Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/24/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 9014010011 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:9014010011.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobkyne: Eva E., C. rad XX, T., zastúpená: JUDr. Róbert Slamka, advokát, Radlinského 1735/29, Dolný Kubín, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXX/XXXX/CXXX- SCLVD/XXXXX zo dňa 16.12.2013, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou podanou Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa 16.01.2004, postúpenou tunajšiemu súdu uznesením NS SR zo dňa 14.01.2014, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXX/XXXX/CXXX-SCLVD/XXXXX zo dňa 16.12.2013, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie Štátnej plavebnej správy (ďalej aj správny orgán prvého stupňa alebo prvostupňový správny orgán) č. C zo dňa 02.10.2013, ktorá podľa § 39 písm. b/ bod 3 zák. č. 338/2000 Z.z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 338/2000 Z.z.) rozhodla na základe žiadosti vlastníkov S. R., I. R. a L. W. o povolení státia plávajúceho zariadenia ev. č. SK-X-XXXXX, umiestneného na vodnej ceste v bazéne R. hrdlo VC C. na polohe č. XX, na dobu od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia až do 22.04.2018, za podmienok uvedených vo výroku rozhodnutia. Žalobkyňa v žalobe namietala, že v konaní došlo k porušeniu zákona č. 338/2000 Z.z. tým, že správny orgán prvého stupňa si nevyžiadal od prevádzkovateľov plávajúceho zariadenia - pontónu - nájomnú zmluvu resp. súhlas žalobkyne ako vlastníčky priľahlého pozemku k vodnej ceste, na ktorej bude umiestnené plávajúce zariadenie. Žalobkyňa poukázala na plavebné opatrenie č. 4/2008 o vydávaní povolení na státie plávajúcich zariadení, ktoré takúto povinnosť zakotvuje. K uvedenému plavebnému opatreniu sa žalovaný vyjadril, že už nie je v platnosti, neuviedol však spôsob alebo právnu normu, ktorá toto opatrenie zrušila alebo nahradila. Napadnutým rozhodnutím došlo podľa žalobkyne k obmedzeniu a porušeniu jej vlastníckych práv, nakoľko ako výlučný vlastník nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. F. má záujem tieto nehnuteľnosti používať, resp. poskytnúť ich inému subjektu na iný účel. Uviedla, že napadnutým rozhodnutím jej vzniká škoda v podobe hroziaceho zmarenia jej podnikateľského zámeru. V tejto súvislosti zvýraznila dĺžku povolenia 5 rokov, ktoré je pre ňu obmedzujúce, aj keď neporušuje zákon č. 338/2000 Z.z. Žalobkyňa ďalej poukázala na § 4 ods. 3 zákona č. 338/2000 Z.z., ktorý ukladá prevádzkovateľovi vodnej cesty povinnosť poskytnúť náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva, to znamená nie vlastníci plávajúceho zariadenia mali poskytnúť návrh výšky náhrady pre žalobkyňu, ale prevádzkovateľ vodnej cesty, k čomu však nedošlo. Žalobkyňa namietala, že nebola vyzvaná na uplatnenie jej prednostného práva na využitie ochranného pásma, resp. vodnej cesty tvrdiac, že ako vlastník priľahlých pozemkov mala byť dopytovaná správnymi orgánmi, či udelením povolenia na státie plávajúceho zariadenia - pontónu nedôjde jednak k obmedzeniu jej práv a právom chránených záujmov a či do budúcna neplánuje ako vlastník priľahlých pozemkov využívať predmetnú vodnú cestu. V tejto súvislosti poukázala na skutočnosť, že v priebehu niekoľkých mesiacov dôjde k scudzeniu jej pozemkov, pričom podmienkou realizácie kúpnej zmluvy zo strany kupujúcich je aj bezproblémový prístup k vodnej ceste, čo v dôsledku napadnutého rozhodnutia nebude možné. Dôjde tak nielen k zníženiu hodnoty pozemkov v jej vlastníctve, ale môže sa celkovo zmariť niekoľkoročné plánovanie využitia týchto pozemkov. Nakoniec žalobkyňa namietala nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre jeho nedostatočné odôvodnenie, najmä v súvislosti s ukončením platnosti plavebného opatrenia č. 4/2008 a nejasnou aplikáciou § 4 ods. 3 zákona č. 338/2000 Z.z. vo veci poskytnutia návrhu na primeranú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby uviedol, že žiadatelia o povolenie