Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/156/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200656 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:7014200656.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Andrey Kriškovej, v právnej veci žalobcu: E.. Z. Ž., nar.: XX.XX.XXXX, R. Č.. XX, XXX XX R., právne zastúpená: JUDr. Adriana Krajníková, advokátka, Kuzmányho 57, 040 01 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné nám. 13, 813 11 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 05700/2013/52/RK zo dňa 28.03.2014, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 05700/2013/52/RK zo dňa 28.03.2014 a rozhodnutie žalovaného č. 05700/2013/52 zo dňa 20.12.2013 zrušuje podľa ust. § 250j ods. 2 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 70,- € a trovy právneho zastúpenia vo výške 953,12 €, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia k rukám právnej zástupkyni žalobkyne.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobou doručenou tunajšiemu súdu v zákonom stanovenej lehote sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 05700/2013/52/RK zo dňa 28.03.2014, ktorým potvrdil rozhodnutie žalovaného č. 05700/2013/52 zo dňa 20.12.2013 a rozklad žalobcu zamietol. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobca v žalobe uviedol, že rozhodnutím Disciplinárneho senátu Disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov (ďalej len „SKE”) sp. zn. DK 33/2010 zo dňa 15.11.2011, v spojení s rozhodnutím Odvolacej disciplinárnej komisie SKE sp. zn. DK 33/2010 zo dňa 29.05.2013 bol uznaný z dopustenia sa závažného disciplinárneho previnenia, za čo mu bolo uložené disciplinárne opatrenie, a to zbavenie výkonu funkcie súdneho exekútora. Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacej disciplinárnej komisie žalobca podal žalobu zo dňa 27.01.2014 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, o ktorej koná Krajský súd v Košiciach pod sp. zn. 7S/15/2014. Ďalej žalobca v žalobe uviedol, že rozhodnutím ministra spravodlivosti zo dňa 20.12.2013, ako prvostupňového správneho orgánu, bol odvolaný z funkcie súdneho exekútora, a to na základe vyššie uvedených rozhodnutí disciplinárnej komisie SKE. Proti uvedenému rozhodnutiu ministra spravodlivosti žalobca podal rozklad zo dňa 27.01.2014. Poukázal na to, že v predmetnom rozklade bol petit formulovaný v procesnom návrhu na zrušenie napadnutého rozhodnutia a zastavenie konania, resp. na prerušenie konania do rozhodnutia vo veci žaloby o preskúmanie vyššie uvedeného rozhodnutia disciplinárnej komisie SKE súdom. Napadnutým rozhodnutím druhostupňového správneho orgánu bol rozklad žalobcu zamietnutý a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo potvrdené. V tejto súvislosti žalobca poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia druhostupňového správneho orgánu, kde bolo uvedené, že prvostupňové
rozhodnutie vychádza z právoplatného rozhodnutia Disciplinárneho senátu SKE sp. zn. DK 33/2010 zo dňa 15.11.2011, pričom rozkladové dôvody nesmerujú priamo proti tomuto rozhodnutiu ministra, ale proti uvedenému rozhodnutiu disciplinárneho senátu SKE, vo veci ktorého je začaté konanie o preskúmanie rozhodnutia súdom (KS v Košiciach, sp. zn. 7S/15/2014) a druhostupňový správny orgán tu nie je oprávnený preskúmavať či hodnotiť takéto rozhodnutie, a teda, že proti prvostupňovému rozhodnutiu ministra nie sú žiadne relevantné rozkladové dôvody. Žalobca na margo toho zdôraznil, že druhostupňový správny orgán nevybavil jeho rozklad v celom rozsahu, nakoľko nevybavil jeho procesný návrh na prerušenie konania. Teda predmetom žaloby o preskúmania rozhodnutia je v prvom rade skutočnosť, že druhostupňový správny orgán nerozhodol o návrhu žalobcu na prerušenie správneho konania. Žalobca na tomto mieste nenamietal skutočnosť, že správny orgán konanie neprerušil, ale skutočnosť, že jeho procesný návrh na prerušenie konania nijako nevybavil. Tento postup žalobca považoval za odňatie možnosti konať. Druhým dôvodom podania žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu je skutočnosť, že druhostupňový správny orgán sa podľa žalobcu nevysporiadal s procesnými vadami, ktoré sám vzhliadol v konaní o rozklade. Na tomto mieste žalobca poukázal na to, že druhostupňový správny orgán počas preskúmavania napadnutého prvostupňového rozhodnutia sám zistil, že v konaní došlo k procesným pochybeniam, a to absencii upovedomenia o začatí správneho konania, poučenia účastníka konania o jeho právach v správnom konaní a upovedomenia o predložení veci druhostupňovému správnemu orgánu. Konštatoval však, že uvedené vady nespôsobili nezákonnosť a nesprávnosť napadnutého prvostupňového rozhodnutia, s čím žalobca nesúhlasil a tento záver druhostupňového správneho orgánu považoval za nesprávny. V tejto súvislosti bolo v žalobe poukázané na ust. § 59 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok”), a teda, že pri zistení vád konania nestačí konštatovanie, aby sa procesných vád konajúci orgán v budúcnosti vyvaroval. Ako posledný dôvod podania žaloby žalobca uviedol skutočnosť, že druhostupňový správny orgán nesprávne eviduje a označuje právoplatnosť rozhodnutia disciplinárnej komisie SKE, ktoré je titulom pre rozhodnutie správneho orgánu o odvolaní žalobcu z funkcie, a to ku dňu 17.10.2013. Na tomto mieste žalobca spochybňoval právoplatnosť uvedeného rozhodnutia disciplinárnej komisie SKE a do pozornosti uvádzal žalobu o preskúmanie rozhodnutia (KS v Košiciach, sp. zn. 7S/15/2014). V tejto súvislosti opätovne poukazoval na povinnosť druhostupňového správneho orgánu zaoberať sa návrhom na prerušenie konania a zdôraznil, že pokiaľ by rozhodnutie ministra o odvolaní z funkcie malo byť právoplatné a zároveň by došlo k zrušeniu právoplatného rozhodnutia disciplinárneho orgánu o zbavení výkonu funkcie (ako právneho titulu na vydanie rozhodnutia o odvolaní z funkcie), došlo by k vážnej právnej komplikácii a vážnejším právnym dôsledkom, než prerušenie konania o odvolaní z funkcie.
Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 26.08.2014 uviedol, že tak pri vydaní prvostupňového rozhodnutia č. 05700/2013/52 zo dňa 20.12.2013 ako aj napadnutého rozhodnutia č. 05700/2013/52/RK zo dňa 28.03.2014 postupoval správne. K jednotlivým dôvodom podania žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného sa v tomto vyjadrení žalovaný vyjadril nasledovne. V súvislosti s nerozhodnutím o návrhu na prerušenie konania žalovaný dal súdu do pozornosti ust. § 19 ods. 2 správneho poriadku s tým, že s podaním žalobcu zo dňa 27.01.2014 sa vysporiadal v intenciách jeho označenia ako aj v intenciách jeho obsahu. Na tomto mieste žalovaný poukázal na označenie uvedeného podania žalobcu ako „rozklad” a tiež na jeho stručný obsah, z ktorého malo vyplývať domáhanie sa zrušenia prvostupňového rozhodnutia. Na margo alternatívy prerušenia konania žalovaný uviedol, že ak by podanie žalobcu posúdil ako návrh na prerušenie konania, viedlo by to podľa neho k absurdnému záveru, že sa nejednalo o rozklad, čo by odporovalo označeniu uvedeného podania žalobcu, ako aj jeho obsahu. V súvislosti s nevysporiadaním sa s procesnými vadami v konaní o rozklade žalovaný vo vyjadrení uviedol, že síce ako druhostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí konštatoval, že došlo k určitým pochybeniam, ktoré aj vymenoval, avšak zároveň uviedol, že tieto nemohli mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia, a to už len z jednoduchého dôvodu, že iný postup ako odvolanie žalobcu z funkcie exekútora neprichádzal do úvahy pri zhodnotení skutkového stavu. O zistených pochybeniach sa žalobca v konečnom dôsledku dozvedel a žalovaný ako druhostupňový správny orgán musel posúdiť všetky zistené skutočnosti vo vzájomných súvislostiach - najmä zhodnotiť, či zrušením prvostupňového rozhodnutia by nápravou došlo k inému výsledku, resp. rozhodnutiu vo veci. V tomto smere je podľa žalovaného dôležité to, že zistené pochybenia neboli z jeho strany opomenuté, boli prvostupňovému správnemu orgánu vytknuté, avšak vzhľadom na odvolanie žalobcu z funkcie súdneho exekútora na základe disciplinárneho opatrenia by sa zrušením prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu iba formalizovane zopakoval celý proces bez zmeny výsledného rozhodnutia. K spochybneniu právoplatnosti rozhodnutia Disciplinárneho senátu SKE sp. zn. DK 33/2010 žalovaný
