Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/135/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014200616 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:5014200616.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: O. N., E. XXX, XXX XX E., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ministra spravodlivosti Slovenskej republiky č. 36384/2014-23 zo dňa 17.4.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného zo dňa 17.04.2014 č. 36384/2014-23 v spojení s rozhodnutím Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže č. 15405/33-14 zo dňa 04.02.2014 zrušuje podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 36384/2014-23 zo dňa 17.4.2014, ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie a potvrdené rozhodnutie Útvaru sociálneho zabezpečenia zboru Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR ZVJS-15405/33-14 zo dňa 4.2.2014, ktorým bolo zastavené konanie vo veci priznania výsluhového dôchodku podľa § 143h zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon č. 328/2002 Z.z.“) žalobcovi. Žalobca v podanej žalobe uvádza, že rozhodnutie č. 36384/2014-23 považuje za nezákonné z dôvodu, že v konaní vo veci výsluhového dôchodku nie je možné použiť ustanovenie § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku a doposiaľ nebolo rozhodnuté o odvolaní žalobcu zo dňa 21.3.2013 proti rozhodnutiu Útvaru sociálneho zabezpečenia zboru GR ZVJS č. GR ZVJS-5405/33-13 zo dňa 7.1.2013, ktorým mu bol odňatý výsluhový dôchodok a ktorý podľa žalobcu nadobudol právoplatnosť dňom 31.1.2013. Má za to, že výsluhový dôchodok, ktorý mu bol priznaný dňom 30.11.2011 mu bol priznaný v súlade s platným zákonom č. 328/2002 Z.z. a bol mu odňatý od 1.12.2012 v rozpore sním. Okrem iného podľa žalobcu nie je možné zastaviť konanie, ak rozhodnutie bolo v odvolacom konaní zrušené a vec bola vrátená prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie, keďže nové rozhodnutie po opätovnom prejednaní veci je rozhodnutím prvostupňovým, proti ktorému má účastník právo podať odvolanie. Vo vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 31.3.2015 žalobca cituje ustanovenia § 137 a 38 zákona č. 328/2002 Z.z., z ktorých podľa žalobcu nijak nevyplýva, že výsluhový dôchodok nepatrí tomu, komu bol v minulosti priznaný príspevok za službu podľa zákona č. 410/1991 Z.z.. Z uvedeného preto vyjadrenie žalovaného, že výsluhový dôchodok od 30.8.2011 mu bol priznaný neoprávnene pokladá za nezákonné, pričom práve na základe § 143h zákona č. 328/2002 Z.z. mu vznikol od 1.8.2008 zákonný nárok na výsluhový dôchodok. Uviedol, že podľa § 105 ods. 10 zákona č. 328/2002 Z.z. sa dá zastaviť výplata výsluhového dôchodku ale v žiadnom prípade odňať, nakoľko odňatie tohto zákonom nadobudnutého práva je v rozpore s článkom 12 ods. 1 Ústavy SR. Žalobca preto žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie Útvaru sociálneho zabezpečenia zboru č. GR ZVJS-15405/33-14 zo dňa 4.2.2014 a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň navrhol súdu, aby uložil žalovanému povinnosť predložiť právoplatné rozhodnutie, ktorým rozhodol o odvolaní žalobcu zo dňa 21.1.2013, teda rozhodnutie ktorým potvrdil správnosť a zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu č GR ZVJS-15405/33-11 zo dňa 7.1.2013 a taktiež aby predložil dôkazy o tom, kedy toto rozhodnutie bolo vydané a kedy mu bolo doručené. II. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 20.8.2014 chronologicky uvádza skutkové okolnosti prejednávanej veci pričom uviedol, že príspevok za službu bol žalobcovi odňatý v zmysle § 121 ods. 2 zákona č. 410/1991 Zb. z dôvodu, že pri súbehu nároku na príspevok a na invalidný dôchodok podľa predpisov o sociálnom zabezpečení patrí oprávnenému podľa jeho voľby buď príspevok alebo dôchodok, pričom žalobcovi bol Sociálnou poisťovňou priznaný invalidný dôchodok podľa zákona č. 100/1998 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Ďalej uviedol, že žalobca dňa 30.8.2011 požiadal o priznanie výsluhového dôchodku podľa § 143h zákona č. 328/2002 Z.z., ktoré mu bolo priznané rozhodnutím č. GR ZVJS-15405/33-11 zo dňa 24.10.2011 a to od 30.8.2011 v sume XXX,XX eur. Nakoľko však žalobca splnil podmienky nároku na príspevok za službu, nárok na výsluhový dôchodok ktorý mu bol priznaný od 30.8.2011mu bol priznaný neoprávnene. Rozhodnutím č. 15405/33-13 zo dňa 7.1.2013 mu bol preto od 1.12.2012 odňatý a zároveň mu bola uložená povinnosť vrátiť neoprávnene vyplatenú sumu za čas od 30.8.2011 do 30.11.2012 vo výške XXXX,XX eur. Žalovaný má za to, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa riadne vysporiadal s námietkami uvedenými v odvolaní žalobcu, ktoré sa týkali nemožnosti zastaviť konanie o priznanie výsluhového dôchodku v odvolacom konaní a neprávoplatnosti rozhodnutia Útvaru sociálneho zabezpečenia zboru GR ZVJS č. GR ZVJS-15405/33-13 zo dňa 31.1.2013, z dôvodu nerozhodnutia o podaní žalobcu zo dňa 21.3.2013 označenom ako odvolanie. Žalovaný rovnako ako v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na ust. § 84 zákona č. 328/2002 Z.z. a ustanovenie § 30 ods. 1 písm. 1) Správneho poriadku, pričom uviedol, že nie je možné stotožniť sa s námietkou žalobcu, že nie je možné zastaviť konanie, ak rozhodnutie bolo v odvolacom konaní zrušené a vec bola vrátená prvostupňovému orgánu na nové prejednanie, keďže nové rozhodnutie po opätovnom prejednaní veci je rozhodnutím prvostupňovým, proti ktorému má účastník právo na odvolanie, pričom zdôraznil, že odvolanie proti tomuto rozhodnutiu nebolo žalobcom podané, nakoľko z obsahu podania zo dňa 21.3.2013 označeného ako ,,odvolanie“ vyplýva, že sa ním žalobca odvoláva proti rozhodnutiu GR ZVJS č. 11347/30-97 zo dňa 2.12.1997. Žalovaný listom, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 30.4.2013 mu oznámil, že jeho podanie preskúmané v zmysle § 60 Správneho poriadku bolo posúdené ako odvolanie proti rozhodnutiu GR ZVJS č. 11347/30-97 zo dňa 2.12.1997, ktorým mu zanikol nárok na príspevok za službu ex lege podľa § 121 ods. 2 zákona č. 410/1991 Zb. Tiež bolo v predmetnom liste výslovne uvedené, že žalobcovi nebude vydané žiadne formálne rozhodnutie, nakoľko rozhodnutie voči ktorému smerovalo nadobudlo právoplatnosť a z jeho odvolania nevyplývali žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali obnovu konania alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, taktiež bolo uvedené že je zrejmé, že v predmetnej veci už lehota na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania v zmysle § 68 ods. 1 Správneho poriadku uplynula. Žalobca však naň nijakým spôsobom nereagoval, nenamietal, že jeho podanie bolo odvolacím orgánom nesprávne posúdené a nešlo o odvolanie proti rozhodnutiu Útvaru sociálneho zabezpečenia zboru GR ZVJS č. 11347/30-97 zo dňa 2.12.1997, ale o odvolanie proti inému rozhodnutiu. Žalovaný namieta, že ak mal žalobca za to, že o jeho podaní správny orgán nerozhodol mal žalobca podať žalobu o preskúmanie nečinnosti orgánu verejnej správy, čo nespravil, práve naopak následne si podal novú žiadosť o priznanie výsluhového dôchodku. Žalovaný je toho názoru, že žaloba je nedôvodná, pretože napadnuté rozhodnutie je vydané v súlade s ustanoveniami zákona, žalovaný sa v žalobou napadnutom rozhodnutí vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami, na ktoré žalobca v podanom odvolaní poukázal, a preto navrhol žalobu v plnom rozsahu zamietnuť. III. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že podľa personálneho rozkazu generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže č. 211 zo dňa 30.11.1993 žalobca skončil služobný pomer dňom 30.12.1993. Ku dňu skončenia služobného pomeru jeho služobný pomer trval pre výšku a nárok na dávku výsluhového zabezpečenia 17 rokov. Rozhodnutím Správy ústredných služieb ZVJS č. SÚS ZVJS-11347/32-93 zo dňa 15.12.1993 mu bol priznaný príspevok za službu a rozhodnutím GR ZVJS č. GR ZVJS-11347/30-97 zo dňa 2.12.1997 odňatý, nakoľko žalobcovi bol Sociálnou poisťovňou, ústredie priznaný invalidný dôchodok. Žalobca požiadal dňa 30.8.2011 o priznanie výsluhového dôchodku, ktorý mu bol rozhodnutím Útvaru sociálneho zabezpečenia zboru GR ZVJS č. GR ZVJS-15405/33-11 zo dňa 24.10.2011 priznaný v sume XXX,XX eur od 30.8.2011. Ten istý správny orgán mu rozhodnutím č. GR ZVJS č. 15405/33-13 zo dňa 7.1.2013 výsluhový dôchodok od 1.12.2012 odňal a uložil povinnosť vrátiť neoprávnene vyplatenú sumu za čas od 30.8.2011 do 30.11.2012 vo výške X.XXX,XX eur. Žalobca dňa 22.1.2013 doručil GR ZVJS podanie zo dňa 21.1.2013 označené ako ,,odvolanie“ v ktorom sa odvolával voči rozhodnutiu, podľa ktorého mu zanikol nárok na príspevok za službu ex lege. Následne bol žalobcovi dňa 30.4.2013 doručený list ministra spravodlivosti SR č. 29390/2013-23 zo dňa 25.3.2013 ktorým mu bolo oznámené, že rozhodnutie, proti ktorému smerovalo jeho podanie zo dňa 21.1.2013 označené ako odvolanie, bolo právoplatné a tiež to, že z vyššie uvedených dôvodov nebude vydané žiaden formálne rozhodnutie. Žalobca dňa 29.6.2013 doručil Útvaru sociálneho zabezpečenia zboru GR ZVJS žiadosť o priznanie výsluhového dôchodku od 1.12.2012, ktorá bola rozhodnutím č. GR ZVJS č. 15405/33-13 zo dňa 16.9.2013 zamietnutá. Žalobca podal proti rozhodnutiu odvolanie, pričom minister spravodlivosti SR rozhodnutím č. 32307/2014-23 zo dňa 29.1.2014 toto rozhodnutie zrušil a vrátil vec prvostupňovému správnemu orgánu, ktorý rozhodnutím č. GR ZVJS-15405/33-14 podľa § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku zastavil konanie o priznaní výsluhového dôchodku k 1.12.2012 z toho dôvodu, že o priznaní výsluhového dôchodku už bolo právoplatne rozhodnuté, pričom skutkový stav sa podstatne nezmenil. Proti rozhodnutiu o zastavení konania podal dňa 12.3.2014 žalobca odvolanie o ktorom rozhodol minister spravodlivosti SR ako odvolací orgán rozhodnutím č. 36384/2014-23 zo dňa 17.4.2014, ktorého preskúmania sa žalobca domáha v tomto konaní. Rozhodnutím ministra spravodlivosti SR č. 36384/2014-23 zo dňa 17.4.2014 podľa § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. s poukázaním na § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, bolo odvolanie žalobcu podané proti rozhodnutiu Útvaru sociálneho zabezpečenia zboru č. GR ZVJS-15405/33-14 zo dňa 4.2.2014 zamietnuté a rozhodnutie č. GR ZVJS-15405/33-14 potvrdené. Žalobca v odvolaní namietal, že predmetným rozhodnutím, ktorým bolo zastavené konanie