Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/161/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4107207407 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:4107207407.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci navrhovateľa: W. R., bytom Ž. XXX, okres N., t.č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody, Gucmanova 19/670, Leopoldov, zast. JUDr. Evou Ballovou, advokátkou v Šamoríne, Bratislavská 68/A, proti odporcovi: MARKÍZA-SLOVAKIA, s.r.o. Bratislavská č. 1/A, Bratislava, zast. Mgr. Zuzanou Zlámalovou, advokátkou, Trnavská 11, Bratislava, o ochranu osobnosti, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 9. novembra 2011 č.k. 9C 115/2007-203 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdzuje. Odporcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal od odporcu zaplatenia mu nemajetkovej ujmy v sume 66 387,84 Eur (2 000 000 Sk) a podaním zo dňa 27.11.2007 zvýšenú o sumu 33 193,91 Eur (1 000 000 Sk). a podaním zo dňa 29.1.2010 zvýšenú o ďalšiu sumu 2 000 000 Sk, t.j. v celkovej sume 165 969,59 Eur (5 000 000 Sk) a podaním zo dňa 3.3.2011, ktorý návrh rozšíril aj o uloženie povinnosti odporcovi verejne sa mu ospravedlniť prostredníctvom verejného vysielania za svoje opakované neoprávnené zásahy do jeho intímnej sféry a za porušenie jeho práva na prezumpciu neviny, teda za opakované neoprávnené porušenie jeho práv, na svoje náklady v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku zabezpečiť, aby bolo v televízii Markíza v čase pred hlavným spravodajstvom o 19.00 hod. odvysielané ospravedlnenie:“ C. V. B. C. M. Y. W. R. za N. D. F. Q. Y. W. P. W. Q. W. na W. N., K.E. B. F. M. M. C. N. M. F. XX.X.XXXX, X.XX.XXXX P. XX.XX.XXXX.“. Súd prvého stupňa vychádzal zo zistenia, že Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 7.11.2007 č.k. 1To 12/2007 zamietol odvolanie obžalovaných W. R. a Q. A. a v odôvodnení konštatoval, že rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 17.1.2007 sp.zn. 1T 1/2005 boli obžalovaní W. R., Q. A. a Ľ. P. uznaní za vinných na tom skutkovom základe, že dňa 23.7.2001 o 12.15 hod. do 20.15 hod po predchádzajúcej vzájomnej dohode zmocniť sa pod hrozbou použitia strelnej zbrane predmetov zo žltého kovu, spoločne prišli do N. V. N. M. na osobnom motorovom vozidle zn. H. E., Z.: B.-XXX-AK, kde po príchode obžalovaný W. R. vybral spod sedačky vozidla krátku strelnú zbraň nezistenej značky, T. X,X V., ktorú mal igelitovej taške a ktorú si v nezistenom čase zadovážil bez povolenia a spolu odišli do predajne D. - W. na N. B. č. X/X v N. V. N. M.Á., pričom obžalovaný Q. A. a W. R. vošli do predajne, kde obžalovaný W. R. bez vedomia a dohody s obžalovanými Ľ. P. a Q. A., štyrikrát vystrelil na predavača Q. K. a spôsobil mu strelné poranenia hlavy s rozsiahlym devastačným poškodením pravej časti mozgu, mozgového tkaniva a mozočka, jedno strelné poranenie bedrovosedacej časti a následne z predajne odcudzili rôzne predmety zo žltého kovu v hodnote najmenej 164 040 Sk, čím po likvidovaní poistnej udalosti spôsobili majiteľke predajne D.Í.-W. P. W. škodu najmenej v sume najmenej 119 149 Sk. Dňa 25.8. 2001 v čase od X.XX hod do X.XX hod po predchádzajúcej vzájomnej dohode zmocniť sa pod hrozbou strelnej zbrane predmetov nachádzajúcich sa v predajni Š. na N. S. XX M. Š. vošli do predajne, kde obžalovaný Q. A. požiadal predavačku Y. R., aby mu otvorila výstavné vitríny, v ktorých sa nachádzali predmety zo žltého kovu a náramkové hodinky rôznych značiek, následne vošiel do predajne obžalovaný W. R., ktorý bez vedomia a dohody s obžalovanými Q. A. bez vyzvania zozadu strelil z malokalibrovej zbrane zn. V. K.. XX R..T. M.. Č.. E., ktorú si zadovážil v nezistenom čase a bez povolenia do zátylku hlavy predavačku, poškodenú Y. R., čím jej spôsobil strelné kanálové rozdrtenie a pomliaždenie mozgu s vnútrolebečným krvácaním pri strelnej zlomenine záhlavovej kosti po zástrele hlavy, vedúcej k jej okamžitej smrti na miesta a následne prikázal obžalovanému Q. A., aby zobral predmety zo žltého kovu spolu s hodinkami, čo aj tento učinil a takto odcudzili predmety zo žltého kovu spolu s hodinkami, v hodnote najmenej 1 391 199 Sk, čím po