Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/112/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 9013010032 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:9013010032.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členov senátu JUDr. Soni Langovej a Mgr. Mariána Degmu v právnej veci žalobcu: C.. I.. C. N.Á., bytom U., V. XXXX/XX, právne zastúpený: JUDr. Peter Vačok, advokátska kancelária so sídlom Vazovova 9/ A, 811 07 Bratislava, IČO: 31 772 650, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: SLV-PS-PK-14/2013 zo dňa 21.2.2013, jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. SLV-PS-PK-14/2013 zo dňa 21.2.2013 z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d) Občianskeho súdneho poriadku a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, ktorá spočíva v súdnom poplatku vo výške 70,- € a z trov právneho zastúpenia vo výške 343,43 € a to na účet právneho zástupcu č. XXXXXXXXX/ XXXX vedený v Č. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu v zákonom určenej lehote sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-PS-PK-14/2013 zo dňa 21.2.2013, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne (ďalej len KR PZ v Trenčíne) disciplinárny rozkaz č. 7 zo dňa 19.12.2012, ktorým bolo žalobcovi uložené disciplinárne opatrenie písomné pokarhanie podľa § 53 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 73/1998 Z.z.). Žalobca tvrdí, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné z dôvodu, že mu absentujú vecné a logické súvislosti. Namieta, že žalovaný sa v konaní vôbec nezaoberal rozhodnutím prvostupňového orgánu z hľadiska zákonnosti ani jeho postupom. V odôvodnení svojho rozhodnutia správne orgány iba formálne konštatujú okolnosti, ktoré boli zistené v priebehu konania avšak nijako sa nezaoberali s jeho námietkami a návrhmi na vykonanie dôkazov, hoci v rámci konania ich podával opakovane. Uviedol, že už z prvostupňového rozhodnutia nebolo možné zistiť akými úvahami bol vedený správny orgán pri hodnotení dôkazov a použití právnych predpisov na základe ktorých rozhodoval, čo spôsobilo nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Žalobca uviedol zákonné ustanovenia § 56 ods. 1, § 232, § 238 ods. 3 a ods. 4, § 241 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z., ktorými sa správne orgány mali v priebehu konania riadiť na to, aby zistili objektívne skutočný stav veci. Uviedol, že formálne mu bolo umožnené sa k veci vyjadrovať a navrhovať dôkazy avšak s jeho výhradami, námietkami ako aj návrhmi na vykonanie dôkazov sa správny orgán ďalej nezaoberal, nevyjadril sa k nim žiadnym spôsobom a neurobil tak ani vo svojich rozhodnutiach. Je toho názoru, že pokiaľ sa správny orgán nestotožnil s jeho návrhmi alebo námietkami potom mal k nim zaujať stanovisko s riadnym odôvodnením. Prvostupňový správny orgán iba opísal do odôvodnenia svojho rozhodnutia časť textu z úradného záznamu o výsledku kontroly vedenej pod číslom SKIS-KO-SKVSS-K-208-031/2012, časť z vyjadrení žalobcu a časť ustanovení súvisiacich s právnymi predpismi a bez ďalšej argumentácie konštatoval, že sa žalobca dopustil disciplinárneho previnenia. Pri tom nebral do úvahy mieru zavinenia konania, ktorého sa dopustil ani jeho doterajší postoj k plneniu služobných povinností s dosahovanými výsledkami, resp. s disciplinárnymi postihnutiami a odmenami. Tieto nedostatky v konečnom dôsledku neodstránil ani druhostupňový správny orgán. Rozhodnutie odvolacieho orgánu považuje za rovnako formálne a hrubo zavádzajúce, ktorému absentuje riadne a zákonné odôvodnenie opierajúce sa o objektívne skutočnosti, ktoré ako jediné podľa neho mali byť podkladom pre vydanie rozhodnutia. Na základe týchto skutočností žiada napadnuté rozhodnutie správnych orgánov zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a taktiež zaviazať žalovaného na úhradu trov konania. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe predloženom tunajšiemu súdu dňa 6.6.2013 zotrval na svojich doterajších rozhodnutiach v celom rozsahu. Zdôraznil, že úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí z hľadiska dodržania príslušných hmotnoprávnych a procesnoprávnych predpisov. Ďalej poukazuje na to, že posúdenie otázky závažnosti porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti je predmetom správneho uváženia žalovaného a súdu neprislúcha aby vlastnou úvahou nahradzoval diskrečné oprávnenie správneho orgánu v otázke naplnenia obsahu právne neurčitého pojmu „porušenia služobnej prísahy a služobných povinností zvlášť hrubým spôsobom“, pretože by tým vstupoval do právomoci orgánu exekutívy, ktorá mu neprináleží. V ďalšom žalovaný poukázal na priebeh samotného disciplinárneho konania, ktoré bolo začaté voči žalobcovi za protiprávne konanie, ktoré má znaky disciplinárneho previnenia. Žalobca bol v priebehu konania riadne oboznamovaný so všetkými skutočnosťami a pri vydávaní disciplinárneho rozkazu prihliadal správny orgán na povahu protiprávneho konania a na okolnosti za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj žalobcu k plneniu služobných povinností načo si zabezpečil aj záznamy o odmenách a trestov žalobcu. Tento bol viackrát disciplinárne odmenený a v 6-tich prípadoch mu bolo uložené disciplinárne opatrenie. Podľa žalovaného dôvody k uloženiu disciplinárneho opatrenia podľa § 53 ods. 1 písm. a) cit. zákona boli dané a výsledkom tohto procesu bolo v zákonných medziach vydané aj prvostupňové rozhodnutie ako aj rozhodnutie odvolacieho orgánu. Rozhodnutia považuje za vydané v súlade