Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/445/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8811200354 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:8811200354.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci navrhovateľa: V. Q., N.. XX.XX.XXXX, A. M. D. Č.. XXX, zast. JUDr. Stanislavom Kaščákom, advokátom vo Vranove nad Topľou, ul. 1. mája č. 1246, proti odporcovi: PALIFOR SLOVAQUIE s.r.o., so sídlom v Bratislave, Račianska č. 66, IČO: 36 287 679, zast. Právne centrum s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mýtna č. 42, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 30. mája 2012 č.k. 16C/26/2011-142 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdzuje. Navrhovateľ je povinný zaplatiť náhradu trov odvolacieho konania odporcu vo výške 81,46 euro, na účet spoločnosti Právne centrum s.r.o., vedený v Tatra banke, a.s., Č.. Ú..: XXXXXXXXXX/XXXX, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa tento domáhal určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 26.10.2010, dané odporcom navrhovateľovi je neplatné a pracovný pomer medzi navrhovateľom a odporcom stále trvá, súčasne uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 786,67 eur, na účet jeho právneho zástupcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľ na základe pracovnej zmluvy zo dňa 24.08.2008 pracoval u odporcu ako vodič nákladného motorového vozidla. Podaním zo dňa 26. 10. 2010 zaslal odporca navrhovateľovi okamžité skončenie pracovného pomeru s odôvodnením, že dňa 03.10.2010 sa tento nedostavil do zamestnania a svoju neprítomnosť v práci neospravedlnil. Počnúc dňom 03.10.2010 odporca eviduje na strane navrhovateľa neospravedlnenú absenciu. Takéto jeho správanie považuje odporca za závažné porušenie pracovnej disciplíny a v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) s ním okamžite končí pracovný pomer a to dňom doručenia tohto oznámenia. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je nedôvodný. Pri rozhodovaní vo veci vychádzal zo zisteného skutkového stavu a bol toho názoru, že pri okamžitom skončení pracovného pomeru podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce účinného ku dňu jeho skončenia postupoval odporca v súlade so zákonom. V posudzovanom prípade mal za preukázané, že zo strany odporcu boli splnené všetky hmotnoprávne podmienky vyžadované pre tento spôsob skončenia pracovného pomeru, tzn. bola dodržaná jeho písomná forma, kvalifikovaný spôsob doručenia, okamžité skončenie obsahovalo dostatočne konkretizovaný a skutkovo vymedzený výpovedný dôvod, a napokon zo strany navrhovateľa bola dodržaná aj dvojmesačná prekluzívna lehota na podanie žaloby o určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru (§70 ZP). V konaní bolo celkom jednoznačne preukázané, a to výpisom z hovorov spol. Orange, ako i výpoveďou V.. M. pred súdom, že navrhovateľ bol odporcom vyzvaný na nástup do práce a to telefonicky dňa 01. 10. 2010 o 11,24 hod. pričom hovor trval celkom 4 minúty a 13 sekúnd. Naviac tento čas, okolo obeda, korešponduje s výpoveďou samotného navrhovateľa pred súdom dňa 30. 05. 2012, kedy vypovedal, že odporca vždy telefonicky, v piatok, okolo obeda vyzýval vodičov na nástup do práce. V.. M. ako svedkyňa v konaní vypovedala, že nástup do práce oznámila navrhovateľovi osobne, nevolala s jeho manželkou. Navrhovateľ v žalobnom návrhu, ako i pred súdom viackrát klamal, keď tvrdil, že nebol odporcom vyzvaný na nástup do práce. Súd nevzhliadol iný dôvod, prečo by mu v ten piatok, 01. 10. 2010, okolo obeda, volala Mgr. Vaňová, keďže navrhovateľ vtedy čerpal dovolenku, iba ak by mu bola chcela oznámiť jej skončene a jeho nástup do práce. Je pravdepodobné, že vzťahy medzi účastníkmi konania pred koncom skončenia pracovného pomeru neboli dobré, navrhovateľ uvádzal, že mal osobné problémy, že mu dňa 05. 09. 2010 zomrel svokor a pod., avšak toto všetko súd vyhodnotil z jeho strany ako účelové a to v súvislosti so závažným porušením jeho pracovných povinností voči odporcovi tým, že napriek týmto okolnostiam, ešte počas trvania pracovného pomeru s odporcom sa dňa 01. 10. 2010 zamestnal v spoločnosti Hudos s r. o., túto skutočnosť odporcovi neoznámil, pracovný pomer sním neukončil, a vykazoval u neho dlhodobo absencie v práci, a to od dňa 03. 10. 