Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/100/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8411203901 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:8411203901.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu JUDr. Mária Hajdínová a JUDr. Ayše Pružinec Erenová vo veci starostlivosti o maloleté deti Š.: P., nar. XX.X.XXXX a B., nar. X.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov: matka B. Š., bytom Y. X, J. I., zastúpená advokátkou Doc. JUDr. Vlastou Kovalančíkovou, CSc., Mierové nám. 3, Bratislava a otec G. Š., bytom H. XX, L., zastúpený JUDr. Slavomírom Dubjelom, Žriedlová 3, Košice, o návrhu otca na zmenu zverenia maloletej B., alternatívne o zverenie maloletej B. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, alternatívne o zmenu úpravy styku otca s maloletými deťmi, o zníženie výživného na maloleté deti a o návrhu matky na zmenu úpravy styku otca s maloletými deťmi, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P 230/2011-994 zo dňa 5. júna 2014, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava IV rozsudkom č.k. 25P 230/2011-994 zo dňa 5. júna 2014 upravil styk otca s maloletou B. Š., nar. X.X.XXXX tak, že otec sa bude stretávať s maloletou každý nepárny kalendárny týždeň v čase od piatka od 13.00 hod. do nedele do 18.00 hod. s výnimkou letných, jarných, zimných a Veľkonočných prázdnin určených vyhláškou Ministerstva školstva SR. Ďalej je otec oprávnený stretávať sa s maloletou B. nasledovne: každý nepárny kalendárny rok počas jarných prázdnin určených pre bratislavský kraj v čase od 13.00 hod. v piatok, ktorý predchádza prvému dňu jarných prázdnin do 17.00 hod. v nedeľu, ktorá nasleduje po poslednom dni jarných prázdnin, každý párny rok počas veľkonočných sviatkov v čase od 15.00 hod. v stredu, ktorá prechádza Veľkonočnému piatku do 17.00 hod. v utorok, ktorý nasleduje po Veľkonočnom pondelku, každý párny rok v čase od 23.12. od 13.00 hod. do 26.12. do 17.00 hod., každý nepárny rok v čase od 30.12. od 13.00 hod. do 6.1. nasledujúceho roka do 17.00 hod., každý rok v čase od 1.7. od 13.00 hod. do 15.7. do 17.00 hod. a v čase od 1.8. od 13.00 hod. do 15.8. do 17.00 hod. Otec maloletú B. prevezme počas školského roka v školskom zariadení, ktoré maloletá navštevuje a v ostatných dňoch maloletú prevezme v bydlisku matky a odovzdá vždy v mieste bydliska matky. Matka je povinná maloletú k styku riadne pripraviť. Ďalej súd rozhodol, že zastupovať maloletú B. budú obaja rodičia. Styk otca s maloletou P. Š., nar. XX.X.XXXX sa neupravuje. Návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti na maloleté deti Š.: P., nar. XX.X.XXXX a B., nar. X.X.XXXX zamieta. Súd návrh otca na zverenie maloletej B. do jeho starostlivosti, alternatívne na zverenie maloletej B. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov zastavuje. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Kežmarok č.k. 2C 169/2010-43 zo dňa 10.3.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.4.2011 a to v časti zastupovania a spravovania majetku maloletej B. a v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že návrhom doručením Okresnému súdu Kežmarok dňa 16.6.2011, ktorý bol postúpený Okresnému súdu Bratislava IV dňa 25.11.2011, žiadal otec o zmenu úpravy styku s oboma deťmi a to rozdielne s maloletou P. a s maloletou B.. Otec zároveň žiadal o zníženie svojej vyživovacej povinnosti na maloletú B. zo sumy 170,- eur na sumu 80,- eur mesačne a zároveň žiadal o udelenie súhlasu namiesto matky na vydanie a prevzatie cestovných pasov oboch maloletých detí. V priebehu konania otec žiadal, aby súd zveril maloletú do jeho osobnej starostlivosti a aby matka bola povinná prispievať na výživu maloletej sumou 100,- eur mesačne a aby súd upravil styk matky s