uviedol, že podanie žaloby a konanie vedené na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 7S/15/2014 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Odvolacej disciplinárnej komisie SKE zo dňa 29.05.2013, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie o zbavení funkcie súdneho exekútora, nič nemení na tom, že rozhodnutie je právoplatné a vykonateľné počnúc dňom 17.10.2013. O tejto skutočnosti má podľa žalovaného svedčiť aj vyznačená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti. V tejto súvislosti žalovaný zároveň uviedol, že v rámci rozhodovania o rozklade podanom žalobcom v správnom konaní si vyžiadal informáciu ohľadom stavu konania vedeného na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 7S/15/2014, na základe čoho bolo zistené, že o žalobe ešte nebolo rozhodnuté a tiež nebola odložená ani vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia disciplinárnej komisie SKE. Na základe uvedeného žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
Krajský súd v Bratislave, ako súd príslušný na konanie, prejednal vec na nariadenom pojednávaní v rozsahu námietok uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 OSP) a preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo. Predmetom súdneho prieskumu, podľa zaužívanej súdnej praxe, môžu byť len tie námietky, ktoré sú konkretizované v podanej žalobe.
Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 244 ods. 2 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie a postup správneho orgánu“).
Podľa § 244 ods. 3 OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
Podľa § 245 ods. 1 OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu posúdi súd i zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný postup.
Pri preskúmaní rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ust. § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP). V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP).
Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. je v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma
aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).
Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žalovanému ako prvostupňovému správnemu orgánu bolo dňa 31.08.2012 doručené rozhodnutie Disciplinárneho senátu Disciplinárnej komisie SKE č. DK 33/2010 zo dňa 15.11.2011, ktorým bolo žalobcovi okrem iného uložené disciplinárne opatrenie - zbavenie výkonu funkcie súdneho exekútora. Voči tomuto rozhodnutiu sa žalobca odvolal a o jeho odvolaní rozhodla Odvolacia disciplinárna komisia SKE rozhodnutím č. DK 33/2010 zo dňa 29.05.2013, ktorým okrem iného napadnuté rozhodnutie disciplinárnej komisie SKE potvrdila. Na základe žiadosti žalovaného ako prvostupňového správneho orgánu mu bolo dňa 30.10.2013 doručené vyššie uvedené rozhodnutie Odvolacej disciplinárnej komisie SKE s vyznačenou doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti na deň 17.10.2013. Na základe uvedeného vydal žalovaný ako prvostupňový správny orgán dňa 20.12.2013 rozhodnutie č. 05700/2013/52, ktorým žalobcu odvolal z funkcie súdneho exekútora. Toto rozhodnutie bolo odôvodnené s poukazom na právoplatné rozhodnutie Odvolacej disciplinárnej komisie SKE, ktorým sa potvrdilo rozhodnutie Disciplinárneho senátu SKE sp. zn. DK 33/2010 o zbavení žalobcu z funkcie súdneho exekútora a s poukazom na ust. § 9 písm. a/, § 16 ods. 1 písm. c/, ods. 2 písm. e/ a ods. 6 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok”). Voči tomuto rozhodnutiu žalovaného ako prvostupňového správneho orgánu podal žalobca rozklad, ktorým navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a konanie zastaviť, resp. konanie prerušiť do rozhodnutia vo veci žaloby o preskúmanie rozhodnutia