Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/483/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011899509 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1011899509.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobkyne: B. Š., trvale bytom E. XXX, štátna občianka SR, proti žalovanému: Správcovské bratislavské družstvo, IČO: 35 803 843, Drobného 27, Bratislava, o zaplatenie 217,97 eur s príslušenstvom a iné, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 8. júna 2011, č. k. 11C/119/1999-539, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti týkajúcej sa nepriznaných úrokov z omeškania p o t v r d z u j e. Vo zvyšnej časti sa odvolanie žalobkyne o d m i e t a. Žalovanému sa proti žalobkyni p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 217,97 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 16,5 % ročne zo sumy 43,93 eur od 22. 7. 2004 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 102,40 eur od 22. 7. 2004 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 71,63 eur od 22. 7. 2004 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Rozhodnutie o náhrade trov konania si vymienil po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 420 ods. 1, 2, 3 a § 517 ods. 1, 2 zák.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Obč. zákonník“) a vecne čiastočnou dôvodnosťou žalobného návrhu. Vychádzal pritom zo zistenia, že žalobkyňa sa stala vlastníčkou bytu č. XX na X. podlaží bytového domu na ulici Ľ.. O. XX v P. na základe Zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu uzatvorenej dňa 23. 10. 1998 s pôvodným žalovaným 1/ (SBD Bratislava IV). Správu tohto bytového domu vykonával od 1. 9. 2001 žalovaný - Správcovské bratislavské družstvo, a to podľa Zmluvy o výkone správy č. 120/2001 z 18. 7. 2001 uzatvorenej medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na ul. Ľ.. O. XX-XX v P. a žalovaným. Žalobkyňa v konaní preukázala, že ešte pred nadobudnutím vlastníctva k predmetnému bytu, ako členka družstva a nájomníčka bytu žiadala vtedajšieho prenajímateľa bytu (pôvodne žalovaného 1/) o nápravu v súvislosti s nedostatočnou výhrevnosťou radiátora v izbe jej bytu, na čo vtedajší prenajímateľ nereagoval účinným spôsobom. Uvedené mal súd prvej inštancie potvrdené aj z výpovede svedkyne Antalovej a predloženej korešpondencie žalobkyne so žalovaným 1/. O zabezpečenie opravy radiátora žiadala žalobkyňa nového správcu - žalovaného aj potom, ako sa stala vlastníčkou tohto bytu, čo vyplynulo z výpovede svedkyne Q., ako aj z listiny predloženej samotným žalovaným zo dňa 3. 6. 2003. Vykonaným dokazovaním však bolo preukázané, že oprava radiátora bola vykonaná až na základe v poradí štvrtej objednávky danej zástupkyňou vlastníkov bytov S.. Q. dňa 20. 9. 2003 a od jej zabezpečenia hrial radiátor riadne. Zo znaleckého dokazovania pritom vyplynulo, že na 99 % bola chyba v radiátore, ale do vykurovacej sústavy nemohla žalobkyňa sama zasahovať. Nárok uplatnený titulom ujmy spôsobenej žalobkyni riadnym neplnením si povinností žalovaného vyplývajúcich mu zo zmluvy o výkone správy, keď žalobkyňa platila vyúčtovania, zatiaľ čo teplo jej nebolo riadne dodané, tak súd prvej inštancie vyhodnotil ako dôvodný. Prisvedčil žalobkyni, že v dôsledku konania, resp. nekonania žalovaného jej vznikla škoda vo výške 6.566,50 Sk ako súčet polovičných nákladov za dodávku tepla v rokoch 2001-2003, o ktorej sa dozvedela po doručení jednotlivých vyúčtovaní. Výšku škody súd prvej inštancie ustálil s poukazom na ust. § 136 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) podľa voľnej úvahy, majúc za to, že túto by bolo možné určiť len s nepomernými ťažkosťami, ktoré sú dané neprimeranými nákladmi hrubo nezodpovedajúcimi výške uplatneného nároku na zisťovanie okolností rozhodujúcich pre výpočet výšky nároku. Vychádzal pritom zo skutočnosti, že išlo o jednoizbový byt, kde radiátor v izbe, ktorý bol väčší ako v kuchyni, nehrial a nedodával teplo do izby a uvedený stav pretrvával počas celej vykurovacej doby v označenom období. Porušenie právnej povinnosti žalovaného súd prvej inštancie videl v porušení čl. III bod 1 písm. b/ Zmluvy o výkone správy, z ktorého vyplýva povinnosť správcu vykonať správu domu s maximálnou odbornou starostlivosťou v zmysle tejto zmluvy a platných predpisov tak, aby bol zabezpečený nerušený výkon vlastníckych a užívacích práv k bytom a nebytovým priestorom v dome. Žalovaný tak podľa súdu prvej inštancie nekonal, keď minimálne od 30. 8. 2001 mal vedomosť o písomných žiadostiach žalobkyne o riešenie situácie s výhrevnosťou radiátora v izbe v jej byte, o namietaní nedostatočnej teploty v byte a reklamáciách žalobkyne s tým spojených. Uvedený stav však s primeranou pozornosťou neriešil, nevyužil dostupné prostriedky, napr. odborné meranie teploty, výhrevnosti, opakované zisťovanie stavu v priebehu rokov 2001- 2003. Naopak ,žalovaný nevenoval žiadostiam žalobkyne náležitú pozornosť a uspokojil sa s tým, že žalobkyňa ho podľa jeho názoru výslovne o meranie výhrevnosti radiátora a teploty v byte nežiadala, a tieto si podľa neho mala zabezpečiť sama. Aj napriek tomu, že žalovaný vykonával správu predmetného bytového domu od 1. 9. 2001, k vykonaniu nápravy, ktorá pritom netrvala viac ako mesiac, pristúpil až v roku 2003. Súd prvej inštancie pritom neprihliadol na obranu žalovaného, že žalobkyňa s ním dostatočne nespolupracovala a opakovane zmarila činnosť jeho technika v byte, považujúc ju za nepreukázanú. Žalobkyni tak nepričítal spoluzavinenie na vzniku škody a rovnako v danom prípade nezistil ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre zníženie náhrady škody. Uplatnené úroky z omeškania žalobkyni súd prvej inštancie priznal podľa § 517 ods. 1, 2 Obč. zák. v spojení s nar. vlády č. 87/1995 Z.z. až od dňa nasledujúceho po doručení ustáleného návrhu žalovanému nakoľko žalobkyňa v konaní nepreukázala, že by žalovaného pred týmto dňom vyzvala na úhradu uvedených súm. Ako nedôvodný zamietol súd prvej inštancie žalovaný nárok aj v časti o zaplatenie 206 Sk,- titulom žalovaným účtovaného penále podľa ustanovení zmluvy o výkone správy dôvodiac tým, že žalobkyňa predmetnú sumu žalovanému nezaplatila, a preto si jej náhradu nemôže uplatňovať titulom zodpovednosti za škodu. 3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ust. § 150 O.s.p. tak, že o ich náhrade bude rozhodnuté po právoplatnom skončení veci samej. 4. Proti tomuto rozsudku, v časti nepriznaného úroku z omeškania a nároku na zaplatenie súm 975,- Sk a 316,- Sk, podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá navrhla rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť tak, že jej budú priznané úroky z omeškania za celé ňou označené obdobie a rovnako suma 975,- Sk a 316,- Sk s príslušenstvom, tak ako požadovala v žalobnom návrhu. Poukázala na nečinnosť konajúceho súdu, ktorý od roku 1999 riadne vo veci nekonal, čo konštatoval aj Ústavný súd SR vo svojom náleze a z uvedeného dôvodu neboli jej podania doručované žalovanému včas. Z listinných dôkazov založených v súdnom spise je podľa žalobkyne tiež preukázané, že žalovaný účelovo tvrdil, že nedostal žalobný návrh podávaný ešte v roku 2002 po zistení skutočností, ktoré sa zmenili za obdobie nečinnosti súdu. Žalovaný sa tiež riadne nedostavoval na pojednávania súdu, pričom dňa 29. 5. 2003 ju po otázke, kedy jej budú vrátené preplatky a dotácia od štátu, fyzicky napadol (S.. Č.). O podanej žalobe mali podľa žalobkyne vedomosť aj pracovníčky žalovaného, a preto podľa nej neobstojí priznanie úrokov z omeškania u všetkých položiek rovnako až od 21. 7. 2004 s odôvodnením, že až vtedy bol žalovanému doručený ustálený návrh. Žalobkyňa v tejto súvislosti tiež zdôraznila, že je jej právom meniť a upresňovať návrh počas konania. Za nedôvodné označila aj nepriznanie sumy 975,- Sk ako preplatku, ktorý jej žiadnym zo žalovaných nikdy nebol zarátaný a rovnako sumy 316,- Sk ako dotácie poskytnutej štátom za teplo. Súdu prvej inštancie vytkla, že sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, že žiaden zo žalovaných jej aj napriek opakovaným žiadostiam predmetné sumy ani na účet a ani poštou nevrátil. 5. Žalovaný sa k podanému odvolaniu v súdom stanovenej lehote písomne nevyjadril. 6. Podľa § 470 ods. 1 č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok („ďalej len „C.s.p.“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 Cs.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 7. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žalovaného nároku, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite a dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.). 8. V prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30. 6. 2016. O odvolaní žalobkyne rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák. č. 160/2015 Z.z., viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) a viazaný odvolacími dôvodmi uvedenými v odvolaní žalobkyne (§ 380 C.s.p.). 9. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 C.s.p.), sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.) s odôvodnením odvolaním napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu, v ktorom dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky, majúce pri rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam, pričom sa v rozhodnutí vyporiadal i s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie (§ 387 ods.2, 3 C.s.p.). 10. V súvislosti s podaným opravným prostriedkom žalobkyne odvolací súd uvádza, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním v zmysle § 379 veta prvá a 380 ods.1 C.s.p., podľa ktorých je odvolací súd viazaný rozsahom a odvolacími dôvodmi, ktoré zahrňujú v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti preskúmaval len v rozsahu odvolacích dôvodov žalobkyne, obsiahnutých v podanom odvolaní. 11. Podľa § 150 ods. 1 C.s.p. strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. 12. V prejednávanej veci odvolací súd z obsahu súdneho spisu zistil, že žalobkyňa sa v zmysle poslednej v konaní pripustenej zmeny žalobného petitu, domáhala voči žalovanému 1/ (Stavebné bytové družstvo Bratislava IV, Polianky, Bratislava) titulom nedodanej tepelnej energie za r. 1996 - 2001 zaplatenia sumy 10.182,- Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % ročne zo sumy 1540,- Sk od 1. 6. 1997 do zaplatenia, vo výške 17,6 % ročne zo sumy 1.434,- Sk od 1. 6. 1998 do zaplatenia, vo výške 17,6 % ročne zo sumy 1.402,- Sk od 1. 6. 1999 do zaplatenia, vo výške 17,6 % ročne zo sumy 1.968,- Sk od 1. 6. 2000 do zaplatenia, vo výške 17,6 % ročne zo sumy 2.215,- Sk od 1. 6. 2001 do zaplatenia, vo výške 16,5 % ročne zo sumy 1.623,- Sk od 1. 6. 2002 do zaplatenia; titulom vrátenia zálohy na termostatické bytové ventily zaplatenia sumy 2.000,- Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % ročne zo sumy 1.200,- Sk od 1. 6. 2001 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 16,5 % ročne zo sumy 800,- Sk od 1. 6. 2002 do zaplatenia; titulom vrátenia straty z hospodárenia za r. 1997 a 1998 zaplatenia sumy 316,- Sk s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 316,- Sk od 1. 4 2003 do zaplatenia; titulom preplatku z ročného vyúčtovania za rok 2001 zaplatenia sumy 975,- Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 16,5 % ročne zo sumy 975,- Sk od 1. 6. 2002 do zaplatenia. Voči žalovanému 2/ si žalobkyňa uplatňovala titulom nedodanej tepelnej energie v rokoch 2001- 2003 zaplatenia sumy 6.566,50 Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 16,5 % ročne zo sumy 1.323,- 50 Sk od 1. 6. 2002 do zaplatenia, vo výške 13 % ročne zo sumy 3.085,- Sk od 1. 6. 2003 do zaplatenia, vo výške 13 % ročne zo sumy 2.158,- Sk od 1. 6. 2004 do zaplatenia; titulom neoprávnene účtovaného penále zaplatenia sumy 206,- Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne od 1. 6. 2004 do zaplatenia; titulom vrátenia zálohy na termostatické bytové ventily zaplatenia sumy 1.600,- Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 16,5 % ročne zo sumy 400,- Sk od 1. 6. 2002 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 1.200,- Sk od 1. 6. 2003 do zaplatenia. Zároveň žalobkyňa žiadala, že v prípade, ak by sa nepreukázala povinnosť žalovaného 1/ vrátiť časť sumy za nedodané teplo v období od 1. 1. 2000 do 31. 8. 2001, aby na jej úhradu zaviazal žalovaného 2/. Súd prvej inštancie čiastočným rozsudkom zo dňa 2. novembra 2006, č. k. 11C/119/1999-305 konanie v časti o uloženie povinnosti žalovanému 1/ učiniť nápravu uvedením radiátora do plne funkčného stavu zastavil a žalovanému 1/ uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 770,- Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalovanej istiny voči žalovanému 1/ súd žalobu zamietol, a to aj v časti uplatneného nároku na zaplatenie súm 2.000,- Sk, 316,- Sk a 975,- Sk s príslušenstvom. Vo vzťahu k žalovanému 2/ súd prvej inštancie čiastočným rozsudkom zamietol návrh na zaplatenie sumy 1.600,- Sk. V dôsledku sporovými stranami nepodaného odvolania predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť po uplynutí odvolacej lehoty dňa 12. 1. 2007 s tým, že v konečnom rozhodnutí mal súd prvej inštancie rozhodovať o nároku žalobkyne na zaplatenie príslušenstva zo žalovanej istiny voči žalovanému 1/, nároku na zaplatenie sumy za dodané teplo za obdobie od 1. 1. 2000 do 31. 8. 2001 voči žalovanému 2/, nároku na zaplatenie sumy 6.566,50 Sk s príslušenstvom a sumy 206,- Sk s príslušenstvom voči žalovanému 2/. 13. Rozsudkom vo veci samej zo dňa 22. októbra 2008, č. k. 11C/119/1999-460 súd prvej inštancie žalovanému 1/ uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku úrok z omeškania vo výške 17,6 % ročne zo sumy 770,- Sk od 1. 6. 1997 do 16. 7. 2007. Súčasne predmetným rozsudkom zamietol žalobu žalobkyne o uloženie povinnosti žalovanému 2/, zaplatiť jej sumu 6.566,50 Sk s príslušenstvom, sumu 206,- Sk s príslušenstvom a žalobu zamietol aj vo zvyšnej časti peňažného nároku uplatneného voči žalovanému 2/. V zamietajúcej časti odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že žalovaný 1/ si v období do 31. 8. 2001 a žalovaný 2/ v období od 1. 9. 2001 riadne plnili povinnosť zabezpečovať podľa zmluvy o výkone správy dodávku tepla do bytu žalobkyne, o čom svedčila aj funkčnosť radiátora v kuchyni a bolo povinnosťou žalobkyne ako vlastníčky bytu si na svoje náklady udržiavať byt v stave spôsobilom na užívanie a zabezpečovať jeho opravu a údržbu. Neprihliadol na tvrdenia žalobkyne, podľa ktorej oprava radiátora v jej byte, ako aj v byte iných vlastníkov mala byť hradená z fondu opráv, a že ona sama nemohla zasahovať do vykurovacej sústavy v bytovom dome, a to aj s poukazom na skutočnosť, že čerpanie prostriedkov z fondu opráv bolo upravené v zmluve o výkone správy, resp. že správca bol v tomto smere viazaný rozhodnutím vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Nepotvrdený ostal aj názor žalobkyne, ktorá za príčinu nedostatočného vykurovania označila nevyregulovanosť vykurovacej sústavy. Nárok na zaplatenie penále vo výške 206,- Sk vyhodnotil súd prvej inštancie za nepreukázaný, keď samotná žalobkyňa v konaní uviedla, že predmetnú sumu žalovanému 2/ nikdy neuhradila. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 19. 10. 2010, č. k. 14Co/150/2009-496 v napadnutej zamietajúcej časti predmetný rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu v tejto časti vrátil na ďalšie konanie. Súdu prvej inštancie vytkol nepreskúmateľnosť napadnutej časti súdneho rozhodnutia, nakoľko z neho nevyplývalo, z čoho pozostávala žalovaná suma 6.566,50 Sk, nebolo z neho tiež zistiteľné, či žalobkyňa žiadala S.. Q.Ú. (zástupkyňu vlastníkov bytov) o odsúhlasenie opravy radiátora z fondu opráv a ak áno, či bolo o tom rozhodnuté. Súd prvej inštancie tiež podľa neho nedostatočne skúmal, či je pravdivé tvrdenie žalovaného 2/, že mu žalobkyňa neumožnila vstup do bytu za účelom merania teploty a funkčnosti radiátora. Z listu S.. Q. zo dňa 14. 8. 2003 zasielaného žalobkyni (listinný dôkaz založený na č. l. 274) bolo pritom zrejmé, že dala 4. objednávku na opravu radiátora s tým, že ju vykoná firma Alex. Rovnako znalec S.. E. X. v znaleckom posudku č. 5/2007 zo dňa 5. 9. 2007 (č. l. 355) uviedol, že až neskôr na základe objednávky zástupcu vlastníkov bytov Ľ.. O. XX-XX vykonala firma Alex dňa 17. 9. 2003 opravu pozostávajúcu z demontáže radiátora, jeho prepláchnutia, vyčistenia a výmeny regulačného ventilu. Od nasledujúceho dňa bolo vykurovanie v byte žalobkyne po dlhých rokoch v poriadku. Z uvedených listinných dôkazov tak vyplynulo, že konečná oprava bola realizovaná na základe objednávky zástupcu vlastníkov v bytovom dome, nebolo však preverené, či vykonaná oprava bola hradená z fondu opráv. Odvolací súd vyslovil právny názor, že v prípade, ak bola uhradená z fondu opráv, javí sa dôvodné tvrdenie žalobkyne, že opravu radiátora mala zabezpečiť správcovská spoločnosť. Súdu prvej inštancie preto uložil, aby sa s uvedenými skutočnosťami a dôkazmi vysporiadal v novom rozhodnutí. 14. V odvolacom konaní odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval v rozhodovaní po zrušení jeho rozsudku (č.k.11C 119/1999-460 zo dňa 22.10.2008) dôsledne a v intenciách pokynov Krajského súdu, vyslovených v zrušujúcom rozhodnutí č.k. 14Co 150/2009-496. Po doplnení dokazovania správne ustálil, že žalobkyni vznikol voči žalovanému (pôvodne žalovaný 2/) nárok na náhradu škody spôsobenej jej v dôsledku porušenia povinností žalovaného pri výkone správy bytového domu na ul. Ľ.. O. XX v P., ktorého výšku ustálil v súlade s ust. § 136 O.s.p. na sumu 217,97 eur. Uvedený nárok sa už nedotýkal povinností pôvodne žalovaného 1/, ktorý ku dňu 31.8.2001 ukončil správu bytového domu, v ktorom sa byt žalobkyne nachádza, čím v rozsahu plnenia svojich povinností voči žalobkyni v nasledujúcom období, stratil aj pasívnu vecnú legitimáciu. Správne sa súd prvej inštancie vysporiadal aj s uplatneným úrokom z omeškania, ktorý priznal v zákonnej výške od 22. 7. 2004, t. j. od dňa nasledujúceho po doručení ustáleného žalobného návrhu žalovanému. Aj napriek odvolacím námietkam žalobkyne je potrebné uviesť, že táto relevantným spôsobom nepreukázala, že by žalovaného pred uvedeným dňom vyzvala na úhradu žalovaných súm vo výške presne špecifikovanej vo vzťahu k jednotlivým žalovaným nárokom tak, ako to urobila v podaní doručenom súdu dňa 24. mája 2004 (č. l. 96 súdneho spisu). Vzhľadom k neúplnosti a neurčitosti žalobkyňou pôvodne podaného žalobného návrhu a jeho viacerým následným zmenám, súd prvej inštancie správne vychádzal až z ustáleného znenia, v ktorom bola dostatočne presne, určito a zrozumiteľne špecifikovaná výška žalobných nárokov. Ako irelevantnú pre právne posúdenie okamihu rozhodného pre priznanie úrokov z omeškania vyhodnotil odvolací súd odvolaciu argumentáciu žalobkyne poukazujúcu na oneskorené doručenie žalobného návrhu v dôsledku zbytočných prieťahov a nečinnosti súdu, a na účelovosť tvrdenia žalovaného, že žaloba mu nebola riadne doručená, nakoľko dôkazné bremeno v sporovom konaní zaťažuje žalobkyňu, ktorá v konaní dôveryhodne nepreukázala, že by žalovaného riadne vyzvala na úhradu žalovaných súm vo výške uvedenej v návrhu na pripustenie zmeny žalobného petitu (napr. žalovanému preukázateľne doručenou predžalobnou výzvou na zaplatenie predmetných peňažných nárokov). K argumentácii žalobkyne o nečinnosti súdu, ktorá podľa nej mohla prispieť k oneskorenému doručeniu žaloby, táto by po splnení zákonných podmienok mohla zakladať len dôvod na uplatnenie nároku žalobkyne voči štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, nie však prehodnotenie dátumu rozhodného pre omeškanie dlžníka s plnením peňažného dlhu. V tejto súvislosti odvolací súd tiež poukazuje na to, že bola to žalobkyňa, ktorá podala žalobu nespĺňajúcu všetky náležitosti riadneho návrhu na začatie konania, a k odročovaniu prvých pojednávaní vo veci došlo práve pre jej neúčasť. 15. V ďalšom žalobkyňa v odvolaní namietala zamietnutie žaloby v časti o zaplatenie preplatku z vyúčtovania v sume 975,- Sk a sumy 316,- Sk predstavujúcej dotácie na teplo. Z obsahu súdneho spisu však odvolací súd zistil, že o týchto žalobkyňou uplatnených nárokoch nerozhodoval súd prvej inštancie v napadnutom meritórnom rozhodnutí, ale čiastočným rozsudkom zo dňa 2. novembra 2006, č. k. 11C/119/1999-305, ktorým žalovaný nárok v tejto časti ako neopodstatnený zamietol, keď vykonaným dokazovaním zistil, že ku dňu rozhodovania súdu boli predmetné peňažné nároky žalovanou stranou uhradené. Voči tomuto rozsudku podala žalobkyňa odvolanie a nakoľko toto neobsahovalo dôvody a rozsah v akom rozhodnutie súdu prvej inštancie napadla, odvolací súd z uvedených dôvodov uznesením zo dňa 31.1.2007, č.k. 9C 44/07-314 jej odvolanie odmietol, s procesným následkom tohto odmietnutia, spočívajúcim v nadobudnutí právoplatnosti napadnutého rozsudku dňom 12. 1. 2007. 16. Vzhľadom k vyššie uvedenému odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti týkajúcej sa nepriznaných úrokov z omeškania podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 17. Podľa § 386 písm. d/ C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie ak smeruje proti rozhodnutiu proti ktorému nie je odvolanie prípustné. 18. Pokiaľ ide o odvolanie žalobkyne vo zvyšnej časti, smerujúce voči nepriznaniu nároku na zaplatenie sumy 975,- Sk s príslušenstvom a sumy 316,- Sk s príslušenstvom odvolací súd konštatuje, že o týchto nárokoch rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 2. novembra 2006, č. k. 11C/119/1999-305 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.1.2007, č.k. 9C 44/07-314 (ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.1.2017) a žalobu v tejto časti zamietol. Na základe uvedeného odvolací súd odvolanie žalobkyne v označenej časti, smerujúce proti rozhodnutiu proti ktorému nie je odvolanie prípustné, podľa § 386 písm. d/ C.s.p. odmietol. 19. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).