Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/33/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014201298 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:7014201298.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: F. Y. C., narodeného XX.X.XXXX, bez platných dokladov totožnosti, ID osoby: XXXXXX, štátneho príslušníka Sýrskej arabskej republiky (ďalej len „Sýria"), podľa vlastného udania v krajine pôvodu naposledy bytom T., P. Č. O., J. X., aktuálne s miestom pobytu Q. W. na P. X, zastúpeného pani Mgr. Jarmilou Vargovou, advokátkou so sídlom pracoviska na Brečtanovej 21, Bratislava proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 28.10.2014 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-209-24/PO-Ž-2014 zo dňa 22.9.2014 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-209-24/PO-Ž-2014 zo dňa 22.9.2014 vo výroku o neudelení azylu navrhovateľovi p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-209-24/PO-Ž-2014 zo dňa 22.9.2014odporca podľa § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len“ zákon o azyle“) navrhovateľovi neudelil azyl na území Slovenskej republiky a poskytol mu doplnkovú ochranu. Svoj výrok o neudelení azylu zdôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že v tomto prípade nebola preukázaná opodstatnenosť z obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zostávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, ako to vyplýva z Konvencie z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zo zákona o azyle. Opísal v konaní zistený stav veci a ďalej uviedol, že navrhovateľ nemal v Sýrii žiadne problémy, že vyhýbanie sa vojenskej službe nie je dôvodom na udelenie azylu, že napriek tomu, že navrhovateľ napriek jeho povolaniu na vojenskú službu nemal žiadne problémy pri svojom legálnom vycestovaní zo Sýrie. Tiež dôvodil, že trest za vyhýbanie sa vojenskej službe (max. 6 mesiacov odňatia slobody) nie je neprimeraným a že obdobné tresty existujú za totožný skutok aj v štátoch Európskej únie a tiež na Slovensku. Svoje právne závery doplnil o informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal a ktoré aj identifikoval. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 28.10.2014, ktorým sa domáhal zrušenia výroku o neudelení azylu a v tejto časti vrátenia veci odporcovi na ďalšie konanie. Namietal nedostatočné zistenie stavu veci /že odporca neskúmal činy sýrskej armády - či sú v súlade s medzinárodnými záväzkami, či dochádza k trestným činom proti ľudskosti/, ako aj nesprávne právne posúdenie veci /že odporca neposudzoval žiadosť navrhovateľa ako žiadosť podanú „na mieste“, že navrhovateľ sa obáva prenasledovania v zmysle ust. § 2 písm. d) bod. 5 zákona o azyle a že odporca sa neriadil Príručkou UNHCR: Posudzovanie medzinárodnej ochrany s ohľadom na ľudí utekajúcich zo Sýrskej arabskej republiky (ďalej len „príručka UNHCR“), pričom zohľadnenie tohto materiálu predpokladá kvalifikačná smernica 2011/95/EU z 13.12.2011 v článku 8 (ďalej len „kvalifikačná smernica“)/. Navrhovateľ v prípade úspechu požadoval náhradu trov právneho zastúpenia. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 2.1.2015 k návrhu napadnuté rozhodnutie v napadnutom výroku potvrdiť. Zotrval na jeho správnosti, ako aj odôvodnení. Poukázal pritom na skutočnosť, že navrhovateľovu žiadosť o azyl nebolo dôvodné posudzovať ako podanú „na mieste“, nakoľko Sýriu opustil po začatí občianskej vojny, ako to vyplýva z jeho výpovede. Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení (ďalej len „O.s.p.“) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods. 3 zákona o azyle, § 14 zák. č.371/2004Z.z. v platnom znení) na pojednávaní za prítomnosti zástupcov účastníkov konania a dospel k názoru, že napadnutý výrok rozhodnutia odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správny. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-209/PO-Ž-2014 z obsahu ktorého zistil, že navrhovateľ vycestoval zo Sýrie bez problémov na svoj vlastný cestovný doklad 2.12.2011 na Ukrajinu. Z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov odtiaľ následne (po 30 mesiacoch), za pomoci prevádzača, prišiel spolu s E. Y. (poznámka súdu: tiež žiadateľom o azyl) na Slovensko, kde bol zadržaný slovenskou políciou. Až v priebehu svojho zaistenia v ÚPZC Sečovce požiadal 26.6.2014 o azyl z dôvodu obavy o život. Po riadnom a zákonnom poučení ako žiadateľa o azyl bol s ním 1.7.2014 spísaný dotazník (vstupný pohovor) v priebehu ktorého o.i. uviedol, že v rokoch 2005 - 2007 absolvoval základnú vojenskú službu, počas ktorej robil osobného vodiča zamestnancovi ministerstva obrany. Dňa 4.5.2011 (asi mesiac po vypuknutí nepokojov v Sýrii) dostal poštou povolávací rozkaz, ktorý však ignoroval a to aj po dohováraní starostu mestskej časti Damasku. Následne sa skrýval u strýka v Damasku, počas ktorého obdobia ho hľadali u neho doma policajti, ktorú skutočnosť mu oznámil otec. V decembri 2011 s platným cestovným dokladom vycestoval letecky zo Sýrie bez akýchkoľvek problémov. K dôvodom svojej žiadosti o azyl uviedol, že o azyl žiada z obavy o svoj život s poukazom na zlú bezpečnostnú situáciu (brat a švagor boli zastrelení povstalcami), lebo v Sýrii je diktátorský režim, resp. by musel narukovať do armády (resp. sa pridať k nejakej inej ozbrojenej skupine) a ak by sa tak nestalo, bol by na úteku a že nechce zabíjať nevinných ľudí. Odporca vyhľadal a do spisu založil aktuálne informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, pochádzajúce z rôznych zdrojov, obsahovo zamerané na aktuálnu bezpečnostnú situáciu v Sýrii, na druh a výmery postihov osôb, ktoré nenastúpili na vojenskú službu, ktoré informácie sú súčasťou komplexných materiálov, identifikovaných v napadnutom rozhodnutí. Z ich obsahu o. i. vyplynulo, že prezident Bašar al-Assad 5.11.2011 vydal dekrét, ktorým udelil všeobecnú amnestiu o. i. aj osobám, ktoré sa vyhli nástupu na vojenskú službu bez zákonného ospravedlnenia. Podľa platného vojenského trestného zákonníka nenahlásenie sa na vojenskú službu sa trestá odňatím slobody na jeden až šesť mesiacov (v čase mieru), resp. na jeden mesiac až päť rokov v čase vojny. Opustenie krajiny bez zanechania adresy - teda vyhýbanie sa povolaniu do armády sa trestá trestom odňatia slobody od troch mesiacov do dvoch rokov. Podmienky vo väzniciach sú tvrdé, nespĺňajúce zdravotné a sanitárne štandardy. Podľa ust. § 13 ods.1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo 10. Podľa ust. § 8 zákona ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. § 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp. slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K námietke nedostatočne zisteného stavcu veci (že sa odporca neskúmal činy sýrskej armády - či sú v súlade s medzinárodnými záväzkami, či dochádza k trestným činom proti ľudskosti): Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Sám navrhovateľ v podanom opravnom prostriedku poukazuje na skutočnosť, že situácia v Sýrii v čase odchodu navrhovateľa (rok 2011) je iná ako situácia súčasná a preto mal odporca navrhovateľovu žiadosť posudzovať ako podanú „na mieste“ - z tohto pohľadu mal vykonať aj dokazovanie, zamerané na armádou páchané trestné činy proti mieru, proti ľudskosti. K otázke či bolo potrebné navrhovateľovu žiadosť o azyl posudzovať ako podanú „na mieste“ sa súd vyjadrí v časti námietky o nesprávnom právnom posúdení veci. Je však potrebné poukázať na skutočnosť, že v čase odchodu navrhovateľa z krajiny