súdom. Tento rozklad žalobca odôvodnil tak, že voči rozhodnutiu Odvolacej disciplinárnej komisie SKE sp. zn. DK 33/2010 zo dňa 29.05.2013 bola podaná žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia súdom a zároveň bola podaná žiadosť o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia disciplinárnej komisie SKE. Tiež v tomto rozklade žalobca spochybnil právoplatnosť rozhodnutí disciplinárnej komisie SKE s poukazom na dôvody uvedené v žalobe o preskúmanie zákonnosti týchto rozhodnutí. O tomto rozklade žalovaný ako druhostupňový správny orgán rozhodol napadnutým rozhodnutím č. 05700/2013/52/RK zo dňa 28.03.2014 tak, že rozklad žalobcu zamietol a rozhodnutie žalovaného ako prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.04.2014 a bolo odôvodnené s poukazom na ust. § 61 ods. 3, § 59 ods. 1, 2 a 3 správneho poriadku a tiež na totožné ust. Exekučného poriadku ako rozkladom napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Ďalej bolo v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného ako druhostupňového správneho orgánu uvedené, že rozkladom napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe zákonom stanovených podmienok pre odvolanie z funkcie súdneho exekútora a na podklade vyššie uvedených právoplatných rozhodnutí disciplinárnej komisie SKE. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí ďalej uviedol, že žalobca v rozklade neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by spochybňovali správnosť a zákonnosť rozkladom napadnutého rozhodnutia a žalobcom predložené rozkladové dôvody nič nemenia na skutočnosti, že rozhodnutie Disciplinárneho senátu SKE sp. zn. DK 33/2010 zo dňa 15.11.2011 je právoplatné a vykonateľné. Tiež bolo v napadnutom rozhodnutí žalovaného uvedené, že všetky žalobcom uplatnené dôvody podaného rozkladu smerujú k rozhodnutiu disciplinárneho senátu SKE, ako i k rozhodnutiu odvolacej komisie SKE a nie k rozhodnutiu žalovaného ako prvostupňového správneho orgánu. Na tomto mieste bolo žalovaným v napadnutom rozhodnutí poukázané na výlučnú právomoc súdov preskúmavať rozhodnutia vydané v rámci disciplinárneho konania voči súdnym exekútorom. Ďalej bolo v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného poukázané na procesné pochybenie, ku ktorému došlo v konaní pred prvostupňovým správnym orgánom, a to na absenciu upovedomenia o začatí správneho konania, poučenia účastníka konania o jeho právach v správnom konaní a upovedomenia o predložení veci druhostupňovému správnemu orgánu, ktoré však podľa žalovaného samo o sebe nespôsobuje nezákonnosť a nesprávnosť rozhodnutia. V tomto smere žalovaný konštatoval, že týmto aspektom bola z jeho strany venovaná náležitá pozornosť a zároveň konštatoval, že žalobcovi nebola odňatá možnosť konať pred správnym orgánom, keďže svoje právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam uplatnil v podanom opravnom prostriedku. Záverom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaný k spochybneniu právoplatnosti rozhodnutí disciplinárnych orgánov SKE poukázal na dopyt o informáciu na príslušný súd, kde bolo zistené, že o žalobe ešte nebolo rozhodnuté a zároveň nebola odložená ani vykonateľnosť žalobou napadnutého právoplatného rozhodnutia disciplinárneho orgánu SKE.
Súd v danej veci skúmal, či žalovaný ako prvostupňový a tiež ako aj druhostupňový správny orgán pri vydávaní svojich rozhodnutí a pri postupe, ktorý ich vydaniu predchádzal, konal v súlade s príslušnými hmotnými a procesnými právnymi predpismi.
Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Podľa § 60a správneho poriadku ustanovenia prvej až tretej časti sa primerane vzťahujú aj na konanie o odvolaní.
Podľa § 61 ods. 1 správneho poriadku proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy, vydanému v prvom stupni, možno podať na tomto orgáne v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia rozklad; včas podaný rozklad má odkladný účinok.
Podľa § 61 ods. 3 správneho poriadku ustanovenia o odvolacom konaní sa primerane vzťahujú aj na konanie o rozklade.
