Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/42/2008 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6008200092 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:6008200092.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členov senátu JUDr. Soni Langovej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobcu: Erste Donau- Dampfschiffahrts - Gesellschaft m.b.H., Regensburger Strasse 9, 4020 Linz, Rakúsko, právne zastúpený: JUDr. Andrea Čiková, advokátka so sídlom Dvořákovo nábrežie 10, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 00 634 816, (predtým Daňové riaditeľstvo SR), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. I/222/12600-83156/2007/990036-r zo dňa 13.11.2007, č. I/222/12794-83157/2007/990036-r zo dňa 13.11.2007, č. I/222/12795-83159/2007/990036-r zo dňa 13.11.2007 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutia žalovaného č. I/222/12600-83156/2007/990036- r zo dňa 13.11.2007, č. I/222/12794-83157/2007/990036-r zo dňa 13.11.2007, č. I/222/12795-83159/2007/990036-r zo dňa 13.11.2007 ako aj prvostupňové rozhodnutia Daňového úradu Bratislava I č.: 600/270/140754/07/Čech zo dňa 22.08.2007, č.: 600/270/140917/07/Čech a č.: 600/270/140930/07/Čech obe zo dňa 23.08.2007 zrušuje podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a/, c/ a d/ Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 397,16 € titulom náhrady súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia vo výške 588,99 € spolu 986,15 € na účet právneho zástupcu žalobcu, č. účtu: D. SK XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX K. B., T..Q.., do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutých rozhodnutí žalovaného č.: I/222/12600-83156/2007/990036-r, č.: I/222/12794-83157/2007/990036-r, č.: I/222/12795-83159/2007/990036-r, všetky zo dňa 13.11.2007, ktorými žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutia Daňového úradu Bratislava I č.: 600/270/140754/07/Čech zo dňa 22.08.2007, č.: 600/270/140917/07/Čech a č.: 600/270/140930/07/Čech obe zo dňa 23.08.2007. Prvostupňový správny orgán uvedenými rozhodnutiami žiadosti žalobcu o vrátenie dane z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) podľa §§ 56 až 58 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zák. č. 222/2004 Z.z.) vo výške X.XXX.XXX,XX Sk, X.XXX.XXX,XX Sk a X.XXX.XXX,XX Sk nevyhovel. Žalobca uviedol, že na základe zmluvy o zlúčení zo dňa 24.09.2007 je právnym nástupcom spoločnosti DDSG-Cargo GmbH, so sídlom Regensburger StraBe 9, 4020 Linz, Rakúsko, sídlo pobočky Handelskai 265, 1020 Viedeň, Rakúsko, ktorá podala vyššie uvádzané žiadosti o vrátenie DPH. Žalobca je spoločnosťou podnikajúcou v oblasti nákladnej lodnej dopravy a nárok na vrátenie DPH mu vznikol na území Slovenskej republiky výlučne z dôvodu, že na tomto území čerpal pohonné látky potrebné na pokračovanie lodnej prepravy po rieke Dunaj. Všetky pohonné látky boli kupované zahraničnou právnickou osobou DDSG-Cargo GmbH a nie organizačnou zložkou „DDSG-Cargo GmbH, organizačná zložka“. Žalobca sa nestotožnil s názorom žalovaného, že ako zahraničná osoba mala v rozhodnom čase (január až september 2006) v tuzemsku založenú organizačnú zložku a preto nespĺňala podmienky uvedené v § 56 ods. 2 písm. b/ zákona o DPH. Posúdenie organizačnej zložky správcom dane považuje žalobca za nekonformné s platnou daňovou legislatívou na území EU. V tejto súvislosti poukázal na článok 1 a 170 smernice číslo 79/1072/EHS, ako aj rozhodnutia Súdneho dvora (ďalej len „ESD“) číslo C-168/84 a C-190/95. Podľa neho uvedená organizačná zložka na území SR nerealizovala žiadne obchody pre svojho zriaďovateľa, nevykonávala žiadnu obchodnú či ekonomickú činnosť, z ktorej by dosahovala obrat, bola iba formálne zapísaná do tuzemského obchodného registra. Žalobca ďalej uviedol, že nemal na území SR sídlo ani bydlisko, ani miesto podnikania, keďže to môže podľa neho mať iba fyzická