením znalca o spôsobe jazdy a rýchlosti vodiča terénneho vozidla účastného dopravnej nehody (R.É.) a jeho možným reakciám na zabránenie vzniknutej situácie ako aj tvrdenie, že ten vodič, ktorý jazdil po hlavnej ceste môže byť vodičom vchádzajúcim z vedľajšej cesty na hlavnú obmedzovaný. Rozhodujúcou príčinou vzniku dopravnej nehody bola skutočnosť právo prednosti jazdy. Znalec sa v znaleckom posudku vyjadruje k príčinám vzniku dopravnej nehody z technického hľadiska, avšak zavinenie z právneho hľadiska posudzuje vždy správny orgán. Znalecký úkon je len jeden z riadnych dôkazov, ktorými sa správny orgán riadil pri rozhodovaní vo veci. Záverom skonštatoval, že vo veci bolo správnym orgánom vykonané rozsiahle dokazovanie, ktoré dostatočne preukázalo skutočnosť, že dopravnú nehodu spôsobil žalobca tým, že jazdil cez križovatku a nepočínal si pritom tak, aby ten, kto mal prednosť v jazde nemusel náhle zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy. Odvolanie žalobcu zo dňa 26.03.2014, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 05.06.2014 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie o nepovolení obnovy konania potvrdil. V úvode svojho rozhodnutia žalovaný opísal priebeh konania o návrhu na povolenie obnovy. Poukázal na skutočnosť, že povinnosťou vodiča prichádzajúceho na hlavnú cestu z vedľajšej cesty je náležite sa presvedčiť či môže ňou prejsť tak, aby neohrozil a neobmedzil ostatných účastníkov cestnej premávky. Tvrdenie o údajnom prekročení maximálnej povolenej rýchlosti vodičom druhého vozidla bolo v danom prípade irelevantné, pretože bezprostrednou a hlavnou príčinou vzniku dopravnej nehody bolo to, že vodič vozidla Citroen (žalobca) sa pred výjazdom z vedľajšej cesty na hlavnú cestu nedostatočne presvedčil o možnosti bezpečného výjazdu na hlavnú cestu, pričom nedal prednosť v jazde vozidlu idúcemu po hlavnej ceste. Ak by aj vodič druhého vozidla prekročil maximálne povolenú rýchlosť dopustil by sa priestupku, avšak táto skutočnosť nebola bezprostrednou príčinou vzniku dopravnej nehody a nemala vplyv na posúdenie zavinenia dopravnej nehody. Vodič prichádzajúci na križovatku z vedľajšej cesty je povinný dať prednosť v jazde všetkým vozidlám idúcim po hlavnej ceste a je povinný sa správať tak, aby vodič vozidla, ktoré má prednosť jazde nemusel náhle zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy. Ten vodič, ktorý je povinný dať prednosť v jazde má brať do úvahy všetky okolnosti konkrétnej situácie, najmä vzdialenosť a rýchlosť vozidla, ktoré má prednosť v jazde, spôsob a smer jeho jazdy, znamenie o zmene smeru jazdy, ako aj rozmery križovatky. V danom prípade nebolo rozhodujúce posudzovať či vodič vozidla idúceho po hlavnej ceste včas alebo neskoro reagoval na prichádzanie vozidla z vedľajšej cesty do križovatky, nakoľko tento vodič mal povinnosť dostatočne posúdiť a odhadnúť situáciu v cestnej premávke, či má dostatočný časový priestor na svoj vjazd na hlavnú cestu, pričom mal dbať na potrebnú opatrnosť pri vychádzaní na hlavnú cestu a venovať sa dôsledne situácii v cestnej premávke. Žalobca sa nedostatočne presvedčil či môže bezpečne vojsť na hlavnú cestu a vytvoril prekážku vozidlu idúcemu po hlavnej ceste, čím došlo k zrážke vozidiel. Bolo povinnosťou žalobcu dostatočne sa venovať vedeniu vozidla a situácii v cestnej premávke pri vchádzaní vozidlom na hlavnú cestu. Z obsahu spisu vyplynulo, že vodič idúci po