2010 do skončenia jeho pracovného pomeru, do 22.11.2010. Naplnenie skutkovej podstaty § 68 ods. 1 písm. b ) Zákonníka práce je potrebné posudzovať vždy individuálne, a to podľa okolností konkrétneho prípadu. Súdna prax vidí závažné porušenie pracovnej disciplíny napr. v dlhotrvajúcej neospravedlnenej absencii zamestnanca, čo je i prípad navrhovateľa. Správanie navrhovateľa súd prvého stupňa vyhodnotil ako zavádzajúce a nedôveryhodné. Pokiaľ predsa pred súdom tvrdil, že od 13.09.2010 do 25.10.2010 čerpal riadnu dovolenku, prečo sa potom po tomto dátume nedostavil do práce, a tejto sa u odporcu nedožadoval? Pred súdom potvrdil, že do práce u odporcu, od začiatku čerpania dovolenky, t.j. od 13. 09. 2010 už nikdy nenastúpil. Prvýkrát sa odporcovi ozval písomne až podaním zo dňa 06. 12. 2010, kedy sa domáhal toho, aby ho naďalej zamestnával. Je možné predpokladať, že to bolo preto, že sa s touto spoločnosťou zamýšľal ukončiť pracovný pomer, čo napokon aj uskutočnil v skúšobnej dobe, ku dňu 31. 12. 2010. Ďalej navrhovateľ klamal, ak tvrdil, že po okamžitom skončení pracovného pomeru u odporcu sa zamestnal až dňa 21.03.2011, pričom z potvrdenia spol. Hudos s r.o., vyplynulo, že v nej bol zamestnaný už odo dňa 01. 10. 2010 a to do 31. 12. 2010, teda skutočne ešte v čase, keď jeho pracovný pomer u odporcu trval, pretože tento sa mal platne skončiť až dňom doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru, čo bolo ako sám navrhovateľ uviedol, až dňa 22.11.2010. Navrhovateľom predloženú odpoveď z Inšpektorátu práce zo dňa 07. 03. 2012 súd prvého stupňa vyhodnotil ako nedostatočnú a zmätočnú, vec právne posúdil sám, najmä s poukazom na výpoveď V.. M. pred súdom, ktorá si pomýlila zástupcu odborov so zástupcom štrajkujúcich a výslovne uviedla, že u odporcu takéto orgány kreované nie sú. V konaní bolo vyvrátené tvrdenie navrhovateľa o existencii odborovej organizácie, či zamestnaneckej rady alebo dôverníka u odporcu, resp. navrhovateľ súdu žiaden dôkaz o tom nepredložil. Okamžité skončenie pracovného pomeru je riadne konateľom odporcu podpísané a spĺňa všetky ostatné zákonom predpísané náležitosti. Navrhovateľ sa dopustil skutku závažného porušenia pracovnej disciplíny tým, že nebol na pracovisku na začiatku pracovného času, nevyužíval pracovný čas na prácu a neodchádzal z neho až po skončení pracovného času. Podobne sa protiprávne zamestnal počas trvania tohto pracovného pomeru, bez súhlasu odporcu v spoločnosti podobného pracovného zamerania. Na základe vyššie uvedeného súd prvého stupňa návrh navrhovateľa vo veci určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 26.10.2010, dané odporcom navrhovateľovi je neplatné, ako nedôvodný zamietol, rovnako zamietol i návrh týkajúci sa určenia, že pracovný pomer medzi účastníkmi stále trvá, keďže predpokladom pre rozhodovanie súdu o tomto nároku je výrok súdu o určení neplatnosti rozviazania pracovného pomeru. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa v zmysle §142 ods.1 O.s.p., v rozhodnutí neuložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok splatný podaním návrhu o určenie neplatnosti výpovede a o náhradu mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru, a to s poukazom na ust. § 2 ods. 2 a § 4 ods. 2 písm. a/ a d/ zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení zmien a doplnkov. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ namietajúc, že súd prvého stupňa z viacerých dôvodov rozhodol nesprávne, keď dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Zopakoval, že navrhovateľ od 13. 9. 2010 čerpal dovolenku, nariadenú zamestnávateľom a čakal na skončenie pracovného pomeru výpoveďou z organizačných dôvodov, ku ktorej malo dôjsť po vyčerpaní celého zostatku dovolenky. Za tohto stavu nebol navrhovateľ zo strany odporcu vyzvaný k nástupu do práce, s ktorou otázkou sa súd prvého stupňa nevysporiadal správne. Poukázal na ust. § 3 ods. 1 zák. č. 283/2002 Z.z., podľa, ktorého zamestnávateľ bol povinný vyzvať zamestnanca na nástup na zahraničnú pracovnú cestu písomne a písomne mu oznámiť miesto jej nástupu, výkonu práce, čas trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia cesty. Súd prvého stupňa teda vyslovil nesprávny záver, že navrhovateľ nemusel byť písomne vyzvaný na nástup na zahraničnú pracovnú cestu a len zvykom u zamestnávateľa sa táto povinná zákonná písomná forma zmenila na postačujúcu telefonickú formu. V skutočnosti však ani k žiadnej telefonickej výzve na nástup do práce dňa 1. 10. 2010 nedošlo. Navrhovateľ si na obsah telefonického rozhovoru so zamestnankyňou odporcu nespomína, ani z dôkazu predloženého odporcom - výpis hovorov mobilného operátora nie je zrejmý obsah hovoru zo dňa 1. 10. 2010. Pokiaľ súd prvého stupňa vytýkal navrhovateľovi, že sa od 1. 10. 2010 zamestnal v inej spoločnosti s rovnakým druhom práce, navrhovateľ len postupoval podľa dohody s odporcom, že po vyčerpaní celej zostávajúcej dovolenky bude s ním z organizačných dôvodov ukončený pracovný pomer, navrhovateľ v intenciách s týmto dojednaním, keďže potreboval sa zamestnať, si našiel nové zamestnanie, kde začal i prácu vykonávať. Táto skutočnosť však nemôže ovplyvniť nezákonnosť postupu odporcu voči navrhovateľovi pri okamžitom skončení pracovného pomeru. Súd prvého stupňa celkom nesprávne vyhodnotil porušenia Zákonníka práce zo strany odporcu, keď v konaní boli ako listinné dôkazy predložené písomnosti Inšpektorátu práce Bratislava, výsledkom kontroly bolo konštatovanie porušenia § 74 Zákonníka práce, a to pri totožnom skutku, ktorý je predmetom tohto konania. Výsledok kontroly inšpektorátu bol s odporcom prerokovaný, odporca ako zamestnávateľ sa voči záverom kontroly neodvolal, nevyslovil žiadnu námietku či iný prejav nesúhlasu. Pokiaľ súd prvého stupňa túto skutočnosť bagatelizuje svojim záverom, že svedkyňa Mgr. Vaňová sa pomýlila pri označení osoby zástupcu zamestnancov, nemôže byť takýto postup správny, listinnými dôkazmi v tomto prípade bolo preukázané, že došlo k porušeniu zákona a okamžité skončenie pracovného pomeru dané odporcom navrhovateľovi dňa 26. 10. 2010 je neplatné. Nakoniec navrhovateľ rozporoval, že odporca do spisu založil len fotokópiu z výpisu odchádzajúcich hovorov od mobilného operátora, nie originál takejto listiny. Ak sa súdu predkladá iba kópia, musí byť kópia verifikovaná porovnaním s originálom, k čomu v konaní nedošlo. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a jeho návrhu v celom rozsahu vyhovel, prípadne napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa z hľadiska jeho vecnej správnosti. Odvolací súd prejednal vec v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., dospel pritom k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vec správny. Podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne pracovnú disciplínu. Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 3 a 4. Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť. Okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočným spôsobom rozviazania pracovného pomeru, týmto disciplinárnym opatrením možno postihnúť iba zavinené porušenie pracovnej disciplíny (teda úmysel chcieť porušiť pracovnú disciplínu, nestačí napr. že nebol dodržaný určitý pracovný postup či proces a pod.) a to prinajmenšom z nedbanlivosti zamestnanca. Zákonník práce pre účely skončenia pracovného pomeru rozlišuje medzi menej závažným porušením pracovnej disciplíny a závažným porušením pracovnej disciplíny. Porušenie pracovnej disciplíny najvyššej intenzity (závažné porušenie) je dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru alebo pre výpoveď z pracovného pomeru (§ 63 ods. 1 písm. e/). Tieto pojmy, napriek tomu, že od ich vymedzenia závisí možnosť a rozsah postihu zamestnanca, Zákonník práce nedefinuje a ani neustanovuje, z akých hľadísk treba pri posudzovaní vychádzať. Jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny je intenzita porušenia pracovnej disciplíny. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť v zrušovacom prejave uvedený takým spôsobom, aby z neho bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého účastníka k tomuto spôsobu skončenia pracovného pomeru, a aby tieto neboli zameniteľné s iným dôvodom. Uvedený dôvod nemožno dodatočne meniť. Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho tak osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, spôsob a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácia, v ktorej k porušeniu došlo, dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu a pod. V predmetnej veci dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru navrhovateľa bola skutočnosť, že dňa 03.10.2010 sa tento nedostavil do zamestnania a svoju neprítomnosť v práci neospravedlnil. Počnúc dňom 03.10.2010 odporca eviduje na strane navrhovateľa neospravedlnenú absenciu. Takéto správanie považoval odporca za závažné porušenie pracovnej disciplíny a v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) s ním okamžite skončil pracovný pomer. Aj podľa názoru odvolacieho súdu intenzita porušenia pracovnej disciplíny oprávňovala odporcu k tomu, aby s navrhovateľom skončil pracovný pomer okamžite, keďže nenastúpenie do práce po odvolaní z dovolenky a následnú absenciu v práci treba hodnotiť ako závažné porušenie pracovnej disciplíny (§ 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce). Zákon zamestnávateľovi umožňuje zmeniť zamestnancovi určené čerpanie dovolenky, ako ho aj z dovolenky odvolať. V takom prípade je povinný zaplatiť zamestnancovi náklady, ktoré mu vznikli bez jeho zavinenia v dôsledku tejto zmeny. Je potrebné uviesť, že čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ. Podmienky, za ktorých môže odvolať zamestnanca z dovolenky, ako aj spôsob odvolania z dovolenky nie sú presne stanovené. V danom prípade (aj vzhľadom na predmet činnosti zamestnávateľa resp. charakter výkonu práce zamestnancov - vodičov motorových vozidiel) odvolací súd považuje odporcom zvolený spôsob odvolania zamestnanca z dovolenky za primeraný. Názor navrhovateľa, že odvolanie z dovolenky mal odporca realizovať v písomnej forme nemá oporu v žiadnom ustanovení Zákonníka práce. Pokiaľ navrhovateľ argumentuje ustanovením § 3 ods. 1 zák. č. 283/2002 Z.z., toto ustanovenie uvádza požiadavku písomnej formy v súvislosti s určením podmienok pracovnej cesty zamestnanca, nie v súvislosti s jeho odvolaním z dovolenky. Odvolací súd rovnako za preukázanú považoval skutočnosť, že pracovníčka odporcu telefonicky kontaktovala navrhovateľa dňa 1. 10. 2010 a oznámila mu odvolanie z dovolenky, čo potvrdzuje jednak výpis telefonických hovorov mobilného operátora (vo fotokópii založenej na č.l. 64 spisu, podľa zápisnice z pojednávania dňa 11. 4. 2012 súdu bol k nahliadnutiu predložený originál podrobného rozpisu hovorov, bolo konštatované, že fotokópia na č.l. 64 spisu súhlasí s originálom), ako aj obsah výpovede svedkyne J. M.. Odvolací súd tiež nevzhliadol iný dôvod pre telefonické kontaktovanie navrhovateľa (čerpajúceho dovolenku) pracovníkom odporcu, ako pre odvolanie zamestnanca z dovolenky. Podľa § 74 Zákonníka práce účinného do 31.8.2011 výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak je neplatná. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa do desiatich kalendárnych dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo. V citovanom ustanovení sú bližšie vymedzené práva a povinnosti zástupcov zamestnancov a zamestnávateľov pri skončení pracovného pomeru výpoveďou alebo okamžitým skončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Zástupcom zamestnancov je príslušný odborový orgán, zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník. Pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci je takýmto zástupcom aj zástupca zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci podľa § 19 zákona č. 124/2006 Z.z. Pred výpoveďou alebo okamžitým skončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný tieto zamýšľané opatrenia prerokovať so zástupcom zamestnancov. Ak tak zamestnávateľ neurobí, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru sú z tohto dôvodu neplatné. V danom prípade v priebehu konania však nebolo ničím preukázané tvrdenie navrhovateľa o existencii odborovej organizácie, či zamestnaneckej rady alebo dôverníka u odporcu, resp. navrhovateľ súdu žiaden dôkaz o tom nepredložil. Samotná Informácia o preverovaní podnetu skončenia pracovného pomeru navrhovateľa Inšpektorátu práce Bratislava zo dňa 7.3.2012 uvádza ako zdroj informácie o prerokovaní okamžitého skončenia pracovného pomeru navrhovateľa podanie splnomocneného zástupcu odporcu V.. J. M., nakoniec z jeho obsahu je zrejmé, že k prerokovaniu došlo a nie je zrejmé, na základe čoho inšpektori práce konštatovali porušenie § 74 Zákonníka práce na strane zamestnávateľa. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov potom odvolaciemu súdu neostalo než potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p., z hľadiska jeho vecnej správnosti. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému odporcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania. Trovy odvolacieho konania odporcu v súdenej veci predstavujú odmenu advokáta za jeden úkon právnej služby v zmysle § 13a ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. (písomné vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa zo dňa 26. 8.2013) pri odmene za úkon podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. (60,07 euro), paušálna náhrada vo výške 7,81 euro (rok 2013) podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z., a DPH 20% z odmeny a náhrad (13,58 euro), spolu teda trovy odvolacieho konania predstavujú sumu 81,46 euro, ktorú sumu ako náhradu trov odvolacieho konania zaplatí navrhovateľ advokátovi odporcu podľa § 149 ods. 1 O.s.p. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.