Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/214/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 9013010114 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:9013010114.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: R. X., O.. XX.X.XXXX, P. XXX/XX, XXX XX O. Y. - Y. P. Y., zastúpeného advokátkou, JUDr. Zuzanou Bukvišovou, Nitrianska 3, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Námestie slobody č.6, P.O.BOX 100, 810 05 Bratislava s pribratým účastníkom: Letisko M. R. Štefánika - Airport Bratislava, a.s. (BTS), Letisko M. R. Štefánika, 823 11 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 21.6.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave konanie z a s t a v u j e . Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 11. 9. 2013 prostredníctvom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, žiadal žalobca o preskúmanie fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 21. 6. 2013. V žalobe uviedol, že dňa 11. 4. 2013 prostredníctvom elektronickej pošty požiadal povinnú osobu o sprístupnenie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o slobode informácií). Žiadal o sprístupnenie zmluvy, dohody alebo memoranda, zmlúv, dohôd alebo memoránd uzatvorených medzi povinnou osobou a obchodnou spoločnosťou Ryanair Ltd. kedykoľvek pred dátumom podania žiadosti ako aj dodatkov k zmluvám, dohodám alebo memorandám, ktoré boli uzatvorené medzi povinnou osobou a uvedenou spoločnosťou kedykoľvek pred dátumom podania žiadosti. Informácie požadoval sprístupniť elektronicky na adresu elektronickej pošty. Povinný doručil žalobcovi dňa 19. 4. 2013 list v ktorom uviedol, že žiadosti o informácie nevyhovel. Vzhľadom na okolnosť, že povinná osoba nedala podnet na vydanie rozhodnutia žalovaným podľa § 18 ods. 4 zákona o slobode informácií, mal žalobca za to, že dňa 22. 4. 2013 žalovaný vydal fiktívne rozhodnutie podľa § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií, ktorým nevyhovel žiadosti o informácie. Žalobca predmetné fiktívne rozhodnutie napadol odvolaním podaným dňa 7. 5. 2013, ktoré následne potvrdil a rozšíril. Podľa jeho názoru, je fiktívne rozhodnutie nepreskúmateľné, a teda v rozpore so zákonom. Na vybavenie žiadosti o informácie bola podľa názoru žalobcu príslušná povinná osoba, avšak podľa § 18 ods. 4 zákona o slobode informácií, príslušným orgánom na vydanie rozhodnutia je žalovaný. O odvolaní proti fiktívnemu rozhodnutiu vydaného žalovaným rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy. Žalovaný dňa 16. 5. 2013 doručil žalobcovi oznámenie, že rozklad nebude akceptovať z dôvodu, že vo veci žiadosti o informácie nebolo vydané žiadne ani fiktívne rozhodnutie, pretože povinná osoba vydanie rozhodnutia neiniciovala. Žalovaný uviedol, že letisko svojím postupom porušilo ustanovenie zákona o slobode informácií vo vzťahu ku určenej lehote, táto skutočnosť však nemôže mať vplyv na to, že žalovaný nemal možnosť dozvedieť sa o podnete a vydať rozhodnutie. Dňa 15. 5. 2013 povinná osoba iniciovala vydanie rozhodnutia žalovaným. Žalovaný následne vydal rozhodnutie dňa 17. 5. 2013, ktoré však žalobca považoval za nulitné z dôvodu, že v tej istej veci už bolo vydané fiktívne rozhodnutie podľa § 18 ods. 3 zákona o k slobode informácií. No vzhľadom na okolnosť, že žalovaný nemienil konať o podanom rozklade, podal žalobca dňa 5. 6. 2013 sťažnosť podľa zákona číslo 9/2009 Z.z. o sťažnostiach, ktorou sa domáhal u nadriadeného orgánu o prešetrenie sťažnosti na ministra. Dňa 20. 6. 