maloletou. Alternatívne žiadal maloletú B. zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, alebo zmeniť doterajšiu úpravu styku otca s maloletou. Otec žiadal aj zmenu úpravy styku s maloletou P. tak, aby jeho styk s P. nebol upravený súdnym rozhodnutím a tiež žiadal o zníženie vyživovacej povinnosti na P. zo sumy 280,- eur na sumu 120,- eur mesačne od podania návrhu a tiež otec žiadal nahradenie súhlasom matky na vydanie a prevzatie cestovných pasov maloletých detí a tiež žiadal, aby súd rozhodol o nezhode rodičov týkajúcej sa výberu praktickej lekárky maloletej. Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 31.8.2011 žiadala matka o zmenu úpravy styku otca s maloletými deťmi. Okresný súd právne vec posúdil v súlade s ustanovením § 62 ods. 1, 2 a § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine a na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom bolo naposledy rozhodnuté v konaní o rozvod manželstva rodičov maloletých detí rozsudkom Okresného súdu Kežmarok č.k. 2C 169/2010-43 zo dňa 10.3.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.4.2013, teda pred viac ako 3 rokmi. Pri poslednej úprave vyživovacej povinnosti na maloleté deti sa rodičia dohodli v rodičovskej dohode a otec sa zaviazal prispievať na maloleté deti určeným výživným. V danom prípade súd zistil, že nebolo preukázané, že na strane otca došlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu vyživovacej povinnosti. Možnosti a schopnosti otca umožňujú naďalej platiť výživné na maloleté deti v sume tak, ako určil súd v predchádzajúcom rozhodnutí, teda na akej sa rodičia pri poslednej úprave dohodli. V danom prípade otec je riadne zamestnaný, má zriadenú spoločnosť s ručeným obmedzeným, stavia rodinný dom, žije v spoločnej domácnosti s priateľkou, ktorá má okrem príjmu zo zamestnania aj príjem z podnikateľskej činnosti a poberá rodičovský príspevok, otec nemá žiadne závažné zdravotné problémy, ktoré by mali vplyv na jeho pracovné aktivity a preto návrh na zníženie výživného podľa názoru súdu nebol dôvodný. Otec sa snažil preukázať, že jeho aktuálne príjmy sú podstatne nižšie ako v minulosti, ale pri hodnotení dôkazov sa berú do úvahy všetky podstatné okolnosti majúce vplyv na výšku vyživovacej povinnosti rodiča, ktorým možno priradiť aj tú skutočnosť, že otec mal po rozchode s matkou maloletých detí na základe vyporiadania ich bezpodielového spoluvlastníctva k dispozícii finančnú hotovosť minimálne vo výške 100.000,- eur, čo znamená, že je aj naďalej v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na výživu svojich maloletých detí určeným výživným a to aj po zohľadnení skutočnosti, že otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Na strane otca preto nebola preukázaná taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie jeho vyživovacej povinnosti. Súd prihliadol na skutočnosť, že od posledného rozhodnutia o výživnom došlo k zmene pomerov na strane maloletých detí, nakoľko maloletá P. začala navštevovať strednú školu a maloletá B. už navštevuje základnú školu, v tomto školskom roku je v druhej triede a nepochybne má matka s maloletými deťmi výdavky v súvislosti so školu, so záujmovými krúžkami, mimoškolskými aktivitami a podobne. Výživné v určenej sume 280,- eur mesačne na P. a 170,- eur mesačne na B. je primerané a zodpovedá ich odôvodneným potrebám, keď matka návrh na zvýšenie výživného nepodala. Návrh oboch rodičov, ktorý sa týkal zmeny úpravy styku otca s maloletými deťmi súd považoval za dôvodný, nakoľko doterajšia úprava styku nevyhovuje a nezodpovedá aktuálnym pomerom v rodine. Pretože rodičia mali rôzne návrhy na úpravu styku, súd vychádzal zo skutočnosti, že maloletá B. už navštevuje základnú školu a otec býva 400 km od jej bydliska a teda styk otca s maloletou prispôsobil