Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/227/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1009899714 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1009899714.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci navrhovateľa: Hlavné mesto SR Bratislava, so sídlom Primaciálne nám. 1, Bratislava, proti odporcovi: EURO -BUILDING, a.s., so sídlom Podunajská 23, Bratislava, IČO: 35 683 066, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. CIMRÁK, s.r.o., so sídlom Štefánikova 7, Nitra, o zaplatenie 69.680,94 eur, na odvolanie navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 31.októbra 2012, č.k. 9C 164/2001-333, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti m e n í tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 4.375,17 eur, do troch dní. Vo zvyšnej napadnutej časti vo veci samej rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy konania v sume 2.356,59 eur, do troch dní. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 38.126,34 eur, zastavil konanie v časti o zaplatenie 27.179,42 eur a vo zvyšku návrh zamietol. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodol tak podľa § 517 ods.1, vety prvej, ods. 2, § 544 ods. 1, 2, § 580, § 671 ods. 1, § 676 ods. 1 a 2 Obč. zákonníka, keď vykonaným dokazovaní zistil, že účastníci dňa 20.02.1997 uzavreli zmluvy č. 088800359700 a č. 088800349700 o nájme pozemkov vo vlastníctve navrhovateľa, na základe ktorých prenajal navrhovateľ odporcovi v zmluvách špecifikované pozemky za účelom výstavby polyfunkčného objektu, a to na dobu určitú od 01.02.1997 do 31.01.1999, pričom v priebehu trvania nájomného vzťahu došlo medzi účastníkmi k podpísaniu dodatkov k týmto zmluvám a dodatky zo dňa 05.05.1999 nanovo upravovali výšku nájomného, výšku zmluvnej pokuty a termíny splatnosti odporcom neuhradeného nájomného. Ďalej vykonaným dokazovaním zistil, že účastníci podpísali Dohodu o ukončení nájomného vzťahu založeného zmluvou o nájme pozemku č. 088800349700, a to ku dňu 31.03.2002. Uviedol, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania domáhal proti odporcovi zaplatenia pôvodne sumy 11.579.260,- Sk titulom nedoplatku nájomného a zmluvnej pokuty za omeškanie s úhradou nájomného na základe obidvoch zmlúv a po čiastočnom zastavení konania, z dôvodu čiastočného späťvzatia návrhu navrhovateľom, uznesením súdu prvého stupňa zo dňa 11.04.2006 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.06.2007 č.k. 4Co 229/2006-85 zostalo predmetom konania zaplatenie sumy 77.784,- Sk a sumy 2.021.424,- Sk titulom zmluvnej pokuty a úroku z omeškania. Písomným podaním navrhovateľa zo dňa 04.10.2012 zobral navrhovateľ návrh späť v časti uplatnených úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty za obdobie pôvodne uplatnené od 14.08.1999 do 28.01.2002, a to vzhľadom na odporcom vznesenú námietku premlčania, a keďže odporca s čiastočným späťvzatím návrhu súhlasil, zastavil konanie v časti o zaplatenie 27.179,42 eur. Dospel k záveru, že účastníci riadne uzatvorili obe nájomné zmluvy a neskôr riadne uzatvorili dodatky k nim, ktoré stanovovali nižšiu zmluvnú pokutu za omeškanie s platením nájomného odporcom, a to z pôvodne dojednanej výšky 0,5 % denne na 0,15 % denne a stanovovali aj splatnosť odporcom neuhradeného nájomného na základe oboch nájomných zmlúv. V konaní bolo preukázané, že odporca sa dostal do omeškania s úhradou nájomného v prípade oboch nájomných zmlúv, keď nájomné na základe zmluvy č. 088800349700 uhradil až dňa 27.06.2002 a nájomné na základe zmluvy č. 088800359700 uhradil dňa 10.09.2004. Vzhľadom na to, je povinný zaplatiť navrhovateľovi za dobu omeškania zákonný úrok z omeškania a aj zmluvnú pokutu v dojednanej výške v zmysle uzatvorených dodatkov k zmluvám, keď pri skúmaní výšky zmluvnej pokuty nezistil jej možný rozpor s dobrými mravmi, a to vzhľadom na zabezpečovanú povinnosť odporcom, dobu