jeho pôvodu sa Sýria nenachádzala v stave vojnového konfliktu, pričom navrhovateľ, ako to uviedol, Sýriu opustil z dôvodu zlej bezpečnostnej situácie, pretože v Sýrii vládne diktátorský režim, resp. z dôvodu, že sa obával postihu (ako to uviedol trestu smrti) zato, že ignoroval povolávací rozkaz. Nebolo teda dôvodu, aby odporca osobitne vyhľadával aktuálne informácie, týkajúce sa aktivít sýrskej armády vo vzťahu k tomu, či sa svojou činnosťou dopúšťa trestných činov proti mieru, resp. vojnových trestných činov. Odporca vyhľadal a do spisu založil aktuálne informácie o bezpečnostnej situácii. Dokazovanie vykonávané v rámci konania o udelenie azyle je determinované dôvodmi, ktoré žiadateľ o azyl prezentoval na odôvodnenie jeho žiadosti o azyl. V prejednávanej veci navrhovateľ požiadal o azyl z dôvodov, ktoré nastali (či mali nastať) v období roku 2011. Nepožiadal o azyl s poukazom na činy sýrskej armády, ku ktorým došlo v roku 2014, resp. v roku 2013 - na ktoré navrhovateľ poukázal v odkazoch v rámci podaného opravného prostriedku. Preto súd považoval vykonané dokazovanie za dostatočné k overeniu navrhovateľom prezentovaným dôvodom jeho žiadosti o azyl. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci: Ani táto námietka podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Predpoklady udelenia azylu podľa ust. § 8 zákona o azyle sú taxatívne vymenované v uvedenom ustanovení. Je pritom na žiadateľovi o azyl - navrhovateľovi, aby ich existenciu preukázal. Elementárnym dôvodom navrhovateľovej žiadosti o azyl bolo jeho tvrdenie, že nereagoval na povolávací rozkaz a nenastúpil na vojenskú službu a obával sa postihu ta toto svoje konanie. Navrhovateľ teda prezentoval obavu - strach z postihu. Odporca správne poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ nijakým spôsobom nepreukázal, že by mu bol akýkoľvek povolávací rozkaz doručený, nevedel ani opísať jeho vzhľad či iné podrobnosti. Navrhovateľ uviedol, že po jeho nenastúpení k vojenskému útvaru s ním starosta mestskej časti v ktorej býval, vykonal pohovor a že ho dokonca v tejto súvislosti hľadala polícia. Teda podľa takejto výpovede malo byť sýrskym štátnym orgánom známe, že navrhovateľ odignoroval povolávací rozkaz. Napriek tomu však po navrhovateľovi polícia nepátrala (čo si mal sám preveriť) a zo Sýrie vycestoval letecky bez akýchkoľvek problémov. Táto skutočnosť predstavuje významný pohľad na vyhodnotení opodstatnenosti navrhovateľových obáv z potrestania (za nenastúpenie na vojenskú službu), nakoľko je iba málo predstaviteľné, aby navrhovateľ (ak povolávací rozkaz skutočne obdržal) nevedel opísať ako tento vyzeral. Naviac tiež je v postate nepredstaviteľné, aby v prípade, ak by po navrhovateľovi pátrala polícia (dohováranie starostu mestskej časti, návštevou u neho v mieste bydliska), bolo navrhovateľovi bez problémov umožnené zo Sýrie legálne vycestovať, naviac za situácie, ak (podľa založených informácií) nevôľa slúžiť v armáde sa v Sýrii týka nie zanedbateľného počtu mužov. Inak povedané, ak by v dôsledku nenastúpenia navrhovateľa na vojenskú službu po navrhovateľovi skutočne polícia pátrala, nebolo by mu umožnené z krajiny bez problémov vycestovať. Ak sa tak nestalo, ide o dôkaz že žiadne pátranie po ňom neexistovalo, čo v konečnom dôsledku (aj s poukazom na nevedomosť navrhovateľa ako povolávací rozkaz vyzeral) navodzuje odôvodnenú domnienku odporcu o neexistencii povolávacieho rozkazu. Odporca tiež poukázal v odôvodnení svojho rozhodnutia na legislatívny dekrét sýrskeho prezidenta č. 124 z 5.11.2011 (vydaný v čase asi mesiac pred navrhovateľovým odchodom zo Sýrie), podľa ktorého boli okrem iných amnestovaní aj tí, ktorí sa vyhli bez zákonného dôvodu nastúpeniu na vojenskú službu, čo je prípad navrhovateľa. Teda v čase navrhovateľovho odchodu zo Sýrie tomuto nič nehrozilo. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ v konaní nepreukázal opodstatnenosť svojej obavy ako jedného z predpokladov udelenia azylu. Navrhovateľ v podanom návrhu namietal, že odporca jeho žiadosť o azyl neposúdil ako žiadosť podanú „na mieste“. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že medzi žiadosťou podanou „na mieste“ a medzi ostatnými žiadosťami o azyl niet rozdielu, pokiaľ ide o ich posúdenie. Rozdiel medzi nimi spočíva iba v tom, že okolnosti (dôvody) podania žiadosti pri žiadosti podanej „na mieste“ nastali až potom, ako žiadateľ krajinu svojho pôvodu opustil, pričom pri ostatných žiadostiach boli práve prezentované dôvody pohnútkou k opusteniu krajiny pôvodu. Navrhovateľ v priebehu konania pred odporcom nikdy neuvádzal, že by dôvodom žiadosti o azyl boli okolnosti (správanie sa sýrskej armády), ku ktorým došlo v rokoch 2013, 2014, ako to prezentuje v podanom opravnom prostriedku. Z uvedeného je teda zjavné, že navrhovateľova žiadosť o azyl nie je žiadosťou, podanou „na mieste“. Navrhovateľ v podanom návrhu namietal (aj v súvislosti s námietkou nedostatočne zisteného stavu veci), že odporca v rozpore s kvalifikačnou smernicou nepoužil odporúčania príručky UNHCR. K tejto námietke súd konštatuje, že kvalifikačná smernica je dokumentom, ktorý bol implementovaný do znenia zákona o azyle, pričom táto smernica nemá priamo pôsobiaci účinok. Nakoľko vo vzťahu k nej nebolo voči Slovenskej republike začaté akékoľvek konanie zo strany Rady EÚ je potrebné znenie zákona o azyle, ktorým je odporca zo zákona viazaný, považovať za zákon, ktorý je v súlade s jej znením. Teda žiadne odporučenia, stanoviská, príručky či usmernenia nie sú pre odporcu záväznými, nakoľko odporca pri svojom rozhodovaní je viazaný výlučne zásadou legality v zmysle ust. § 3 ods. 1 zák. č. 781/1967Zb. o správnom konaní. Navrhovateľ v námietkach tiež dôvodil, že v jeho prípade išlo o prenasledovanie za nenastúpenie na vojenskú službu z dôvodu, ktorý je uvedený v ust. § 2 písm. d) bod 5. zákona o azyle. Aj s poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie tohto rozsudku súd poznamenáva, že ak by sa v čase vycestovania navrhovateľa zo Sýrie tamojšia armáda dopúšťala konania, ktoré má na mysli ust. § 13 ods. 2 zákona o azyle, iba tento samotný fakt by sám o sebe nebol dôvodom na udelenie azylu. Predovšetkým preto, lebo v takomto prípade by musel žiadateľ o azyl - navrhovateľ minimálne preukázať, že skutočne bol na nástup vojenskej služby povolaný, že tak urobil z dôvodu svojho politického presvedčenia, resp. že takéto jeho počínanie je Sýriou považované za akt politickej oponencie a že sa tak stalo v čase ozbrojeného konfliktu. Tiež že sýrske autority v súvislosti s jeho nenastúpením na vojenskú službu vykonali opatrenia, smerujúce k potrestaniu navrhovateľa. Tieto skutočnosti však navrhovateľ nepreukázal.. Nad rámec uvedeného súd poznamenáva, že odporca tým, že vycestoval na Ukrajinu, kde sa zdržiaval dva a pol roka, si vyriešil akýkoľvek svoj ev. problém so štátnou mocou Sýrie. Ak o medzinárodnú ochranu na Ukrajine nepožiadal, svedčí to zjavne o skutočnosti, že žiaden takýto problém nejestvoval. Naviac tiež súd poukazuje na skutočnosť, že poskytnutím doplnkovej ochrany bola navrhovateľovi poskytnutá dostatočná ochrana pre akoukoľvek formou vážneho bezprávia. Pretože námietky navrhovateľa súd po ich preskúmaní neuznal ako dôvodné a vedúce k zrušeniu napadnutého výroku o neudelení azylu navrhovateľovi, súd tento výrok potvrdil ako správny a zákonný. O trovách navrhovateľa súd rozhodol s poukazom na výsledok konania pred súdom. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok.