Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/29/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 9012010199 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:9012010199.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Andrey Kriškovej v právnej veci žalobcu: BUKOCEL, a.s., Hencovská 2073, 093 02 Hencovce, IČO: 36 445 461, zastúpený: JUDr. Slavomír Kučmáš, advokát, Plynárenská 1, 071 01 Michalovce, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 3644/2012-510 zo dňa 03.10.2012, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 3644/2012-510 zo dňa 03.10.2012 zrušuje podľa ust. § 250j ods. 2 písm. b) a d) Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 70 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 323,50 €, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet právneho zástupcu žalobcu vedený v B. B., P..B.., W. V., č. XXXXXXXXXX/XXXX.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobou doručenou tunajšiemu súdu v zákonom stanovenej lehote sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 3644/2012-510 zo dňa 03.10.2012, ktorým potvrdil rozhodnutie Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho v Bratislave č. R/529/2012 zo dňa 30.07.2012 a odvolanie žalobcu zamietol.
Žalobca v žalobe uviedol, že rozhodnutím Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho v Bratislave č. R/529/2012 zo dňa 30.07.2012 mu bola podľa § 15 ods. 3 zákona č. 136/2000 Z.z. o hnojivách (ďalej len „ZoH”) uložená pokuta vo výške 3.000 Eur, a to za porušenie povinnosti v zmysle § 5 uvedeného zákona. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu č. R/529/2012 podal žalobca včas odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol napadnutým rozhodnutím tak, že odvolanie zamietol a rozhodnutie Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho v Bratislave (ďalej len „prvostupňový správny orgán”) č. R/529/2012 zo dňa 30.07.2012 potvrdil. Ustanovenie § 5 ZoH podľa názoru žalobcu upravuje výlučne certifikáciu hnojív vo všeobecnosti, pričom subjektom priamo žiadne povinnosti nestanovuje, a teda žalobcovi nebolo preukázané porušenie povinnosti v zmysle tohto ustanovenia ZoH. Poukázal na to, že s ohľadom na ust. § 15 ods. 3 ZoH v tomto prípade nejde zo strany žalobcu ani o „uvádzanie hnojiva do obehu”, ale iba o prípad jeho dočasného uloženia so súhlasom užívateľa, spoločnosti AGROFYT, s.r.o., za účelom jeho následného použitia vo výrobnom procese. Žalobca zároveň v tomto smere poukázal na to, že nie je výrobca, ktorý uvádzal hnojivo do obehu, a teda odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného týkajúceho sa odstránenia predmetnej látky a absencie jej registrácie a certifikácie podľa žalobcu neobstojí. Z týchto dôvodov žalobca napádal svoju pasívnu legitimáciu v správnom konaní a zároveň poukazoval na povinnosť správneho orgánu
upresňovať okruh účastníkov počas celého správneho konania. Na podporu svojich argumentov dal žalobca do pozornosti súdu Objednávku č. 0100-12-0446-Ada zo dňa 15.03.2012 adresovanú spoločnosti AGROFYT, s.r.o., N. S., ktorou si mal objednať dočasné uloženie kaustifikačného vápna na obdobie 2 - 4 mesiace (do nábehu rotačnej pece vápna a následného použitia predmetnej látky vo výrobnom procese žalobcu), a teda na tento prípad nie je podľa žalobcu možné subsumovať pojem „uvádzanie do obehu” v zmysle ZoH. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že prvostupňový správny orgán tento argument vo svojom rozhodnutí neakceptoval s poukazom na rozvrhnutie predmetnej látky po povrchu poľnohospodárskej pôdy na cca 3 ha v čase kontroly zo dňa 11.05.2012 a na absenciu preukázania uvedenej objednávky žalobcom počas kontrol vykonaných dňa 11.05.2012 a 02.07.2012. Žalobca na tomto mieste zdôraznil absenciu požiadavky zo strany prvostupňového správneho orgánu na preukázanie uvedenej objednávky žalobcom počas predmetných kontrol a zároveň poukázal na opakované a preukázateľné predloženie uvedenej objednávky prvostupňovému správnemu orgánu za účelom objasnenia skutkového stavu (list zo dňa 04.07.2012 a zo dňa 18.07.2012). Teda v čase vydania rozhodnutia prvostupňovým správnym orgánom mu bola predmetná objednávka k dispozícii. Dôvodil, že predmetnú látku nijakým spôsobom na poľnohospodársku pôdu neaplikoval a podľa dohody zmluvných strán (žalobca - spoločnosť AGROFYT, s.r.o.) bolo kaustifikačné vápno žalobcom len dovezené na miesto určené zhotoviteľom. Tu žalobca argumentoval, že išlo len o dočasné uskladnenie kaustifikačného vápna a tým, že si nie je vedomý žiadneho iného spôsobu nakladania s hnojnou látkou. Žalobca ďalej v žalobe uviedol svoj nesúhlas s tvrdením, že počas kontroly zo dňa 02.07.2012 bolo zistené, že necertifikovaná látka je z poľnohospodárskej pôdy odstránená len na cca 20% a poukazoval na to, že k uvedenému dňu bolo vyvezených vyše 50 % dodanej hmoty. V tejto súvislosti poukazoval na vyjadrenie zo dňa 04.07.2012 adresované prvostupňovému správnemu orgánu, v ktorom bolo zdôvodnené, prečo nebolo možné dodržať pôvodne stanovený termín na odstránenie predmetnej látky a na tieto dôvody opätovne poukazoval aj v žalobe. Na tomto mieste žalobca uviedol, že ZoH priamo nesankcionuje nesplnenie povinnosti odstrániť hnojivo v stanovenom termíne, a preto z tohto dôvodu nebolo možné pokutu uložiť. Rozhodnutie žalovaného považoval žalobca za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov - absencia zákonného podkladu na uloženie pokuty. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného nemá byť podľa žalobcu zrejmé, ako sa vysporiadal s námietkami žalobcu vznesenými v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňovému správnemu orgánu. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností žalobca žiadal, aby súd v zmysle § 250j ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP”) zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec žalovanému vrátil na ďalšie konanie.
Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 22.03.2013 uviedol, že napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu vychádzalo zo správneho právneho posúdenia veci a bolo vydané v súlade so ZoH a zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok”), a preto nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu o nesprávnom právnom posúdení a nesprávnom zistení skutkového stavu veci. Poukazoval na skutočnosti zistené z vykonanej kontroly Ústredným kontrolným a skúšobným ústavom poľnohospodárskym Bratislava, pobočkou Košice, dňa 11.05.2012, z ktorej vyplynulo, že žalovaný sa k aplikovaniu látky (kaustifikačné vápno) priznal a zároveň potvrdil, že uvedená látka nebola certifikovaná podľa ZoH. Okrem tejto skutočnosti, ktorá má preukazovať vedomosť žalobcu o svojom protiprávnom konaní, žalovaný poukazoval aj na ďalšie vyplývajúce z jeho konania proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu. V tomto smere dal žalovaný súdu do pozornosti odvolania žalobcu zo dňa 31.05.2012 a zo dňa 26.06.2012 podané v správnom konaní, v ktorých žiadal iba o predĺženie lehoty na odstránenie a nenamietal tvrdeniami, že sa nejedná o hnojivo. Z týchto skutočností má teda vyplývať, že žalobca nespochybňoval procesný postup a zákonné rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorý mu uložil povinnosť odstrániť uvedené kaustifikačné vápno z poľnohospodárskej pôdy. Ďalej žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na ust. § 5 ZoH, podľa ktorého je výrobca, v tomto prípade žalobca, bol povinný podať žiadosť o certifikáciu prvostupňovému správnemu orgánu v prípade aplikovania látky (kaustifikačného vápna) alebo uskladnenia na poľnohospodárskej pôde. Podľa žalovaného žalobca tým, že ako producent uviedol látku (kaustifikačné vápno) na poľnohospodársku pôdu, porušil nielen vyššie uvedené ust. ZoH, ale aj ust. § 3 ZoH. V tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na ust. § 2 ods. 4 ZoH. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva porušenie ust. § 3 a § 5 ZoH zo strany žalobcu, a preto žalovaný žiadal súd, aby žalobu zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil.
Krajský súd v Bratislave, ako súd príslušný na konanie, prejednal vec na nariadenom pojednávaní v rozsahu námietok uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 OSP) a preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo.
Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 244 ods. 2 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie a postup správneho orgánu“).
Podľa § 244 ods. 3 OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
Podľa § 245 ods. 1 OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu posúdi súd i zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný postup.
Pri preskúmaní rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ust. § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušuj práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP). V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP).
V danom prípade bolo úlohou súdu preskúmať zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovaného v konaní číslo 3644/2012-510 zo dňa 03.10.2012 a rozhodnutie Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho v Bratislave č. R/529/2012 zo dňa 30.07.2012 zo dňa 17. 10. 2012.
Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 30.07.2012 vydal prvostupňový správny orgán rozhodnutie č. R/529/2012, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 3.000 Eur. V odôvodnení prvostupňový správny orgán uviedol, že ako orgán štátnej správy v oblasti hnojív, pestovateľských substrátov a pôdnych pomocných látok vykonal dňa 11.05.2012 kontrolu na základe podnetu starostky obce N. S. v poľnohospodárskom subjekte AGROFYT, s.r.o., N. S. v zmysle § 14 ods. 1 ZoH. Predmetom kontroly bolo zistiť, či dodávka a aplikácia vápenatej hmoty na poľnohospodársku pôdu v katastri obce N. S. je v súlade so ZoH. Pri uvedenej kontrole mal prvostupňový správny orgán zistiť, že žalobca použil a aplikoval na poľnohospodársku pôdu hnojnú látku, ktorá nebola certifikovaná a nie je zapísaná do registra certifikovaných hnojív podľa § 5 ZoH, pričom v tejto súvislosti malo dôjsť k porušeniu ust. § 3 ods. 1 a 2 ZoH. Išlo o kaustifikačné vápno, ktorého hromady sa nachádzali na hone s názvom Stadla, kód dielu XXXX/X o výmere 12,61 ha, v katastri obce N.N.Ý. S. na výmere cca 900 m2 a na ďalšej výmere toho istého honu cca 3 ha bola predmetná hmota už rozvrhnutá po povrchu pôdy v celkovom množstve minimálne 500 ton. Na základe uvedenej kontroly bola žalobcovi rozhodnutím č. R/329/2012 zo dňa 15.05.2012 uložená povinnosť predmetnú látku z poľnohospodárskej pôdy odstrániť v termíne do 15.06.2012 a novým rozhodnutím č. R/386/2012 bol termín na odstránenie posunutý do 30.06.2012.
Pri kontrole dňa 02.07.2012 zameranej na overenie stavu plnenia uloženej povinnosti bolo zistené, že necertifikovaná látka nie je z poľnohospodárskej pôdy odstránená (len cca 20%). Po tomto zistení začal prvostupňový správny orgán správne konanie voči žalobcovi vydaním upovedomenia o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty zo dňa 09.07.2012. S námietkami žalobcu uvedenými vo vyjadrení zo dňa 18.07.2012 ohľadom nedostatku pasívnej legitimácie v správnom konaní sa prvostupňový správny orgán vysporiadal tak, že argumentácia dočasného uskladnenia neobstojí, nakoľko predmetná látka bola po povrchu poľnohospodárskej pôdy už v čase kontroly dňa 11.05.2012 rozvrhnutá na cca 3 ha, a teda prvostupňový správny orgán konal o žalobcových právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach v zmysle ust. § 14 ods. 1 správneho poriadku. K žalobcom poukazovanej objednávke č. 0100-12-0446-Ada sa prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí vyjadril tak, že tá nebola kontrole predložená ani dňa 11.05.2012 a ani dňa 02.07.2012, pričom predloženie tohto dokladu sa vyžadovalo.
Voči uvedenému rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu sa v zákonom stanovenej lehote žalobca odvolal z podobných dôvodov ako v žalobe a o jeho odvolaní rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím. V odôvodnení tohto rozhodnutia žalovaný uviedol, že na základe vykonaných kontrol zo dňa 11.05.2012 a 02.07.2012 bolo žalobcovi jednoznačne preukázané, že v rozpore so zákonom použil a aplikoval na poľnohospodársku pôdu látku (kaustifikačné vápno), ktorá nebola certifikovaná a nebola zapísaná ani v registri certifikovaných hnojív. K žalobcom poukazovanej objednávke č. 0100-12-0446-Ada zo dňa 15.03.2012 žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na tie isté dôvody ako prvostupňový správny orgán. Tiež bolo v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného poukázané na uloženie povinnosti prvostupňovým správnym orgánom žalobcovi predmetnú látku odstrániť v dvoch termínoch, pričom túto povinnosť žalobca nesplnil. Žalovaný teda odvolaniu žalobcu nevyhovel z dôvodu, že predmetná látka nebola v stanovenom termíne (aj napriek posunu termínu) v plnej miere odstránená a keďže išlo o látku, ktorá nebola podľa zákona povolená, registrovaná a certifikovaná ako Hnojivo ES, uloženú pokutu vo výške 3.000 Eur žalovaný žalobcovi potvrdil.
Podľa názoru súdu bolo v tomto prípade predovšetkým potrebné ustáliť, či skutočne došlo zo strany žalobcu k porušeniu príslušných ustanovení zákona č.136/2000 Z.z. o hnojivách týkajúcich sa uvádzania necertifikovaného hnojiva do obehu.
Podľa ust. §1 zákona č.136/2000 Z.z. o hnojivách, Tento zákon ustanovuje a) podmienky na uvádzanie hnojív, pestovateľských substrátov a pôdnych pomocných látok na úpravu vlastností pôdy do obehu, b) certifikáciu hnojív, c) podmienky skladovania a používania hnojív, d) podmienky na agrochemické skúšanie poľnohospodárskych pôd a zisťovanie pôdnych vlastností lesných pozemkov, e) pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti hnojív, pestovateľských substrátov a pôdnych pomocných látok, f) pokuty za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom.
Podľa ust. § 2 uvedeného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie hnojivom (1)
a) látka obsahujúca živiny na výživu rastlín a lesných drevín na udržanie alebo zlepšenie pôdnej úrodnosti a priaznivého ovplyvnenia úrody alebo kvality produkcie, b) pomocná látka na úpravu vlastností pôdy, ktorá bez účinného množstva rastlinných živín pôdu biologicky, chemicky alebo fyzikálne ovplyvňuje zlepšovaním jej vlastností alebo zvyšuje účinnosť a využiteľnosť živín z hnojív, c) pestovateľský substrát slúžiaci na zakoreňovanie a pestovanie rastlín; substrátom je najmä rašelina, zemina alebo ich zmesi.
(2) Maštaľný hnoj, hydinový trus, hnojovica, močovka, hnojovka, slama, zelené hnojenie, ako aj iné zvyšky rastlinného pôvodu vznikajúce v poľnohospodárskej prvovýrobe bez ďalšej úpravy sú hospodárskym hnojivom.
(3) Sekundárne zdroje živín sú látky organického pôvodu alebo anorganického pôvodu, neobsahujúce nadlimitné rizikové prvky alebo rizikové látky, ak sú po predpísanej úprave vhodné na hnojenie pôdy alebo vápnenie pôdy.
(4) Rizikovým prvkom alebo rizikovou látkou je prvok alebo látka, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť vlastnosti pôdy alebo kvalitu produkcie, alebo potravinový reťazec.
(5) Certifikácia hnojív je činnosť certifikačného orgánu, ktorý po posúdení zhody 1) vydá certifikát hnojiva, ktorým potvrdí, že vlastnosti hnojiva a jeho technická dokumentácia sú v súlade s príslušnými technickými normami a so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Podľa ust. § 2 ods. 4 uvedeného zákona, rizikovým prvkom alebo rizikovou látkou je prvok alebo látka, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť vlastnosti pôdy alebo kvalitu produkcie, alebo potravinový reťazec.
Podľa § 3 ods. 1 uvedeného zákona, uvádzať do obehu možno iba také hnojivo, ktoré bolo na základe výsledkov overenia jeho účinnosti, kvality, zdravotnej neškodnosti a bezpečnosti a po posúdení zhody certifikované a zapísané do registra certifikovaných hnojív.
Podľa § 3 ods. uvedeného zákona, ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na hnojivo, ktoré spĺňa podmienky podľa osobitného predpisu, vyhovuje typu hnojiva (§ 17) a je označené slovami „Hnojivo ES".
Podľa § 3 ods. 4 uvedeného zákona uvádzaním hnojiva do obehu sa rozumie ponuka na predaj, predaj a jeho skladovanie na účel predaja.
Podľa § 5 ods. 1 uvedeného zákona certifikáciu hnojiva vykonáva kontrolný ústav na základe žiadosti výrobcu alebo splnomocneného zástupcu výrobcu alebo dovozcu dovážajúceho hnojivo z iného štátu, ako je členský štát Európskej únie, ktorý má oprávnenie na podnikanie podľa osobitného predpisu (ďalej len „žiadateľ“). Žiadateľom o certifikáciu môže byť aj fyzická osoba-podnikateľ alebo právnická osoba so sídlom mimo územia Slovenskej republiky.
Podľa § 15 ods. 3 uvedeného zákona, kontrolný ústav uloží pokutu do 15 000 eur výrobcovi alebo dovozcovi, ktorý uviedol do obehu hnojivo, ktoré nebolo certifikované podľa § 5 a hnojivo, ktoré je označené slovami „Hnojivo ES", ak nie sú splnené požiadavky osobitného predpisu.
Podľa § 16 uvedeného zákona, na rozhodovanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
V danom prípade sú nepochybné skutkové zistenia prvostupňového správneho orgánu vyplývajúce zo záznamu zo dňa 11.05.2012 v tom, že na poľnohospodárskej pôde v katastri obce N. S. bolo uložené kaustifikačné vápno ako necertifikovaná a neregistrovaná látka podľa príslušných ustanovení ZoH. Predmetný zákon v ust. § 3 ods. 4 taxatívnym výpočtom vymedzuje činnosti, ktoré na účely tohto zákona možno považovať za uvádzanie hnojiva do obehu. Podľa striktne gramatického výkladu tohto ustanovenia, na to, aby určitá činnosť bola považovaná za uvádzanie hnojiva do obehu, by bolo nutné splnenie všetkých v zákone vymedzených podmienok (ponuka na predaj, predaj a skladovanie na účel predaja). Súd však takýto striktný výklad nepovažuje za správny a na tomto mieste poukazuje na výklad logický a teleologický, t.j. zameraný na význam a účel právnej normy. Pri tomto výklade predmetného ustanovenia ZoH by pod pojem uvádzanie hnojiva do obehu postačovalo splnenie aspoň jednej zo zákonom vymedzených činností. Za účelom začatia správneho konania a jeho ukončenia rozhodnutím o uložení sankcie pre porušenie ust. § 3 ZoH však bolo v každom prípade povinnosťou správneho orgánu dôsledne skúmať a náležite odôvodniť, či došlo zo strany žalobcu a z jeho činnosti k naplneniu podmienok vymedzených v uvedenom zákonnom ustanovení.
Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
Podľa § 14 ods. 1 správneho poriadku účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti
môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.
Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.
Právne posúdenie veci znamená, že správny orgán subsumuje zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenie hmotnoprávneho predpisu. Medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah. Právne posúdenie veci musí obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí len citácia príslušného ustanovenia, ale je žiaduce, aby sa vyložil aj obsah právnej normy, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením.
