Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/267/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 9013010140 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:9013010140.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členov senátu JUDr. Viery Šebestovej a Mgr. Mariána Degmu v právnej veci žalobcu: I. N., bytom Na R. Č.. XX, XXX XX U., v zastúpení opatrovníkom: N. bytom T., zastúpený: JUDr. Tatiana Chrenková, advokátka, so sídlom Adama Trajana č. 12, 921 01 Piešťany, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova č. 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č.p.: SLV-PS- PK-71/2013 zo dňa 25.07.2013, jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 25.09.2013 sa domáhal žalobca zrušenia rozhodnutia žalovaného Č. p.: SLV-PS-PK-71/2013 vydaného dňa 25.07.2013, vrátenia veci na nové konanie a rozhodnutie. Napadnutým rozhodnutím žalovaného Č.p.:SLV-PS-PK-71/2013 zo dňa 25.07.2013 došlo k potvrdeniu rozhodnutia 1. stupňového správneho orgánu - MV SR, Č. p.: SPOU-PO-361/2013 z 30.04.2013, ktorým bolo rozhodnuté o zamietnutí návrhu žalobcu na obnovu konania vo veci jeho prepustenia zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z., z dôvodu, že došlo k podaniu návrhu na obnovu konania po uplynutí zákonnej 3 mesačnej lehoty. Podanú žalobu odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie konštatuje zachovanie objektívnej lehoty na uplatnenie práva s tým, že nebola zachovaná trojmesačná subjektívna lehota na uplatnenie práva, ktorá uplynula dňa 22.03.2012. Tento záver žalovaný opieral o skutočnosť, že opatrovníčka žalobcu si mohla prvýkrát uplatniť právo na podanie návrhu na obnovu konania dňa 23.12.2011, kedy nadobudol rozsudok o ustanovení opatrovníka žalobcovi právoplatnosť. Týmto vyjadrením žalovaný potvrdil, že do 23.12.2011 opatrovníčka žalobcu nebola oprávnená konať v jeho mene vo veci personálneho rozkazu o jeho prepustení zo služobného pomeru príslušníka policajného zboru. Žalobca vyjadril nesúhlas s tým, že jeho opatrovník subjektívnu trojmesačnú lehotu na podanie obnovy konania zmeškal, nakoľko sa dozvedel o nezákonnom postupe v konaní o prepustení žalobcu zo služobného pomeru a teda v dôvodoch podania návrhu na obnovu konania až v mesiaci marec 2013. Uviedol, že jeho opatrovník nemal vedomosť o tom, že nemohol za žalobcu podať rozklad zo dňa 12.02.2010, keď mu takéto oprávnenie nevyplývalo z rozhodnutia Okresného súdu Trnava z 10.12.2009, ktorým bolo opatrovníkovi dané právo na zastupovanie žalobcu iba na preberanie rozkazu o prepustení zo služobného pomeru. Potom mal za to, že rozhodnutie ministra vnútra Slovenskej republiky zo dňa 31.03.2010, ktorým bol jeho rozklad zamietnutý netrpelo procesnými vadami a nebolo možné už podať ďalšie návrhy na obnovu konania. O tom, že takéto oprávnenie opatrovník žalobcu v danom čase nemal sa dozvedel opatrovník až dňa 28.03.2013 pri konzultácii s advokátom a preto sa prvýkrát o dôvodoch na podanie návrhu na obnovu konania dozvedel až týmto dňom, kedy mu začala plynúť subjektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania. 2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 19.12.2013 a žiadal ju zamietnuť. V úvode svojho vyjadrenia opísal priebeh konania správnych orgánov predchádzajúci podaniu návrhu žalobcu na obnovu konania (vydanie personálneho rozkazu ministra vnútra SR číslo 25 zo dňa 27.01.2010 o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ, podaný rozklad proti nemu, rozhodnutie ministra vnútra SR o zamietnutí rozkladu, podanie JUDr. Imricha Hrebíčka - advokáta posúdené ako podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania a oznámenie ministra vnútra SR z 20.12.2010 o posúdení tohto podnetu). V ďalšom žalovaný vyjadril nesúhlas s tvrdením uvedeným v žalobe o zachovaní subjektívnej trojmesačnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania. Poukázal na to, že rozhodnutie o prepustení žalobcu zo služobného pomeru nadobudlo právoplatnosť dňa 08.04.2010 a návrh na obnovu konania bol podaný až dňa 