so zákonnými požiadavkami uvedenými v ustanovení § 241 zákona č. 73/1998 Z.z. Na základe týchto skutočností žiada žalobu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p., ďalej len O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011), dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach (§ 247 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 249 O.s.p.). Z administratívneho spisu vyplýva, že Krajskému riaditeľstvu PZ v Trenčíne bol dňa 21.11.2012 doručený Úradný záznam o výsledku kontroly zo sekcie kontroly a inšpekčnej služby MVC SR č. SKIS-KO-SKVSS-K-208-031/2012 v ktorom boli konkretizované jednotlivé porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov a interných aktov riadenia, za ktoré bol žalobca zodpovedný a na práci ktorých sa spolupodieľal. Dňa 06.12.2012 bolo žalobcovi doručené oznámenie o začatí disciplinárneho konania a bol vyzvaný na zaujatie stanoviska do 07.12.2012. Žalobca sa k jednotlivým vytýkaným pochybeniam vyjadril v stanovenej lehote pričom neopomenul uvádzať námietky súvisiace najmä s nepredložením a tak neumožnením oboznámiť sa so všetkými dôkazmi napr. fotokópie písomností, CD nosičom obsahujúcim zvukové nahrávky, ktoré preukazujú jeho protiprávne konanie. Žiadal na správnom orgáne zaobstaranie kompletného spisového materiálu. Správny orgán mu dňa 12.12.2012 oznámil, že oboznámiť sa so spisovým materiálom môže nahliadnutím a robením si výpiskov na príslušnom oddelení. Dňa 13.12.2012 mu bolo umožnené nahliadnuť do spisového materiálu a bol informovaný, že dôkazy potrebné pre posúdenie veci mu boli napriek jeho zotrvaniu na predložení ostatných dôkazov, riadne sprístupnené. Dňa 19.12.2012 bol vydaný disciplinárny rozkaz, ktorým mu bolo uložené písomné pokarhanie podľa § 53 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z. Odvolanie žalobcu, ktoré je v podstate zhodné s vyjadrením žalobcu k začatému disciplinárnemu konaniu, žalovaný napadnutým rozhodnutím zamietol a disciplinárny rozkaz potvrdil. Zákon č. 73/1998 Z.z. v ust. § 1 upravuje štátnu službu príslušníkov Policajného zboru ...(ďalej štátna služba) a právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom, zmenami a skončením štátnej služby. Služobnú disciplínu a disciplinárnu právomoc upravuje tretia časť zákona o štátnej službe v ust. § 47 - § 63. Podľa § 53 ods. 1 písm. a) citovaného zákona disciplinárnym opatrením je písomne pokarhanie. Podľa § 247a zákona č. 73/1998 Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem výroku rozhodnutia. Podľa § 241 zákona č. 73/1998 Z.z. (1) Rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom. (2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota. (3) V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. Krajský súd v Bratislave súhlasí s názorom žalovaného, že nie je v jeho kompetencii posudzovať alebo nahradzovať činnosť správnych orgánov a tiež posudzovať otázku závažnosti porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti, pretože toto je všetko úlohou samotného správneho orgánu. Avšak na to aby súd mohol vykonávať svoju úlohu spočívajúcu v preskúmaní dodržania zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu je nutné aby správny orgán sa s týmito otázkami aj náležite vysporiadal. Z rozhodnutia žalovaného síce vyplývajú všetky formálne náležitosti, ktoré vyžaduje ust. § 241 zákona č. 73/1998 Z.z. avšak absentujú obsahové náležitosti, najmä pokiaľ ide o správnu úvahu správnych orgánov vo vzťahu k zisteným skutkom a námietkam žalobcu pri ich hodnotení žalovaným. Preto nemožno v danom prípade hovoriť o tom, že odôvodnenie rozhodnutia správnych orgánov bolo vykonané v medziach správnej úvahy, túto okolnosť súd jednoducho preveriť nemohol pre jej absenciu. Z odôvodnenia nevyplýva jasným a zrozumiteľným spôsobom akými úvahami bol prvostupňový orgán vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval a túto skutočnosť resp. vadu neodstránil ani odvolací správny orgán. Správny orgán neuviedol, prečo neakceptoval názor žalobcu pre dané konkrétne pochybenie, hoci ho o vysvetlenie žalobca od počiatku správneho konania žiadal. Súd v postupe žalovaného v predmetnej veci vidí výlučne formalistický prístup a tento ako už niekoľkokrát judikoval v iných rozhodnutiach tunajšieho súdu je v príkrom rozpore so zásadou dobrej správy veci verejných. Na základe týchto skutočností krajský súd dospel k záveru, že žalovaný v konaní nepostupoval v súlade s uvedenými zákonnými predpismi. Svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil a keďže námietky žalobcu uvedené v žalobe boli v danom prípade zistené ako dôvodné, súd nemohol rozhodnutie žalovaného potvrdiť a preto rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Úlohou žalovaného bude vo veci postupovať naznačeným smerom. Súd priznal úspešnému žalobcovi trovy právneho zastúpenia ako aj náhradu trov súdneho poplatku a to podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a to za úkony právnej služby v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Právnemu zástupcovi žalobcu priznal trovy tak ako si ich uplatnil, t.j. za 2 úkony a to prevzatie a príprava zastúpenia (§ 11 ods. 4, § 13a ods. 1 písm. a) cit. vyhlášky) vo výške 130,16 € + paušálna náhrada 7,81 € +20 % DPH 27,59 € a za účasť na pojednávaní dňa 24.04.2015 (§ 11 ods. 4, § 13a ods. 1 písm. d) cit. vyhlášky) vo výške 139,83 € + paušálna náhrada 8,39 € + 20 % DPH 29,64 € spolu 343,43 €. Právny zástupca žalobcu je platcom DPH čo preukázal fotokópiou osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.