likvidovaní poistnej udalosti spôsobili majiteľovi predajne Š. Š., A. L. škodu v sume najmenej 753 216 Sk a poisťovni Allianz, a.s. Regionálne riaditeľstvo Nitra škodu v sume najmenej 637 983 Sk. Tiež v presne nezistenom čase v období mesiacov máj 2001 až jún 2001 vylákal do lesného porastu katastra obce Ž., časti s názvom X., spájajúcej kat. územie obce Ž.J. s obcou Q. pod zámienkou návštevy rybníka poškodenú K. S., kde ju zozadu udrel nezisteným predmetom do hlavy, následkom čoho poškodená spadla na zem, kde ju strelil do hlavy z nezistenej malokalibrovej zbrane a spôsobil jej tak pomliaždenie mozgu, úrazové poškodenie klenby a spodiny lebečnej, tvrdého obalu mozgu a krvácanie do mozgu, čo viedlo k jej okamžitej smrti, po ktorej ešte strelil poškodenej do pravého vonkajšieho ucha, následne poškodenú povyzliekal donaha a zakopal do vykopanej jamy o hĺbke XX cm a oblečenie neskôr spálil. K tvrdeniam navrhovateľa, že odporca sa dopustil zásahov do jeho osobnostných práv vo vysielaní dňa 17.1.2007, keď moderátor uviedol vek a priezvisko (hoci nesprávne), použil výraz zavraždil, mal uviesť napr. „údajne“ alebo „vraj“ a pod., že brutálnym spôsobom zabil, taktiež mal použiť údajne, vraj a pod., že redaktorka uviedla spáchal, strelil, zavraždil, vylákal, udrel, strelil a všetky tieto výrazy zneli ako nespochybniteľná skutočnosť a divák to vnímal a stotožnil sa s nimi ako s faktami, a to pred právoplatným odsudzujúcim rozsudkom, ako obraz v pozadí odporca ukázal jeho celú postavu aj tvár bez prekrytia a v putách a vo svojom okolí bol jednoznačne identifikovateľný, vo vysielaní dňa 7.11.2007 moderátorka tiež uviedla výraz trojnásobný vrah, uviedla zo Ž., teda jeho trvalé bydlisko a redaktor uviedol vek, meno a priezvisko, použil výrazy brutálne zavraždil, zastrelil a odporca nemal použiť výrazy, ktoré jednoznačne vyjadrujú tieto činy ako nezmeniteľnú skutočnosť, odporca použil obrazové zábery z predchádzajúceho vysielania zo dňa 17.1.2007 a vo vysielaní dňa 30.12.2007 redaktor uviedol jeho meno a priezvisko a použil výraz brutálne zavraždil, použil obrazové zábery zo dňa 17.1.2007, z prepisu spoločnosti N. V., B. B. T..Y.. súd prvého stupňa zistil skutočnosti tvrdené navrhovateľom a zo správy Ministerstva vnútra SR zistil, že prepisy reportáží odvysielaných v Televíznych novinách na žiadosť súdu zaslať nemôže Komunikačný odbor požadované informácie k dispozícii nemá. Po právnej stránke vychádzal súd prvého stupňa z ustanovení § 11, § 13 ods. 1 2 a 3 Občianskeho zákonníka a vyslovil, že právo na ochranu osobnosti prináleží každej fyzickej osobe výpočet jednotlivých zákonom chránených zložiek osobnosti sa v zákone uvádza len príkladmo. Z hľadiska poskytnutia ochrany považoval za významné, či neoprávnený zásah bol spôsobený zavinene, či nezavinene, alebo vedome, či nevedome, pričom sa nevyžaduje ani vyvolanie následkov, stačí že neoprávnený zásah bol spôsobený vyvolať ohrozenie alebo narušenie chránených práv osobnosti fyzickej osoby. Konštatoval, že Občiansky zákonník poskytuje ustanovením § 13 ochranu osobnosti iba v prípade takého porušenia občianskej cti, ktoré predstavuje zásah do osobnosti občana, pričom tento zásah musí byť objektívne spôsobilý takúto ujmu spôsobiť, ide o konanie proti osobnej a mravnej integrite občana, znižujúce jeho dôstojnosť, vážnosť a česť, o konanie, ktoré z hľadiska vzťahu občana k ostatným spoluobčanom ohrozuje jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Vyslovil, že z použitia pojmu občianska česť (§ 11) a zo skutočnosti, že zákon chráni osobnosť občana vyplýva, že zákon chce poskytnúť občianskoprávnu ochranu iba v prípadoch závažnejšieho porušenia cti vo sfére občianskoprávnych vzťahov, ktoré predstavujú zásah do osobnosti občana. Tým je podľa neho dostatočne vyjadrený zámer, že predmetom ochrany cti podľa týchto ustanovení nemôžu byť menej závažné verbálne alebo iné urážky, pričom ďalšou nevyhnutnou podmienkou tejto ochrany je, aby zásah do práva na ochranu osobnosti bol objektívne spôsobilý takú ujmu osobnosti občana privodiť. Uviedol tiež, že pri rozhodovaní o náhrade nemajetkovej ujmy (§ 13 ods. 2 Obč. zák.) musí mať súd preukázané, že sú tu okolnosti preukazujúce, že v konkrétnom