osoba. Poukázal na to, že organizačná zložka nebola prevádzkarňou v zmysle ustanovenia § 4 ods. 7 zákona o DPH. Podľa citovanej judikatúry Súdneho dvora Európskeho súdu, prevádzkarňou je treba rozumieť existenciu dostatočných ľudských a technických zdrojov na poskytovanie podnikateľských služieb na nezávislej báze, čo predmetná organizačná zložka nespĺňala, keďže mala iba jedného zamestnanca a jej činnosť bola výlučne podporná, preto v uvedenom zmysle nie je ju možné charakterizovať ako prevádzkareň podľa slovenského zákona o DPH. Taktiež sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že samotný zápis organizačnej zložky žalobcu do obchodného registra je dostatočným vyjadrením, že sa jedná o podnikanie zahraničnej osoby na území SR. Tu mal žalovaný posúdiť všetky okolnosti prípadu aj skutočnú činnosť organizačnej zložky, ktorá nebola zameraná na dosiahnutie zisku a preto jej činnosť nepredstavovala ani podnikanie. Žalobca z uvedených dôvodov mal za to, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil a preto sa domáhal zrušenia napadnutých rozhodnutí a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie ako aj priznania náhrady trov konania. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby navrhoval túto zamietnuť. Poukázal na dôvody uvedené v napadnutých rozhodnutiach a ďalej uviedol, že v danom prípade mala zahraničná osoba na území SR zriadenú organizačnú zložku zapísanú v Obchodnom registri od roku 2000, čím je nespochybniteľné, že na území SR podnikala, resp. na území SR mala miesto podnikania (sídlo organizačnej zložky) a jej predmet činnosti vyjadruje aj predmet podnikania organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby. V tejto súvislosti poukázala na ustanovenia § 21 ods. 3 a 4 a § 28 ods. 3 písm. b/ Obchodného zákonníka. Z uvedených dôvodov podľa žalovaného žalobca nemal splnenú jednu z podmienok zákona o DPH pre vrátenie dane. Ostatné výhrady uvádzané žalobcom žalovaný neuvádzal vo svojich napadnutých rozhodnutiach ako dôvody nepriznania dane, preto ich pokladá za irelevantné pre daný prípad. Krajský súd v Bratislave rozhodnutím 4S 42/2008 - 103 ( 4S/132/2008-103, 4S/133/2008-103) zo dňa 24. septembra 2010 dospel k záveru, že žalobe nie je možné priznať úspech. Stotožnil sa s názorom žalovaného, že žalobca ako zahraničná osoba mal na území Slovenskej republiky zriadenú organizačnú zložku zapísanú v príslušnom obchodnom registri, a preto naplnil vyššie uvádzané ustanovenia, že na území Slovenskej republiky podnikal v rozsahu predmetu činnosti a mal na území Slovenskej republiky zapísané sídlo zahraničnej osoby, teda adresu miesta činnosti organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby. V kontexte ustanovenia § 56 ods. 2 písm. b/ zákona č. 222/2004 Z. z. mal za irelevantnú argumentáciu žalobcu, že jeho organizačná zložka na území Slovenskej republiky nebola zameraná na dosiahnutie zisku, a že jej činnosť nepredstavovala podnikanie. V nadväznosti na uvedené pokladal za zavádzajúce aj odkazy na čl. 1 a 170 smernice č. 79/1072/EHS, ako aj rozhodnutia ESD č. C-168/84 a C-190/95, nakoľko na vrátenie žiadanej dane v relevantnom období bolo potrebné preukázanie iba tej skutočnosti, že zahraničná osoba nemala v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, ani bydlisko. Keďže žalobca túto skutočnosť preukázať nevedel, dospel k záveru, že tieto podmienky na vyhovenie žiadosti o vrátenie dane nesplnil. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. 