Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3S/252/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201946 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1011201946.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD. v právnej veci žalobcu: MAC TV s.r.o., Brečtanova 1, 831 01 Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária Bugala - Ďurček s.r.o., Drotárska cesta 102, 811 02 Bratislava, proti žalovanej: Rada pre vysielanie a retransmisiu Slovenskej republiky, Dobrovičova 8, P.O.Box 155, 810 00 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. RL/86/2011 zo dňa 13.09.2011, takto r o z h o d o l : Žaloba sa z a m i e t a . Žalobcovi a žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie pred orgánom verejnej správy Dňa 22.06.2011 bolo žalobcovi doručené oznámenie o začatí správneho konania na základe čoho sa začalo správne konanie č. 363-PLO/O-3476/2011 a prílohu tohto oznámenia tvoril prepis/popis skutkového stavu a to záznam vysielania programu „Kapor na torte“ zo dňa 19.03.2001 o cca 13 hodine 6 minúte. Rada vo veci rozhodla a uložila žalobcovi sankciu upozornenie na porušenie zákona rozhodnutím č. RL/86/2011 zo dňa 13.09.2011. Podľa Rady žalobca porušil povinnosť ustanovenú v § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. tým, že v rámci programovej služby Joj odvysielal dňa 19.03.2011 o cca 13,06 hod. program Kapor na torte, ktorý počas časového úseku od 13,06 do 13,36 hod., ktorý zodpovedá prvému 30-minútovému časovému úseku trvania predmetného programu, 2x prerušil zaradením reklamného bloku a to o cca 13,17 hod. a o cca 13,35 hod., za čo mu rada uložila podľa ust. § 64 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. sankciu upozornenie na porušenie zákona. Proti tomuto rozhodnutiu nebolo možné podať opravný prostriedok a preto žalobca podal v zmysle § 247 a nasl. O.s.p. žalobu. II. Žalobné dôvody Včas podanou žalobou na tunajšom súde dňa 14.12.2011 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovanej č. RL/86//2011 zo dňa 13.09.2011, ktorým mu bola uložená sankcia upozornenie na porušenie zákona podľa ust. § 64 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. za porušenie povinnosti ustanovenej v § 35 ods. 3 uvedeného zákona tým, že v rámci programovej služby Joj odvysielal dňa 19.03.2011 o cca 13,06 hod. program Kapor na torte, ktorý počas časového úseku od 13,06 hod. do 13,36 hod., ktorý zodpovedá prvému 30-minútovému časovému úseku trvania predmetného programu, 2x prerušil zaradením reklamného bloku a to o cca 13,07 hod. a cca 13,35 hod. Žalobca považuje toto rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca má za to, že prepis/popis skutkového stavu, ktorý bol v konaní, predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia dôkazom absolútne nekorešponduje s výrokom napadnutého rozhodnutia a to nielen v časti časových úsekov, ale aj v počte prerušení vysielania a ich trvaní. Nezrozumiteľnosť znamená nezrozumiteľnosť jazykovú aj logickú, keď z rozhodnutia nie je zrejmé, či a aké dôkazy správny orgán vykonal, nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že rozhodnutie neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli správny orgán k rozhodnutiu. Má za to, že výrok napadnutého rozhodnutia nemá oporu v odôvodnení, ktoré je rozporné s výrokom napadnutého rozhodnutia. Nesprávne právne posúdenie žalobca vidí v tom, že žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vykladá ustanovenie § 35 ods. 3 zákona tak, že určuje koľko reklamných prerušení možno zaradiť počas vysielania audiovizuálneho diela. Následne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ozrejmila princíp posudzovania dĺžky programu podľa tzv. hrubého času, čo znamená, že trvanie programu sa posudzuje vrátane reklamných prerušení. Spôsob akým žalovaná vyhodnotila počet prerušení na program s uvedenými výnimkami pre určité typy programov, je v rozpore s právnou úpravou platnou a účinnou od 15.12.2009. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaná uviedla dôvody, na základe ktorých rozhodla o naplnení skutkovej podstaty porušenia povinnosti podľa § 35 ods. 3 zákona o vysielaní. Podľa výkladu znenia zákonného ustanovenia vykonaného žalovanou je možné odvysielať jedno reklamné prerušenie počas každých 30 minút vysielaného programu. Na základe tohto výkladu, ktorý je zjavným pokusom o návrat k právnej úprave povinností vysielateľa v zmysle znenia zákona pred 15.12.2009 teda pred implementáciou Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/65/ES z 11. decembra 2007 dospela žalovaná k záveru, že žalobca porušil ustanovenie § 35 ods. 3 zákona o vysielaní tým, že mal počas 30-minútového časového úseku 2x prerušiť vysielaný program zaradením reklamného bloku. Zákonná úprava umožňujúca vysielateľovi umiestňovať prerušenie programov bez ohľadu na časový odstup medzi jednotlivými prerušeniami je práve výsledkom novely zákona o vysielaní č. 498/2009 Z.z. Spomínaná novelizácia zákona o vysielaní je výsledkom implementácie Smernice a v prípade prerušovania programov konkrétne čl. 10 ods. 2 Smernice. Na implementácii sa intenzívne podieľala i žalovaná, ktorej výklad dotknutých ustanovení zákona o vysielaní bol donedávna jednoznačný a aprobovaný v zmienenej práci na implementácii Smernice. Na základe uvedených skutočností žalobca žiada, aby súd zrušil rozhodnutie žalovanej a vec jej vrátil na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovaného Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 23.04.2012 uviedol, že predmetnú sankciu žalobcovi uložila za nadmerný počet reklamných prerušení v čase od 13,06 hod. do 13,36 hod., ktorý zodpovedá prvému 30-minútovému časovému úseku trvania predmetného programu a teda nie za nadmerný počet porušení v rámci vysielaného programu, ako to uvádza žalobca. Uvedené vyplýva zo znenia napadnutého rozhodnutia ako aj z výrokovej časti a z jeho odôvodnenia. Žalovaná zaslala žalobcovi oznámenie o začatí správneho konania, prílohu tvoril prepis/popis skutkového stavu. Žalobcovi bola ďalej doručená výzva na vyjadrenie sa k podkladom pre rozhodnutie, pričom v oboch týchto dokumentoch bol ako jeden z podkladov pre rozhodnutie vo veci identifikovaný prepis/popis skutkového stavu a v oznámení o začatí bol dokonca označený ako príloha. Vzhľadom na tieto uvedené skutočnosti žalobcova námietka, že nemal možnosť oboznámiť sa s jedným z podkladov pre rozhodnutie vo veci prepisom/popisom skutkového stavu sa javí ako účelová. Žalovaná nesúhlasí so závermi žalobcu, že prepis/popis skutkového stavu uvedený v napadnutom rozhodnutí skutočne nekorešponduje s reálnymi vysielacími časmi samotného programu, alebo s časmi jednotlivých reklamných prerušení. Uvedenie nesprávneho prepisu/popisu skutkového stavu je dôsledkom administratívnej chyby pri vyhotovení napadnutého rozhodnutia. Žalovaná v zmysle § 47 ods. 6 zákona č. 71/1967 Zb. upovedomila žalobcu o oprave tejto chyby. Žalovaná taktiež nesúhlasí s názorom žalobcu, že nesprávne právne posúdila danú vec. Žalovaná vo svojom rozhodnutí jasne vymedzila, že z gramatického výkladu slovného spojenia jedno prerušenie na každý 30-minútový časový úsek vyplýva, že v každom jednom 30-minútovom časovom úseku môže byť zaradené len jedno reklamné prerušenie. Takýto výklad je účelom ustanovenia § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. t.j. zabezpečiť celistvosť programu a chrániť tak spotrebiteľa pred príliš frekventovaným prerušovaním programu, ktoré by pôsobilo rušivo. Žalobca síce uvádza, že takýto výklad je v rozpore s účinnou právnou úpravou, svoje tvrdenie však nepodložil žiadnymi argumentmi. Povinnosť zaradiť v rámci jedného 30-minútového vysielacieho bloku programu iba jedno reklamné prerušenie taktiež v žiadnom prípade nemožno považovať za zavádzanie prísnejšej povinnosti a teda výklad, ktorý by bol v rozpore s uvoľňovaním trhu s mediálnou komerčnou komunikáciou ako to uvádza