Podľa názoru súdu, tak prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný vo svojom rozhodnutí nedostatočne odôvodnili, akým spôsobom a na základe akých podkladov dospeli k záveru, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu ust. § 3 ZoH. Oba správne orgány vo svojich rozhodnutiach poukazovali na porušenie ust. § 3 ods. 1 a 2 ZoH na strane žalobcu. V oboch rozhodnutiach správnych orgánov absentuje vysporiadanie sa so súvislosťou medzi konaním žalobcu a všeobecným vymedzením pojmu uvádzania hnojiva do obehu (§ 3 ods. 4 ZoH). V rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu bolo v tejto súvislosti len stroho konštatované, že žalobca použil a aplikoval na poľnohospodársku pôdu necertifikovanú a neregistrovanú hnojnú látku, pričom na námietku žalobcu o neuvedení predmetnej látky do obehu prvostupňový správny orgán len poukázal na rozvrhnutie predmetnej látky po povrchu poľnohospodárskej pôdy v čase kontroly dňa 11.05.2012. Žalovaný v tejto súvislosti len poukázal na výsledky kontroly zo dňa 11.05.2012 a 02.07.2012, kde malo byť žalobcovi jednoznačne preukázané, že v rozpore so zákonom použil a aplikoval na poľnohospodársku pôdu necertifikovanú a neregistrovanú látku (kaustifikačné vápno). K žalobcom poukazovanej objednávke č. 0100-12-0446-Ada zo dňa 15.03.2012 žalovaný v napadnutom rozhodnutí len konštatoval, že tá nebola predložená prvostupňovému správnemu orgánu v čase vykonania vyššie uvedených kontrol. Takéto odôvodnenie v napadnutom rozhodnutí a v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu považuje súd s poukazom na ust. § 47 ods. 3 správneho poriadku za nedostatočné.
Okrem uvedeného považuje súd za vadu rozhodnutí správnych orgánov aj to, že v nich absentuje skúmanie a vyhodnotenie, či predmetná látka (kaustifikačné vápno) spadá do kategórie hnojív podľa § 2 ZoH. Súčasťou administratívneho spisu je síce žalobcom predložený znalecký posudok hovoriaci o tom, že predmetná látka nie je odpadom, avšak v tejto súvislosti sa prvostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia vyjadril iba v tom, že koná ako orgán štátnej správny v oblasti hnojív, pestovateľských substrátov a pôdnych pomocných látok podľa ZoH a nie podľa zákona o odpadoch, a preto na predložený znalecký posudok neprihliadal. Pritom v skutočnosti neskúmal, či ide o hnojivo v zmysle ust. §2 zákona o hnojivách. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného ustálenie, či predmetná látka (kaustifikačné vápno) je alebo nie je hnojivom podľa ZoH, absentuje úplne.
Navyše súd poukazuje na skutočnosť, že tak napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu vo svojom výroku neobsahujú špecifikáciu konkrétneho zákonného ustanovenia, na ktorý sa správny orgán odvoláva (prvostupňové rozhodnutie obsahuje len odkaz na paragraf bez
konkrétnej špecifikácie) a zároveň vo výrokoch absentuje špecifikácia skutku, ktorého sa mal žalobca dopustiť, na základe čoho súd, aj vzhľadom na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, považuje predmetné rozhodnutia správnych orgánov za nepreskúmateľné.
Podľa § 250j ods. 2 OSP súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že a/ rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, b/ zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov, c/ zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, d/ rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. e/ v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia považoval súd napadnuté rozhodnutie žalovaného za rozhodnutie majúce také vady, pre ktoré nespĺňa požiadavky zákonnosti, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Podľa § 250k ods. 1 OSP ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Ak bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené z dôvodu podľa § 250j ods. 3 súd žalobcovi prizná úplnú náhradu trov konania. Môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Pri rozhodovaní o trovách konania súd s prihliadnutím na ust. § 250k ods. 1 OSP priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 70 Eur a z odmeny advokáta podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Trovy právneho zastúpenia žalobcu pozostávajú v zmysle § 11 ods. 4 v spojení s § 14 ods. 1 uvedenej vyhlášky z dvoch úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby) po 127,16 Eur + DPH a dvoch režijných paušálov po 7,63 Eur + DPH. Spolu trovy právneho zastúpenia žalobcu vrátane DPH vo výške 323,50 Eur.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods.1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.