uzatvorenia zmluvnej pokuty, okolnosti jej uzatvorenia ako aj to, že uplatnená zmluvná pokuta navrhovateľom v konaní je viac než trojnásobne nižšia ako pôvodne dojednaná zmluvná pokuta v zmysle zmlúv o nájme. Ďalej dospel k záveru, že ak predmetné nájomné zmluvy boli dojednané na dobu určitú, a to do 31.01.1999 a odporca predmet nájmu užíval naďalej aj po tomto dátume bez obmedzenia zo strany navrhovateľa, došlo v zmysle Občianskeho zákonníka k obnoveniu pôvodne uzatvorenej nájomnej zmluvy, a to za tých istých podmienok s obmedzením doby nájmu na jeden rok, a keďže nájomné zmluvy v znení ich dodatkov boli platne uzatvorené a obsahovali riadne dojednania o zmluvnej pokute, došlo k obnoveniu nájmu za identických podmienok nielen čo sa týka predmetu nájmu, výšky nájmu, lehôt splatnosti nájmu, ale aj ostatných náležitostí zmluvy, ktoré boli v pôvodnej nájomnej zmluve, v zmysle § 676 Obč. zákonníka obnovenej, riadne dojednané, t.j. aj vrátane dojednaných zmluvných pokút. Námietku odporcu, týkajúcu sa neplatnosti predmetných zmlúv z dôvodu, že neboli schválené mestským zastupiteľstvom, posúdil ako nedôvodnú, keď dospel k záveru, že v zmysle v tom čase platného znenia Štatútu Bratislavy a Všeobecne záväzného nariadenia č. 2/1993 bol primátor Bratislavy oprávnený podpísať, a to aj bez predchádzajúceho súhlasu mestského zastupiteľstva Bratislavy, predmetné nájomné zmluvy a dodatky k nim, pretože mestské zastupiteľstvo malo oprávnenie vyjadrovať sa len k zmluvám s dobou nájmu dlhšou ako 10 rokov, čo v danom prípade nebolo prekročené. Poukázal aj na to, že odporca v zmysle oboch nájomných zmlúv aj plnil. Námietku premlčania vznesenú odporcom posúdil ako nedôvodnú, keď návrhom na začatie konania z 24.04.2001 si navrhovateľ uplatnil pôvodne proti odporcovi sumu 11.579.260,- Sk s príslušenstvom, a to okrem titulu zaplatenia nájomného aj z titulu zákonného úroku z omeškania a z titulu zmluvnej pokuty a podaním z 28.01.2005 zotrval na pôvodne uplatnenom nároku na úroky z omeškania a zmluvnú pokutu, a to za obdobie do reálneho uhradenia dlžného nájomného odporcom, t.j. navrhovateľ len upresnil dĺžku omeškania odporcu. Priznal preto navrhovateľovi na základe zmluvy o nájme pozemku č. 088800349700 sumu spolu 1.249,65 eur, pozostávajúcu zo sumy 508,67 eur priznanej titulom úroku z omeškania vo výške 15,5 % ročne zo sumy 80.891,- Sk (2.685,09 eur) za omeškania odporcu za deň 29.01.2002 a za omeškanie odporcu s úhradou zvyšku sumy nájomného v sume 240.034,- Sk za obdobie od 29.01.2002 do 27.06.2002, kedy túto sumu odporca navrhovateľovi uhradil. Zároveň priznal navrhovateľovi sumu 740,98 eur titulom zmluvnej pokuty za omeškanie s úhradou nájomného v sume 240.034,- Sk (7.967,67 eur) za obdobie od 29.01.2002 do 31.03.2002, pri výške zmluvnej pokuty 0,15 % denne, keď dospel k záveru, že navrhovateľovi vznikol nárok na zmluvnú pokutu len za toto obdobie vzhľadom na to, že účastníci uzatvorili dohodu o ukončení nájomnej zmluvy ku dňu 31.03.2002, a preto vo zvyšku navrhovateľom uplatnený nárok na zmluvnú pokutu do 27.06.2002 zamietol. Na základe zmluvy o nájme č. 088800359700 priznal navrhovateľovi sumu 9.778,17 eur titulom úroku z omeškania vo výške 17,6 % zo sumy 586.392,- Sk (19.464,65 eur)za obdobie od 29.01.2002 do 10.09.2004 a zároveň mu priznal sumu 30.417,92 eur titulom zmluvnej pokuty vo výške 0,15 % denne zo sumy 586.392,- Sk (19.464,65 eur) od 29.01.2002 do 10.09.2004 a zo sumy 53.308,- Sk (1.769,50 eur) za obdobie od 29.01.2002 do 10.09.2004. Ďalej uviedol, že započítal aj pohľadávku odporcu v sume 100.000,- Sk (3.319,39 eur), ktorú sumu si odporca voči navrhovateľovi uplatnil ako započítanie pohľadávky vzniknutej mu z dôvodu jeho predčasného plnenia navrhovateľovi sumy 100.000,- Sk v zmysle rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 30C 7/2001-79, ktorý bol rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 