Jednou z námietok žalobcu v podanej žalobe bola skutočnosť, že sa žalovaný v napadnutom druhostupňovom rozhodnutí nezaoberal návrhom žalobcu obsiahnutom v podanom rozklade na prerušenie správneho konania. Z vyjadrenia žalovaného k tomuto bodu žaloby je zrejmé, že žalovaný podanie žalobcu označené ako rozklad posúdil podľa jeho obsahu a označenia ako rozklad proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu a nie ako návrh na prerušenie správneho konania. V samotnom odôvodnení napadnutého druhostupňového rozhodnutia žalovaného úvaha o vysporiadaní sa s návrhom žalobcu na prerušenie správneho konania absentuje. Podľa názoru súdu žalovaný v tomto smere nepostupoval v súlade s ust. § 47 ods. 3 správneho poriadku, keď v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuviedol, ako sa vyrovnal s návrhom účastníka na prerušenie konania. Argumentáciu žalovaného súvisiacu so striktným posúdením predmentého podania podľa jeho označenia a obsahu ako rozklad nemôže súd považovať za relevantnú a spôsobilú byť podkladom na rozhodnutie, nakoľko je nepochybné, že v podanom rozklade žalobca, okrem zrušenia napadnutého prvostupňového rozhodnutia a zastavenia konania, navrhol aj prerušenie konania do rozhodnutia vo veci žaloby o preskúmanie rozhodnutia súdom. Súd na tomto mieste zdôrazňuje, že správny poriadok nikde nehovorí o zákaze spojenia viacerých návrhov v jednom podaní. V tomto prípade išlo nepochybne o podanie návrhu na prerušenie správneho konania v podanom rozklade, pričom podľa názoru súdu správnemu orgánu (žalovanému) nič nebránilo v tom, aby posúdil predmetné podanie ako rozklad proti prvostupňovému rozhodnutiu a zároveň sa vysporiadal aj v rozklade uvedeným návrhom na prerušenie konania.
Podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.
V súvislosti s námietkou žalobcu ohľadom nevysporiadania sa žalovaného s procesnými vadami, ktoré sám vzhliadol v konaní o rozklade, súd uvádza nasledovné. Je nesporné, že žalovaný v konaní o rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu pri preskúmavaní doterajšieho konania v zmysle § 59 ods. 1 správneho poriadku sám zistil procesné vady správneho konania, ktoré spočívali v absencii upovedomenia o začatí správneho konania, poučenia účastníka konania o jeho právach v správnom konaní a upovedomenia o predložení veci druhostupňovému správnemu orgánu. Tieto vady síce neboli predmetom námietok žalobcu v podanom rozklade, napriek tomu bolo povinnosťou žalovaného ako odvolacieho správneho orgánu v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia vysporiadať sa so zistenými procesnými vadami. Súd síce z procesného hľadiska nepovažuje zistené vady za zanedbateľné, avšak vzhľadom na charakter zistených vád, ich dosah na žalobcu a eventuálny následok prípadného zrušenia prvostupňového správneho rozhodnutia v tom čase, má za to, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí správne vysporiadal s týmto procesným stavom. Je dôležité v tejto súvislosti zdôrazniť, že žalobcovi absenciou vyššie uvedených úkonov správneho orgánu nevznikla žiadna ujma a neboli mu upreté jeho práva, keďže všetky svoje práva (hlavne právo vyjadriť sa k predmetu správneho konania) boli z jeho strany uplatnené v podanom rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu. Iný, príliš formalistický pohľad na danú procesnú situáciu by sa míňal zmyslu a účelu správneho konania vo veci odvolania z funkcie súdneho exekútora na podklade disciplinárneho rozhodnutia bez oprávnenia správneho orgánu preskúmať dôvody uloženia tohto disciplinárneho opatrenia.
Podľa § 9 písm. a/ Exekučného poriadku minister spravodlivosti Slovenskej republiky vymenúva a odvoláva exekútorov.
Podľa § 16 ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku výkon funkcie exekútora zaniká odvolaním exekútora.
Podľa § 16 ods. 2 písm. e/ Exekučného poriadku komora navrhne ministrovi odvolanie exekútora na základe disciplinárneho opatrenia o zbavení výkonu funkcie exekútora.
Podľa § 16 ods. 6 Exekučného poriadku ak komora v prípadoch uvedených v odseku 2 nepodá návrh na odvolanie exekútora do jedného mesiaca, minister môže po uplynutí tejto lehoty odvolať exekútora aj bez návrhu.