2013 nadriadený žalovaného doručil žalobcovi oznámenie, ktorým odmietol vybaviť sťažnosť z dôvodu, že predmetné podanie nemôže byť považované za sťažnosť ,pretože na odstránenie nezákonného stavu vo veci práva na informácie existuje iný právny prostriedok, a to priestupkové konanie. Žalobca s týmto názorom nesúhlasí. Žalobca poukázal z na znenie § 46 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len správny poriadok), § 18 ods. 4 zákona o slobode informácií a uviedol, že povinná osoba mala povinnosť podnietiť žalovaného na vydanie rozhodnutia najneskôr do troch dní od svojho interného rozhodnutia, že požadované informácie nesprístupní. Povinná osoba splnila svoju zákonnú povinnosť až o 30 dni neskôr, 15. 5. 2013. Žalovaný tým, že neformálne informoval povinnú osobu o podanom rozklade, prekročil medze zákona a porušil čl. 2 ods. 2 Ústavy slovenskej republiky. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na zaužívanú prax, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL.ÚS 10/04, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S 233/2005 ako i ďalšie judikáty. Citoval ustanovenie § 57 ods. 1, 2, § 58 ods. 1, správneho poriadku, §19 ods. 3 zákona o slobode informácií, § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p., § 47 ods. 1, 3 správneho poriadku, § 250j ods. 6 O.s.p., § 2 ods. 3, § 3 ods. 2 zákona o slobode informácií a rozobral svoj právny názor k uvedeným ustanoveniami. Žalobca poukázal aj na právny vzťah medzi povinnou osobou a žalovaným ako i prepojenie oboch inštitúcií. Podľa jeho názoru, požadované informácie neboli obchodným tajomstvom podľa § 17 Obchodného zákonníka s poukazom na zásadu sprístupňovania informácií, týkajúcich sa nakladania s verejnými prostriedkami. Na základe uvedených dôvodov žalobca žiadal fiktívne rozhodnutie žalovaného zo dňa 21. 6. 2013 a fiktívne rozhodnutie zo dňa 22. 4.2013 zrušiť a zároveň uložiť povinnej osobe sprístupniť požadované informácie. Zároveň žiadal nahradiť trovy konania, ktoré v žalobe vyčíslil. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 22. 10. 2013 uviedol, že dňa 11. 4. 2013 požiadal žalobca elektronickou poštou pribratého účastníka o sprístupnenie informácií. Podaním zo dňa 15. 4. 2013 povinná osoba žalobcovi oznámila, že žiadosti o informácie nevyhovela. Ako dôvod uviedla, že je povinnou osobou podľa § 3 ods. 2 zákona o slobode informácií len v obmedzenom rozsahu, v ktorom je povinná sprístupňovať iba informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami. Z dôvodu, že povinná osoba nepodnietila žalovaného na vydanie rozhodnutia o nesprístupnenie informácií, vychádzal žalobca z toho, že dňa 22. 4. 2013 vydal žalovaný fiktívne rozhodnutie, ktorým žiadosti nevyhovel. Fiktívne rozhodnutie napadol žalobca odvolaním, ktoré bolo žalovanému doručené dňa 9. 5. 2013 a rozšírené dňa 13. 5.2013. Dňa 15. 5. 2013 doručila povinná osoba žalovanému podnet na vydanie rozhodnutia. Žalovaný dňa 16. 5. 2013 doručil žalobcovi oznámenie, v ktorom uviedol, že podanie žalobcu zo dňa 9. 5. 2013 označené ako odvolanie, nemôže byť považované za rozklad, pretože nedošlo k vydaniu žiadneho, a teda ani fiktívneho rozhodnutia. Dňa 17. 5. 2013 vydal žalovaný rozhodnutie, ktorým žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií nevyhovel. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca nepodal rozklad. Z dôvodu, že žalovaný o rozklade nekonal, mal žalobca za to, že dňa 22. 6. 2013 mu bolo doručené fiktívne rozhodnutie, ktorým bolo odvolanie zamietnuté. Žalovaný ďalej uviedol, že v zmysle zákona, sa informácie sprístupňujú na žiadosť podanú v zmysle zákona. S poukazom na ustanovenie § 14 a § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií žalovaný uviedol, že povinnej osobe musí byť pred vydaním rozhodnutia doručená žiadosť o sprístupnenie informácií a až z dôvodu jej nečinnosti dochádza k vydaniu fiktívneho rozhodnutia. Povinná osoba (zakladateľ) začína konať až na základe podaného podnetu na vydanie rozhodnutia, prípadne ak sa o takejto skutočnosti dozvedel od samotného žiadateľa na základe jeho podnetu. Povinné osoby podľa § 2 ods. 3 zákona, nemajú oprávnenie sami vydávať písomné rozhodnutie o nesprístupnení