Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/3/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200007 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1012200007.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD. v právnej veci žalobcu: Eurea, občianske združenie, Tupého 25/A, 831 01 Bratislava, IČO: 30 794 242, zastúpený: Mgr. Vladimír Šárnik, advokát, Národného oslobodenia 25, 900 27 Bernolákovo, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX, č. X.-E.-XXX/XXXX, takto r o z h o d o l : Žaloba sa z a m i e t a . Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou súdu domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. X.- E.-XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa XX.XX.XXXX č. KM-XXX-XXX/SI-XXXX, ktorým sa nevyhovelo žiadateľovej žiadosti z XX.XX.XXXX o poskytnutí informácií a ktorou požiadal o „sprístupnenie uznesení vyšetrovateľa R. proti korupcii o začatí trestného stíhania a o vznesení obvinenie vydaných vo veci zločinu subvenčného podvodu a zločinu poškodzovania finančných záujmov ES, ktorý mali spáchať G. L., F. M., dvaja kórejskí občania a X. K., neoprávnením čerpaním finančného príspevku z fondov EU prostredníctvom R. práce, sociálnych vecí a rodiny a rozklad žalobcu zamietol. N. v žalobe uvádza, že žiadosťou zo dňa XX.XX.XXXX požiadal podľa § 14 zákona č. XXX/XXXX Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov (ďalej iba zákon č. XXX/ XXXX Z.z.) o sprístupnenie: „uznesení vyšetrovateľa R. boja proti korupcii o začatí trestného stíhania a o vznesení obvinenia, vydaných vo veci zločinu subvenčného podvodu a zločinu poškodzovania finančných záujmov B. spoločenstiev, ktorý mali spáchať XX-ročný G. L., XX-ročný F. M., dvaja kórejskí občania vo veku XX a XX a XX- ročná X. K. neoprávneným čerpaním finančného príspevku z fondov EÚ prostredníctvom R. práce, sociálnych vecí a rodiny.“ H. zo dňa XX.XX.XXXX povinná osoba žiadosť žalobcu zamietol. Q. tomuto rozhodnutiu podal žalobca dňa XX.XX.XXXX rozklad. N. vydal dňa XX.XX.XXXX napadnuté rozhodnutie, ktorým rozklad žalobcu zamietol s odôvodnením, že sprístupnením požadovanej informácie by mohlo byť zmarené alebo sťažené objasnenie alebo vyšetrenie veci. N. napadol rozhodnutia oboch správnych orgánov podanou žalobou. N. v žalobe poukazuje na ustanovenia článku XX ods. X, článku XXX ods. 4 R. SR, § X1 ods. 1 písm. d/, zákona č. XXX/XXXX Z.z. a § 6 S. zákona. Taktiež žalobca cituje z rozsudok A. súdu zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XSžo XXX/XXXX. N. odmietol sprístupniť požadované informácie s odôvodnením, že ich sprístupnením by mohlo byť sťažené alebo zmarené objasnenie alebo vyšetrenie veci. N. uvedené iba konštatuje, neuvádza však ani najmenšie odôvodnenie. Z rozhodnutia nie je zrejmé, prečo práve sprístupnenie požadovanej informácie by malo negatívne ovplyvniť práve konkrétne vyšetrovanie a čím a ako. Vychádzajúc z postoja žalovaného aj vo vzťahu k iným žiadostiam o informácie možno povedať, že žalovaný jednoducho paušálne odmieta sprístupňovať uznesenia o vznesení obvinenia pod zámienkou, že by to mohlo zmariť vyšetrovanie. Vzhľadom na uvedené považuje postup žalovaného za porušenie ústavného práva žalobcu na informácie. J. § X1 ods. 1 písm. d/ zákona č. XXX/XXXX Z.z. výslovne ukladá povinnosť sprístupňovať na žiadosť rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní okrem situácií, ak by sprístupnenie zakazovali osobitné predpisy. S. poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie zakazujúce sprístupňovanie informácií. J. § 6 S. poriadku , teda na sprístupňovanie informácií v režime N. aplikovať nie je možné. N. vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť. N. má za to, že prvostupňový správny orgán postupoval v súlade s S. poriadkom a druhostupňovým správnym rozhodnutím, vydal napadnuté rozhodnutie v zákonnej lehote. Keďže zákon č. XXX/XXXX Z.z. nemá osobitnú úpravu na štádium konania od podania odvolania prvostupňového správneho orgánu postupuje podľa § 57 X. poriadku, keď sú buď splnené podmienky na konanie prvostupňového správneho orgánu v tzv. autoremedúre ustanovené v ods. X alebo ak podmienky na takýto postup nie sú dané postupuje sa podľa ods. X a správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal predloží odvolanie (rozklad) spolu s výsledkami doplneného konania so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do XX dní odo dňa, keď mu odvolanie (rozklad) došlo. N. poukazuje ďalej na skutočnosť, že „ predmetné uznesenie nemohlo byť žalobcovi doručené nakoľko § 21X ods. 5 S. poriadku taxatívne vymenúva, komu sa takéto uznesenie doručuje a tým vylučuje jeho doručenie iným osobám. F. informácií o trestnom konaní striktne upravuje S. poriadok v § 6. Táto úprava vzhľadom na charakter trestného konania a zásadu prezumpcie neviny, ktorá je jednou z najzákladnejších zásad trestného konania v demokratickej spoločnosti, neumožňuje orgánom činným v trestnom konaní poskytovať iným ako zákonom určeným osobám odpisy rozhodnutí z prípravného konania, resp. tieto rozhodnutia zverejňovať. Na takýto postup neoprávňuje orgány činné v trestnom konaní ani žiaden iný zákon, ani ústava, ani právo verejnosti poznať podrobné dôvody rozhodnutia, aby si vedela urobiť obraz, či trestné stíhanie bolo zastavené dôvodne, ako sa mylne domnieva žalobca, nakoľko obmedzenie práva na informácie obsiahnuté v čl. XX ods. X ústavy jasne odkazuje na zákon, ktorým je v danom prípade S. poriadok.“ X. takéhoto postupu potvrdzuje aj rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. XSži X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX v ktorom sa uvádza, že: „kriminalizácia či naopak dekriminalizácia určitého konania nachádza výraz v platnej právnej úpravy, v jej zmenách a voľbe procesných nástrojov potrebných k odhaleniu a dokázaniu konkrétnych skutkov. W. by v absolútnom rozpore so základnými zásadami trestného konania a základmi právneho štátu vôbec, ak by posudzovanie trestnosti resp. netrestnosti vyšetrovaných skutkov bolo ponechané na predstavy a vôľu verejnosti.“ Preto prvostupňový správny orgán postupoval v súlade s S. poriadkom. O. súd v W. ako súd vecne a miestne príslušný preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ X49 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Súd rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 250f ods. X O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálna X dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke O. súd v W.. H. bol vyhlásený XX.XX.XXXX ( § X56 ods. 1, X O.s.p.). Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. F. preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom X. republiky, t.j. najmä s hmotnoprávnymi a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách ustanovenia § 244 ods. X O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu, podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom prepísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Súd z pripojeného administratívneho spisu zistil, že žalobca požiadal povinnú osobu o sprístupnenie informácií „J. vyšetrovateľa úradu boja proti korupcii o začatí trestného stíhania a o vznesení obvinenia, vydaných vo veci zločinu subvenčného podvodu a zločinu poškodzovania finančných záujmov B. spoločenstiev, ktorý mali spáchať XX-ročný G. L., XX-ročný F. M., dvaja kórejskí občania vo veku XX a XX rokov a XX-ročná X. K. neoprávneným čerpaním finančných prostriedkov z fondov EÚ prostredníctvom R. práce, sociálnych vecí a rodiny.“ N. bola doručená povinnej osobe dňa XX.XX.XXXX. F. osoba rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX pod č. KM-XXX-XXX/SI-XXXX nevyhovela žiadosti o sprístupnenie informácií s poukazom na § X1 ods. 1 písm. d/ zákona č. XXX/XXXX Z.z. N. podal proti prvostupňovému rozhodnutiu rozklad, ktorý bol žalovanému doručený dňa XX.XX.XXXX. T. XX.XX.XXXX povinná osoba predložila rozklad žalobcu spolu so spisovým materiálom osobitnej komisii ministerstva vnútra pre prípravu návrhu rozhodnutí o rozklade. O odstúpení rozkladu povinná osoba informovala žalobcu listom zo dňa XX.XX.XXXX. N. vydal napadnuté rozhodnutie dňa XX.XX.XXXX, ktorým rozklad žalobcu zamietol s odôvodnením, že sprístupnením požadovanej informácie by mohlo byť zmarené alebo sťažené objasnenie alebo vyšetrenie veci, a rozhodnutie povinnej osoby potvrdil. F. správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva ide. Podľa ústavného zákona č. XX/XXXX Zb., ktorým sa uvádza D. základných práv a slobôd ako ústavný zákon C. zhromaždenia C. a X. C. H. čl. XX