8Sžf/45/2013 dňa 24. apríla 2014 rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že cit.: „krajský súd opomenul dostatočne a presvedčivo sa vyporiadať s námietkami žalobcu, týkajúcimi sa ustanovenia § 56 ods. 2 písm. b/ zákona č. 222/2004 Z. z., s ohľadom na ktoré žalobca zdôraznil, že v období mesiacov júl až september 2006, nemal na území Slovenskej republiky sídlo, nakoľko je rakúskou obchodnou spoločnosťou so sídlom v Rakúsku. Taktiež nedostatočne krajský súd reagoval na námietku žalobcu vzťahujúcu sa k výkladu pojmu prevádzkareň podľa § 4 ods. 7 zákona č. 222/2004 Z. z., súčasne opomenúc zaoberať sa okrem kritéria zápisu organizačnej zložky zahraničnej osoby do Obchodného registra Slovenskej republiky, i poukazom žalobcu na kritérium nezávislého vykonávania ekonomickej činnosti, ako aj náležitosťou personálneho a materiálneho vybavenia. Nevenoval pozornosť námietke žalobcu, že nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty mu vznikol na území Slovenskej republiky výlučne z dôvodu, že na tomto území čerpal pohonné látky potrebné na pokračovanie lodnej prepravy po rieke Dunaj, pričom všetky pohonné látky boli zakúpené zahraničnou právnickou osobou DDSG-Cargo GmbH a nie organizačnou zložkou DDSG-Cargo GmbH. Súčasne sa mal vyporiadať so skutočnosťou, že DDSG-Cargo GmbH, organizačná zložka nikdy nebola oprávnená vykonávať riečnu dopravu ako predmet svojho podnikania, keďže nedisponuje potrebnou licenciou. Zároveň sa mal zaoberať aj námietkou žalobcu, že v súlade s judikatúrou ESD je potrebné ako miesto sídla podniku považovať len sídlo žalobcu v Rakúsku, v súvislosti s ktorou námietkou žalobca poukázal na rozhodnutie ESD č. C-168/84. Súčasne neopomenúc ani rozhodnutie ESD č. C-190/95, v zmysle ktorého prevádzkarňou je existencia dostatočných ľudských a technických zdrojov na poskytovanie podnikateľských služieb na nezávislej báze, v súvislosti s ktorým žalobca zdôraznil, že organizačná zložka DDSG-Cargo GmbH, mala len jedného zamestnanca, pričom jej činnosť bola výlučne podporná.“ Krajský súd v Bratislave pokračoval v intenciách rozhodnutia Najvyššieho súdu v Bratislave, preskúmal napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov žaloby, berúc na vedomie aj obsah odvolania a dospel k záveru, že námietky žalobcu sú dôvodné. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Podľa § 56 ods. 2 písm. b/ zákona o DPH zahraničná osoba má nárok na vrátenie dane, ak v období, za ktoré podáva žiadosť o vrátenie dane, nemala v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň ani bydlisko. Podľa § 21 ods. 2 Obchodného zákonníka zahraničnou osobou sa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba s bydliskom alebo právnická osoba so sídlom mimo územia Slovenskej republiky. Slovenskou právnickou osobou na účely tohto zákona sa rozumie právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky. Podľa odseku 3 podnikaním zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky sa rozumie na účely tohto zákona podnikanie tejto osoby, ak má podnik alebo jeho organizačnú zložku umiestnenú na území Slovenskej republiky. Podľa odseku 4 oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území Slovenskej republiky vzniká ku dňu zápisu podniku tejto osoby alebo jeho organizačnej zložky do obchodného registra v rozsahu predmetu podnikania zapísanom v obchodnom registri. Návrh na zápis podáva zahraničná osoba. Z obsahu administratívneho spisu správneho orgánu súd zistil, že žalobca ako zahraničná osoba podala v dňoch 06.09.2006, 27.09.2006 a 24.11.2006, na Daňový úrad Bratislava I žiadosti o vrátenie dane z pridanej hodnoty podľa § 56 až 58 zákona o DPH za obdobie apríl až jún 2006 v sume X XXX XXX,XX Sk, za obdobie január až marec 2006 v sume X XXX XXX,XX Sk a za obdobie júl až september 2006 v sume X XXX XXX,XX Sk. K svojim žiadostiam doložil súpis faktúr a dovozných dokladov, podľa ktorých predmetom fakturácie bolo dodanie motorovej nafty dodávateľom Dunaj Petrol Trade, a.s., so sídlom v Komárne s rozpisom dátumov vyhotovenia a čísiel faktúr so žiadanou sumou dane. Z výpisu Registra zriaďovateľa: Justičný firemný register Republiky Rakúsko, Zemský súd Linz FN 155289t vyplýva, že žalobca v rozhodnom čase podnikal v oblasti lodnej dopravy, špedície a obchodu. Z výpisu Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I