informácií. Ustanovenie § 18 ods. 3 zákona treba vykladať v spojitosti s ustanovením § 18 ods. 4 zákona o slobode informácií. Až doručením podnetu začína pre povinnú osobu plynúť zákonná lehota na vybavenie žiadosti. Nedodržanie povinností podľa § 18 ods. 4 zákona nemá za následok vydanie fiktívneho rozhodnutia zo strany jej zakladateľa ale len možnosť podať návrh na začatie priestupkového konania podľa § 21 a ods. 3 zákona o slobode informácií. Medzi žalovaným a povinnou osobou však až do podania rozkladu žalobcom neprebiehala žiadna vnútorná komunikácia a nebol doručený žiaden podnet na vydanie rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Podľa názoru žalovaného, bola dodržaná zákonná lehota, keď dňa 17. 5. 2013 vydala rozhodnutie, ktorým žiadosti o sprístupnenie informácie nevyhovel. Voči tomuto rozhodnutiu žalobca nepodal rozklad. Z uvedeného dôvodu sa žalovaný nestotožňuje s výkladom zákona prezentovanom žalobcom v žalobe. Žalovaný ďalej uviedol, že informácie, ktoré žalobca požaduje, sa týkajú zmlúv, ktoré nie sú povinne zverejňované podľa zákona o slobode informácií. Dotknuté zmluvy sa týkajú vlastného obchodu a prevádzky povinnej osoby, a preto táto spoločnosť nie je povinná ani oprávnená zverejniť informácie nad rámec zákonného splnomocnenia podľa zákona o slobode informácií. Obchodné zmluvy predstavujú nástroj konkurenčného boja a ich sprístupňovaním verejnosti by mohlo dôjsť k značnému poškodeniu spoločnosti a nerovnému postaveniu vo vzťahu ku konkurentom. Podľa jeho názoru, letiskové spoločnosti nemožno považovať za verejnoprávne korporácie. Štátny záujem nespočíva v poskytovaní služieb ale v spôsobe poskytovania týchto služieb, pretože tieto spoločnosti využívajú majetok štátu. Poskytovanie prepravných a iných služieb letiskovej spoločnosti je jej vlastnou podnikateľskou činnosťou a nejedná sa o poskytovanie zákonom určených verejných služieb. Uznesením č. 871 zo dňa 18. 10. 2006, vláda podľa § 28 ods. 5 písm. b) zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, vydala rozhodnutie, ktorým zrušila rozhodnutie vlády Slovenskej republiky číslo 92/2006 o privatizácii časti majetkovej účasti štátu na podnikaní spoločnosti Letisko M. R. Štefánika - Airport Bratislava, akciová spoločnosť so sídlom v Bratislave, týkajúce sa 66%-tného podielu na základnom imaní tejto spoločnosti. Letiskovú spoločnosť preto nemožno považovať za subjekt verejného práva, a teda za verejnoprávnu korporáciu a majetková účasť štátu v takejto spoločnosti je významnou len z obchodnoprávnych hľadísk. Štát vykonáva voči spoločnosti len práva akcionára a nijako nezasahuje do jeho obchodnej činnosti. Na základe uvedeného žiadal žalovaný žalobu zamietnuť. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že spoločnosti Letisko M. R. Štefánika - Airport Bratislava bola dňa 11. 4. 2013 doručená žiadosť žalobcu o informácie podľa zákona o slobode informácií. Uvedená povinná osoba listom zo dňa 15. 4. 2013 informovala žalobcu, že je povinnou osobou len v obmedzenom rozsahu, požadované informácie nemajú vecnú súvislosť s hospodárením letiskovej spoločnosti s verejnými prostriedkami ani s nakladaním s majetkom štátu a preto žiadosti nevyhovie. O podaní žiadosti o sprístupnenie informácií informoval žalobca žalovaného listom doručeným dňa 9. 5. 2013, ktorým zároveň podal odvolanie voči fiktívnemu rozhodnutiu žalovaného zo dňa 22.4.2013. Povinná osoba podala žalovanému podnet na vydanie rozhodnutia vo veci poskytnutia informácií podaním zo dňa 15. 5. 2013. V spise sa nachádza elektronické podanie žalovaného zo dňa 16. 5. 2013, ktorým žalovaný informoval žalobcu o tom, že jeho podanie zo dňa 9. 5. 2013 označené ako odvolanie nemôže byť považované za rozklad, pretože nedošlo k vydaniu žiadneho rozhodnutia, a to ani fiktívneho. Letisko porušilo príslušné ustanovenie zákona o slobode informácií tým, že v určenej lehote nepodalo podnet na vydanie rozhodnutia, a preto žalovaný nemal možnosť dozvedieť sa o podnete a vydať rozhodnutie. Dňa 17. 