ods. 1, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Podľa čl. XX ods. X ústavného zákona č. XX/XXXX Zb., štátne orgány a orgány územnej samosprávy sú povinné primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti. F. a vykonanie ustanoví zákon. Podľa čl. XX ods. 1, X R. SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. E. verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. F. a spôsob vykonania ustanoví zákon. Podľa § 1 zákona č. XXX/XXXX Z.z., tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám. Podľa § X1 ods. 1 písm. d) zákona č. XXX/XXXX Z.z., povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov, alebo orgánu činného v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu, rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho dielu S. poriadku a informácie o vznesení obvinenie vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon alebo ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy. Podľa § 6 ods. 1, X S. poriadku, orgány činné v trestnom konaní a súd informujú verejnosť o trestnom konaní podľa tohto zákona poskytnutím informácií oznamovacím prostriedkom. F. tomto informovaní však musia dbať na ochranu utajovanej skutočnosti, obchodného tajomstva, bankového tajomstva, daňového tajomstva, poštového tajomstva alebo telekomunikačného tajomstva. F. poskytovaní informácií sú orgány činné v trestnom konaní a súd oprávnení utajiť tie skutočnosti, ktoré by mohli zmariť alebo sťažiť objasnenie a vyšetrenie veci. F. sú povinní dbať na zásadu prezumpcie neviny. T. aj na to, aby nezverejňovali chránené osobné údaje ani skutočnosti súkromného charakteru, najmä rodinného života, obydlia a korešpondencie, ktoré priamo s trestnou činnosťou nesúvisia. E. dbajú na záujmy maloletých, mladistvých a poškodených, ktorých osobné údaje sa nezverejňujú. Podľa § 21X ods. 5 S. poriadku, uznesenie o zastavení trestného stíhania treba doručiť obvinenému a poškodenému. J. policajta treba doručiť prokurátorovi najneskôr do XX hodín. R. X. republiky (ďalej len „ústava“) v čl. XX ods. X zakotvuje právo na informácie, ktoré predstavuje právo na prijímanie informácií (získanie informácie do vlastnej dispozičnej sféry tak, aby mohla byť subjektom pre vlastnú potrebu, ako aj pre potrebu iných spracovaná (viď. nález R. súdu SR, sp. zn. I. ÚS XXX/XX - XX z XX. júla XXXX) a k nemu korelujúci pozitívny záväzok štátu voči neidentifikovanej skupine subjektov. E. tohto záväzku je ozrejmený v čl. XX ods. 5, ako povinnosť orgánov verejnej moci primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti, pričom podmienky a spôsob poskytovania informácií ustanoví zákon. E. úpravu obsahuje taktiež D. základných práv a slobôd (čl. XX ods. 1, X). Podľa čl. XX ods. 2, 3, X ústavy medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom. N. obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky. F. obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. S. obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. E. základné práva a slobody možno iba na základe podmienok ustanovených ústavou, a to buď podmienok všeobecných (čl. XX ods. 2, 3, X ústavy) alebo osobitných, vzťahujúcich sa na konkrétne práva a slobody (v danom prípade čl. XX ods. X ústavy). I. zákonného obmedzenia práva na informácie o činnosti súdov a orgánov činných v trestnom konaní, zamýšľaným zákonodarcom v § X1 ods. 1 písm. d) zákona č. XXX/XXXX Z.z., je ochrana pred neprimeraným zasahovaním do vlastnej rozhodovacej činnosti súdu a orgánov činných v trestnom konaní a tým aj verejný záujem na nestrannom a nezávislom súdnictve (čl. XXX a čl. XXX ústavy), ktorý cieľ je potrebné považovať za legitímny s ohľadom na ústavne ustanovený obsah dotknutého základného práva. Z hľadiska posúdenia vhodnosti tohto obmedzenia, teda či obmedzením prístupu k rozhodnutiam súdov a orgánov činných v trestnom konaní možno vymedzený cieľ dosiahnuť, súd uvádza, že nesprístupnením informácií o prebiehajúcich konaniach pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej, je v záujme zachovania nezávislosti a nestrannosti súdneho konania a nezasahovania resp. neovplyvňovania orgánov činných v trestnom konaní v podstate vylúčená verejná diskusia o prejednávanej veci, ktorou by vo veci rozhodujúci sudcovia a orgány činné v trestnom konaní mohli byť ovplyvnení. S. obmedzenie treba považovať za primerané, keďže informáciu o výsledku rozhodovacej činnosti je súd a orgán činný v trestnom konaní povinný sprístupniť, čím je zabezpečená aj verejná kontrola výkonu súdnej moci. Z dôvodovej správy k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. XXX/XXXX Z.z., ktorý s účinnosťou od XX.XX.XXXX novelizoval dotknuté ustanovenie vyplýva, že účelom predloženého návrhu je rozšírenie okruhu sprístupňovaných informácií oproti doterajšej úprave (podľa § X1 ods. 1 písm. d/ Zákona účinného do X.X.XXXX povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka neverejného konania, rozhodovania alebo dohľadu, ktoré podľa osobitného zákona vykonáva súd, orgán činný v trestnom konaní alebo orgán verejnej správy), pričom nová úprava spočíva v obmedzení poskytnutia resp. sprístupnenia informácií týkajúcich sa len rozhodujúcej činnosti (neukončených, prebiehajúcich konaní) súdov a orgánov činných v trestnom konaní, avšak pokiaľ ide o informáciu o výsledku konania, tá sa v prípade rozhodovacej činnosti súdov a orgánov činných v trestnom konaní sprístupní, ak to osobitný predpis nezakazuje. Podľa názoru súdu, je pre posúdenie prejednávanej veci nevyhnutné, v súlade s vyššie uvedenými princípmi, rozlíšiť informáciu o rozhodnutí, resp. o výsledku konania a požiadavku o sprístupnenie/ zverejnenie rozhodnutia, pod ktoré možno zahrnúť aj doručenie kópie rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní inému, ako účastníkovi konania. G. o rozhodnutí, resp. o výsledku konania, je bezpochyby informácia o tom, ako orgán činný v trestnom konaní rozhodol. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného je však zrejmé, že žalobca sa nezaujímal o výsledok predmetného konania, t.j. nepožadoval informáciu o rozhodnutí, na ktoré ho oprávňuje vyššie uvedený § X1 ods. 1 písm. d) zákona č. XXX/XXXX Z.z., ale požadoval „sprístupnenie uznesenia vyšetrovateľa R. boja proti korupcii o začatí trestného stíhania a o vznesení obvinenia, vydaných vo veci zločinu subvenčného podvodu a zločinu poškodzovania finančných záujmov B. spoločenstiev, ktorý mali spáchať XX-ročný G. L., XX-ročný F. M., dvaja kórejský občania vo veku XX a XX rokov a XX-ročná X. K. neoprávneným čerpaním finančných príspevkov z fondov EU prostredníctvom R. práce, sociálnych vecí a rodiny“ t. j. de facto požadoval, aby bolo predmetné uznesenie zverejnené, resp. jemu doručená jeho kópia ( žalobca špecifikoval spôsob sprístupnenia zaslaním poštou na adresu N. rad XX, XXX XX W.). F. uznesenie nemohlo byť žalobcovi doručené, nakoľko § 21X ods. 5 S. poriadku taxatívne vymenúva, komu sa takéto uznesenie doručuje a tým vylučuje jeho doručenie iným osobám. F. informácií o trestnom konaní striktne upravuje § 6 S. poriadku. C. označenie určitého typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúce zaradenie medzi trestné činy, priestupky, resp. disciplinárne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, je vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda reflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov. F. ide o argumenty žalobcu, že S. poriadok neobsahuje všeobecný zákaz sprístupňovať informácie o rozhodnutiach, súd zdôrazňuje, že orgán činný v trestnom konaní ako štátny orgán je viazaný predovšetkým ústavou a to čl. X ods. 2, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. F. štátneho orgánu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon nie je možné zamieňať s právom každého (konať, čo nie je zákonom zakázané), ktoré je upravené v ods. X tohto článku. Z uvedeného vyplýva, že žalobcova žiadosť o sprístupnenie požadovaného uznesenia nemohla byť zo strany povinnej osoby vybavená kladne. Po preskúmaní predloženého spisového materiálu a postupu a rozhodnutia oboch správnych orgánoví súd dospel k záveru, že tieto dostatočne zistili skutkový stav a vysporiadali sa s uvedenými námietkami žalobcu a preto bolo potrebné žalobu podľa § 250j ods. X O.s.p. zamietnuť. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. X O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal. S. rozhodnutie senát O. súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho právoplatnosti, písomne, dvojmo, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.