hlavnej ceste nemohol predpokladať, že vodič vozidla, ktoré stálo na vedľajšej ceste mu náhle vojde do jazdnej dráhy. Žalovaný mal za to, že nebolo zo strany žalobcu oprávnené spochybňovať výpoveď vo veci nezaujatej svedkyne, ktorá uviedla, že videla vozidlo idúce po hlavnej ceste ako aj vozidlo stojace na vedľajšej ceste (žalobcove vozidlo), ktoré vošlo do jazdnej dráhy vozidlu idúceho po hlavnej ceste. Jej presnosť odhadu vzdialenosti vozidiel v danom prípade neobstojí a nemala relevantný vplyv na posúdenie zavinenia dopravnej nehody. Záverom v rozhodnutí žalovaný vyhodnotil námietky žalobcu ako nedôvodné, nakoľko hodnotenie dôkazov a zistenie skutkového stavu spôsobom, ktorý odporuje predstavám účastníka konania ešte neznamená, že ide o dôkazy vykonané nezákonne. Rovnako nevykonanie dokazovania v rozsahu v akom ho predkladá účastník konania nepredstavuje porušenie jeho práva na obhajobu. Na súdnom pojednávaní prítomný žalobca sa pridržiaval podanej žaloby a uviedol, že v čase konania priestupkového konania bol v nemocnici a 105 dní bol PN. Tvrdil, že nemal možnosť zabezpečiť si právneho zástupcu, počas konania mu bolo vyšetrujúcimi policajtmi oznamované, že nebude úspešný. Zástupkyňa žalovaného poukázala na svoje písomné stanoviská k veci. 4. Podľa § 247 ods.1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodovaní správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa naň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta. Podľa § 62 ods. 1 písm. e) správneho poriadku konanie pred správnym orgánom ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom. Podľa § 3 ods. 4 správneho poriadku správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 8/2009 Z. z. na účely tohto zákona sa ďalej rozumie dať prednosť v jazde povinnosť účastníka cestnej premávky počínať si tak, aby ten, kto má prednosť v jazde, nemusel náhle zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy. Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. vodič, ktorý prichádza do križovatky po vedľajšej ceste označenej dopravnou značkou „Daj prednosť v jazde“ alebo „Stoj, daj prednosť v jazde“, je povinný dať prednosť v jazde vozidlám a ostatným účastníkom cestnej premávky prichádzajúcim po hlavnej ceste okrem chodcov, ktorí neprechádzajú cez križovatku v organizovanom útvare. 5. Predmetom súdneho prieskumu bolo preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného v rozsahu podaných žalobných námietok z hľadiska posúdenia dôvodov na obnovu právoplatne skončeného správneho konania. Súd uvádza, že obnova právoplatne skončeného správneho konania je mimoriadnym inštitútom, ktorého použitie je možné len za splnenia presne stanovených podmienok. V danom prípade súd poukazuje na časové obdobie kedy došlo k dopravnej nehode (05.06.2013), následným postupom (v pôvodnom správnom konaní) - dňa 19.08.2013 bolo vydané prvostupňové rozhodnutie, ktorému predchádzalo ústne pojednávanie za účasti žalobcu; dňa 10.09.2013 žalobca podal voči prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté 21.10.2013. Súd má za to, že žalobca mal v rámci prebiehajúceho konania o priestupku, napriek jeho 105 dní trvajúcej práceneschopnosti dostatočný časový priestor nie len na to, aby namietal v konaní vypracované odborné vyjadrenie znalca, ale aby žiadal správny orgán o vypracovanie kontrolného znaleckého posúdenia dopravnej nehody, prípadne, ak by takejto žiadosti nebolo vyhovené, aby