Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/34/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014201279 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:7014201279.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: G. M. S., narodeného XX.XXXXX, štátneho príslušníka Sýrskej arabskej republiky (ďalej len „Sýria"), podľa vlastného udania v krajine pôvodu naposledy bytom E. C. Y., C. Č. S. Č.. XXX, G. Y., aktuálne s miestom pobytu na C. X, J., zastúpeného pani Mgr. Jarmilou Vargovou, advokátkou so sídlom pracoviska na Brečtanovej 21, Bratislava proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 24.10.2014 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-210-32/PO-Ž-2014 zo dňa 22.9.2014 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-210-32/PO-Ž-2014 zo dňa 22.9.2014 vo výroku o neudelení azylu navrhovateľovi p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-210-32/PO-Ž-2014 zo dňa 22.9.2014 odporca podľa § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len“ zákon o azyle“) navrhovateľovi neudelil azyl na území Slovenskej republiky, poskytol mu však doplnkovú ochranu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že v tomto prípade nebola preukázaná opodstatnenosť z obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, ako to vyplýva z Konvencie z roku 1951 o právnom postavení utečencov (ďalej len Ženevská konvencia) a zo zákona o azyle. Opísal v konaní zistený stav veci a ďalej uviedol, že nepriaznivá bezpečnostná situácia v regióne pôvodu navrhovateľa nie je dôvodom na udelenie azylu. Pokiaľ ide o druhý dôvod žiadosti - že navrhovateľ nenastúpil na vojenskú službu, odporca dôvodil, že navrhovateľ nebol na vojenskú službu nikdy povolaný, pričom mu bolo umožnené, aby v roku 2011 zo Sýrie legálne vycestoval za účelom štúdia na Ukrajinu a že jeho situáciu nie je možné chápať ako odmietnutie vojenskej služby a že ani prípadný trest nie je neprimeraným. S poukazom na aktuálnu bezpečnostnú situáciu odporca navrhovateľovi poskytol doplnkovú ochranu. Svoje právne závery doplnil o informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal a ktoré aj identifikoval. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 24.10.2014, ktorým sa domáhal jeho zrušenia vo výroku o neudelení azylu. Namietal v ňom nedostatočné zistenie stavu veci /že odporca neskúmal činy sýrskej armády - či sú v súlade s medzinárodnými záväzkami, či dochádza k trestným činom proti ľudskosti/, ako aj nesprávne právne posúdenie veci /že odporca neposudzoval žiadosť navrhovateľa ako žiadosť podanú „na mieste“, že navrhovateľ sa obáva prenasledovania v zmysle ust. § 2 písm. d) bod. 5 zákona o azyle a že odporca sa neriadil Príručkou UNHCR: Posudzovanie medzinárodnej ochrany s ohľadom na ľudí utekajúcich zo Sýrskej arabskej republiky (ďalej len „príručka UNHCR“), pričom zohľadnenie tohto materiálu predpokladá kvalifikačná smernica 2011/95/EU z 13.12.2011 v článku 8 (ďalej len „kvalifikačná smernica“)/. Navrhovateľ v prípade úspechu požadoval náhradu trov právneho zastúpenia. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 2.1.2015 k návrhu napadnutý výrok rozhodnutia potvrdiť. Zotrval na jeho správnosti, ako aj odôvodnení. Poukázal pritom na skutočnosť, že navrhovateľovu žiadosť o azyl nebolo dôvodné posudzovať ako podanú „na mieste“, nakoľko Sýriu opustil po začatí občianskej vojny, ako to vyplýva z jeho výpovede. Poukázal na skutočnosť, že nie je jeho úlohou domýšľať si za navrhovateľa dôvody jeho žiadosti o azyl a že povinnosť zisťovania stavu veci má iba v rozsahu navrhovateľom prezentovaných dôvodov jeho žiadosti o azyl. Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení (ďalej len „O.s.p.“) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods. 3 zákona o azyle, § 14 zák. č.371/2004 Z.z. v platnom znení) na pojednávaní za prítomnosti zástupcov účastníkov konania a dospel k názoru, že napadnutý výrok rozhodnutia odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správny a zákonný. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-210/PO-Ž-2014, z obsahu ktorého zistil, že navrhovateľ vycestoval zo Sýrie legálne, bez akýchkoľvek problémov na vlastný cestovný doklad 15.11.2011 letecky na Ukrajinu za účelom štúdia. Z dôvodu následného nedostatku financií za pomoci prevádzača (poznámka súdu: spolu s G.. S. V., tiež žiadateľom o azyl) prišiel ilegálne na Slovensko, kde bol 14.6.2014 zadržaný. Počas svojho zaistenia v ÚPZC Sečovce 26.6.2014 požiadal o azyl z dôvodu obavy o život. V priebehu spísania dotazníka o. i. uviedol, že na (základnej) vojenskej službe nikdy nebol. Uviedol, že rozhodnutie o vycestovaní zo Sýrie bolo jeho rozhodnutím, pretože chcel študovať, kvôli bezpečnostnej situácii v Sýrii a tiež preto, lebo štúdiom na Ukrajine by získal odklad nástupu na povinnú vojenskú službu. Ku konkrétnym dôvodom svojej žiadosti o azyl uviedol, že v Sýrii je vojna a že nenastúpil na povinnú vojenskú službu, v dôsledku čoho, keby sa vrátil, by ho mohli zabiť. Z dôvodu štúdia na Ukrajine si vybavil odklad vojenskej služby, nakoľko v Sýrii sa nastupuje na povinnú vojenskú službu v 18. roku veku. Iné problémy nemal. Odporca vyhľadal a do spisu založil aktuálne informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, pochádzajúce z rôznych zdrojov, obsahovo zamerané o. i. na aktuálnu bezpečnostnú situáciu v Sýrii, v regióne Hama, na možnosti legálneho vycestovania za účelom štúdia vo vzťahu k výkonu vojenskej služby, na druh a výmery postihov osôb, ktoré nenastúpili na vojenskú službu, ktoré informácie sú súčasťou komplexných materiálov, identifikovaných v napadnutom rozhodnutí. Podľa ust. § 13 ods.1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo 10. Podľa ust. § 8 zákona ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. § 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp. slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K námietke nedostatočne zisteného stavcu veci (že sa odporca neskúmal činy sýrskej armády - či sú v súlade s medzinárodnými záväzkami, či dochádza k trestným činom proti ľudskosti): Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Navrhovateľ celkom jednoznačne v konaní pred odporcom uviedol, že dôvodom jeho žiadosti o azyl bola všeobecne nepriaznivá bezpečnostná situácia a obava z toho, že v dôsledku nenastúpenia na povinnú vojenskú službu (pretože odišiel študovať do zahraničia) by mohol byť potrestaný - aj zabitý. V konaní pred odporcom nikdy neuviedol, že by na vojenskú službu nechcel nastúpiť preto, lebo by sa sám dopúšťal trestných činov podľa § 13 ods. 2 zákona o azyle, ako to dôvodil v podanom opravnom prostriedku. Teda navrhovateľ nikdy pred odporcom neuviedol, že by na povinnú vojenskú službu nechcel nastúpiť a to z akéhokoľvek dôvodu. Pretože povinnosťou odporcu je vykonať dokazovanie iba v intenciách prezentovaných dôvodov žiadosti o azyl, nebolo žiadneho dôvodu k tomu, aby vykonal dokazovanie na správanie sa sýrskej armády. Odporca v súlade s prednesenými dôvodmi žiadosti o azyl vykonal dokazovanie na bezpečnostnú situáciu v Sýrii - v regióne Hama, osobitne tiež na podmienky odkladu vojenskej služby z dôvodu štúdia, ako aj na ev. tresty za nenastúpenie či dezerciu z vojenskej služby. Ak teda navrhovateľ uviedol, že dôvodom jeho obáv bolo výlučne to, že z dôvodu svojho štúdia si vybavil odklad nástupu na povinnú vojenskú službu, pričom sa obával toho, žeby v prípade návratu bol zato potrestaný, nebolo v žiadnom prípade povinnosťou odporcu vyhľadávať informácie o tom, či sa sýrska armáda dopúšťa pri svojej činnosti činov, ktoré má na mysli ust. § 13 ods. 2 zákona o azyle. Navrhovateľ ďalej v odôvodnení opravného prostriedku uvádzal, že odporca mal jeho žiadosť o azyl posúdiť ako podanú „na mieste“. K tejto námietke súd zaujme stanovisko v nasledujúcej časti odôvodnenia tohto rozsudku. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci: Ani táto námietka podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Predpoklady udelenia azylu podľa ust. § 8 zákona o azyle sú taxatívne vymenované v uvedenom ustanovení. Je pritom na žiadateľovi o azyl - navrhovateľovi, aby ich existenciu preukázal. Ako to bolo vyššie uvedené, navrhovateľ požiadal o azyl z dôvodu, že v Sýrii je vojna a že nenastúpil na povinnú vojenskú službu, v dôsledku čoho, keby sa vrátil, by ho mohli zabiť. Všeobecná, aj keď nepriaznivá bezpečnostná situácia sama o sebe nie je dôvodom udelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle, nakoľko jej prípadnou existenciu nie sú naplnené predpoklady udelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle. Pokiaľ ide o druhý dôvod (že nenastúpil na povinnú vojenskú službu, v dôsledku čoho, keby sa vrátil, by ho mohli zabiť) je potrebné skonštatovať, že sám navrhovateľ (ako to uviedol) si vybavil odklad povinnej vojenskej služby a to z dôvodu jeho štúdia, že nikdy nedostal žiaden povolávací rozkaz či predvolanie na odvod. Ak teda na vojenskú službu nebol predvolaný v dôsledku povoleného odkladu, v prípade návratu do krajiny svojho pôvodu mu nič nehrozí. Naviac (vo všeobecnosti) nenastúpenie na vojenskú službu bez ďalšieho nie je dôvodom k udeleniu azylu, nakoľko takýmto konaním nie sú naplnené predpoklady udelenia azylu v zmysle ust. § 8 zákona o azyle. Iba druh, prípadne podmienky jeho výkonu by mohli byť dôvodom pre poskytnutie doplnkovej ochrany. Ak teda odporca navrhovateľovi azyl neudelil, jeho rozhodnutie je správne a zákonné. Navrhovateľ v podanom návrhu namietal, že odporca jeho žiadosť o azyl neposúdil ako žiadosť podanú „na mieste“. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že medzi žiadosťou podanou „na mieste“ a medzi ostatnými žiadosťami o azyl niet rozdielu, pokiaľ ide o ich posúdenie. Rozdiel medzi nimi spočíva iba v tom, že okolnosti (dôvody) podania žiadosti pri žiadosti podanej „na mieste“ nastali až potom, ako žiadateľ krajinu svojho pôvodu opustil, pričom pri ostatných žiadostiach boli práve prezentované dôvody pohnútkou k opusteniu krajiny pôvodu. Navrhovateľ v priebehu konania pred odporcom nikdy neuvádzal, že by dôvodom žiadosti o azyl bolo správanie sa sýrskej armády, resp. iný dôvod, ktorý nastal v období po jeho vycestovaní zo Sýrie. Jediný navrhovateľom produkovaný dôvod podanej žiadosti bol dôvod, ktorý nastal či mal nastať v čase pred jeho vycestovaním zo Sýrie. Z uvedeného je teda zjavné, že navrhovateľova žiadosť o azyl nie je žiadosťou, podanou „na mieste“. Navrhovateľ v podanom návrhu namietal (aj v súvislosti s námietkou nedostatočne zisteného stavu veci), že odporca v rozpore s kvalifikačnou smernicou nepoužil odporúčania príručky UNHCR. K tejto námietke súd konštatuje, že kvalifikačná smernica je dokumentom, ktorý bol implementovaný do znenia zákona o azyle, pričom táto smernica nemá priamo pôsobiaci účinok. Nakoľko vo vzťahu k nej nebolo voči Slovenskej republike začaté akékoľvek konanie zo strany Rady EÚ je potrebné znenie zákona o azyle, ktorým je odporca zo zákona viazaný, považovať za zákon, ktorý je v súlade s jej znením. Teda žiadne odporučenia, stanoviská, príručky či usmernenia nie sú pre odporcu záväznými, nakoľko odporca pri svojom rozhodovaní je viazaný výlučne zásadou legality v zmysle ust. § 3 ods. 1 zák. č. 781/1967 Zb. o správnom konaní. Naviac súd poznamenáva, že vzhľadom k charakteru posudzovaných dôvodov navrhovateľovej žiadosti o azyl nebolo ani potrebné vykonať dokazovanie vo väčšom rozsahu v akom ho odporca vykonal, nakoľko vykonané dokazovanie bolo dostatočným pre posúdenie dôvodov navrhovateľovej žiadosti o azyl. Nad rámec uvedeného súd poznamenáva, že odporca tým, že vycestoval na Ukrajinu, kde sa zdržiaval dva a pol roka, si vyriešil akýkoľvek svoj ev. problém. Ak o medzinárodnú ochranu na Ukrajine nepožiadal, svedčí to zjavne o skutočnosti, že žiaden takýto problém nejestvoval a že podanou žiadosťou o azyl sa snažil vyriešiť si svoj finančný - existenčný problém. Naviac tiež súd poukazuje na skutočnosť, že poskytnutím doplnkovej ochrany bola navrhovateľovi poskytnutá dostatočná ochrana pred akoukoľvek formou vážneho bezprávia. Pretože námietky navrhovateľa súd po ich preskúmaní neuznal ako dôvodné a vedúce k zrušeniu napadnutého výroku o neudelení azylu navrhovateľov, súd tento výrok potvrdil ako správny a zákonný. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).