vo veci priznania výsluhového dôchodku podľa § 143h zákona č. 328/2002 Z.z. došlo k porušeniu zákona tým, že v rámci odvolacieho konania nie je možné zastaviť konanie, ak rozhodnutie bolo v odvolacom konaní zrušené a vec bola vrátená prvostupňovému orgánu na nové prejednanie a zároveň uviedol, že považuje za nezákonné tvrdenie správneho orgánu, že rozhodnutie Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR ZVJS-15405/233-13 zo dňa 7.1.2013, ktorým mu bol odňatý výsluhový dôchodok, priznaný podľa § 143h v súlade s § 38 zákona č. 328/2002 Z.z. je neprávoplatné, nakoľko odvolací orgán o jeho odvolaní zo dňa 21.1.2013 nerozhodol. IV. Podľa § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku správny orgán konanie zastaví, ak sa v tej istej veci právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil. Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov platného do účinnosti zákona č. 80/2013 Z.z.(t. j. do 1.5.2013) policajtovi, ktorému sa skončil služobný pomer má nárok na výsluhový dôchodok, ak služobný pomer trval najmenej 15 rokov. Podľa § 81 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, dávky výsluhového zabezpečenia priznáva, zvyšuje, znižuje, vypláca, zastavuje a odníma policajtovi a pozostalým po ňom útvar. Podľa § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, na konanie o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 84 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, odvolacím orgánom v konaní o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia a dávkach podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení je a) minister, ak ide o rozhodnutie útvaru sociálneho zabezpečenia ministerstva, a v ostatných prípadoch nadriadený určený podľa osobitného predpisu,35a) b) ministerstvo obrany, ak ide o odvolanie proti rozhodnutiu Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, nadriadený určený podľa osobitného predpisu,35a) ak ide o rozhodnutie o dávkach nemocenského zabezpečenia profesionálnych vojakov počas trvania služobného pomeru, a v ostatných prípadoch minister obrany. Podľa § 84 ods. 6 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, právoplatné rozhodnutie o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia je preskúmateľné súdom. Podľa § 137 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, policajtovi ktorého služobný pomer trval viac ako 15 rokov a pri skončení služobného pomeru nesplnil podmienky priznania dávky výsluhového zabezpečenia podľa doterajších predpisov, sa prizná dávka výsluhového zabezpečenia podľa § 38 alebo 40, ak a) o to policajt požiada najneskôr do šiestich mesiacov od účinnosti tohto zákona alebo b) splnil podmienku veku rozhodnú pre nárok na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Podľa § 143h ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, ak policajtovi uvedenému v § 137 nevznikol nárok na výsluhový dôchodok, nárok na výsluhový dôchodok podľa § 38 vznikne od 1. januára 2008. Nárok na výplatu výsluhového dôchodku vznikne odo dňa podania žiadosti, najskôr však od 1. januára 2008. V. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie a po nariadení pojednávania dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p., súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného zo dňa 17.04.2014 č. 36384/2014-23, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu, podané proti rozhodnutiu Útvaru sociálneho zabezpečenia zboru GR ZVJS-15405/33-14 zo dňa 04.02.2013 a vyššie uvedené rozhodnutie Útvaru sociálneho zabezpečenia zboru potvrdil. Z obsahu administratívneho spisu mal súd nesporne za preukázané, že podľa Personálneho rozkazu generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže č. 2011 zo dňa 30.11.1993 žalobca skončil služobný pomer dňom 30.12.1993. Ku dňu skončenia služobného pomeru jeho služobný pomer trval 17 rokov a 148 dní. V tom čase boli splnené podmienky nároku žalobcu pre priznanie príspevku za službu podľa § 119 a nasl. zákona č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, v dôsledku čoho bol žalobcovi rozhodnutím č. SÚS ZVJS-11347/32-93 zo dňa 15.12.1993 priznaný príspevok za službu. Rozhodnutím č. GR ZVJS-11347/30-97 zo dňa 02.12.1997 bol predmetný príspevok za službu zastavený, nakoľko bol žalobcovi Sociálnou poisťovňou, ústredie priznaný invalidný dôchodok. Sociálna poisťovňa, ústredie listom zo dňa 05.12.2012 č. 510612/1580 oznámila, že pre výšku a nárok na invalidný dôchodok bola žalobcovi zhodnotená celá doba služobného pomeru od 05.08.1975 do 30.12.1993 a doba základnej vojenskej služby od 01.12.1975 do 30.11.1976. Keďže priznaním invalidného dôchodku podľa zákona č. 100/1988 o sociálnom zabezpečení, v zmysle ust. § 121 ods. 2 zákona č. 410/1991 Zb., žalobcovi zanikol nárok na príspevok za službu, tento mu bol rozhodnutím zo dňa 07.01.2013 generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže, Útvar sociálneho zabezpečenia zboru č. 15405/33-13 odňatý od 01.12.2012, naviac žalobcovi bola uložená povinnosť vrátiť vyplatenú sumu vo výške X.XXX,XX €. Ďalej súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že žalobca žiadosťou zo dňa 29.06.2013 požiadal o priznanie výsluhového dôchodku od 01.12.2012. Útvar sociálneho zabezpečenia rozhodnutím č. GR ZVJS-15405/33-13 zo dňa 16.09.2013 žiadosť žalobcu o výsluhový dôchodok zamietol. Voči uvedeného rozhodnutiu podal žalobca dňa 21.10.2013 odvolanie. Odvolací orgán svojím rozhodnutím č. 32307/2014-23 zo dňa 29.01.2014 zrušil rozhodnutie Útvaru sociálneho zabezpečenia zo dňa 16.09.2013 a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Úrad sociálneho zabezpečenia rozhodnutím č. GR ZVJS-15405/33-14 zo dňa 04.02.2014 konanie vo veci priznania výsluhového dôchodku k 01.12.2012 zastavil. Rozhodnutie o zastavení konania bolo odôvodnené tým, že vo veci priznania výsluhového dôchodku už bolo rozhodnuté rozhodnutím č. GR ZVJS-15405/33-11 zo dňa 24.10.2011 (rozhodnutím o priznaní) a následne rozhodnutím č. GR ZVJS-15405/33-13 zo dňa 07.01.2013 (rozhodnutie o odňatí). Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté preskúmavaným rozhodnutím žalovaného zo dňa 17.04.2014, ktorým tento potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a odvolanie žalobcu zamietol. Podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávnym právnym posúdením veci sa chápe podradenie skutkového stavu pod právnu normu, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, ktoré zo zisteného skutkového stavu vyplývajú. Pod nesprávnym právnym posúdením veci je možné rozumieť predovšetkým omyl správneho orgánu pri aplikácii práva na úplne legálne a dostatočne zistený skutkový stav. V preskúmavanej veci súd konštatoval, že zo strany žalovaného správneho orgánu došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu danej veci, a to z nasledovných dôvodov; Z obsahu administratívneho spisu, tak ako už bolo povedané vyššie, je nesporné, že voči rozhodnutiu Úradu sociálneho zabezpečenia zo dňa 07.01.2013 