8Co 399/2004-110 zmenený tak, že návrh navrhovateľa bol zamietnutý. Dospel k záveru, že všeobecná premlčacia lehota troch rokov v prípade započítania pohľadávky odporcu v sume 100.000,- Sk neuplynula, keď odporca predmetnú sumu uhradil navrhovateľovi dňa 06.08.2004, pričom rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 8Co 399/04-110 bol odporcovi doručený dňa 20.12.2005, ktorým dňom došlo k stretu predmetnej pohľadávky 100.000,- Sk s v tomto konaní uplatnenou pohľadávkou navrhovateľa a odporca na súdnom pojednávaní dňa 05.11.2008 navrhovateľovi uviedol, že žiada túto svoju pohľadávku započítať v tomto konaní. Preto aj v tejto časti návrh navrhovateľa zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. s odôvodnením, že navrhovateľ si pôvodne uplatnil zaplatenie sumy 69.680,93 eur, priznaná mu bola suma 38.126,34 eur, čo predstavuje úspech navrhovateľa v konaní 60 %, avšak zohľadnil aj skutočnosť, že konanie v časti 27.179,42 eur bolo zastavené v dôsledku späťvzatia návrhu navrhovateľom, a teda toto zastavenie konania spôsobil navrhovateľ. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcej časti podal odvolanie v zákonom stanovej lehote navrhovateľ, žiadal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmeniť a uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť mu 1.055,78 eur ako dlh vyplývajúci zo zmluvy o nájme pozemku č. 088800349700 zo dňa 20.02.1997 titulom zmluvnej pokuty za omeškanie od 31.03.2002 do 27.06.2002 a sumu 3.319,39 eur ako dlh vyplývajúci zo zmluvy o nájme pozemku č. 088800359700 zo dňa 20.02.1997 titulom zmluvnej pokuty za obdobie omeškania od 29.01.2002 do 10.09.2004 a zároveň žiadal uložiť odporcovi povinnosť nahradiť mu trovy odvolacieho konania. Namietal nesprávne právne posúdenie súdom prvého stupňa obrany odporcu spočívajúcej v započítaní jeho pohľadávky v sume 100.000,- Sk (3.319,39 eur) proti navrhovateľovi, pretože v danom prípade plnil odporca namiesto iného, a to spoločnosti OTYK, stavebné podnikanie, pretože sa domnieval, že jeho zmluvný vzťah založený s touto spoločnosťou je platný, a preto k bezdôvodnému obohateniu došlo zo strany tejto spoločnosti na úkor odporcu, a nie zo strany navrhovateľa. Ďalej namietal, že započítanie tejto pohľadávky je v rozpore s ust. § 581 v spojení s ust. § 563 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorých proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú pohľadávku, keď odporcova domnelá pohľadávka sa v súlade s § 563 Občianskeho zákonníka nemohla stať splatnou skôr ako nasledujúci deň po výzve obohateného na vydanie sumy 3.319,39 eur, avšak odporca ho vyzval k vydaniu bezdôvodného obohatenia až v rámci obrany námietkou započítania na pojednávaní dňa 05.11.2008, kedy pohľadávka odporcu nebola splatná a bola tiež už premlčaná. Ďalej namietal, že súd prvého stupňa si pomýlil moment začatia plynutia premlčacej lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia s momentom splatnosti pohľadávky veriteľa, pretože k prípadnému stretu pohľadávok by mohlo dôjsť až dňa 06.11.2008, kedy však už odporcova pohľadávka bola premlčaná, pretože už 20.12.2005, kedy mu bol doručený rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 8 Co/399/04-110, mohol požiadať o vydanie bezdôvodného obohatenia, a preto týmto dňom začala plynúť zákonom stanovená dvojročná premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá uplynula dňa 20.12.2007. Ďalej namietal, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, z akých dôvodov mu súd zmluvnú pokutu za obdobie trvajúce po uplynutí doby nájmu nepriznal v prípade zmluvy o nájme pozemku č. 088800349700. S týmto záverom súdu prvého stupňa sa nestotožnil, pretože omeškanie odporcu trvalo až do zaplatenia nájomného, a nie do doby skončenia nájmu. Proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti, v ktorej návrhu navrhovateľa vyhovel, podal odvolanie