týmto okolnostiam, nakoľko už nie je vyhovujúca úprava styku od štvrtka do nedele v každom párnom týždni. Súd zároveň upravil aj styk otca s maloletou počas prázdnin a to pomerne medzi oboch rodičov, nakoľko doterajším rozhodnutím bolo upravené iba vianočné obdobie, pričom rodičia sa o konkrétnej úprave ďalších prázdnin dohodnúť nevedeli a styk cez letné prázdniny sa doteraz realizoval iba na základe predbežných opatrení súdu. Súd vyhovel žiadosti otca na zámenu párneho týždňa na nepárny týždeň z rodinných dôvodov, k čomu matka nenamietala a nebol zistený dôvod pre nevyhovenie jeho návrhu. Pretože otec nežiadal upraviť stretávanie s maloletou P., súd jeho návrhu vyhovel a tak konkrétny rozsah styku otca s maloletou P. nie je upravený súdnym rozhodnutím a je len na otcovi a maloletej P., akým spôsobom sa budú stretávať. Zároveň súd zmenil rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností v časti týkajúcej sa zastupovania maloletej B. s prihliadnutím na vzdialenosť bydliska otca a dieťaťa asi 400 km, keď styk je upravený v širšom rozsahu počas dlhšieho prázdninového obdobia a preto je nevyhnutné, aby aj otec mohol maloletú B. zastupovať, napríklad v prípade nepredvídanej udalosti. Proti výroku rozsudku, ktorým súd zamietol návrh otca na zníženie výživného, podal odvolanie otec maloletých detí a namietal, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. Otec v odvolaní namietal, že súd z vykonaných dôkazov vyvodil viacero nesprávnych skutkových zistení a nevyrovnal sa v odôvodení rozhodnutia s viacerými závažnými skutočnosťami. Podľa názoru otca v konaní bolo jednoznačne preukázané, že došlo k zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zníženie výživného na maloleté deti P. a B.. Otec súhlasil so zistením súdu, že je riadne zamestnaný, avšak od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene výšky jeho príjmu zo závislej činnosti, pričom súd sa v odôvodnení so zmenou tejto výšky žiadnym spôsobom nevysporiadal. V čase poslednej úpravy výživného otec pracoval v spoločnosti Kontakt M, s.r.o. s čistým príjmom cca 1.100,- eur, avšak táto suma bola tiež iba prechodným zvýšením mzdy z dôvodu účasti vtedajšieho zamestnávateľa otca na projekte s eurofondov, ktorý sa následne skončil, čo malo za následok zníženie mzdy opäť na pôvodných cca 800,- eur netto. Z dôvodu odpredaja spoločnosti Kontakt M, s.r.o. a kvôli zmene vedenia a zhoršeniu pracovnej atmosféry na pracovisku, otec maloletých detí pracovný pomer tejto spoločnosti ukončil a v októbri 2013 sa zamestnal ako prevádzkar v obchodnej spoločnosti PSP Morava, s.r.o. s aktuálnym čistým príjmom 522,25 eur, teda o polovicu nižším ako bol príjem v čase úpravy vyživovacej povinnosti, čo je podstatnou okolnosťou odôvodňujúcou zníženie vyživovacej povinnosti. Skutočnosť, že otec a jeho družka T.. L. T. majú zriadené SRO, nemá podľa názoru otca reálny dopad na to, že by mal byť návrh otca na zníženie výživného zamietnutý s poukazom na ekonomické výsledky obchodnej spoločnosti IL NODO, s.r.o., resp. ZAHIR, s.r.o., kde táto spoločnosť vykazuje nulový základ dane a minimálne obraty a spoločnosť IL NODO, s.r.o. vykázala minimálny zisk. K preukázaniu príjmu priateľky otca s ktorou žije v spoločnej domácnosti uviedol, že má ďalšie dve deti s už zaniknutého manželstva a to maloletého Y. W. a maloletú Q. W., kde Y. bude navštevovať už 3. ročník základnej školy a Q. absolvuje predškolskú prípravu a preto priateľka otca má okrem ich spoločnej dcéry H. ďalšie dve vyživovacie povinnosti, čo súd pri odôvodnení napadnutého rozsudku nezohľadnil. Otec maloletých detí zdôraznil, že nesúhlasí s tým, aby rodičovský príspevok, ktorý jeho priateľka poberá na maloletú H. sa zarátaval do výšky príjmu, pretože je určený výlučne pre potreby maloletej