č. GR ZVJS-15405/33-13, ktorým bol žalobcovi odňatý výsluhový dôchodok podal žalobca písomným podaním zo dňa 21.01.2013 odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, z čoho nesporne vyplýva, že toto rozhodnutie nemohlo nadobudnúť právoplatnosť. Následne potom neobstojí právny názor žalovaného správneho orgánu, ktorý pri rozhodovaní v konaní vedenom pod sp. zn. GR ZVJS-15405/33-14 a následne vo vydanom rozhodnutí zo dňa 04.02.2014 toto konanie podľa ust. § 30 ods. 1 písm. i) správneho poriadku zastavil z dôvodu, že v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil. Právoplatnosť rozhodnutia znamená, že rozhodnutie upravuje konečným a záväzným spôsobom právne pomery účastníkov konania. Takéto rozhodnutie zaväzuje svojim obsahom nielen účastníkov konania, ale aj správny orgán, ktorý ho vydal, ako aj ďalšie subjekty. Rozhodnutie je právoplatné vtedy, keď proti nemu nemožno podať riadny opravný prostriedok. Rozhodnutie vydané v prvom stupni nadobúda právoplatnosť po márnom uplynutí lehoty na podanie odvolania (rozkladu) u všetkých účastníkov konania. Rozhodnutie o odvolaní nadobúda právoplatnosť až po oznámení všetkým účastníkom konania. V preskúmavanej veci je podľa názoru súdu nesporné, že voči rozhodnutiu o odňatí výsluhového dôchodku (prvostupňovému rozhodnutiu) zo dňa 07.01.2013 podal žalobca riadne odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, nakoľko, ako vyplynulo z názoru žalovaného, tento ako odvolací orgán podanie žalobcu zo dňa 21.01.2013 označené ako odvolanie preskúmal a vyhodnotil podľa obsahu tak, že žalobca týmto odvolaním podáva odvolanie voči rozhodnutie GR ZVJS č. 11347/30-97 zo dňa 02.12.1997. Podľa názoru súdu, takýto názor žalovaného neobstojí a je v rozpore so zákonom. Súd konštatoval, že žalobca svojím podaním zo dňa 21.01.2013 podal riadne odvolanie voči rozhodnutiu zo dňa 07.01.2013 o odňatí výsluhového dôchodku z obsahu ktorého (ako aj z dátumu kedy bolo toto odvolanie podané) podľa názoru súdu nesporne vyplýva, že toto smerovalo voči rozhodnutiu zo dňa 07.01.2013 a nie voči rozhodnutiu zo dňa 02.12.1997. Rovnako z jeho obsahu vyplýva aj skutočnosť, že tento namieta nielen odňatie výsluhového dôchodku, ale namieta aj voči uloženej povinnosti vrátiť sumu vo výške X.XXX,XX €. Súdu nie je zrejmá právna argumentácia žalovaného, podľa ktorého tento podanie žalobcu vyhodnotil ako odvolanie voči rozhodnutiu z roku 1997. S právnym názorom žalovaného správneho orgánu sa súd nestotožnil, konštatoval, že tento nepostupoval v súlade so zákonom, keď vo veci podľa ust. § 30 ods. 1 písm. i) správneho poriadku vo veci zastavil konanie z dôvodu právoplatného rozhodnutia, napriek skutočnosti, že rozhodnutie GR ZVJS-15405/33-13 zo dňa 07.01.2013 právoplatnosť nenadobudlo. Na základe vyššie uvedených skutočností, súd podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. preskúmavané rozhodnutie žalovaného správneho orgánu v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V ďalšom konaní je povinnosťou žalovaného správneho orgánu v prvom rade rozhodnúť o odvolaní žalobcu zo dňa 21.01.2013 voči rozhodnutiu zo dňa 07.01.2013. Podľa ust. § 250j ods. 7 O.s.p., správne orgány sú viazané právnym názorom súdu. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní úspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal, nakoľko tomuto žiadne nevznikli. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9, veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.