v zákonnom stanovej lehote odporca, žiadal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmeniť a návrh zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. Zotrval na vznesenej námietke premlčania nároku, s ktorou sa súd prvého stupňa podľa jeho názoru nesprávne vysporiadal tak, že išlo nie o zmenu právneho nároku, ale iba o jeho poníženie, a to najmä vo vzťahu k zmluvnej pokute. Namietal, že z podania navrhovateľa zo dňa 15.12.2004, nazvanom ako zmena návrhu, vyplýva, že navrhovateľ pôvodne žiadal uplatnené sumy na základe pôvodnej zmluvy a po zmene návrhu žiada uplatnené sumy podľa zmluvy v znení jej dodatkov, z čoho vyplýva, že nejde o zmenu, ale o nový návrh. Táto zmena návrhu bola vykonaná skoro štyri roky po jeho podaní. Taktiež zotrval na námietke neplatnosti ustanovení o zmluvnej pokute, keď zmluvná pokuta musí byť uzavretá písomne, a pretože sa v danom prípade zmluva predlžovala len na základe zákonnej fikcie podľa § 676 Občianskeho zákonníka, nie je podľa jeho názoru splnená požiadavka písomnej formy v zmysle § 544 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ďalej namietal, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal dostatočne s jeho námietkami ohľadne nedostatku právomoci vtedajšieho primátora k podpisu zmlúv a obmedzil sa iba na vlastné konštatovania a formalistický výklad zákona. Namietal, že z rozhodovacej praxe vyplýva, že bez ohľadu na znenie štatútu alebo schválených zásad hospodárenia je v zmysle § 11 Zákona č. 369/1990 Zb. jedine obecné (mestské) zastupiteľstvo oprávnené rozhodovať o všetkých otázkach majetku obce, pokiaľ takéto oprávnenie nie je prenesené na primátora, a preto ak štatút alebo zásady hospodárenia nedávali primátorovi právomoc podpisovať zmluvy do určitej hodnoty, musel byť na tento úkon vopred splnomocnený zastupiteľstvom. Nesprávny je preto záver, že ak to primátor nemá zakázané zásadami hospodárenia resp. Štatútom, tak to môže podpísať, a poukázal aj na to, že predmetné zmluvy sú koncipované ako zmluvy na dobu neurčitú, a keďže sa môžu ľubovoľne predlžovať pri použití § 676 Občianskeho zákonníka, aj vzhľadom na to ich nemožno považovať za platne uzavreté. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení uviedol, že odporca nezrozumiteľným spôsobom v odvolaní vytýka súdu zamietnutie námietky premlčania a poukázal na to, že navrhovateľ námietke premlčania odporcu vyhovel a svoj návrh čiastočne zobral späť a stotožnil sa aj s názorom súdu prvého stupňa, že v danom prípade išlo o pôvodne uplatnený nárok za rovnaké žalované obdobie, len v menšom rozsahu. K námietke odporcu, týkajúcej sa neplatnosti nájomnej zmluvy, uviedol, že v prejednávanej veci bola doba nájmu pôvodne dohodnutá v trvaní cca dva roky, nebolo preto potrebné osobitné poverenie pre primátora na uzavretie nájomnej zmluvy. V danom prípade neabsentuje schválenie mestského zastupiteľstva hlavného mesta, pretože práve tento orgán obce schválil zásady hospodárenia s majetkom obce, ktoré až v prípade nájomných zmlúv s dobou trvania nájmu viac ako desať rokov vyžadujú osobitné schválenie mestským zastupiteľstvom hlavného mesta. Poukázal aj na to, že pri aplikácii ust. § 676 Občianskeho zákonníka, na ktoré poukázal odporca, je potrebné kvalifikované konanie oboch zmluvných strán. Odporca vo svojom vyjadrení k námietke premlčania jeho nároku na vrátenie 100.000,- Sk, vznesenej navrhovateľom, uviedol, že námietku premlčania pri synalagmatických záväzkoch upravuje ust. § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka, a keďže nie je splnená podmienka v zmysle tohto zákonného ustanovenia, nemožno prihliadať na námietku premlčania vznesenú navrhovateľom a s poukazom na ust. § 580 Občianskeho zákonníka namietal, že pohľadávky sa započítavajú ku dňu kedy sa stretli a v rovnaký deň dochádza k zániku týchto pohľadávok. V čase keď sa pohľadávky stretli, t.j. 20.12.2005 tieto neboli