Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/212/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8013200481 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:8013200481.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: F.. K. Q., F. XX, zastúpený: JUDr. Jozef Tomko, Floriánova 2, Prešov, proti žalovanému: Okresný úrad Prešov, Odbor opravných prostriedkov, Námestie mieru 3, 081 92 Prešov, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. SVS-OP2-2013/011135/TKD zo dňa 10.5.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou pôvodne doručenou Krajskému súdu v Prešove dňa 28.5.2013, postúpenou tunajšiemu súdu uznesením Krajského súdu v Prešove 3S/42/2013 dňa 10.9.2013 domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia Ministerstva vnútra SR, sekcie verejnej správy, č. SVS-OP-2013/011135/TKD zo dňa 10.5.2013. V žalobe žalobca uviedol, že predmetným rozhodnutím Ministerstvo vnútra SR zamietlo odvolanie žalobcu a potvrdilo prvostupňové rozhodnutie Obvodného úradu Prešov, Odboru všeobecnej vnútornej správy č. PR.09220/2012/2475/B/SLZ z 8.2.2013, ktorým bol žalobca žalobca uznaný vinným z priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, ktorého sa mal žalobca dopustiť tým, že natáčal na mobil konanie F. A., v dôsledku čoho vyprovokoval konflikt s menovaným. Žalobca tvrdí, že svoje rozhodnutie prvostupňový správny orgán neodôvodnil dostatočne, má za to, že výrok rozhodnutia je zmätočný a nejasný. Rovnako odôvodnenie nie je presvedčivé, jasné a zrozumiteľné. Podľa názoru žalobcu žalovaný správny orgán nijako neodôvodnil, prečo neuveril obhajobe žalobcu a celý výrok rozhodnutia oprel len o výpoveď M. A. a jeho vierohodnosť. Žalobca je názoru, že žalovaný nezistil dostatočným spôsobom skutočný stav veci a obmedzil sa iba na tie skutočnosti a dôkazy, na ktoré vo veci poukazoval odvolateľ. Má za to, že žalovaný správny orgán sa nevyjadril k námietkam uvádzaných žalobcom ale v plnej miere sa stotožnil len s výpoveďou pána A., pričom výpoveď žalobcu považoval za nepravdivú. Rovnako nezaujal žiadne stanovisko k tvrdeniu, že správny orgán bezdôvodne schvaľoval konanie M. A., ktorý ho napadol a napriek tejto skutočnosti vyhodnotil správanie žalobcu ako priestupok. Žalobca má za, že rozhodnutie správneho orgánu nie je dostatočne odôvodnené a nevychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Jeho rozhodnutie je teda nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Tak prvostupňový ako aj druhostupňový správny orgán podľa názoru žalobcu porušili zákon, nakoľko nesprávne vyhodnotili celý priebeh konfliktu. Ďalej žalobca upozorňuje aj na skutočnosť, že v správnom konaní sa správny orgán nevysporiadal s námietkou zaujatosti, ktorú podal voči F.. Q., ktorá bola v rozhodovaní voči jeho osobe podľa jeho názoru zaujatá. Žalobca má za to, že táto skutočnosť má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave preskúmavané rozhodnutia oboch žalovaných správnych orgánov zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré doručil súdu dňa 16.1.2014 uvádza, že má za to, že v preskúmavanom rozhodnutí odvolací orgán dostatočne odôvodnil výrok rozhodnutia, rozhodnutie vychádzalo zo spoľahlivo zisteného stavu veci, obsahovalo predpísané náležitosti a je v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi SR. Odvolací orgán v súlade s ustanovením § 34 ods. 5 správneho poriadku hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Pri vydávaní predmetného rozhodnutia, ktorého sa mal dopustiť žalobca vychádzal ďalej z výpovedí obvineného, svedkov ako aj z vykonaných dôkazných prostriedkov. K námietke, že správny orgán nijako nevysvetlil, prečo konanie obvineného považuje za priestupok a konanie M. Kivadera schvaľuje, odvolací orgán uvádza, že správny orgán rozkazom zo dňa 23.11.