státia plávajúceho zariadenia na vodnej ceste dodržali všetky zákonom predpísané náležitosti podania, doložili vyplnené tlačivo - žiadosť a k žiadosti priložili platné lodné osvedčenie a súhlas správcu vodného toku. Všeobecne záväzné právne predpisy podľa žalovaného neurčujú povinnosť dokladať nájomnú zmluvu alebo súhlas vlastníka priľahlého pozemku a zároveň správny orgán neoprávňujú vyžadovať od žiadateľa predmetné dokumenty. Plavebné opatrenie č. 4/2008 nebolo v čase vybavovania žiadosti už platné, o čom bol žalobca informovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Žalovaný ďalej uviedol, že prevádzkou plávajúceho zariadenia nebude dochádzať k zasahovaniu do vlastníckych práv žalobkyne, nakoľko jej pozemok v súvislosti s prevádzkou plávajúceho zariadenia nebude využívaný. Štátna plavebná správa miestnou ohliadkou zistila, že prístup k plávajúcemu zariadeniu je možný po vode (aj z iných plávajúcich zariadení, ktoré sú spojené s plavidlom, o ktorého státí sa rozhodovalo) a tiež po pobrežných pozemkoch tvoriacich šikmý breh a zároveň ochranné pásmo vodnej plochy v šírke 5 metrov, ktorého vlastníkom je správca vodného toku - Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., ktorý dal súhlasné stanovisko k státiu predmetného plávajúceho zariadenia. Žalovaný poukázal na § 4 ods. 3 zákona č. 338/2000 Z.z., podľa ktorého vlastníci pozemkov nachádzajúcich sa pri vodnej ceste sú povinní strpieť nevyhnutné zásahy do svojich vlastníckych práv, ak si to vyžaduje záujem prevádzky plavidiel, pričom prevádzkou plavidla sa podľa § 2 písm. d/ uvedeného zákona rozumie plavba, státie alebo kotvenie plavidiel na vodných cestách alebo v prístavoch. Záujem prevádzky plavidla bol podľa žalovaného v konaní preukázaný dostatočne. Podľa názoru žalovaného prvostupňový správny orgán nebol povinný zaoberať sa otázkou náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva žalobkyne pri vydávaní rozhodnutia o povolení státia plávajúceho zariadenia, nakoľko prevádzkovateľom vodnej cesty je Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., od ktorého mala žalobkyňa požadovať náhradu za obmedzenie svojho vlastníctva. Využívanie priľahlých pozemkov žiadateľom o povolenie státia plávajúceho zariadenia na predmetnom mieste vodnej cesty, ktorých vlastníčkou je žalobkyňa, napr. na účely prechodu a pod., je na vzájomnej dohode žiadateľa so žalobkyňou. Žalovaný poukázal na to, že predmetné plávajúce zariadenie je vybudované pre účely pristavenia a parkovania plavidiel, čo vyplýva z lodného osvedčenia pre uvedený typ plavidla (pontón), ako aj zo žiadosti o povolenie státia. Na plávajúcom zariadení je vykonávaná obsluha zákazníkov, ktorí sa tam taktiež dostávajú po vodnej ceste. Prístup na toto zariadenie je možný aj prostredníctvom susedných plavidiel, ktoré sú navzájom prepojené s plavidlom tvoriacim predmet konania. Žalovaný mal za to, že samotná prevádzka plávajúceho zariadenia na vodnej ceste a činnosti s ňou súvisiace nemôžu byť prekážkou akéhokoľvek podnikateľského zámeru uskutočňovaného výlučne na priľahlom pozemku. Vlastníci plávajúceho zariadenia môžu tieto pozemky využívať na účel prechodu na zariadenie stojace na vodnom toku, len pokiaľ sa tak so žalobkyňou dohodnú. Ak nie, budú využívať na prístup na plavidlo ochranné pásmo vodného toku a prístup po vode. Žalovaný tiež poukázal na to, že zo strany žalobkyne nebola počas celého konania hodnoverne preukázaná skutočnosť, že má v úmysle predmetný pozemok scudziť. Z uvedených dôvodov navrhol žalovaný žalobu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie aj postup správneho orgánu boli v súlade so zákonom. Z pripojených administratívnych spisov správnych orgánov oboch stupňov súd zistil, že na základe žiadosti žiadateľov Róberta R., I. R. a L. W. zo dňa 01.08.2013, doloženej lodným osvedčením plavidla a vyjadrením správcu vodného toku k státiu plávajúcich zariadení, začala Štátna plavebná správa dňa 13.08.2013 konanie o vydanie povolenia na státie plávajúcich zariadení, s výzvou účastníkom konania, aby sa k jeho predmetu