si ho dal vypracovať sám. Zároveň mal možnosť napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho orgánu z 21.10.2013 (ním prevzaté 30.10.2013) riadnou žalobou, v ktorej mal možnosť vzniesť všetky námietky tak, ako ich vzniesol v návrhu na obnovu konania. Uvádzaný dôvod obnovy konania - znalecký posudok, vyvracajúci závery v pôvodnom konaní vypracovaného odborného vyjadrenia znalca mohol žalobca predložiť už v pôvodnom konaní o priestupku, nejde o nový dôkaz, ktorý by žalobca nemohol dovtedy predložiť. Súd sa nemôže stotožniť ani s názorom žalobcu o tom, že dôkazná sila ním predloženého znaleckého posudku (vypracovaného znalcom na jeho žiadosť) je vyššia ako odborné vyjadrenie znalca pribratého do konania vyšetrujúcim správnym orgánom. Znalecký posudok je len jedným z dôkazov (k jeho vypracovaniu dôjde až po dopravnej nehode) a nemôže zachytiť neomylne priebeh nehode predchádzajúci a to na rozdiel od priamych svedkov nehody, ktorí priebeh situácie pred nehodou priamo vnímajú. Takáto situácia nastala aj v danom prípade, kde situáciu vozidiel účastných na nehode a jej priebeh priamo vzhliadla nezaujatá svedkyňa a jej opis priebehu nehody korešpondoval so záverom odborného vyjadrenia znalca. Priebeh dopravnej nehody opísaný touto svedkyňou nemôže byť chápaný ako nepravdivý dôkaz ani s poukazom na predložený znalecký posudok. Vo veci podané odborné vyjadrenie znalca bolo podľa rozhodnutí oboch správnych orgánom rozhodujúcich o priestupku len jedným z dôkazov, ktoré pri hodnotení brali do úvahy. Žalobca nepredložil také nové dôkazy, ktoré by nemohol predložiť v pôvodnom konaní a ktoré by vyvracali pravdivosť všetkých dôkazov, na základe ktorých rozhodli správne orgány v pôvodnom konaní. Súd sa musí stotožniť s argumentáciou žalovaného, že hlavnou príčinou dopravnej nehody bolo nedanie prednosti v jazde vozidlu idúcemu po hlavnej ceste vozidlom žalobcu vchádzajúcemu na hlavnú cestu z vedľajšej (§ 20 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z.), nakoľko žalobca nemal právo obmedziť vodiča idúceho po hlavnej ceste, mal sa presvedčiť a posúdiť, či môže na hlavnú cestu bezpečne vojsť a to tak, aby ho neohrozil alebo neobmedzil, keďže tento nebol povinný náhle meniť smer alebo rýchlosť jazdy. Vodič jazdiaci po hlavnej ceste zásadne nemôže byť obmedzovaný vodičom vchádzajúcim z vedľajšej cesty. Ak by bol pravdivý záver žalobcom predloženého znaleckého posudku o rýchlosti druhého vozidla a nevenovaní sa riadeniu jeho vodiča, tieto skutočnosti nemohli byť výlučným dôvodom dopravnej nehody vzhľadom na zjavné zanedbanie povinností žalobcu pri vchádzaní na hlavnú cestu z vedľajšej. Jazdu vodiča druhého vozidla by bolo možné posúdiť ako samostatný priestupok. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané v medziach zákona, obsahovalo všetky náležitosti naň kladené, vychádzalo z riadne zisteného skutkového stavu veci, žalovaný vec správne právne posúdil a námietky žalobcu neodôvodňovali jeho zrušenie. Taktiež správne konanie (o návrhu na povolenie obnovy konania), ktoré jeho vydaniu predchádzalo bolo uskutočnené v súlade so zákonom. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na neúspech žalobcu v konaní tomuto nepriznal právo na náhradu trov konania, rovnako ani žalovanému, ktorému v správnom súdnictve zásadne podľa ustálenej judikatúry právo na náhradu trov konania neprináleží. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.