5. 2013 žalovaný vydal rozhodnutie č. 16829/2013/OK- 32483 ktorým žiadosti zo dňa 11. 4. 2013 o sprístupnenie informácii nevyhovel. Voči tomuto rozhodnutiu žalobca nepodal opravný prostriedok. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide. Predpokladom postupu súdu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. (rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) je, aby pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní išlo o rozhodnutie, po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť § 247 ods. 2 OSP. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 247 ods. 3 O.s.p. predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci malo byť podľa obsahu žaloby fiktívne rozhodnutie žalovaného „vydané“ v konaní podľa zákona o slobode informácií. Podľa 18 ods. 1 správneho poriadku, konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo na podnet správneho orgánu. Podľa § 18 ods. 2, prvá veta správneho poriadku, konanie je začaté dňom, keď podanie účastníka konania došlo správnemu orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť. Podľa § 2 ods. 1 až 3 zákona o slobode informácií, osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len "povinné osoby") sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. Povinnými osobami sú ďalej právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa osobitného zákona. 2) Povinnými osobami sú ďalej aj právnické osoby založené povinnými osobami podľa odseku 1 a 2. Podľa § 18 ods. 1, 3, 4 zákona o slobode informácií ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. Podľa § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17). Ak povinná osoba ( § 2 ods. 3) žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, dá bezodkladne, najneskôr do troch dní, osobe, ktorá ju založila alebo s ktorou uzavrela zmluvu o plnení úloh na úseku starostlivosti o životné prostredie, podnet na vydanie rozhodnutia (ods. 2). Z obsahu spisu vyplýva, že povinná osoba nesplnila procesnú lehotu na predloženie žiadostí o sprístupnenie informácií svojmu zakladateľovi, ktorý je oprávnenou osobou na vydanie rozhodnutia vo veci žiadosti o sprístupnenie informácií. Uvedené pochybenie povinnej osoby však nemá vplyv na zákonnosť následne vydaného rozhodnutia. S poukazom na vyššie citované ustanovenie § 18 ods. 2, prvá veta správneho poriadku, začala žalovanému, ako orgánu príslušnému na vydanie rozhodnutia, plynúť lehota na vydanie rozhodnutia dňom, kedy nadobudol vedomosť o podaní žiadosti o sprístupnenie informácii, najskôr dňa 13.5.2013 (list žalobcu zo dňa 10.5.2013), resp. 15.5.2013 - podanie spoločnosti Letisko M.R. Štefánika - podnet na vydanie rozhodnutia podľa § 18 ods. 2 zákona. Podľa ust. § 17 ods. 1 zákona o slobode informácií, žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 a do 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a), ak tento zákon neustanovuje inak. Podnet na vydanie rozhodnutia obdržala osoba oprávnená vo veci rozhodnúť dňa 15. 5. 2013. Rozhodnutie vo veci žiadosti o sprístupnenie informácií vydal žalovaný dňa 17. 5. 2013, t.j. v lehote určenej zákonom. Z uvedeného dôvodu, podľa názoru súdu, nedošlo k fikcii vydania rozhodnutia zo strany žalovaného dňa 22. 4. 2013. Voči rozhodnutiu žalovaného zo dňa 17. 5. 2013 nebol zo strany žalobcu podaný opravný prostriedok, a preto nemohlo dôjsť ani k vydaniu fiktívneho rozhodnutia o opravnom prostriedku žalovaným, zo dňa 21. 6. 2013. Odvolanie žalobcu zo dňa 11.5.2013 smerovalo voči neexistujúcemu rozhodnutiu, a preto ho nebolo možné považovať ani za odvolanie voči následne vydanému rozhodnutiu žalovaného zo dňa 17.5.2013. V danej súvislosti súd poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu SR prezentovaný v jeho rozhodnutí sp. zn. 5Sži 21/2013 ohľadom fiktívnych rozhodnutí, podľa ktorého:...