Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/291/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201635 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:6013201635.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členov senátu JUDr. Soni Langovej a Mgr. Mariána Degmu v právnej veci žalobcu: P.. F. Ď., bytom Q. Č.. X, XXX XX B. X, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, so sídlom, Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/413340/2013/5113 zo dňa 30.09.2013, jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/413340/2013/5113 zo dňa 30.09.2013, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a rozhodnutie správneho orgánu Daňového úradu Bratislava č.9103301/5/3477772/2013 zo dňa 18.07.2013 o uložení pokuty podľa § 155 ods. 1 písm. e) zákona č. 563/2009 Z.z. o správne daní v znení neskorších predpisov (ďalej len daňový poriadok) vo výške XX,XX € za nepredloženie prehľadu o zrazených a odvedených preddavkov na daň za zdaňovacie obdobie január 2012 v lehote určenej zákonom č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 595/2003 Z.z.) potvrdil. Žalobca v uvedenom prípade skutok nepopiera, avšak vytýka správcovi dane, že mal ho upozorniť vopred na nedodanie chýbajúceho prehľadu a až následne po prípadnom nesplnení výzvy mu uložiť pokutu. Postoj správcu dane považuje za nekorektný, nadmieru formalistický až nespravodlivý, nezlučiteľný s Ústavou SR a čl. 36 ods. 1 Listiny základných ľudských práv a slobôd. Podľa žalobcu správca dane svojou nečinnosťou (vyzvať alebo poučiť ho) nepôsobil výchovne, čím porušil jeho práva. Predmetnú úvahu v žalobe rozsiahle prezentoval. Žiada napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie ako aj zaviazať žalovaného na náhradu trov konania. Žalovaný vo vyjadrení k obsahu žaloby navrhol túto zamietnuť. Podľa neho žalobca neuvádza konkrétne ustanovenia, ktoré mal žalovaný porušiť ani iné tvrdenia, ktoré by preukázali, že predmetné rozhodnutia ho ukrátili na jeho právach. Zotrvávajúc na dôvodoch uvádzaných v jednotlivých odôvodneniach napadnutých rozhodnutí poukázal na nesporných zisteniach, že správcovi dane bolo hlásenie a prehľad doručené daňovým subjektom po zákonom stanovenej lehote. Zdôraznil, že zákonné ustanovenia mu nedávajú možnosť neuložiť pokutu. Uviedol, že pokiaľ by zákon pripúšťal možnosť vyrubenia pokuty, nie povinnosť, potom by bolo možné prihliadať na dôvody uvádzané v žalobe. Má za to, že vec bola správnymi orgánmi posúdená právne správne. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 Občiansky súdny poriadok, ďalej len „OSP“), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011), dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods.1 OSP). Lehoty na podávanie daňového priznania, prehľadu a hlásenia sú upravené v ustanovení § 49 a nasl. zák.č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov . V zmysle odseku (1) daňové priznanie (§ 32 a 41), prehľad [§ 39 ods. 9 písm. a)] alebo hlásenie [§ 39 ods. 9 písm. b)] podáva daňovník miestne príslušnému správcovi dane. Daňové priznanie alebo hlásenie sa podáva do konca kalendárneho mesiaca, za predchádzajúci mesiac (§ 49 ods. 2). V lehote na podanie daňového priznania je daňovník povinný daň aj zaplatiť. Skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie dane sa posudzujú pre každé zdaňovacie obdobie samostatne. Podľa § 154 ods. 1 písm. j) daňového poriadku za nesplnenie niektorej z povinností nepeňažnej povahy uloží správca dane za správny delikt pokutu od 60,00 do 3 000,00 € ( § 155 ods. 1 písm. e) daňového poriadku). Z obsahu predloženého administratívneho spisu žalovaného mal súd za preukázané, že správcovi dane (Daňový úrad Bratislava) žalobca v preskúmavanej veci, t.j. za obdobie január 2012 doručil hlásenie a prehľad o príjmoch dňa 26.03.2012, hoci ho mal doručiť dňa 29.02.2012, t.j. po zákonom stanovenej lehote . Za uvedené porušenie povinnosti správca dane žalobcovi vyrubil pokutu v najnižšej možnej výške XX,XX €. Odvolanie, ktoré žalobca proti tomuto rozhodnutiu podal, bolo neúspešné a žalovaný správny orgán svojím rozhodnutím zo dňa 30.09.2013 č. 1100302/1/413340/2013/5113 rozhodnutie správcu dane potvrdil. Medzi účastníkmi konania skutková podstata nebola sporná. Tvrdenie žalobcu, že správca dane by mal v predmetných konaniach postupovať menej formálne až kruto, viac spravodlivo, resp. ho mal vopred upozorniť na plynúce lehoty vo veci predkladania povinných prehľadov a hlásení o príjmoch zo závislej činnosti platiteľa dane, ani podľa názoru súdu nemajú zákonné opodstatnenie. Z daňového poriadku ako základného procesného predpisu, ktorým sa daňové konania a ich subjekty (správca dane aj daňový subjekt) povinne riadia vyplýva, že zodpovednosť predkladať predmetné hlásenia ťaží daňový subjekt a to bez súčinnosti, ktorú má na mysli žalobca. Pokiaľ tak neurobí alebo urobí oneskorene dopustí sa daňového deliktu. Správca dane vyzve daňový subjekt vtedy, keď má pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti podaného prehľadu (hlásenia) a to v súlade s § 17 ods. 1 daňového poriadku a § 39 ods. 14 zákona č. 595/2003 Z.z., čo však nie je preskúmavaný prípad. Zodpovednosť jednoznačne v preskúmavanom prípade ťaží daňový subjekt (žalobcu) a túto nemôže nezmyselne prenášať na správcu dane. Výška pokuty bola rovnako určená v súlade so zákonom, pričom treba poznamenať, že pri daňových deliktoch znenie zákona neumožňuje správnemu orgánu správnu úvahu o miere zavinenia. Krajský súd dospel k záveru, že žalovaný v konaní dostatočne zistil skutkový stav veci, vyvodil z neho správne právne závery, ktoré náležite odôvodnil. Nakoľko námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250 j ods. 1 OSP . O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal a žalovanému v tomto konaní náhrada trov neprináleží. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.