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť 21.12.2012 rozhodol o uložení sankcie za priestupok podľa ustanovenia § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, ktorý spáchal obvinený M. A. tým že dňa 29.10.2011 o 16:20 hod. v obci K. pri rodinnom dome č. XX na ulici G. XX po vzájomnej verbálnej konfrontácii s F.. K. Q. sa dostal do fyzickej potýčky, čím úmyselne narušil občianske spolužitie iným hrubým správaním. Správny orgán uložil obvinenému pokutu vo výške 30 eur. S poukazom na tieto skutočnosti, žalovaný považuje námietky žalobcu o schvaľovaní konania M. A. vo vzťahu k nemu za účelové. K námietke žalobcu, ktorý správnemu orgánu vyčíta na základe akých skutočností nadobudol presvedčenie, že ho M. A. nenávidí a má k nemu negatívny vzťah, žalovaný poukazuje na zápisnicu o prejednávaní priestupku zo dňa 23.1.2013, v ktorej je uvedené ,,vedel som, že ma F. A. nenávidí a že má ku mne veľmi negatívny vzťah, avšak myslel som si, že aj dňa 29.10.2012 ostane len pri verbálnych útokoch, on na mňa však fyzicky bezdôvodne zaútočil, čo som nečakal, pretože v minulosti sa to ešte nestalo a navyše tam boli deti.... “. S poukazom tieto skutočnosti je námietka žalobcu zjavne mylná, nepresná a účelová. K námietke žalobcu o zaujatosti prejednávajúcej zamestnankyne správneho orgánu F.. Q. žalovaný uvádza, že pokiaľ žalobca mal pochybnosti o jej zaujatosti, mal možnosť počas celého konania podať námietku zaujatosti, čo neurobil. K námietke žalobcu, že žalovaný považuje výpoveď J. A. za účelovú, žalovaný uvádza, že v tomto prípade je potrebné poukázať na výpoveď svedkyne J. A., ktorá uviedla, že to, čo sa dialo vonku nevidela, nakoľko bola v tej chvíli otočená chrbtom. Žalobca však vo výpovedi tvrdil, že potom ako ma začal F. A. sácať, dal telefón svedkyni J. A.. Žalovaný v tejto súvislosti uvádza, že si zadovážil dostupné dôkazné prostriedky a zo skutkových zistení vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil. S poukazom na tieto skutočnosti výpoveď svedkyne vyznieva ako účelová a preto námietku žalobcu považuje za irelevantnú. Žalovaný s poukazom na vyššie uvedené navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave po preskúmaní zákonnosti predmetných rozhodnutí žalobu zamietol. III. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konania vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť v zmysle ustanovenia § 250j ods. 1 O.s.p. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade so správnym poriadkom SR, t.j. najmä so skutkovými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno - právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že Obvodný úrad v Prešove, Odbor všeobecnej vnútornej správy rozhodnutím č. PR.09220/2012/2475/B/SLZ zo dňa 8.2.2013 rozhodol tak, že žalobcu uznal vinného zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, ktorého sa mal dopustiť tým, že dňa 29.10.2012 o 16:20 v obci K. pri rodinnom dome č. XX na ulici G. bez súhlasu F. A. natáčal na mobil jeho konanie, v dôsledku čoho vyprovokoval konflikt s menovaným a následne sa s ním dostal do fyzickej potýčky, čím úmyselne narušil občianske spolunažívanie iným hrubým správaním. Obvodný úrad v Prešove mu za tento priestupok podľa § 11 ods. 1 písm. b) uložil pokutu vo výške 20 eur ako aj povinnosť uhradiť štátu trovy konania vo výške 16 eur. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté potvrdzujúcim rozhodnutím Ministerstva vnútra SR, Sekcia verejnej správy dňa 10.5.2013 č. SVS-OP2-2013/011135/TKD. Z obsahu administratívneho spisu mal súd za preukázané, že Obvodné oddelenie PZ vo Veľkom Šariši dňa 21.11.2012 prvostupňovému správnemu orgánu predložilo správu o výsledku objasňovania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods.1 písm. d) zákona o priestupkoch, ktorého sa mal dopustiť podozrivý z priestupku F.. Q.. Správny orgán sa na podklade uvedenej správy oboznámil s obsahom priloženého