prípade nestačí zadosťučinenie podľa ust. § 13 ods. 1 Obč. zák., a to najmä z hľadiska intenzity, trvania a rozsahu nepriaznivých následkov vzniknutých navrhovateľovi vzhľadom na jeho postavenie v rodine a spoločnosti. Uviedol, že predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je jednak to, že došlo k neoprávnenému zásahu, jednak to, že bol objektívne spôsobilý, aby z neho vznikla ujma na právach chránených ust. § 11 ods. 1 Obč. zák. a obidva predpoklady musia byť splnené. Zdôraznil, že občianskoprávne ochrana sa poskytuje len proti takým neoprávneným zásahom, ktoré sa dotýkajú mravnej integrity občana tým, že môžu znížiť jeho dôstojnosť, česť a vážnosť z hľadiska jeho vzťahov k spoluobčanom a ohroziť jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Za neoprávnený zásah sa nepovažuje kritika, ak je pravdivá a súčasne svojou formou primeraná. Pokiaľ ide o nárok navrhovateľa, že odvysielaním relácie dňa 17.1.2007 v hlavnej spravodajskej relácii po 19.00 hod. že „K. B.Ú. M. N. Y. XX T. W. R. na F., Z. M. T. XXXX D. W. R. F. W. M. D., N. A. B. D. P. B. XX T. W., Ž. W.P. B. B. W. R. M. B. B. P. D. D. F., Q. D. W. M. D. B. F. D., Č. podľa B. W. W., B. W. D. preto, Ž. S. E. L., M. Q. F. R. W. Y. Ž., L. D. P. K. W. na D., C. Q. F. B. F. S., Q. F. K. D. R. A. M. M. B. P. F. T.,“. súd prvého stupňa uviedol, že súd je viazaný žalobným návrhom a nemôže rozhodnúť o inom, ako je navrhnuté v žalobnom petite. Odhliadnuc od toho, že požiadavka navrhovateľa na ospravedlnenie musí obsahovať presný text požadovaného ospravedlnenia, aby aj v prípade neochoty odporcu podrobiť sa rozhodnutiu súdu v takejto veci a splniť uloženú povinnosť, rozhodnutie bolo spôsobilé splniť navrhovateľom sledovaný účel, ktorým je praktické nahradenie vôle odporcu výrokom rozsudku, navrhovateľ podľa neho nenaformuloval a poučovanie súdom o správnej formulácii žaloby nie je možné, pretože táto otázka má svoj základ v hmotnom procesnom práve. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že nie sú naplnené podmienky pre to, aby súd uložil odporcovi povinnosť sa mu verejne ospravedlniť za odvysielanie relácie dňa 17.1.2007 a hlavnej spravodajskej relácie o XX.XX hod a už vôbec nepovažoval za splnené zákonné podmienky pre priznanie uplatnenej peňažnej satisfakcie, keď v danom, prípade nedošlo k závažnejšiemu porušeniu vo sfére občianskoprávnych vzťahov tak, ako to predpokladajú citované zákonné ustanovenia. Z vykonaného dokazovania mal za zrejmé, že odporca dňa 17.1.2007 v hlavnej spravodajskej relácii o 19.00 hod odvysielal vyššie uvedenú reláciu je faktom, že moderátor uviedol vek a meno, no nesprávne priezvisko navrhovateľa, použil aj výrazy zavraždil, brutálnym spôsobom zabil, spáchal, strelil, zavraždil, vylákal, udrel a za pravdivé označil aj to, že relácia bola odporcom odvysielaná vo večerných hodinách v deň vyhlásenia rozsudku Krajského súdu v Nitre, teda v čase, keď odsudzujúci rozsudok ešte nenadobudol právoplatnosť, uviedol avšak predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je jednak to, že došlo k neoprávnenému zásahu jednak to, že bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na chránených právach v zmysle § 11 Obč. zák., ktoré predpoklady musia byť splnené. Vyslovil názor, že odvysielaním predmetnej informácie, ktorú odporca získal zo štátnych oficiálnych zdrojov po rozhodnutí Krajského súd v Nitre nemohlo dôjsť a nedošlo k neoprávnenému zásahu do mravnej integrity navrhovateľa, ktorý bol dňa 7.11.2007 právoplatne odsúdený pre pokračovací trestný čin vraždy, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody na doživotie. Dospel k záveru, že odvysielanú reláciu nemohol vyhodnotiť ako konanie odporcu proti osobnej a mravnej integrite občana - navrhovateľa, znižujúce jeho dôstojnosť, ako konanie, ktoré z hľadiska vzťahu občana k ostatným spoluobčanom by ohrozilo jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti, keď v čase odvysielania relácie navrhovateľ bol vo výkone trestu v Ústave výkonu trestu odňatia slobody v Leopoldove. Nachádzal sa teda v komunite spoluväzňov, odsúdených ako on pre obzvlášť závažné zločiny. V tejto súvislosti poukázal na Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 7.11.2007 sp.zn. 1To12/2007, v ktorom je navrhovateľ hodnotený ako osoba s vysokým stupňom spoločenskej nebezpečnosti spáchaného konania, ktorý je uňho nepochybné a výrazne zvyšovaný vzhľadom na charakter a spôsob jeho konania, ktorým usmrtil nič netušiacich nevinných ľudí, dokonca v prípade poškodenej S. osobe, ktorá mu bola podstatným spôsobom blízka, lebo s ním určitú dobu žila v spoločnej domácnosti a starala sa mu o maloletého syna. Poukázal na ďalšie konštatovanie Najvyššieho súdu SR v tomto uznesení, že obžalovaný R. vo všetkých troch prípadoch vopred premysleným, plánovaným konaním, obzvlášť surovým spôsobom chladnokrvne, bezohľadne a bezcitne strelnou zbraňou zaútočil na životy troch nič netušiacich ľudí ako poškodených, ktorých výstrelmi pri jednotlivých skutkoch usmrtil, pričom v prvých dvoch skutkoch nepochybne konal so zištným úmyslom a v treťom prípade z obavy o prezradenie svojich predchádzajúcich skutkov poškodenou S. a z obavy, aby ho táto nevydierala. Podľa znalcov psychiatrov ide u navrhovateľa o osobu citovo chladnú, s plochšou egocentrickou afektemotivitou, netrpel ani netrpí žiadnou duševnou poruchou, jeho disociálna porucha osobnosti nemala vplyv na jeho rozpoznávacie ani ovládacie schopnosti, vrodená osobná anomália nie je bežnými medicínskymi prostriedkami ovplyvniteľná a možnosť resocializácie je výrazne sťažená so značne neistou prognózou, blížiacej sa k nemožnosti nápravy. Vychádzal aj z konštatovania Najvyššieho súdu SR v uvedenom rozhodnutí, že vzhľadom na všetky tieto okolnosti, ale najmä s prihliadnutím na spôsob spáchania jednotlivých skutkov, neodstraniteľné a ťažké následky konania navrhovateľa spočívajúce v usmrtení troch obetí, svedčia o vysokej morálnej zvrhlosti, bezcitnosti a jeho naprostej neúcte k ľudskému životu. Mal preto za to, že sa ani len v rovine teoretickej nemožno stotožniť s názorom navrhovateľa, že odvysielaním relácie odporcu dňa 7.1.2007 došlo k zásahu odporcu do jeho osobnostných práv, keď navrhovateľ je nepochybne s odvysielanou reláciou alebo bez nej ako osoba vnímaný nanajvýš negatívne. Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa vyhodnotil konanie odporcu spočívajúce v odvysielaní príspevku v hlavnej spravodajskej relácii dňa 7.11.2007 o 19.00 hod jednoznačne za objektívne nespôsobilé privodiť ujmu osobnosti navrhovateľa, ktorému by mala byť poskytnutá ochrana v zmysle citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka. Dospal k záveru, že navrhovateľ v konaní nepreukázal splnenie obidvoch podmienok pre úspešné uplatnenie práva, pretože nepreukázal, že došlo k následkom predpokladaným vyššie citovanými ustanoveniami, preto návrh navrhovateľa zamietol. Z tohto dôvodu zamietol aj navrhované dokazovanie výsluchom svedkov W. R. B..,T. R., Q. K. P. C. S., keď mal za to, že ani ich výpovede by neprispeli k zisteniu skutočnosti právne významných pre posúdenie veci a k zisteniu skutkového stavu. Pokiaľ ide o nárok navrhovateľa na ochranu osobnosti za príspevky odporcu údajne odvysielané v dňoch 17.11.2007 a 30.12.2007, takéto údajné odvysielanie relácií v konaní preukázané nebolo. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti N. V., B..T..Y.. súd prvého stupňa nezistil taký predmet činnosti spoločnosti, na základe ktorej by listinné dôkazy, ktoré boli predložené, mohli mať požadovanú váhu a dôkaznú hodnotu a navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal také právne významné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné ako zamietavé rozhodnutie súdu. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ich náhradu nevyčíslil. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a jeho návrhu vyhovieť považujúc ho za nesprávny, nakoľko súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam nesprávne právne vec posúdil. Vytýkal súdu prvého stupňa, že sa nevysporiadal s predloženými dôkazmi, ani s jeho tvrdením a nepostupoval podľa ust. § 132 O.s.p., keď ignoroval ust. § 135 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého súd je viazaný rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných práv a slobôd. Považoval tiež napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Uviedol, že pokiaľ súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že odporca vo vysielaní v televíznych novinách dňa 17.1.2007 uviedol nesprávne jeho priezvisko, toto samé osebe nehrá v danej veci úlohu, lebo boli uvedené ďalšie údaje, z ktorých sa dalo jednoznačne a bez problémov identifikovať osobu, o ktorú ide a táto skutočnosť vyplýva aj z dôkazov, ktoré mal súd prvého stupňa k dispozícii, napr. aj z prepisov mediálneho archívu, kde kľúčovým vyhľadávacím slovom- heslom je jeho meno a priezvisko, lebo po zadaní mena a priezviska sa vydá konkrétny prepis. Takže podľa neho aj úplne cudzia osoba vie, že ide o jeho osobu, napriek nesprávne uvedenému priezvisku. Tiež to považoval za zrejmé aj z vyšetrovacieho spisu polície, kde táto vyžiadala prepis odvysielaných správ z mediálneho archívu, ktorý má zmluvu so štátom na monitorovanie a archivovanie televíznych vysielaní, polícii boli tiež poskytnuté prepisy vysielaní podľa identifikačného znaku- jeho mena a priezviska. Uviedol tiež, že aj v ostatných médiách - informačných prostriedkoch boli v danom čase odvysielané obšírne reportáže o jeho osobe, takže aj verejnosť napriek chybne uvedenému priezvisku vedela, že sa jedná o jeho konkrétnu osobu. Mal za tom, že súd prvého stupňa sa s týmto dostatočne nevysporiadal. Nestotožnil sa tiež s tvrdením súdu prvého stupňa, že uplatnenie práva na ochranu osobnosti, teda právo na súdnu ochranu vyžaduje, aby vznikla ujma na právach chránených ust. § 11 Obč. zák. a mal za to, že vznik ujmy je vyvolanie následkov, vznik ujmy je následok porušenia práva a keďže sa vyvolanie následku nevyžaduje, tak tvrdenie súdu je nepravdivé a nemá ani oporu v zákone, lebo ani zákon neustanovuje podmienku vyvolania následku. Konštatovanie súdu prvého stupňa, že sa nachádzal v uzavretej komunite, považoval za právne irelevantné z hľadiska poskytnutia súdnej ochrany. Správa o ňom v televíznych novinách TV Markíza nebola zverejnená iba v uzavretej komunite, ale verejne na území celého štátu. Vychádzal z judikatúry súdov, že ak j neoprávnenému zásahu na ochranu osobnosti dôjde televíznym vysielaním, treba vždy vychádzať z toho, že zásah mal širokú publicitu, ako aj z toho, že skutočnosť, že bol v konečnom dôsledku uznaný vinným a odsúdený na trest odňatia slobody, ho nemôže zbaviť jeho počiatočného práva na to, aby bol považovaný za nevinného, dokiaľ sa jeho vina nepreukáže zákonným spôsobom. Preto mal za to, že to, kde sa nachádzal nemá nič spoločné s tým, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práv. Navrhovateľ poukázal na to, že v danom prípade odporca vo vysielaní dňa 17.1.2007 použil jasne a zrozumiteľne tvrdenie, že je vrah, že zavraždil, koho zavraždil, ako a pod. a keďže tieto výroky boli jednoznačne konštatáciou viny, boli vyslovené skutkovými zisteniami konečného súdneho orgánu, tak nie je podľa sporné, že došlo k porušeniu jeho prezumpcie neviny. Poukázal tiež na to, že v trestnom konaní neexistuje jeho priznanie, žiadny fyzický dôkaz, žiadny očitý svedok a pod., teda žiadny relevantný dôkaz o jeho vine a jediné čo proti nemu súd mal, sú kúpené výpovede dvoch spoluobvinených, ktorí sú trikrát súdne trestanými osobami a nebolo vylúčené, že by skutky mohli spáchať aj oni. Mal za to, že to, ako je osoba vnímaná, či negatívne alebo nie, je pre poskytnutie právnej ochrany pred neoprávnenými zásahmi do osobnostných práv nepodstatné. Zákon, Ústava SR, ani Dohovor podľa neho nehovoria nič o tom, že by osoba, ktorá je negatívne vnímaná, nemala právo ma súdnu ochranu alebo na spravodlivé zadosťučinenie a pod. Práve aj z rozsudku ESĽP vyplýva, že na odškodnenie majú právo aj vrahovia a teroristi. Bol toho názoru, že ujma -následok vyplýva už zo samotného porušenia práva, čo dokazujú rozsudky ESĽP a už samotné porušenie prezumpcie neviny považoval za objektívne spôsobilé vyvolať ujmu a rozsudky ESĽP jasne dokazujú, že ju aj vyvolajú. Dotknutá osoba je dôsledkom porušenia základného ľudského práva na prezumpciu neviny, vystavení pocitom úzkosti, menejcennosti, krivdy nespravodlivosti a pod. teda poníženiu. Uviedol, že k neoprávnenému zásahu došlo verejne, nejedná sa o poníženie len v očiach obete, ale ide o verejné poníženie. Dohovor definuje