02.04.2013 a teda objektívna trojročná lehota bola zachovala. Subjektívna trojmesačná lehota na uplatnenie práva začala plynúť odo dňa, kedy sa žalobca dozvedel o dôvodoch obnovy konania. Dôvodom obnovy konania bola nová skutočnosť, ktorá podľa žalobcu mohla mať podstatný vplyv na rozhodnutie oprávneného orgánu a touto skutočnosťou bol rozsudok Okresného súdu v Trnave sp. zn. 16P/20/2011 zo dňa 15.12.2011, ktorý bol opatrovníčke žalobcu doručený dňa 22.12.2011. Z tohto vyplýva, že žalobca sa najneskôr dňa 22.12.2011 dozvedel o dôvodoch obnovy konania a posledným dňom lehoty na podanie návrhu na obnovu konania bol 22.03.2012. Uplynutím tohto dňa právo na podanie návrhu na obnovu konania zaniklo a žalobca podal návrh jednoznačne po uplynutí trojmesačnej subjektívnej lehoty stanovenej v § 245 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z.. V žiadnom prípade nebolo možné považovať za začiatok plynutia subjektívnej lehoty konzultáciu opatrovníčky žalobcu s advokátkou zo dňa 28.03.2013. Opatrovníčka žalobcu sa práva na podanie obnovy konania mohla prvýkrát domáhať dňa 23.12.2013, kedy jej bol doručený predmetný rozsudok Okresného súdu v Trnave. Opatrovníčka žalobcu však konala na ochranu práv žalobcu aj predtým ako dňa 23.12.2011 obdržala predmetný rozsudok Okresného súdu v Trnave. Opatrovníčka žalobcu uskutočňovala v mene žalobcu viaceré právne úkony v jeho prospech podala riadny (rozklad) ako aj mimoriadny opravný prostriedok a to podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, čím akceptovala, že je účastníčkou správneho konania ustanovená na celé konanie o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka policajného zboru. Jej podania boli správnymi orgánmi riadne akceptované a tieto sa nimi zákonným spôsobom aj vysporiadali. 3. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich zo žaloby (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a to bez nariadenia pojednávania (§ 250f ods. 1 O.s.p.) a po oboznámení sa s pripojeným administratívnym spisom žalovaného musel konštatovať, že žaloba dôvodná nie je, pretože rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby boli plne súladné so zákonom. Súd sa podrobne oboznámil s pripojeným administratívnym spisom obsahujúcim mimo iných písomností aj: Personálny rozkaz ministra vnútra SR číslo 25 zo dňa 27.01.2010 o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ, rozklad zo dňa 12.02.2012, rozhodnutie Ministra vnútra SR o zamietnutí rozkladu zo dňa 31.03.2010, návrh na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania podaný právnym zástupcom žalobcu JUDr. Imrichom Hrebíčkom z 10.11.2010 a oznámenie Ministra vnútra SR z 20.12.2010 o posúdení tohto návrhu, návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ z 22.10.2009 a z 12.01.2010 spolu so stanoviskom nadriadených, záznam z 12.01.2010 o oboznámení sa s návrhom na prepustenie a ostatným spisovým materiálom k nemu. Návrh na obnovu konania zo dňa 28.03.2013, bol podaný 02.04.2013, doručený žalovanému 04.04.2013 spolu s uznesením Okresného súdu v Trnave č. k. 20P/333/2009-19 z 10.12.2009, rozsudkom Okresného súdu v Trnave č. k. 16P/20/2011 - 30 zo dňa 15.12.2011, ktorý bol právoplatný dňa 23.12.2011. Návrh bol odôvodnený tým, že opatrovníčka žalobcu vo veci jeho prepustenia zo služobného pomeru bola uznesením Okresného súdu v Trnave č. k. 20P/333/2009-19 z 10.12.2009 ustanovená za jeho opatrovníka len na prevzatie návrhu na jeho prepustenie a rozkazu o prepustení. Nemohla podávať žiadne opravné prostriedky a oprávnenie zastupovať žalobcu vo všetkých právnych úkonoch mala až na základe rozsudku Okresného súdu v Trnave č. k. 16P/20/2011 - 30 zo dňa 15.12.2011. Ďalej poukázala na nezákonný postup pri vyšetrení žalobcu na zistenie obsahu alkoholu ako aj na tú skutočnosť, že v priestupkovom spise dopravného inšpektorátu ani v konaní o prepustení žalobcu nebolo skúmané, či tento nekonal napríklad v krajnej núdzi. Dňa 30.04.2013 bolo vydané rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Č. p.: SPOU-PO-361/2013 o zamietnutí návrhu žalobcu na obnovu konania vo veci jeho prepustenia zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z., z dôvodu uplynutia zákonnej 3 mesačnej lehoty na jeho podanie. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že subjektívna lehota na uplatnenie práva na podanie návrhu na obnovu konania začala plynúť odo dňa kedy sa opatrovníčka žalobcu dozvedela o dôvodoch obnovy konania, pričom dôvodom obnovy konania je nová skutočnosť, ktorá mohla mať podstatný vplyv na rozhodnutie oprávneného orgánu a touto skutočnosťou podľa opatrovníčky bol rozsudok Okresného súdu v Trnave č. k. 16P/20/2011 - 30 zo dňa 15.12.2011, ktorý jej bol doručený dňa 22.12.2011 a potom z toho vyplýva, že najneskôr dňa 22.12.2011 sa dozvedela o dôvodoch obnovy konania. Námietka o údajnom nezákonnom postupe pri vyšetrení žalobcu na zistenie alkoholu bola predmetom námietok uplatnených v rozklade proti rozhodnutiu o jeho prepustení a správny orgán sa s ňou vysporiadal vo svojom rozhodnutí č. p.: MV-SLV-24/PK-210 zo dňa 31.03.2010. Poukázal na to, že žalobca bol v čase predmetnej dopravnej nehody v bezvedomí a orgán, ktorý nehodu prešetroval postupoval v intenciách noriem všeobecnej právnej úpravy (zákon č. 219/1996 Z. z. a zákon č. 8/2009 Z. z.), ako aj v intenciách interných predpisov -Nariadenia prezidenta policajného zboru číslo 12/2009. Námietka o možnosti konania žalobcu v krajnej núdzi bola hypotetická a pre konanie o prepustení zo služobného pomeru irelevantná a ani opatrovníčka v tomto smere nepredložila žiaden dôkaz tomu nasvedčujúci. Dňa 14.05.2013 bol podaný rozklad proti tomuto rozhodnutiu, v ktorom bolo poukázané na odôvodnenie návrhu na obnovu konania. Dňa 25.07.2013 bolo vydané napadnuté rozhodnutie žalovaného Č.p.:SLV-PS-PK-71/2013, ktorým bolo prvostupňové rozhodnutie potvrdené a podaný rozklad zamietnutý. Žalovaný v odôvodnení konštatoval, že obnova konania je inštitútom na odstraňovanie skutkových vád a predpokladom jej uplatnenia je objavenie takých nových skutočností, ktoré existovali v čase uskutočňovania pôvodného konania, ale účastník ich bez svojej viny nemohol použiť. Súčasne musia preukazovať, že bez ich uplatnenia v pôvodnom konaní nebol dostatočne zistený skutočný stav veci, alebo neboli dodržané podmienky konania a vznikajú pochybnosti o skutkových zisteniach. Opatrovníčkou žalobcu, v jej návrhu na obnovu konania uvedené námietky, však takýmto skutočnosťami neboli. Žiaden ďalší novoobjavený dôkaz, ktorý by nebol použitý v pôvodnom personálnom konaní žalobca, resp. jeho opatrovníčka nepredložila. Návrh na obnovu konania bol podaný po uplynutí trojmesačnej subjektívnej lehoty stanovenej v § 245 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z.. Napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonné náležitosti vyplývajúce z § 241 zákona č. 73/1998 Z. z., konanie nevykazovalo žiadne vady, ktoré by mohli zakladať jeho neplatnosť, rozhodnutie je dostatočne a zrozumiteľne odôvodnené. V mimoriadnom opravnom konaní (obnova konania) neboli zistené žiadne dôvody na zmenu alebo zrušenie rozhodnutia o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka policajného zboru. 4. Podľa § 247 ods.1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodovaní správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 245 ods.1, 2 zákona č. 73/1998 Z. z. ak sa dodatočne zistili mimoriadne závažné okolnosti, ktoré policajt nemohol bez svojej viny v konaní uplatniť a ktoré odôvodňujú podstatne priaznivejšie rozhodnutie v jeho prospech, oprávnený orgán môže na jeho návrh zrušiť svoje právoplatné rozhodnutie a rozhodnúť vo veci samej. Návrh na zrušenie rozhodnutia môže policajt podať iba do troch mesiacov odo dňa, keď sa dozvedel o okolnostiach odôvodňujúcich navrhovanú zmenu, najneskôr však do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta. 5. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich z podanej žaloby, z ktorej obsahu vyplýva, že opatrovníčka žalobcu namietala nesprávne právne posúdenia veci z hľadiska nesprávneho výkladu uplynutia subjektívnej trojmesačnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania. Súd v danom prípade musí konštatovať, že obnova konania je mimoriadny inštitút, ktorý sa uplatní len za splnenia formálnych v zákone presne vymedzených podmienok. Jednou z podmienok jeho úspešného uplatnenia je dodržanie lehoty, v ktorej je potrebné návrh na obnovu konania podať. V prejednávanej veci bolo nesporné, že objektívna trojročná lehota na podanie návrhu na obnovu konania bola dodržaná (návrh bol podaný na poštovú prepravu 02.04.2013 a rozhodnutie o prepustení žalobcu zo služobného pomeru nadobudlo právoplatnosť 08.04.2010). Spornou skutočnosťou bolo dodržanie subjektívnej 3 mesačnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania. Je potrebné, aby v tejto lehote bol podaný návrh na obnovu konania. Lehota začala plynúť odo dňa, kedy sa opatrovníčka žalobcu dozvedela o okolnostiach odôvodňujúcich obnovu konania. Okolnosťou, ktorou opatrovníčka žalobcu odôvodnila podanie návrhu na obnovu konania mala byť skutočnosť, že na základe uznesenia Okresného súdu v Trnave č. k. 20P/333/2009-19 z 10.12.2009 nebola oprávnená na zastupovanie žalobcu v celom konaní o jeho prepustení zo služobného pomeru príslušníka PZ (bola oprávnená len prebrať návrh na prepustenie a rozkaz o prepustení žalobcu zo služobného pomeru). Až rozsudkom Okresného súdu v Trnave č. k. 16P/20/2011 - 30 zo dňa 15.12.2011, ktorý bol jej doručený 22.12.2011 bola ustanovená za opatrovníčku žalobcovi v celom rozsahu a toto ju oprávňovalo na podanie rozkladu proti personálnemu rozkazu o jeho prepustení zo služobného pomeru. O tejto skutočnosti sa podľa nej mala dozvedieť až dňa 28.03.2013 pri konzultácií s advokátom. V tejto súvislosti súd musí poukázať na to, že opatrovníčka žalobcu nijako nepreukázala svoje tvrdenie o uskutočnení konzultácie s bližšie neoznačeným advokátom, ktorá mala byť 28.03.2013 a preto iba samotné tvrdenie o tejto skutočnosti sa súdu javí ako nedôveryhodné. Konzultácia s advokátom však sama osebe nemôže predstavovať okolnosť na podanie návrhu na obnovu konania. Zároveň sa súd musí prikloniť k názoru uvedeného v rozhodnutiach oboch správnych orgánov o tom, že opatrovníčka žalobcu sa musela dozvedieť o skutočnosti, že má oprávnenie žalobcu zastupovať v personálnom konaní v plnom rozsahu, prebratím rozsudku Okresného súdu v Trnave č. k. 16P/20/2011 - 30 zo dňa 15.12.2011, ktorý jej bol doručený 22.12.2011. Žalovaný konštatoval, že subjektívna 3 mesačná lehota , v ktorej bolo potrebné návrh na obnovu konania podať začala plynúť 23.12.2011 a uplynula 23.032012. Zmeškanie tejto lehota malo za následok postup správnych orgánov - zamietnutie návrhu. V postupe žalovaného, resp. 1 stupňového správneho orgánu súd nenašiel žiadne pochybenie. Okolnosť odôvodňujúcou podanie návrhu na obnovu konania a to, že postup žalovaného pri prejednaní ňou podaného rozkladu proti personálnemu rozkazu o prepustení žalobcu bol nezákonný (čo vyplývalo z rozsudku Okresného súdu v Trnave č. k. 16P/20/2011 - 30 zo dňa 15.12.2011, ktorý bol jej doručený 22.12.2011) a o tomto sa dozvedela opatrovníčka žalobcu až 28.03.2013, súd považuje z jej strany za neodôvodnený. Správne orgány sa podaným rozkladom riadne zaoberali a o ňom rozhodli. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané v medziach zákona, obsahovalo všetky náležitosti naň kladené (§ 241 ods. 1 -4 zákona č. 73/1998 Z. z.), vychádzalo z riadne zisteného skutkového stavu veci, žalovaný vec správne právne posúdil a námietky žalobcu neodôvodňovali jeho zrušenie. Taktiež celé správne konanie (o návrhu na povolenie obnovy konania), ktoré jeho vydaniu predchádzalo bolo uskutočnené v súlade so zákonom. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na neúspech žalobcu v konaní tomuto nepriznal právo na náhradu trov konania, rovnako ani žalovanému, ktorému v správnom súdnictve zásadne podľa ustálenej judikatúry právo na náhradu trov konania neprináleží. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.