priestupkového spisu č. ORP-P-247/VS-PO-2012 a zistil, že boli splnené podmienky rozkazného konania podľa § 87 ods. 1 zákona o priestupkoch nielen vo vzťahu k pánovi F. A., ale aj vo vzťahu k F.. K. Q., ktorého F. A. fyzicky napadol. Správny orgán dňa 23.11.2012 vydal rozkaz o uložení sankcie za priestupok PR.09220/2012/2475/B/SLZ, ktorým uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, za čo mu uložil sankciu - pokutu vo výške 20 eur. Žalobca v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote vydal proti rozkazu odpor, čím sa v súlade s § 87 ods. 4 zákona o priestupkoch napadnutý odpor zrušil a správny orgán pokračoval v konaní o priestupkoch v súlade s ustanovením § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch. Z administratívneho spisu súd ďalej zistil, že prvostupňový správny orgán vykonal vo veci dokazovanie a to vypočutím obvineného z priestupku (žalobcu), ktorý vo svojej výpovedi uviedol... ,, dňa 29.10.2012 bol bezdôvodne fyzicky napadnutý M. A., o ktorom vedel, že ho nenávidí, avšak tomuto napadnutiu nedal žiaden podnet. Útočníka ničím neprovokoval a na mobilný telefón ho nenahrával, s mobilným telefónom sa len hral. To že mal útočníka natáčať na mobil si vymyslel pred policajtami, aby tak motivoval účastníka k pravdivej výpovedi pred policajtami.“ Správny orgán vykonal ďalej dokazovanie výsluchom svedkov a to F. A., z ktorého výpovede vyplynulo, že ... ,, keď jeho bývalá manželka J. A. priniesla veci ich spoločnej dcére, tak priateľ bývalej manželky obvinený z priestupku stál pred svojim autom a dianie pred domom svedka si nahrával na mobil. Konkrétne stál pred svojim autom, mal v rukách smartfón, držal si ho pred svojimi očami a mal ho nasmerovaný na dom svedka. Zjavne nahrával. M. A. ďalej uviedol, ,,že ho vyzval, aby prestal s nahrávaním no obvinený (žalobca) ho ignoroval, preto k nemu prišiel a snažil sa mu mobilný telefón zobrať, pričom obidvaja spadli na zem. Neskôr sa mu podarilo zobrať ten telefón od bývalej manželky a mal v úmysle tú nahrávku policajtom ukázať“. Z výpovede F. vyplynulo... ,,že v čase keď jej priateľ (žalobca) bol pri svojom aute, venovala sa v chodbe domu svojim maloletým dcéram a do dvora bola otočená chrbtom. Všimla si, že jej bývalý manžel M. A. vyšiel z domu von a počula, ako kričí na žalobcu, aby ho neprovokoval a že nemá parkovať pred jeho domom. To, čo sa dialo vonku nevidela, udalosť sledovala až vtedy, keď ju dcéry upozornili, že sa žalobca s M. A. bijú. M. A. jej následne vzal mobilný telefón, ale dôvody tohto jeho činu nepoznala...“ Z listiny dôkazov - písomných vyjadrení policajtov nadstrž. H. V. a ppráp. X. O. vyplynulo, že dňa 29.10.2012 objasňovali priestupok, ktorý oznámila J. A.. Počas dokumentovania veci im obvinený z priestupku uviedol, že si na mobilný telefón nahrával celý priebeh incidentu s M. A.. Následne obvinený z priestupku tento obrazovo - zvukový záznam ukázal ppráp. X. O. a ppráp. X. O. na tomto zázname videl, ako sa F. A. naťahoval so žalobcom. Celý záznam X. O. nevidel. Prvostupňový správny orgán vyššie uvedené dôkazy, ako aj vyjadrenie obvineného z priestupku vyhodnotil a následne vydal vyššie uvedené rozhodnutie. IV. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 Zák.č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov ( ďalej len zákon o priestupkoch ) priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupkoch označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov alebo trestný čin. Podľa § 3 citovaného zákona na zodpovednosť za priestupkoch stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie. Podľa § 11 ods. 1 zákona o priestupkoch za priestupok možno uložiť tieto sankcie : a) pokarhanie, b) pokutu, c) zákaz činnosti, d) prepadnutie veci. Podľa § 51 zákona č. 372/1990 Zb. ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak vzťahujú sa na konanie priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 49 ods.1 písm. d/ Zákona o priestupkoch priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním, ujmou na zdraví, drobným ublížením n a zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami, alebo iným hrubým správaním. Podľa § 49 ods. 2 zákona o priestupkoch za priestupok podľa ods. 1 písm. a/ možno uložiť pokutu do 33,- €, za priestupok podľa ods. 1 písm. b/ až d/ a písm. s/ pokutu do 99,- € a za priestupok podľa ods. 1 písm. e/ pokutu do 331,- €. Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať splnenie ich povinnosti ( § 3 ods. 1 správneho poriadku ). Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmú podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán ( § 32 ods. 1,2 správneho poriadku ). Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný a musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Na objasnenia sankcionovania priestupku musia byť obligatórne naplnené a zistené všetky štyri znaky skutkovej podstaty priestupku, teda subjekt, subjektívna stránka, objekt aj objektívna stránka kumulatívne. Subjektom priestupku podľa citovaného ustanovenia môže byť každá fyzická osoba. Subjektívnou stránkou tohto priestupku je úmyselné zavinené konanie, ktoré sa prejavuje vo vyhrážaní sa ujmou na zdrav, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvineným z priestupku, schválnosťami, alebo iným hrubým správaním. Objektom, t.j. chráneným spoločenským vzťahom je občianske spolunažívanie, objektívnu stránku tvorí konanie subjektu narušenie občianskeho spolunažívania ako následku a príčinná súvislosť medzi konaním a následkom, t.j., že konanie priestupcu viedlo k narušeniu občianskeho spolunažívania. Na základe obsahu administratívneho spisu súd konštatoval, že v predmetnej veci podľa názoru súdu presne a nadovšetkú pochybnosť zistený skutkový stav, ktorý viedol k objasneniu priestupku a jeho skutkovej podstaty: - priestupku sa dopustil žalobca ( subjekt) - žalobca sa tohto priestupku dopustil tým, že dňa 29.10.2012 o 16.20 hod v obci K. pri rodinnom dome č. XX na R. G. bez súhlasu F. A. natáčal na mobil jeho konanie, v dôsledku čoho vyprovokoval konflikt s menovaným a následne sa sním dostal do fyzickej potýčky, čím úmyselne narušil občianske spolunažívanie iným hrubým správaním ( subjektívna stránka ). - predmetom ochrany bolo občianske spolunažívanie (objekt), - žalobcovým konaním bolo narušené občianske spolunažívanie ( objektívna stránka). Súd skonštatoval, že žalobca takto zistený skutkový stav nespochybnil. Sám uviedol, že si na mobilný telefón nahrával cely priebeh incidentu s F. A.. Táto skutočnosť nesporne vyprovokovala konflikt medzi F. A. a žalobcom. Žalovaný správny orgán dostatočným spôsobom objasnil skutkový stav zabezpečením si dôkazov - vyjadrenie obvineného z priestupku, vypočutím F. A., oboznámením sa s písomnými vyjadreniami policajtov, ktorí v predmetný deň objasňovali priestupok, vypočutím svedkyne J. A. a platobným rozkazom č. pr .09220/2012/2475/b/slz uznal žalobcu vinného zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu a podľa ustanovenia § 49 ods. 1 písm. d/ Zákona o priestupkoch za čo mu uložil sankciu- pokutu vo výške 20, -€. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca v zákonom stanovenej lehote podal voči vydanému rozkazu odpor podľa ustanovenia § 87 ods. 4 zákona o priestupkoch bol napadnutý platobný rozkaz zrušený a správnemu orgánu vznikla povinnosť pokračovať v konaní o priestupku, o ktorom bolo rozhodnuté preskúmavanými rozhodnutiami. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci konštatoval, že je možné stotožniť sa so závermi žalovaného správneho orgánu v tom, že v preskúmavanej veci bol náležitým spôsobom zistený skutkový stav veci a správne orgány sa svojich rozhodnutiach náležite vyhodnotili vykonané dôkazy. Súd má za to, že žalobca v žalobe neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, z ktorými by sa správne orgány neboli vysporiadali vo svojich rozhodnutiach ani nepreukázal žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by preukazovali konkrétne porušenie, či ohrozenie jeho subjektívnych práv a ani nepreukázal, žeby správne orgány svojim postupom porušili základné zásady správneho konania a konania o priestupkoch. Z administratívneho spisu ďalej vyplynulo, že prvostupňový správny orgán vydal platobný rozkaz č. 092220/2012/2475/a/slz zo dňa 23.11.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.12.2012, ktorým rozhodol o uložení sankcie za priestupok podľa ustanovenia § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch, ktorý spáchal aj druhý účastník predmetného konfliktu- obvinený F. A.. Tento platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť nie je predmetom súdneho prieskumu, súd túto skutočnosť uvádza len pre úplnosť. Krajský súd na základe vyššie uvedených skutočností má za to, že z administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že žalobca spáchal priestupok proti občianskemu spolunažívaniu a preto je nepodstatné, že on sám toto svoje správanie za priestupok nepovažuje. Súd konštatoval, že správne orgány oboch stupňov zistili skutkový stav veci riadne a v súlade s ustanovením § 3 ods. 4 a 32 správneho poriadku. Prvostupňový správny orgán podľa ustanovenia § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch nariadil vo veci ústne pojednávanie v veci priestupku, na ktoré boli riadne predvolaní žalobca, F. A., svedkyňa J. A.. Prvostupňový aj druhostupňový správny orgán sa správne vysporiadali s výpoveďami uvedených osôb, dôkazy vyhodnotili v zmysle ustanovení § 34 ods. 5 správneho poriadku a nekonali jednostranne ako to namieta žalobca. Krajský súd sa zaoberal aj námietkou žalobcu ohľadom vznesenej námietky zaujatosti. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 správneho poriadku zamestnanec správneho orgánu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci ak so zreteľom na jeho pomer k veci k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti. Podľa § 10 správneho poriadku účastník konania oznámi správnemu orgánu skutočnosti nasvedčujúce vylúčenie zamestnanca správneho orgánu ( § 9 ) len čo sa o nich dozvie. Podľa § 11 ods. 1 správneho poriadku len čo sa zamestnanec správneho orgánu dozvie o skutočnostiach nasvedčujúcich jeho vylúčenie ( § 9 ) oznámi to bez meškanie svojmu najbližšie nadriadenému vedúcemu, vedúci správneho orgánu to oznámi vedúcemu nadriadeného správneho orgánu. Podľa §12 ods. 1 správneho poriadku o tom, či je zamestnanec správneho orgánu z konania vylúčený rozhoduje orgán, ktorému boli dôvody vylúčenia oznámené ( § 11 ods. 1 ), ak sa rozhodlo, že zamestnanec správneho orgánu je vylúčený urobí tento orgán opatrenie na zabezpečenie riadneho uskutočnenia ďalšieho konania. Pri posudzovaní dôvodnosti námietky zaujatosti súd poukazuje na skutočnosť, že v priebehu celého správneho konania žalobca námietku zaujatosti voči pracovníčke F.. Q. nepodal, túto skutočnosť žalobca uviedol až v predmetnej žalobe, preto ju súd považoval za irelevantnú. Vychádzajúc z uvedených skutočností a citovaných ustanovení Krajský súd v Bratislave konštatoval, že preskúmavané rozhodnutia žalovaného správneho orgánu sú vecne a právne správne, správny orgán rozhodol vo veci skutkovo správne a v súlade so zákonom, preto súd s poukazom na ustanovenie § 250j. ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal, žalovaný nemá právo na náhradu trov konania zo zákona. Toto rozhodnutie prijal Krajskú súd v Bratislave v senáte pomerom hlasom 3: 0 ( §3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Zb. zákonov o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011 ). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.