vyjadrili a navrhli prípadné dôkazy. Upovedomenie o začatí konania bolo doručené aj žalobkyni dňa 09.09.2013. Dňa 02.10.2013 vydala Štátna plavebná správa rozhodnutie č. C ktorým podľa § 39 písm. b/ bod 3 zákona č. 338/2000 Z.z. povolila státie plávajúceho zariadenia - pontónu evidenčného označenia SK-X-XXXXX v bazéne Vlčie hrdlo vodnej cesty C. na polohe č. 18, ktorého prevádzkovateľom sú vyššie uvedení žiadatelia, na dobu od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia až do 22.04.2018 s tým, že stanovila podmienky rozhodnutia. Proti rozhodnutiu Štátnej plavebnej správy podala žalobkyňa odvolanie, ktoré žalovaný rozhodnutím č. XXXXX/XXXX/CXXX-SCLVD/XXXXX zo dňa 16.12.2013 zamietol a rozhodnutie Štátnej plavebnej správy zo dňa 02.10.2013 potvrdil, z dôvodov uvedených v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Podľa § 3 písm. d/ zákona č. 338/2000 Z.z. podľa tohto zákona sa rozumie prevádzkou plavidiel plavba, státie alebo kotvenie plavidiel na vodných cestách alebo v prístavoch, Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 338/2000 Z.z. vlastníci pozemkov, ktoré sa nachádzajú pri vodnej ceste, sú povinní strpieť nevyhnutné zásahy do svojich vlastníckych práv, ak si to vyžaduje záujem prevádzky plavidiel, ako je používanie plavebných chodníkov, ochranných pásem, umiestnenie plavebných znakov alebo vyväzovacích zariadení. Obmedzenie vlastníckeho práva sa vykoná za primeranú náhradu. Jej výšku navrhne prevádzkovateľ vodnej cesty. Ak vlastník pozemku nesúhlasí s navrhnutou výškou náhrady, rozhodne o nej súd. Nárok na náhradu škody spôsobenej neprimeranými zásahmi pri tejto činnosti nie je tým dotknutý. Škodu uhradí prevádzkovateľ vodnej cesty. Podľa § 23 ods. 2 zákona č. 338/2000 Z.z. státie plávajúceho zariadenia na vodnej ceste alebo v prístave je možné iba s platným lodným osvedčením a na základe rozhodnutia o povolení státia plávajúceho zariadenia na vodnej ceste alebo v prístave. O povolení státia plávajúceho zariadenia na vodnej ceste alebo v prístave rozhoduje Štátna plavebná správa na základe žiadosti prevádzkovateľa plavidla po vydaní lodného osvedčenia. Prílohou k žiadosti je kópia lodného osvedčenia a súhlas správcu vodného toku. Účastníkom konania o povolení státia plávajúceho zariadenia na vodnej ceste je prevádzkovateľ plavidla a správca vodného toku; účastníkom konania o povolení státia plávajúceho zariadenia v prístave je aj spoločnosť podľa § 6. Štátna plavebná správa v rozhodnutí o povolení státia plávajúceho zariadenia na vodnej ceste alebo v prístave upraví podmienky a miesto státia plávajúceho zariadenia. Povolenie státia plávajúceho zariadenia sa vydáva na dobu určitú, najviac na dobu platnosti lodného osvedčenia plávajúceho zariadenia. Podľa § 39 pís. b/ bod 3. zákona č. 338/2000 Z.z. štátna plavebná správa rozhoduje o 3. povolení státia plávajúcich zariadení na vodných cestách alebo vo verejných prístavoch. S ohľadom na vymedzenie žalobných dôvodov pripadlo súdu posúdiť, či pre vydanie napadnutého rozhodnutia boli splnené zákonné podmienky, ďalej či postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, bol vo vzťahu k žalobkyni v súlade so zákonom a či bolo napadnuté rozhodnutie dostatočne odôvodnené. Z citovaných ustanovení zákona vyplýva, že žiadatelia o vydanie povolenia priložili k žiadosti zákonom predpísané doklady, z ktorých vyplynulo, že sú držiteľmi platného lodného osvedčenia pre plávajúce zariadenie typu pontón, s ktorého státím (resp. s predĺžením státia) na polohe č. 18 v bazéne Vlčie hrdlo súhlasil správca vodného toku - Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., OZ Bratislava. Podľa názoru súdu zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by povolenie státia plávajúceho zariadenia na vodnej ceste bolo podmienené súhlasom vlastníka pozemku priľahlého k miestu státia. Zákon č. 338/2000 Z.z dokonca nepočíta ani s povinnou účasťou vlastníka priľahlého pozemku v konaní o vydanie povolenia na povolenie státia plávajúceho zariadenia na vodnej ceste. Žalobkyni právo účasti v konaní priznané