premlčané a boli spôsobilé na započítanie, pričom nie je podstatné, kedy bol spravený prejav vôle znamenajúci započítanie. Nedôvodná je podľa jeho názoru aj námietka navrhovateľa, že zaplatením sumy 100.000,- Sk odporcom nedošlo k bezdôvodnému obohateniu na strane navrhovateľa a poukázal na to, že v čase plnenia existoval právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom, na základe ktorého on aj zaplatil predmetnú sumu navrhovateľovi, a teda podľa práva mal plniť odporca, pričom neskôr tento dôvod opadol. Namietal, že potrebné je postupovať v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka, a nie podľa § 454 Občianskeho zákonníka. Poukázal na zákonnú právnu úpravu, podľa ktorej ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Splatnosť bezdôvodného obohatenia nastáva okamihom vzniku neplatnosti zmluvy, a nie až výzvou na jeho vydanie. O neplatnosti zmluvy sa navrhovateľ dozvedel z rovnakého rozsudku, keďže bol účastníkom konania, preto aj vzhľadom na stret pohľadávok v zmysle § 580 Občianskeho zákonníka došlo k ich platnému započítaniu. Odvolací súd prejednal vec v napadnutej časti podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa vychádza v napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa sumy 4.375,17 eur z nesprávneho právneho posúdenia a vo zvyšnej napadnutej časti je rozsudok súdu prvého stupňa vecne správny. V prejednávanej veci súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa, ktorým sa po zmene petitu návrhu a čiastočnom späťvzatí návrhu, vzhľadom na odporcom vznesenú námietku premlčania, domáhal proti odporcovi za omeškanie odporcu s úhradou nájomného na základe zmluvy o nájme pozemku č. 088800349700, uzavretej medzi účastníkmi dňa 20.02.1997, zaplatenia sumy 1.796,76 eur titulom zmluvnej pokuty za omeškanie od 29.01.2002 do 27.06.2002 a sumy 508,67 eur titulom úrokov z omeškania za obdobie od 29.01.2002 do 27.06.2002 a za omeškanie odporcu s platením nájomného na základe zmluvy o nájme pozemku č. 088800359700, uzavretej medzi účastníkmi dňa 20.02.1997, zaplatenia sumy 30.417,91 eur titulom zmluvnej pokuty za obdobie od 29.01.2002 do 10.09.2004 a sumy 9.778,17 eur titulom úrokov z omeškania za obdobie od 29.01.2002 do 10.09.2004. Vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O.s.p. a v časti, v ktorej návrhu navrhovateľa vyhovel a priznal mu sumu 38.126,34 eur, správne posúdil vec po právnej stránke, keď na daný prípad aplikoval ust. § 671, § 676 ods. 1, 2, § 517 ods. 1, 2, § 544 ods. 1 a 2 Obč. zákonníka a správne dospel k záveru, že v tejto časti je návrh navrhovateľa dôvodný. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvého stupňa k správnemu právnemu záveru, že medzi účastníkmi boli platne uzavreté predmetné zmluvy o nájme pozemkov a tiež dodatky k týmto zmluvám, v ktorých bola dohodnutá výška nájomného, jeho splatnosť a výška zmluvnej pokuty, keď vzhľadom na to, že predmetné zmluvy neboli uzavreté na dobu dlhšiu ako 10 rokov a na základe predloženého štatútu a všeobecne záväzného nariadenia č. 2/1993; podľa ktorých schváleniu mestským zastupiteľstvom hlavného mesta podlieha uzavretie nájomných zmlúv s dobou trvania nájmu viac ako na 10 rokov; dospel k záveru, že primátor Bratislavy bol oprávnený uzavrieť predmetné zmluvy o nájme pozemkov aj bez predchádzajúceho súhlasu mestského zastupiteľstva hlavného mesta Bratislavy. Súd prvého stupňa sa s námietkami odporcu týkajúcimi sa nedostatku právomoci primátora Bratislavy na uzavretie predmetných nájomných zmlúv, dostatočne vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku a odvolací súd sa stotožnil s uvedeným záverom súdu prvého stupňa, keď námietky odporcu; že bez ohľadu na znenie štatútu alebo schválených zásad hospodárenia je v zmysle § 11 zákona č. 369/1990 Zb. jedine obecné zastupiteľstvo oprávnené rozhodovať o všetkých otázkach majetku obce, pokiaľ takéto oprávnenie nie je prenesené na primátora, čo podľa jeho názoru vyplýva z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo/248/2006; posúdil ako nedôvodné. Uvedené závery sa týkajú prípadu, ak obec nemá schválené zásady hospodárenia, a preto ich nemožno aplikovať na daný prípad, v ktorom mestské zastupiteľstvo hlavného mesta v štatúte a všeobecnom záväznom nariadení č. 2/1993 schválilo zásady hospodárenia s majetkom obce v súvislosti s nájmom tak, že schváleniu zastupiteľstvom podlieha uzavretie zmlúv o nájme s dohodnutou dobou nájmu dlhšou ako 10 rokov, z čoho vyplýva, že uzavretie zmluvy o nájme na dobu kratšiu nepodlieha schváleniu zastupiteľstvom, pričom pri posudzovaní dohodnutej dĺžky nájmu podľa názoru odvolacieho súdu nemožno prihliadať na prípadnú možnosť predĺženia nájmu v zmysle § 676 Obč. zákonníka, ale rozhodujúca je dĺžka nájmu, na ktorú sa nájom uzatvára. Odvolací súd preto posúdil námietky odporcu v tomto smere ako neopodstatnené. Rovnako nenáležitá je argumentáciu odporcu, že vzhľadom na výšku sumy nájomného ide o najdôležitejšie právne úkony týkajúce sa majetku mesta, ktoré by si vyžadovali predchádzajúci súhlas mestského zastupiteľstva k uzatvoreniu nájomnej zmluvy primátorom. Medzi účastníkmi konania nebola sporná dohodnutá výška nájomného, jeho splatnosť a omeškanie odporcu s platením nájomného. Správne preto súd prvého stupňa dospel k záveru, že v dôsledku omeškania odporcu s platením nájomného, vzniklo navrhovateľovi právo na zaplatenie zákonného úroku z omeškania a aj na zaplatenie zmluvnej pokuty v dohodnutej výške, keď aj podľa názoru odvolacieho súdu bola v danom prípade dodržaná zákonom stanovená písomná forma dojednania zmluvnej pokuty v súlade s ust. § 544 ods. 2 Obč. zákonníka, a to aj za omeškanie s platením nájomného za obdobie trvania nájomného vzťahu medzi účastníkmi na základe obnovenia pôvodnej nájomnej zmluvy v zmysle § 676 ods. 2 Obč. zákonníka, keď v zmysle uvedeného ustanovenia sa nájomná zmluva obnovuje za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne, a správne súd prvého stupňa dospel k záveru, že k obnoveniu nájmu dochádza so všetkými identickými podmienkami dohodnutými v pôvodnej nájomnej zmluve, a teda nielen týkajúcich sa predmetu nájmu, výšky nájomného, splatnosti nájmu a pod., ale aj podmienky dohodnutej zmluvnej pokuty. Odvolací súd má za to, že ust. § 676 ods. 2 Obč. zák. je špeciálne vo vzťahu k všeobecnému ust. § 544 ods. 2 Obč. zák. obligatórne upravujúceho písomné dojednanie zmluvnej pokuty, a jeho použitie má v danom prípade prednosť na posúdenie platnosti dojednania zmluvnej pokuty v obnovenej nájomnej zmluve. Pri posudzovaní dohodnutej výšky zmluvnej pokuty z hľadiska rozporu s dobrými mravmi, súd prvého stupňa správne prihliadol na povinnosť odporcu, zabezpečovanú touto zmluvnou pokutou, ako aj na zníženie výšky dohodnutej zmluvnej pokuty z pôvodne dohodnutej výšky 0,5 % denne dodatkami zo dňa 05.05.1999 na výšku 0,15 % denne a správne dospel k záveru, že výška zmluvnej pokuty výrazne znížená oproti pôvodne dojednanej zmluvnej pokute neodporuje dobrým mravom. Správne preto súd prvého stupňa priznal navrhovateľovi na základe zmluvy o nájme č. 088800359700 úroky z omeškania vo výške 17,6 % ročne za omeškanie od 29.01.2002 do 10.09.2004 v sume 9.778,17 eur, ktorá medzi účastníkmi nebola sporná, a zmluvnú pokutu vo výške 0,15 % denne za obdobie od 29.01.2002 do 10.09.2004 v sume 30.417,92 eur, ktorá taktiež medzi účastníkmi nebola sporná a na základe zmluvy o nájme pozemku č. 088800349700 správne priznal navrhovateľovi úroky z omeškania v výške 15,5 % ročne za obdobie od 29.01.2002 do 27.06.2002 v sume 508,67 eur, ktorá suma medzi účastníkmi nebola sporná a zmluvnú pokutu vo výške 0,15% denne za obdobie od 29.01.2002 do 31.03.2002 v sume 740,98 eur, ktorá suma taktiež nebola medzi účastníkmi sporná. Rozpor s dobrými mravmi v tomto smere nezakladá