H.. Otec tiež nesúhlasil so spôsobom, akým sa súd vysporiadal so sumou 100.000,- eur, ktorú získal v súvislosti s vyporiadaním BSM. Poukázal na ustanovenie § 62 ods. 2 Zákona o rodine, v zmysle ktorého obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Poukázal na to, že čistý príjem otca je 520,- eur a čistý príjem matky 700,- eur netto mesačne. Aj s prihliadnutím na príjem matky družky otca po odrátaní nákladov na spoločnú domácnosť otca s jeho priateľkou, po odrátaní nákladov družky otca na plnenie vyživovacej povinnosti voči jej deťom zo zaniknutého manželstva a po odrátaní nákladov na plnenie novovzniknutej vyživovacej povinnosti voči maloletej H. zostáva hrubý nepomer vo výške vyživovacej povinnosti k maloletým deťom Š. v neprospech otca v porovnaní s výškou plnenej vyživovacej povinnosti zo strany matky maloletých detí. Obaja rodičia dostali z vyporiadania BSM sumu 100.000,- eur a súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal so skutočnosťou, že matka za tieto peniaze dala postaviť rodinný dom v J. I. a ak to isté chce urobiť otec, tak nemôže, keďže podľa názoru súdu má z týchto peňazí plniť vyživovaciu povinnosť voči maloletej B. a P.. Pokiaľ by otec tieto peniaze minul, je otázka, kde bude bývať otec s maloletou H. a preto otec túto sumu má záujem použiť na vyriešenie svojej bytovej otázky, keďže tak ako matka, aj otec stavia dom v obci T. L. L.. Ak z príjmu 522,25 eur otec bude musieť každý mesiac platiť výživné iba na maloletú P. H. B. vo výške 450,- eur mesačne, situácia sa stane neúnosná a v tomto smere je rozhodnutie súdu o zamietnutí návrhu na zníženie výživného nepochopiteľné. Pri pôvodnom určení výšky výživného otec vychádzal s predpokladu, že styk s maloletou B. sa bude realizovať v okolí Popradu a nie, že bude musieť každý mesiac minúť 200,- eur na naftu, aby sa mohol stretnúť s maloletými deťmi. Otec preto žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu v časti zamietnutia návrhu otca na zníženie výživného a znížil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú P. zo sumy 280,- eur mesačne na sumu 120,- eur mesačne a na maloletú B. zo sumy 170,- eur mesačne na sumu 80,- eur mesačne od podania návrhu. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník podaním zo dňa 14.8.2014, ktorý žiadal rozsudok v napadnutej časti potvrdiť, pretože rozhodnutie je v záujme obidvoch maloletých detí. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka podaním zo dňa 20.8.2014, ktorá vo vyjadrení uviedla, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov úplne zistil skutkový stav a dospel k správnym skutkovým zisteniam, na základe čoho vecne správne právne vec posúdil a preto žiadala, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil. Vo vyjadrení uviedla, že poukazuje na doterajšie vyjadrenia vo veci a pokiaľ ide o výšku výživného uviedla, že otec maloletých detí sa s matkou dohodol na výške výživného, pričom iniciatíva vyšla zo strany otca a v tom čase už odišiel od rodiny k novej priateľke. Od tej doby náklady na maloleté deti sa zvýšili už len tým, že P. nastupuje do 3. ročníka gymnázia a B. do 3. ročníka základnej školy. V dôsledku toho nastala zmena pomerov na strane maloletých detí, ktorým sa zvýšili náklady. K námietke otca, že matkou vyčíslené náklady nie sú neprimerane vysoké uviedla, že podľa štatistických údajov mesačné náklady na jedno dieťa predstavujú sumu 365,- eur a preto je rozhodnutie súdu vecne správne a nie sú splnené podmienky pre zníženie výživného. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. V danej veci otec maloletých detí nesúhlasil s rozhodnutím súdu o zníženie výživného a proti výroku o zamietnutí návrhu podal odvolanie a žiadal, aby odvolací súd v napadnutej časti zmenil rozsudok okresného súdu v zmysle podaného odvolania. V odvolaní otec namietal, že okresný súd pri rozhodnutí dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. Pokiaľ odvolateľ namietal, že odvolací súd mu odňal možnosť konať pred súdom tým, že nevykonal ním navrhnutý dôkaz, treba uviesť, že podľa ustálenej judikatúry platí, že takýto postup súdu nemožno zásadne považovať za odňatie možnosti konať pred súdom. Účastníci sú totiž povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov (§ 120 ods. l veta prvá a § 125 veta prvá O.s.p.). O tom, ktoré z navrhnutých dôkazov (ale aj z tých, ktoré navrhnuté neboli) budú vykonané, rozhoduje však súd. Z uvedeného je zrejmé, že Občiansky súdny poriadok účastníkovi konania priznáva právo vykonanie určitého dôkazu navrhnúť. Toto procesné oprávnenie odvolateľ v danej veci aj využil (nebolo mu odňaté). Právo navrhovať dôkazy, resp. právo vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom nemožno zamieňať s rozhodovaním súdu o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv odvolateľa (otca maloletých detí) nie je postupom, ktorým by mu súd odňal možnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu, a nie účastníkom konania (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Okresný súd preto svojim postupom otca nevylúčil z realizácie žiadneho procesného práva, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva. K výhrade otca ohľadne nevykonania dokazovania v potrebnom rozsahu treba uviesť, že súd pri vykonávaní dokazovania nie je viazaný návrhmi účastníkov konania a nemá povinnosť všetky navrhnuté dôkazy vykonať. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov nie je vadou spôsobujúcou účastníkovi odňatie možnosti konať pred súdom (porovnaj R 37/1993), pretože v zmysle ustanovenia § 120 ods. 1 veta druhá O.s.p. je vecou súdu, aby rozhodol, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná. Toto oprávnenie súdu sa neviaže na návrhy účastníka konania. Po posúdení námietky otca maloletých detí, spochybňujúcej presvedčivosť odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu, dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie zodpovedá požiadavke ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ale právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Súd sa z tohto dôvodu nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberať úplne všetkými dôvodmi a argumentmi procesných strán - postačujúcim je, ak z odôvodnenia rozhodnutia sú zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (viď tiež II. ÚS 76/07). V súvislosti s námietkou otca, že okresný súd pri rozhodnutí na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací súd zastáva názor, že súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery náležite objasnil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvého stupňa primerane vysvetlil, z akých úvah vychádzal pri závere o stanovení výšky výživného, resp. o skúmaní dôvodnosti návrhu otca na zníženie výživného. So záverom súdu sa stotožnil aj kolízny opatrovník s tým, že v danom prípade nie je v záujme maloletých detí zníženie vyživovacej povinnosti. Krajský súd s prihliadnutím na uvedené dospel k záveru, že skutkové a právne závery súdu prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a že odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia. Krajský súd sa stotožnil so závermi prvostupňového súdu ohľadom zamietnutia návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti otca. Okresný súd sa dostatočne vysporiadal aj so všetkými námietkami otca v priebehu prvostupňového konania. Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd nerozhodol a neodôvodnili svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa. K uvedenej námietke odvolateľa, treba uviesť, že v priebehu celého konania mal umožnené dostatočne sa k celej veci vyjadriť a jeho postoje a návrhy boli okresnému súdu bez pochybností známe. Ani týmto postupom preto nedošlo k porušeniu jeho procesných práv. Tvrdenie o neúplnosti vykonaného dokazovania, resp. že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nemalo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a tvrdenie odvolateľa o nedostatkoch dokazovania je neopodstatnené. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri plnení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Vyživovacia povinnosť zaťažuje obidvoch rodičov, bez ohľadu na to, či sa dieťa narodilo v manželstve. Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Vychádza z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z rodičov. Kritériá na strane rodičov sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane oprávneného dieťaťa. Ide o osobné právo každého dieťaťa, preto súd vymedzuje vyživovaciu povinnosť voči každému dieťaťu osobitne na základe jeho individuálnych potrieb. Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb dieťaťa je rôzna. Závisí od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, schopnosti, zdravotného stavu, záujmov, nadania, talentu, vzdelania, od formy budúcej prípravy na povolanie. Nemožno dospieť k všeobecne platnému záveru, ide o individuálnu fyzickú a duševnú vyspelosť toho - ktorého dieťaťa, potreby detí v tom istom veku sa môžu odlišovať, súčasne závisí od schopností a možností rodič. V súvislosti s námietkou otca maloletých detí v podanom odvolaní, že okresný súd nesprávne rozhodol, keď nevyhovel návrhu na zníženie výživného, odvolací súd poukazuje na to, že každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť môže byť plnená osobnou starostlivosťou, alebo čiastočne starostlivosťou o domácnosť, tiež je poskytovaním vecných plnení, napr. bývanie, alebo stravovanie. Ďalšou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného, ako peňažného príspevku na uhradzovanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení, ako je napr. strava, bývanie, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Právo rodiča vychovávať svoje dieťa a starať sa o dieťa zaručuje aj čl. 41 Ústavy Slovenskej republiky. Na rovnakom mieste tiež zaručuje dieťaťu právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Dohovor o právach dieťaťa ukladá zmluvným štátnom povinnosť vynaložiť všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že sú to obaja rodičia, ktorí majú spoločnú a rovnakú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, pričom zmyslom ich starostlivosti musí byť vždy záujem dieťaťa. Vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom majú obaja rodičia a každý z nich má povinnosť prispievať na výživu podľa svojich schopností a možností, ako aj majetkových pomerov, pričom pri určení výživného sa prihliada i k tomu, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, keďže práca a osobná starostlivosť o dieťa vynaložená jedným z rodičov predstavuje materiálnu hodnotu zodpovedajúcu finančnému príspevku druhého rodiča a rozsah tejto závisí od veku, potrieb a zdravotného stavu toho, ktorého dieťaťa. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb maloletého dieťaťa, v súvislosti s jeho všestranným rozvojom a vývojom, tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu týchto životných potrieb dieťaťa je rôzny a to vzhľadom na jeho vek, spôsob prípravy na jeho budúce povolanie, zdravotný stav, ale aj jeho schopnosti. V zmysle § 62 ods. 2 Zákona o rodine schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča treba posudzovať vždy komplexne a najlepším ukazovateľom je práve životná úroveň rodiča. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, v prejednávanej veci o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom bolo naposledy rozhodnuté v konaní o rozvod manželstva rodičov maloletých detí rozsudkom Okresného súdu Kežmarok č.k. 2C 169/2010-43 zo dňa 10.3.2011. Pri poslednej úprave vyživovacej povinnosti na maloleté deti sa rodičia dohodli v rodičovskej dohode a otec sa zaviazal prispievať na maloleté deti určeným výživným. V danom prípade súd zistil, že nebolo preukázané, že na strane otca došlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu vyživovacej povinnosti. Možnosti a schopnosti otca umožňujú naďalej platiť výživné na maloleté deti v sume tak, ako určil súd v predchádzajúcom rozhodnutí, teda na akej sa rodičia pri poslednej úprave dohodli. S prihliadnutím na dôvody uvedené v odvolaní otca maloletých detí, že nemá finančné prostriedky a preto nemôže platiť vyššie výživné z dôvodu zníženia jeho doterajšieho príjmu, je potrebné uviesť, že žiadny účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať a nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom doteraz fyzická osoba prácu vykonávala. Treba však zdôrazniť, že Zákon o rodine zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine a preto nemôže obstáť argumentácia, že rodič nie je schopný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v potrebnom rozsahu, pretože nemá dostatočný príjem, resp. príjem sa mu znížil. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je ich zákonná povinnosť a pre určenie výšky vyživovacej povinnosti nie je vôbec rozhodujúce, koľko rodič prácou zarobí, alebo či vôbec pracuje. Oveľa väčšiu výpovednú hodnotu má zistenie jeho potencionálnej životnej úrovne, ktorá je limitovaná okrem majetkových pomerov aj jeho finančnými nárokmi na zabezpečenie uspokojenia jeho potrieb. Jedným z faktorov, ktoré pri určovaní miery životnej úrovne môže vziať súd do úvahy je aj zistenie a vyčíslenie mesačných nákladov povinného rodiča. Podľa názoru odvolacieho súdu, vzhľadom na zistený skutkový stav v danej veci, nie je možné sa stotožniť s dôvodmi, ktoré uviedol otec maloletých detí v podanom odvolaní a pre ktoré tvrdí, že nemá možnosť platiť výživné určené rozhodnutím súdu, pretože nemá na platenie výživného finančné prostriedky. S prihliadnutím na jeho námietku, je potrebné zdôrazniť, že otec maloletých detí má zo zákona vyživovaciu povinnosť podľa § 62 Zákona o rodine do času, kým deti nie sú schopné sa samé živiť. Je nepochybné, že maloleté deti nemajú možnosť zabezpečiť si príjem, aby mohli uspokojovať svoje i keď len základné potreby, a preto vyživovacia povinnosť otca naďalej trvá. Maloleté dieťa nie je v rovnakom postavení, aj pokiaľ ide o príjem a majetkové pomery, v porovnaní so svojim rodičom. V čase poslednej úpravy výživného otec pracoval v spoločnosti Kontakt M, s.r.o. s čistým príjmom cca 1.100,- eur, avšak táto suma bola tiež iba prechodným zvýšením mzdy z dôvodu účasti vtedajšieho zamestnávateľa otca na projekte s eurofondov, ktorý sa následne skončil, čo malo za následok zníženie mzdy opäť na pôvodných cca 800,- eur netto. Z dôvodu odpredaja spoločnosti Kontakt M, s.r.o. a kvôli zmene vedenia a zhoršeniu pracovnej atmosféry na pracovisku, otec maloletých detí pracovný pomer tejto spoločnosti ukončil a v októbri 2013 sa zamestnal ako prevádzkar v obchodnej spoločnosti PSP Morava, s.r.o. s aktuálnym čistým príjmom 522,25 eur, teda o polovicu nižším ako bol príjem v čase úpravy vyživovacej povinnosti, čo je podstatnou okolnosťou odôvodňujúcou zníženie vyživovacej povinnosti. Jeho návrh na zníženie výživného nemal byť zamietnutý aj s poukazom na ekonomické výsledky obchodnej spoločnosti IL NODO, s.r.o., resp. ZAHIR, s.r.o., kde táto spoločnosť vykazuje nulový základ dane a minimálne obraty a spoločnosť IL NODO, s.r.o. vykázala minimálny zisk. Podľa § 78 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Zmenu