bolo, a to s ohľadom na subsidiárnu pôsobnosť zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len Správny poriadok) na konanie o vydanie povolenia na státie plávajúceho zariadenia, keďže jej práva a právom chránené záujmy alebo povinnosti mohli byť vydaním napadnutého rozhodnutia priamo dotknuté (§ 14 ods. 1 Správneho poriadku). Žalobkyňa sa k začatému konaniu nevyjadrila, podala až odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu Štátnej plavebnej správy. Možno teda konštatovať, že pokiaľ ide o otázku umožnenia ochrany práv a oprávnených záujmov žalobkyne ako vlastníčky pozemkov priľahlých k vodnej ceste v konaní o vydanie povolenia na státie plávajúceho zariadenia, bol žalobkyni vytvorený dostatočný priestor pre zaujatie stanoviska a pre uplatnenie návrhov, pripomienok a prípadných dôkazov. Krajský súd je tiež toho názoru, že zo žiadneho ustanovenia právneho poriadku Slovenskej republiky nemožno vyvodiť ani prednostné právo vlastníka priľahlých pozemkov na využitie ochranného pásma, resp. vodnej cesty, ani povinnosť orgánov štátnej plavebnej správy vyzývať vlastníka priľahlého pozemku, či udelením povolenia na státie plávajúceho zariadenia - pontónu inému žiadateľovi nedôjde k obmedzeniu jeho práv a právom chránených záujmov a či do budúcnosti neplánuje využívať priľahlú vodnú cestu. Žalovaný vyhodnotil skutkové okolnosti v nadväznosti na aplikovanú právnu úpravu správne, keď konštatoval, že státie plávajúceho zariadenia je povolené na vodnej ceste, prístup naň je možný po pobrežných pozemkoch tvoriacich ochranné pásmo vodnej plochy vo vlastníctve správcu vodného toku, ktorý s povolením státia plávajúceho zariadenia súhlasil, a najmä po vodnej ceste, prípadne z iných plávajúcich zariadení spojených s predmetným plavidlom. Niet preto dôvodu pre záver, že povolenie státia plávajúceho zariadenia na polohe č. 18 vodnej cesty Dunaj obmedzuje alebo zasahuje do výkonu vlastníckych práv žalobkyne k priľahlému pozemku, ktorý môže žalobkyňa (prípadne jej právny nástupca) nerušene užívať. Krajský súd je toho názoru, že pokiaľ v súvislosti s povoleným státím plávajúceho zariadenia na vodnej ceste, ktoré sa podľa zákona považuje za prevádzku plavidla, vznikne potreba nevyhnutných zásahov do vlastníckych práv žalobkyne k priľahlému pozemku, je žalobkyňa povinná takýto zásah alebo obmedzenie strpieť, avšak za primeranú náhradu od prevádzkovateľa vodnej cesty. Takisto platí, že v súvislosti s užívaním či prevádzkou plávajúceho zariadenia na vodnej ceste môže prevádzkovateľ zariadenia užívať priľahlé pozemky vo vlastníctve žalobkyne len v rozsahu a za podmienok dohodnutých so žalobkyňou. Ani podnikateľský zámer žalobkyne na vodnej ceste (v mieste povoleného státia plávajúceho zariadenia) nie je podľa zákona dostatočným dôvodom, pre ktorý by bolo možné považovať napadnuté rozhodnutie za nezákonné. Súhlasiť možno so žalobkyňou len v tom, že žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nedal vyčerpávajúcu odpoveď na otázku, akým spôsobom bolo zrušené resp. nahradené plavebné opatrenie Štátnej plavebnej správy č. 4/2008, na ktoré žalobkyňa v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu poukazovala. Faktom však zostáva, že v čase rozhodovania o žiadosti vyššie označených žiadateľov o povolenie státia plávajúceho zariadenia uvedené plavebné nariadenie neplatilo, nakoľko bolo zrušené ešte v roku 2008 plavebným opatrením č. 79. Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave k záveru, že správne orgány v konaní dostatočne zistili skutkový stav, tento po právnej stránke správne posúdili a svoje závery aj náležite odôvodnili. Nakoľko námietky žalobkyne neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, postupoval súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. a žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a nepriznal účastníkom právo na náhradu trov nakoľko žalobkyňa v konaní úspech nemala a žalovanému právo na náhradu trov v systéme správneho súdnictva zásadne neprináleží. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.