nemajetkovú ujmu ako duševné utrpenie, morálne utrpenie, citové utrpenie, stres, krivdu a pod. ktoré obeť prežila ako priamy dôsledok porušenia práv. Uviedol tiež, že porušenie prezumpcie neviny zo strany odporcu už nie je možné napraviť, v dôsledku toho pociťoval a prežíval citové utrpenie, úzkosť, stres pocit krivdy a nespravodlivosti, menejcennosti a neistoty a aj Občiansky zákonník definuje nemajetkovú ujmu ako bolesť, duševnú alebo citovú ujmu, zníženie dôstojnosti, poníženie a pod. Tým, že súd prvého stupňa zamietol jeho návrh, porušil jeho právo na súdnu ochranu v plnom rozsahu. Vo vzťahu k neoprávneným zásahom odporcu v dňoch 17.1.2007 a 7.11.2007 tvrdenie súdu prvého stupňa, že neboli preukázané tieto zásahy, keďže iba samotný prepis mediálneho archívu nepostačuje, preto sa predmetom tejto časti návrhu vôbec nezaoberal. Uviedol, že by potom následne navrhol, aby súd od konateľov mediálneho archívu vyžiadal informácie alebo ich predviedol na výsluch, aby uviedli, ktoré osoby prepisy vyhotovovali, ich mená a pod. a aby následne ich súd predvolal ako svedkov a vypočul. vytýkal súdu prvého stupňa, že mu znemožnil uvedené dokazovanie neumožnil mu ani predvolanie a výsluch ním navrhnutých svedkov, čím ho pozbavil práva na spravodlivé súdne konanie. zaručované čl. 6 Dohovoru. Poukázal na vedomosť súdu prvého stupňa, že od septembra 2011 je v ÚVTOS, teda v čase odvysielania relácie, ktorú nemal tak možnosť nahrať, prípadne zabezpečiť iné dôkazy. Odporca odvolanie ani vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa nepodal. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s..p bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody ( § 219 ods. 2 O.s.p.). Súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, aplikujúc na vec príslušné hmotnoprávne normy na zistený skutkový stav, z ktorého vyvodil správny právny záver, svoje rozhodnutie aj náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil a s odôvodnením jeho rozhodnutia sa aj odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a niet k nemu v podstate ani nič viac dodať, pričom námietky navrhovateľa ako aj odporcu v ich odvolaniach nepovažoval za dôvodné. Odvolací súd len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia uvádza, že predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je jednak to, že došlo k neoprávnenému zásahu a jednak, že zásah bol objektívne spôsobilý na vznik ujmy na právach chránených ustanovením § 11 Obč. zák., pričom obidva predpoklady musia byť splnené. Občianskoprávna ochrana sa poskytuje len proti takým neoprávneným zásahom, ktoré sa dotýkajú mravnej integrity osobnosti občana tým, že môžu znížiť jeho dôstojnosť, česť a vážnosť z hľadiska jeho vzťahov k spoluobčanom a ohroziť jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti.. Neoprávneným zásahom je každé konanie, ktoré svojim obsahom, formou a cieľom sa dotýka práv chránených ustanoveniami § 11 a nasl. Obč. zák. a je objektívne spôsobilé tieto chránené práva narušiť, prípadne ich ohroziť a môže byť uskutočnený ústne, písomne alebo tlačou, rozhlasom, televíziou. Slobodu prejavu a právo na informácie sú zaručené Ústavou SR v čl. 26 ods. 1, ktoré však nesmie neoprávnene zasahovať do cti a dobrého mena (povesti) fyzických a právnických osôb. Dochádza tak k stretu dvoch základných práv uverejnených aj Listinou základných práv a slobôd, a to práva na ochranu osobnosti (čl.10 Listiny) a práva na slobodu prejavu a na informácie (čl. 17 Listiny). Záleží tiež na prostredí, v ktorom k zásahu došlo, na subjekte zásahu, objekte zásahu, na jeho obsahu, pokiaľ spočíva v skutkových tvrdeniach a na ostatných okolnostiach, za ktorých bol uskutočnený. K úspešnému uplatneniu práva na ochranu osobnosti stačí zistenie, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené ustanovením § 11 Obč. zák. a k takému zisteniu dôjde súd po posúdení všetkých okolností konkrétneho prípadu. Nevyžaduje sa vyvolanie následkov. U práva na ochranu občianskej cti následok spočíva v znížení vážnosti u spoluobčanov a v ohrození postavenia. Ak sa dostanú prednesené výroky na verejnosť alebo ak sa na verejnosť môžu dostať, je daná objektívna spôsobilosť vyvolať následky týkajúce sa osobnosti občana. Vzhľadom k cieľom právnej úpravy ochrany osobnosti, ktorého prvoradou požiadavkou je chrániť osobnosť občana pred zásahmi, ku ktorým nebol pôvodca zásahu oprávnený, nevyžaduje Občiansky zákonník k úspešnému uplatneniu práva na ochranu osobnosti zavinenie. Preto, kto sa zásahu dopustil, nemôže sa zbaviť zodpovednosti ani dôkazom, že bol v omyle. Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie (§ 13 ods. 1 Obč. zák.). Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (§ 13 ods. 2 Obč. zák.), ktorej výšku určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Priznanie zadosťučinenia v peniazoch v zmysle § 13 ods. 2 Obč. zák. predpokladá splnenie stanovených podmienok, a to, že morálne zadosťučinenie sa javí v konkrétnom prípade nepostačujúcim a neoprávneným zásahom došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere. Pre určenie výšky primeraného zadosťučinenia v peniazoch sú v zmysle § 13 ods.3 Obč. zák. taxatívne stanovené dve kritériá, z ktorých musí súd pri svojom rozhodovaní vychádzať ex offo, a to závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a okolnosti, za ktorých došlo k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby. Z hľadiska ust. § 13 ods. 2 Obč. zák. je právne relevantná len taká nemajetková ujma, ktorej vznik je v príčinnej súvislosti s neoprávneným zásahom, v značnej miere znižujúcim dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti. Súd musí vždy vychádzať z riadne zisteného skutkového stavu a na základe neho založiť svoje rozhodnutie na tom, ako a akým spôsobom údaje v predmetnej relácii zasiahli dôstojnosť alebo vážnosť navrhovateľa v spoločnosti a s akými nepriaznivými dôsledkami. Musí ísť o objektívne zistiteľný stav, ktorého existencia musí byť preukázaná nad všetky pochybnosti. Každé trestné stíhanie predstavuje súhrn osobnostných práv, ktorých súčasti sú vymenované v čl. 10 Listiny základných práv a slobôd. Všeobecne platí, že také obmedzenie je legitímne verejným záujmom na ochrane spoločnosti pred páchateľmi trestných činov. Ide o posúdenie zásady proporcionality a skúmanie, či obmedzenie základného práva, t.j. práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a práva na súkromie je primerané vymedzenému uvedenému verejnému záujmu. Pri strete práva na informácie a ich šírenie s právom na ochranu osobnosti a súkromného života, teda základných práv stojacich na rovnakej úrovni, je predovšetkým vecou všeobecných súdov, aby s prihliadnutím k okolnostiam každého prípadu zvážili, či jednému právu nebola bezdôvodne daná prednosť pred právom druhým. V konkrétnom prípade je vždy nevyhnutné skúmať mieru (intenzitu) tvrdeného porušenia základného práva na ochranu osobnosti (osobnej cti, dobrej povesti), a to práve v kontexte so slobodou prejavu a s právom na informácie a so zreteľom na požiadavku proporcionality uplatňovania týchto práv a ich ochrany. Významné je aj to, aby celkové vyznenie určitej informácie zodpovedalo pravde (I.ÚS 156/99). Čl. 10 Listiny základných práv a slobôd chráni právo uverejniť informácie o otázkach verejného záujmu, pokiaľ sa vyjadrujú v dobrej viere, na základe presných faktov a poskytujú vierohodné a presné informácie pri dodržiavaní mediálnej etiky. Chráni nielen podstatu myšlienok a informácií, ale aj formu, ktorou sú zverejňované. Ochrana slobody prejavu je nevyhnutná z viacerých dôvodov. Sloboda prejavu je nevyhnutná pre demokraciu a pre tvorbu slobodnej verejnej mienky v otvorenej spoločnosti. Sloboda prejavu je taktiež nástrojom hľadania pravdy, nástrojom súťaže a konfrontácie rôznych myšlienok a názorov. K ochrane slobody prejavu má obdobný prístup aj ESĽP, čo vyplýva z jeho konštantne citovaných judikátov. Sloboda prejavu predstavuje jeden zo základných pilierov v demokratickej spoločnosti, jednu zo základných podmienok jej rozvoja a sebarealizácie jednotlivca. Uplatňuje sa nielen vo vzťahu k „informáciám“ a myšlienkam, ktoré sa pokladajú za neurážlivé a neutrálne, ale aj k tým, ktoré urážajú, šokujú alebo znepokojujú štát alebo časť obyvateľstva. Úloha médií zahrňuje aj informácie a ich komentovanie, ktoré za predpokladu, že nepresahujú určité hranice, predovšetkým pokiaľ ide o povesť