ani skutočnosť obnovenia nájomnej zmluvy na základe zákonnej fikcie a odvolací súd rovnako nezistil ani dôvod na moderovanie výšky zmluvnej pokuty, a to ani vzhľadom na výšku celkovej sankcie za omeškanie 72%, t.j. zmluvná pokuta 0,15% denne + úrok z omeškania 17,6% ročne. Nesprávne však súd prvého stupňa posúdil právo navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty na základe zmluvy č. 088800349700 za omeškanie odporcu s platením nájomného v období po ukončení nájomnej zmluvy, t.j. za obdobie od 31.03.2002 do 27.06.2002, keď v tejto časti návrh navrhovateľa zamietol vzhľadom na ukončenie nájmu ku dňu 31.03.2002. Nesporné je, že odporca bol v omeškaní s platením nájomného aj po ukončení nájmu, a to až do 27.06.2002, v dôsledku čoho je povinný zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu za obdobie omeškania s platením nájomného do 27.06.2002, keď na právo navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty nemá vplyv ukončenie nájomného vzťahu, ale rozhodujúce je porušenie zmluvnej povinnosti odporcom, a teda omeškanie odporcu s platením nájomného. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľovi vzniklo právo aj na zaplatenie zmluvnej pokuty za obdobie od 31.03.2002 do 27.06.2002 v sume 1.055,78 eur. Odvolací súd ďalej dospel k záveru, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil započítanie pohľadávky odporcu proti navrhovateľovi v sume 3.319,39 eur (100.000,- Sk), ktoré si odporca uplatnil v konaní ako obranu. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh, prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorí z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu, zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. Podľa § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná. Započítaním vzájomných pohľadávok dochádza k zániku pohľadávky okamihom stretu pohľadávok spôsobilých na započítanie, pričom k stretu pohľadávok dochádza okamihom splatnosti neskoršie splatnej pohľadávky. V prejednávanej veci si odporca na pojednávaní dňa 05.11.2008 uplatnil na započítanie svoju pohľadávku voči navrhovateľovi v sume 3.319,39 eur (100.000,- Sk) titulom vydania bezdôvodného obohatenia, keď túto sumu uhradil navrhovateľovi dňa 06.08.2004 na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 06.05.2003 č.k. 30C 7/01-79, ktorý bol rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 8Co 399/2004-110, doručeným odporcovi dňa 20.12.2005, zmenený tak, že návrh bol zamietnutý. Splatnosť pohľadávky vzniknutej titulom bezdôvodného obohatenia nie je stanovená zákonnou úpravou, a preto čas plnenia je v prípade takejto pohľadávky viazaný na výzvu veriteľa podľa § 563 Občianskeho zákonníka, a preto až výzvou veriteľa na plnenie sa dlh stáva splatným a dlžník je povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Nesprávne preto súd prvého stupňa v prejednávanej veci dospel k záveru, že k stretu pohľadávky odporcu proti navrhovateľovi s pohľadávkou navrhovateľa uplatnenou v tomto konaní došlo dňa 20.12.2005, ktorým dňom bol odporcovi doručený rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 8Co 399/04-109, keď doručením tohto rozsudku sa odporca len dozvedel o bezdôvodnom obohatení navrhovateľa na jeho úkor, avšak k stretu pohľadávok dochádza až okamihom splatnosti neskoršie splatnej pohľadávky. Odporca však vyzval navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia až v rámci obrany námietkou započítania na pojednávaní dňa 05.11.2008, na základe tejto výzvy odporcu bol navrhovateľ povinný splniť svoj dlh dňom nasledujúcim, t.j. dňom 06.11.2008 a až týmto dňom mohlo dôjsť k stretu vzájomných pohľadávok účastníkov. V tomto smere sa odvolací súd stotožnil s námietkami navrhovateľa uvedenými v jeho odvolaní a taktiež s námietkou, že v čase stretu týchto pohľadávok už bola pohľadávka odporcu proti nemu premlčaná, keď pre začiatok plynutia premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka rozhodujúci okamih splatnosti pohľadávky, ale okamih, kedy sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Vzhľadom na to, že z ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že posúdenie premlčania pohľadávky vzniknutej titulom bezdôvodného obohatenia nezávisí od okamihu splatnosti pohľadávky, môže dôjsť k premlčaniu tejto pohľadávky z bezdôvodného obohatenia aj skôr, než sa stane splatnou (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 28Cdo 2202/2012, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 28Cdo 75/2009). Keďže navrhovateľ sa o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane navrhovateľa na jeho úkor dozvedel doručením rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 8Co 399/04-110 dňa 20.12.2005, mohol si právo na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatniť proti navrhovateľovi na súde v zákonom stanovenej dvojročnej premlčacej dobe, t.j. do 20.12.2007, a teda v čase uplatnenia tejto pohľadávky odporcu proti navrhovateľovi na pojednávaní dňa 05.11.2008 bola už pohľadávka odporcu premlčaná. Vzhľadom na to nebolo možné túto pohľadávku odporcu proti navrhovateľovi započítať, a nesprávne preto súd prvého stupňa rozhodol, keď s prihliadnutím na započítanie predmetnej pohľadávky odporcom proti pohľadávke navrhovateľa, zamietol návrh navrhovateľa v časti 3.319,39 eur. Pokiaľ odporca vo svojom odvolaní namietal premlčanie navrhovateľom uplatnených nárokov z dôvodu, že zmenou návrhu si navrhovateľ uplatnil iné nároky než pôvodnou žalobou, a nešlo preto podľa jeho názoru o zmenu návrhu ale o nový návrh, odvolací súd posúdil tieto námietky ako nedôvodné vzhľadom na to, že navrhovateľ v konaní zohľadnil odporcom vznesenú námietku premlčania a z toho dôvodu si právo na úroky z omeškania a aj na zmluvnú pokutu uplatnil až odo dňa 29.01.2002, a to s prihliadnutím na to, že k zmene návrhu došlo dňa 28.01.2005. Právo na zaplatenie úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty za deň 29.01.2002 si navrhovateľ mohol uplatniť po prvý raz nasledujúci deň 30.01.2002, od ktorého začala plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka, počas ktorej si navrhovateľ svoje nároky proti odporcovi riadne uplatnil zmenou návrhu dňa 28.01.2005, keď koniec všeobecnej trojročnej premlčacej doby uplynul dňa 30.01.2005. Skutočnosť, či zmenou návrhu dňa 28.01.2005 navrhovateľ zmenil pôvodne uplatnené nároky, alebo išlo o iné nároky, a teda nový návrh, je irelevantná vzhľadom na uplatnenie nárokov navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania za obdobie od 29.01.2002 v zákonom stanovenej premlčacej dobe. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 4.375,17 eur a vo zvyšnej napadnutej časti vo veci samej rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 2 v spojení s ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a § 146 ods. 2 vety prvej O.s.p., keď z celkovo uplatnenej sumy 69.680,94 eur mal navrhovateľ úspech v časti 42.501,51 eur a odporcovi vznikol nárok na náhradu trov konania v časti o 27.179,42 eur, v ktorej navrhovateľ zobral návrh späť vzhľadom na odporcom vznesenú námietku premlčania, čím z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania v tejto časti. Po odpočítaní úspechu odporcu v rozsahu 39 % od úspechu navrhovateľa v rozsahu 61 %, má navrhovateľ právo na náhradu trov konania v rozsahu 22 %. Navrhovateľovi vznikli trovy konania zaplatením súdnych poplatkov, a to za návrh v sume 6.638,78 eur (200.000,- Sk) a za odvolanie v sume 4.073,- eur. Navrhovateľ si náhradu trov konania uplatnil v súlade s § 151 ods. 1 O.s.p., ale trovy nevyčíslil, preto mu odvolací súd priznal podľa § 151 ods. 2 O.s.p. náhradu trov vyplývajúcich zo spisu v celkovej sume 10.711,78 eur v rozsahu 22%, t.j. v sume 2.356,59 eur. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.