“ Zákon o slobode informácií má slúžiť predovšetkým ako nástroj spoločenskej kontroly. Preto vzhľadom na účel zákona o slobode informácií, ak rozhodnutie o žiadosti o informáciu bolo vydané, „fiktívne rozhodnutie“ sa stáva bezpredmetným. V prípade, že by sa akceptoval názor žalobcu, ktorý, ako je vedené zhora, nemožno považovať za súladný so zákonom, rozhodnutie by sa zrušilo iba pre to, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré však vzhľadom na už prejavenú správnu úvahu reálne neprivodia iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre žiadateľa informácie a formálne zopakovanie administratívneho konania nepredstavuje pre žalobcu vo vzťahu k skutkovej stránke veci reálnu možnosť dosiahnuť priaznivejšie rozhodnutie. Účelom zavedenia inštitútu fiktívneho rozhodnutia (§ 18 ods. 3 a § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám) je potreba poskytnúť ochranu tomu, kto sa obrátil so žiadosťou na povinnú osobu o sprístupnenie informácií. Fikcia rozhodnutia predstavuje reálnu neexistenciu rozhodnutia a je nástrojom proti nečinnosti povinnej osoby. S prihliadnutím na účel zákona sa má aplikovať táto možnosť iba potiaľ, pokiaľ nebolo vo veci vydané vecné rozhodnutie. Fiktívne rozhodnutie v konaní podľa zákona o slobode informácií má svoje opodstatnenie pre ochranu práv žiadateľa na informácie len dovtedy, dokiaľ nedošlo k faktickému vydaniu rozhodnutia vo veci. Takéto fakticky vydané rozhodnutie má totiž prednosť pred fiktívnym rozhodnutím, je aktom výkonu verejnej správy spôsobilým ovplyvniť práva a právom chránené záujmy žiadateľa. Účelom zákona o slobode informácií je totiž nielen to, aby bola žiadosť o ich sprístupnenie vybavená v čo najkratšom čase, ale v prvom rade, aby bola vybavená. Účelom právnej úpravy obsiahnutej v zákone o slobode informácii je zabezpečenie a regulácia sprístupňovania informácií a ochraňovanie oprávnených žiadateľov pred bezdôvodným upieraním informácií. Fiktívne rozhodnutie je nástrojom dočasnej ochrany žiadateľa a je nástrojom „urgovania“ vydania faktického rozhodnutia vo veci. Faktické vybavenie žiadosti, aj po lehote ustanovenej zákonom, má vždy prednosť.“ Keďže vo veci žalobcu došlo k vydaniu faktického rozhodnutia, ktorým je rozhodnutie žalovaného zo dňa 17.5.2013, č. č. 16829/2013/OK- 32483, aj v prípade, ak by mu predchádzalo vydanie fiktívneho rozhodnutia oprávneným subjektom, odpadol by dôvod existencie napadnutého fiktívneho rozhodnutia, a to ako pôvodne spôsobilý predmet prieskumu v správnom súdnictve (§ 247 ods. 3 O.s.p.) zaniklo. Na základe uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že neexistuje predmet súdneho prieskumu, a to fiktívne rozhodnutie zo dňa 22. 4. 2013 ani fiktívne rozhodnutie zo dňa 21. 6. 2013. Rozhodnutie žalovaného, ktorým rozhodol vo veci žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií nebolo zo strany žalobcu napadnuté odvolaním, žalobca nevyužil voči tomuto rozhodnutiu riadne opravné prostriedky a nebolo ani predmetom súdneho prieskumu v rozsahu žaloby. Podľa § 250d ods. 3 veta prvá OSP súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Napadnuté fiktívne rozhodnutie nespĺňalo požiadavku preskúmateľnosti, (§247 O.s.p.) pretože žaloba smerovala proti rozhodnutiu, ktoré podľa zákona nevzniklo a neexistujúce rozhodnutie nemôže byť predmetom preskúmavania súdom (arg. a minori ad maius). Súd konanie podľa ustanovenia § 250d ods. 3 veta prvá O.s.p. zastavil. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 246c ods. 1 veta prvá v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., pretože konanie bolo zastavené a neboli zistené zákonné dôvody pre priznanie náhrady trov niektorému z účastníkov. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.