a práva iných alebo riadny chod spravodlivosti, prispievajú k verejnosti konaní a sú v súlade s požiadavkou čl. 6 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, aby súdne konanie bolo verejné. Nielenže zverejňovacie prostriedky majú za úlohu zverejňovať takéto informácie a myšlienky, ale verejnosť má právo ich prijímať. (Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci News Verlags GmbH & CoKG proti Rakúsku zo dňa 11.1.2000). Relevantnou pre posúdenie rovnováhy medzi konkurujúcimi si záujmami je zásada prezumpcie neviny, ktorá vyplýva z čl. 6 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, podľa ktorého sa na osobu prihliada ako na nevinnú, pokiaľ nie je súdom vyslovená jej vina, avšak tiež s prihliadnutím na širšie okolnosti konkrétneho prípadu. Navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal, aby bolo v televízii Markíza v čase pred hlavným spravodajstvom o 19.00 hod. odvysielané ospravedlnenie:“ C. V. B. C. M. Y. W. R. za N. D. F. Q. Y. W. P. W. Q. W. na W. N., K.E. B. F. M. M. C. N. M. F. XX.X.XXXX, X.XX.XXXX P. XX.XX.XXXX“, ako aj nemajetkovej ujmy v celkovej sume 165 969,59 Eur (5 000 000 Sk). Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že okrem toho, že petit návrhu navrhovateľa neobsahoval presnú formuláciu pre ním požadované ospravedlnenie od odporcu, nie je jeho nárok na ochranu osobnosti dôvodný. Pokiaľ ide o nárok navrhovateľa, že odvysielaním relácie dňa 17.1.2007 v hlavnej spravodajskej relácii po 19.00 hod. že „K. B.F. M. N. Y. XX T. W. R. na F., Z. M. T. XXXX D. W. R. F. W. M. D., N. A. B. D. P. B. XX T. W., Ž. podľa B.Ú. B. W. R. M. B. B. P. D. D. F., Q. D. W. M. D. B. F. D., Č. podľa B. W. W., B. W. D. preto, Ž.Z. S. E. L., M. Q. F. R. W. Y. Ž., L. D. P. K. W. na D., C. Q. F. B. F. S., Q. F. K. D. R. A. M. M. B. P. F. T.,“ išlo o konštatovanie skutočností v odvysielanej relácii na základe v ten deň vydaného rozsudku Krajského súdu v Nitre, Uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 7.11.2007 sp. zn. 1To12/2007, bolo odvolanie navrhovateľa odmietnuté a bol mu aj uložený trest odňatia slobody doživotne. Odvolací súd sa stotožnil, že nešlo o zásah objektívne spôsobilý privodiť navrhovateľovi ujmu na jeho osobnostných právach a stotožnil sa aj s jeho odôvodnením (§ 219 ods. 2 O.s.p.), pričom nesúhlasil s námietkou navrhovateľa, že rozsudok súdu prvého stupňa je nepreskúmateľný. Pokiaľ navrhovateľ namietal, že v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že odporca vo vysielaní v televíznych novinách dňa 17.1.2007 uviedol nesprávne jeho priezvisko, súd prvého stupňa túto skutočnosť len skonštatoval, avšak nemala vplyv na jeho rozhodnutie vo veci. Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na to, že už samotné porušenie jeho prezumpcie neviny treba považovať za objektívne spôsobilé vyvolať ujmu a že dotknutá osoba je dôsledkom porušenia základného ľudského práva na prezumpciu neviny, vystavená pocitom úzkosti, menejcennosti, krivdy nespravodlivosti a pod. teda poníženiu, odvolací súd poukazuje na to, že či išlo zo strany odporcu o zásah objektívny spôsobilý privodiť mu ujmu na jeho právach, bolo potrebné skúmať v súvislosti so všetkými okolnosťami daného prípadu, na základe ktorých možno vyvodiť, že nemohlo dôjsť k zásahu do dobrého mena, občianskej cti navrhovateľa už aj vzhľadom na jeho osobu a spáchanie obzvlášť nebezpečnej a závažnej trestnej činnosti, za ktorú bol aj právoplatne odsúdený na trest odňatia slobody doživotne a ktoré bolo legitímne obmedzené aj verejným záujmom na ochrane spoločnosti ako pred nebezpečným páchateľom závažných trestných činov (čl. 10 Listiny základných práv a slobôd) a kedy proporcionalita prináležala právu na slobodu prejavu a na informácie (čl. 17 Listiny). Nakoľko neboli splnené predpoklady ust. § 13 ods. 1 Obč. zák., nebolo potrebné sa zaoberať ani nárokom navrhovateľa na nemajetkovú ujmu (§ 13 ods. 2 Obč. zák.). Odvolací súd preto z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, úspešnému v odvolacom konaní, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si ich náhradu neuplatnil a ani žiadne trovy mu v tomto konaní nevznikli. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.