žalobca. Súčasné znenie § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. umožňuje účastníkovi konania zaradiť vyšší počet reklamných prerušení z dôvodu zníženia základu pre výpočet povolených reklamných prerušení zo 45 minút na 30 minút. Súčasné znenie zákona č. 308/2000 Z.z. taktiež umožňuje účastníkovi konania zaradiť dve reklamné prerušenia takmer bezprostredne vedľa seba v prípade zaradenia reklamného prerušenia tesne pred koncom pol hodinového úseku a následne tesne po začiatku nového pol hodinového úseku, čo v minulosti nebolo možné z dôvodu, že medzi jednotlivými reklamnými prerušeniami muselo uplynúť minimálne 20-minút. Zaradiť vždy iba jedno reklamné prerušenie v rámci príslušného 30-minútového časového úseku je teda jediné obmedzenie, ktoré zostáva v platnosti, pričom toto obmedzenie je jednoznačne odôvodnené ochranou záujmov spotrebiteľa diváka a je teda v plnom súlade s logickým teleologickým ako aj gramatickým výkladom daného ustanovenia. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti je žalovaná presvedčená, že ako príslušný správny orgán v dostatočnej miere zistila skutkový stav veci, na ktoré správne aplikovala relevantné ustanovenie zákona. Má za to, že rozhodnutie má všetky náležitosti ustanovené v § 47 Správneho poriadku a preto žiada, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. IV. Právny názor konajúceho súdu K 01.07.2016 boli prijaté tri samostatné kódexy a to Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok a Správny súdny poriadok. Podľa prechodných ustanovení § 491 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, ak nie je ďalej ustanovené inak platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti O.s.p. predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd rozhodol danú vec už podľa Súdneho správneho poriadku § 177 ods. 1 SSP ako správnu žalobu. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10 SSP) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo v súlade so zákonom. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánu verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánu verejnej správy. Podľa § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii v znení neskorších zmien a doplnkov pri vysielaní spravodajského programu alebo audio vizuálneho diela, okrem seriálu, sérií, dokumentárneho filmu, programu pre maloletých a bohoslužieb, sa povoľuje jedno prerušenie zaradením reklamy alebo telenákupu na každý 30-minútový časový úsek a to aj v prípade, ak plánované trvanie tohto spravodajského programu alebo audio vizuálneho diela nepresahuje 30 minút; pri vysielaní seriálu, série a dokumentárneho filmu sa povoľuje prerušenie zaradením reklamy alebo telenákupu bez ohľadu na ich trvanie. Podľa čl. 20 ods. 1 Smernice č. 2010/13/EÚ o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audio vizuálnych mediálnych služieb, členské štáty zabezpečia, aby pri zaraďovaní televíznej reklamy alebo telenákupu do programov nebola pri zohľadnení prirodzených prestávok, dĺžky a povahy daného programu narušená integrita programov a neboli dotknuté práva držiteľov práv. Podľa článku 20 ods. 2 Smernice č. 2010/13/EÚ vysielanie filmov vyrobených pre televíziu (okrem viac dielnych sérií, seriálov a dokumentárnych programov), kinematografických diel a spravodajských programov možno prerušovať televíznou reklamou alebo telenákupom jeden krát za každé plánované obdobie v dĺžke najmenej 30-minút. Vysielanie detských programov možno prerušovať televíznou reklamou alebo telenákupom jeden krát za každé plánované obdobie k dĺžke najmenej 30-minút v prípade, že plánovaná dĺžka trvania tohto programu je viac ako 30-minút. Počas bohoslužieb nie je možné zaraďovať do vysielania televíznu reklamu ani telenákup. Podľa § 64 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi Rada ukladá tieto sankcie: a/ upozornenie na porušenie zákona, b/ odvysielanie oznamu o porušení zákona, c/ posudzovanie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho časti, d/ pokutu, e/ odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti. Úlohou súdu v danej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovanej č. RL/86/2011 zo dňa 13.09.2011. Konajúci súd na ústnom pojednávaní dňa 12.02.2013 prerušil konanie na neurčito s tým, že výrok rozhodnutia správneho orgánu, čo sa týka časového úseku relácie nekorešponduje s časovým úsekom uvedeným v odôvodnení rozhodnutia. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca odvolanie o ktorom rozhodol Najvyšší súd dňa 24.06.2013 a to tak, že prípisom vrátil celý spisový materiál prvostupňovému súdu s tým, že prvostupňový súd pochybil, keď uznesenie o prerušení konania vyhlásil na pojednávaní konanom dňa 12.02.2013 a nevyhotovil ho písomne. Konajúci súd toto pochybenie napravil tým, že vydal dňa 12.02.2013 písomne uznesenie o prerušení konania pod č. 3S 252/2011-43. Súd pokračoval v konaní po tom, čo žalovaná doručila súdu opravené rozhodnutie č. RL/86/2011. Čo sa týka námietky žalobcu uvedenú v žalobe, že rozhodnutie žalovanej je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, táto námietka žalobcu neobstojí. Žalovaná po prerušení konania chybu, ktorá sa stala pri písaní predmetného rozhodnutia opravila, keď bol omylom uvedený nesprávny časový úsek relácie v odôvodnení rozhodnutia žalovanej č. RL/86/2011. Čo sa týka ostatného zdôvodnenia rozhodnutia to považuje konajúci súd za dostatočne zrozumiteľné a dostatočne zdôvodnené. K námietke žalobcu týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia ustanovenia § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. zo strany žalovanej konajúci súd uvádza, že zákon č. 308/2000 Z.z. neustanovuje na účely vysielania reklamy definíciu čistého alebo hrubého časového úseku, ale stanovuje len že zaradením reklamy alebo telenákupu je možné prerušiť každý 30-minútový časový úsek. Na základe uvedeného je preto možné dospieť k záveru, že uvedené ustanovenie je potrebné vykladať spôsobom, ktorý je pre vysielateľa menej obmedzujúci. Žalobkyňa preto v tomto prípade postupovala správne ak pri posudzovaní dodržiavania povinnosti vysielateľa na prerušenie programu a zaradenie reklamy vychádzala z celkovej dĺžky trvania diela vrátane času trvania reklamných prerušení. Takýto postup je podľa názoru súdu možné akceptovať len za predpokladu, že vysielateľ dodrží zákonom stanovený časový rozsah vysielania reklamy a telenákupu. Súd poukazuje na to, že vo vzťahu k žalobcovi je výklad dotknutého ustanovenia § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. dostatočne ustálený rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu napr. rozsudok vo veci sp.zn. 6Sž/11/2013 zo dňa 19.03.2014, rozsudok Najvyššieho súdu SR pod sp.zn. 3Sž/9/2013, sp.zn. 3Sž/11/2013. Ustanovenie § 35 ods. 3 uvedeného zákona je v otázke dĺžky trvania časového úseku, ktorý je možné prerušiť reklamou alebo telenákupom úplne jednoznačné „... pri vysielaní audio vizuálneho diela sa povoľuje jedno prerušenie zaradením reklamy alebo telenákupu na každý 30-minútový časový úsek“. Z pojmu každý 30-minútový časový úsek vyplýva, že úsek je definovaný ako celok to znamená dokončený. Konajúci súd má za to, že výrok napadnutého rozhodnutia je v súlade s § 47 ods. 2 Správneho poriadku, je určitý a zrozumiteľný. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že žalovaná dostatočne zistila skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdila. Súd má za to, že napadnuté rozhodnutie žalovanej bol z pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom a nakoľko námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia žalobu v celom rozsahu podľa § 190 SSP zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP. Správny súd priznal žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak má žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobca úspech nemal, súd mu ich nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.