vyplýva, že v čase od 28.01.2000 do 24.07.2007 bola do oddielu: Po, vložky číslo: 852/B zapísaná organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby DDSG- CARGO GmbH, t.j. predchodcu žalobcu (uznesenie valného zhromaždenia zo dňa 24.09.2007 o zlúčení žalobcu s DDSG-Cargo GmbH) so sídlom: Vlčie hrdlo 50 821 07 Bratislava, IČO: 36 060 194 s vymedzeným predmetom činnosti - reprezentácia a zastupovanie spoločnosti DDSG-Cargo GmbH na území Slovenskej republiky, spracovanie dokumentácie a korešpondencie súvisiacej s lodnou dopravou, činnosť colného deklaranta, špedičná činnosť v oblasti lodnej dopravy, sprostredkovateľská činnosť, obstarávacia činnosť a dispečerská činnosť v oblasti lodnej dopravy, poradenská a konzultačná činnosť v oblasti lodnej dopravy, kúpa tovaru za účelom jeho predaja iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod), resp. konečnému sprostredkovateľovi (maloobchod). Žalovaný poukázal na nespochybniteľnú skutočnosť, že v danom prípade žiadateľ mal na území SR miesto podnikania (sídlo organizačnej zložky), čím nemal splnenú základnú podmienku pre priznanie nároku na vrátenie dane uvedenú v citovanom ustanovení § 56 ods. 2 písm. b/ zákona o DPH a preto postup správcu dane pri nevyhovení žiadostí o vrátenie dane z pridanej hodnoty mal za plne súladný s platnými právnymi predpismi. Z administratívneho spisu súd zistil, že žalobca mal sídlo v Rakúsku a organizačnú zložku na území Slovenskej republiky. Podľa národného o DPH sa DPH vracia zahraničnej osobe ak nemá založenú organizačnú zložku na tunajšom území. Ak však má založenú organizačnú zložku (čo v zmysle obchodného registra má), avšak z výpovede žalobcu - predmet činnosti vykonáva iba jedna osoba, ktorá podporuje činnosť materskej firmy a nepodniká bolo potrebné tieto skutočnosti v rámci správneho konania riadne prešetriť. T.j. či uvedená organizačná zložka na území SR nerealizovala žiadne obchody pre svojho zriaďovateľa, nevykonávala žiadnu obchodnú či ekonomickú činnosť, z ktorej by dosahovala obrat a či bola skutočne iba formálne zapísaná do tuzemského obchodného registra. Z administratívneho spisu nevyplýva žiadna stopa po zisťovaní všetkých okolností ohľadom výkonu činnosti žalobcu. V danom kontexte žalobca potom dôvodne citoval aj vyššie citované články smernice resp. rozhodnutia Súdneho dvora, pretože na vrátenie žiadanej dane v relevantnom období bolo potrebné preukázanie skutočnosti či zahraničná osoba mala v tuzemsku aj skutočné miesto podnikania, prevádzkareň. Správny orgán túto skutočnosť posudzoval formálne z príslušného obchodného registra (iné z administratívneho spisu nevyplýva) a na základe toho zaťažil žalobcu daňou vyššie uvedenou. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd považoval konanie a napadnuté rozhodnutie za predčasné, vyhodnotené na základe nedostatočne zisteného skutkového a právneho stavu veci a z toho titulu aj nedostatočne odôvodnené z ktorého titulu súd nemohol preskúmať aj ostatné súvisiace okolnosti vyššie uvádzané. Preto podľa § 250j ods. 2 písm. a/, c/ a d/ OSP rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Úlohou správnych orgánov bude vo veci pokračovať vyššie naznačeným smerom. Súd priznal úspešnému žalobcovi trovy za súdny poplatok a to 3 x za žalobu a 1 x za odvolanie spolu 397,16 € plus trovy právneho zastúpenia za štyri úkony právnej služby podľa ustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, ďalej len vyhláška č. 655/2004 Z.z.: 1. dňa 21.01.2008 prevzatie a príprava zastúpenia 3176,- Sk + 19 % DPH = 125,45 € a režijný paušál 6,31 €; 2. dňa 21.01.2008 - žaloba = 125,45 € a režijný paušál 6,31 €; 3. dňa 21.12.2010 - odvolanie 120,23 € + 19% DPH = 143,07 € a režijný paušál 7,21 €; 4. dňa 30.01.2015 účasť na pojednávaní 139,- € + 20% DPH = 166,80 € a režijný paušál 8,39 €. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.) Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.