V poslednom rade bolo povinnosťou súdu vysporiadať sa s námietkou žalobcu ohľadom právoplatností rozhodnutí, ktoré boli podkladom pre konanie a rozhodnutie žalovaného. V danom prípade je nepochybné, že Disciplinárny senát SKE rozhodnutím č. DK 33/2010 zo dňa 15.11.2011 uznal žalobcu z dopustenia sa disciplinárneho previnenia podľa § 220 ods. 2 Exekučného poriadku, za čo mu bolo uložené disciplinárne opatrenie - zbavenie výkonu funkcie súdneho exekútora. Toto rozhodnutie bolo Odvolacou disciplinárnou komisiou SKE potvrdené v rozhodnutí č. DK 33/2010 zo dňa 29.05.2013 a nadobudlo právoplatnosť dňa 17.10.2013. Súčasne je v tomto prípade nepochybné, že žalobca podal dňa 27.01.2014 na Krajskom súde v Košiciach žalobu o preskúmanie zákonnosti vyššie uvedených rozhodnutí, o ktorej bolo rozhodnuté Rozsudkom sp. zn. 7S/15/2014-54 zo dňa 14.01.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.03.2015 a ktorým uvedený súd obe vyššie uvedené rozhodnutia disciplinárnej komisie SKE zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Nové rozhodnutia disciplinárnej komisie SKE doteraz vydané neboli. Na tomto mieste súd považuje za nutné konštatovať, že žalovaný sa síce v napadnutom rozhodnutí dostatočne vysporiadal s námietkou žalobcu spochybňujúcou právoplatnosť rozhodnutí SKE, keď poukazoval na vyznačenie doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti a tiež na zistenie informácií o neukončení predmetného súdneho konania na Krajskom súd v Košiciach vrátane návrhu na odklad vykonateľnosti, v tomto kontexte však nie je možné v súčasnosti nereflektovať na vyššie uvedený právoplatný rozsudok Krajského súdu v Košiciach. Týmto rozhodnutím súdu došlo k zrušeniu podkladov pre napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie žalovaného ako prvostupňového správneho orgánu. Zrušením podkladu pre rozhodnutie nastala situácia, ako keby podklad pre rozhodnutie nebol vydaný. Súd pri svojom rozhodovaní preto musel vziať do úvahy, že podklad na základe ktorého žalovaný vydal rozhodnutie, už neexistoval. Túto skutočnosť považuje súd za takú vadu, ktorá má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a bolo preto potrebné ho zrušiť v zmysle § 250j ods. 2 písm. e) OSP.
Podľa § 250j ods. 2 OSP súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že a/rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, b/zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov, c/zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, d/rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. e/ v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť daného rozhodnutia.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia považoval súd napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu za rozhodnutia majúce také vady, ktoré nespĺňajú požiadavky zákonnosti, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Podľa § 250k ods. 1 OSP ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Ak bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené z dôvodu podľa § 250j ods. 3 súd žalobcovi prizná úplnú náhradu trov konania. Môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 153 ods. 2 OSP súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.
Pri rozhodovaní o trovách konania súd s prihliadnutím na ust. § 250k ods. 1 OSP priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 70 Eur, z odmeny advokáta podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a náhrady cestovných výdavkov podľa zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách.
Trovy právneho zastúpenia žalobcu podľa jeho vyčíslenia s poukazom na § 153 ods. 2 OSP pozostávajú v zmysle § 11 ods. 4 v spojení s § 14 ods. 1 uvedenej vyhlášky z piatich úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby, písomné podanie na súd zo dňa 16.04.2015, právna porada s klientom dňa 23.11.2015 a účasť na pojednávaní), a to 2 x 61,87 € a dvoch režijných paušálov po 8,04 €, 3 x 64,53 € a troch režijných paušálov po 8,39 €. Ďalej súd priznal žalobcovi v zmysle § 15 uvedenej vyhlášky a zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách náhradu cestovných výdavkov, a to za cestu zo sídla právneho zástupcu žalobcu, t.j. Košice-Bratislava a späť, za každý 1 km jazdy (2 x 404 km) 0,21 € ako základnú náhradu použitia motorového vozidla (§ 7 ods. 2 zákona č. 283/2002 Z.z.) vo výške 169,68 € + náhrada za spotrebované pohonné látky vo výške 90 € (spotreba vozidla podľa technického preukazu 10,4 l/100 km x 808 km x 1,068 €/ 1l pohonnej látky x 0,01). Taktiež v zmysle § 15 uvedenej vyhlášky priznal súd žalobcovi náhradu hotových výdavkov za ubytovanie vo výške 63,65 € (ubytovanie 45 €, parkovné 17 € a miestny poplatok 1,65 €) a náhradu za stratu času (§ 17 uvedenej vyhlášky) za každú aj začatú polhodinu 1/60 výpočtového základu, t.j. 13,98 € x 20 polhodín) vo výške 279,60 €. Spolu trovy právneho zastúpenia žalobcu podľa jeho vyčíslenia za aplikácie § 153 ods. 2 OSP vo výške 953,12 €.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods.1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.