pomerov možno vymedziť ako zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúcom rozhodnutiu súdu. K zmene pomerov môže dôjsť na strane oprávneného, povinného alebo na oboch stranách. Podľa okolností konkrétneho prípadu môže ísť o subjektívne ako aj objektívne skutočnosti, o zmenu v oblasti príjmových pomerov, výdavkov a celkových majetkových pomerov. V praxi sa najčastejšie uplatňujú dôvody ako zmena potrieb dieťaťa z dôvodu začiatku plnenia školskej dochádzky, prechod medzi jednotlivými stupňami školského systému, zmena zdravotných pomerov, strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti a podobne. V danej veci odvolací súd neprihliadol na tvrdenie otca maloletých detí, že výška výživného určená súdom prvého stupňa je neprimeraná. Z uvedených ustanovení Zákona o rodine totiž vyplýva, že otec je povinný prispievať na výživu svojho dieťaťa v takej výške, ktorá zodpovedá nielen jeho majetkovým a zárobkovým schopnostiam, ale najmä, aby pri plnení vyživovacej povinnosti zo strany otca bola stanovená výška výživného schopná zabezpečiť základné a odôvodnené potreby maloletých detí, na strane ktorých došlo tiež k zmene pomerov a k zvýšeniu ich odôvodnených potrieb a nákladov. Na túto zmenu pomerov je nutné tiež prihliadnuť pri rozhodnutí o návrhu otca. V danej veci sa odvolací súd plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorý správne a dostatočne zistil skutkový stav veci a správne právne posúdil danú vec. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, z ktorého vyplýva, že nie sú splnené podmienky pre zmenu doterajšej výšky vyživovacej povinnosti na maloleté deti, s poukazom na vykonané dokazovanie a obsah spisu v predmetnej veci, z ktorého záver súdu prvého stupňa jednoznačne vyplýva. Je možné sa tiež stotožniť s vyjadrením matky, že od predchádzajúcej úpravy výživného sa náklady na maloleté deti zvýšili už len tým, že P. nastupuje do 3. ročníka gymnázia a B. do 3. ročníka základnej školy. V dôsledku toho nastala zmena pomerov na strane maloletých detí, ktorým sa zvýšili náklady. K námietke otca, že matkou vyčíslené náklady nie sú neprimerane vysoké uviedla, že podľa štatistických údajov mesačné náklady na jedno dieťa predstavujú sumu 365,- eur a preto je rozhodnutie súdu vecne správne a nie sú splnené podmienky pre zníženie výživného. Krajský súd preto dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa dôsledne vysporiadal so všetkými námietkami otca uplatnenými v priebehu konania a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, majúce za následok iné rozhodnutie. Odvolací súd po zohľadnení všetkých relevantných skutočností dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa. Odvolací súd je toho presvedčenia, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu maloletých detí určeným výživným zohľadňujúc jeho komplexnú životnú úroveň. Odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť, ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Podľa tohto zákonného ustanovenia je rodič povinný rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a rovnako je povinný využívať všetky svoje schopnosti a možnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby si mohol vyživovaciu povinnosť k dieťaťu plniť v čo najväčšom rozsahu Pretože rozsudok súdu prvého stupňa spĺňa základné právne náležitosti, najmä zrozumiteľnosť, určitosť a jasnosť a je logickým a právnym vyústením priebehu a výsledkov prvostupňového konania, jeho odôvodnenie je presvedčivé a odvolací súd sa s ním v plnom rozsahu stotožňuje, potvrdil ho ako vecne správny v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a podľa § 219 ods. 2 O.s.p. na zdôraznenie jeho správnosti ho iba doplnil o ďalšie dôvody. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.