Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/168/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200870 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1012200870.4 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. N., K. XXXX/XX, XXX XX E. H. Z., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti oznámenia žalovaného č. 10074/2012/151 zo dňa 21.02.2012, takto r o z h o d o l : Súd žalobu o d m i e t a. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou Krajskému súdu v Žiline dňa 08.03.2012 a postúpenou tunajšiemu správnemu súdu dňa 10.05.2012, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti oznámenia žalovaného č. 10074/2012/151 zo dňa 21.02.2012 o predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánov štátu v konaní vedenom na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 3T/334/2002 a v konaniach vedených na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 5T/223/2005 a pod sp. zn. 31T/58/2008. Nakoľko žalobca v žalobe požiadal o ustanovenie zástupcu z radov advokátov, správny súd ho prípisom zo dňa 24.07.2012 odkázal na Centrum právnej pomoci. Elektronickými podaniami zo dňa 14.12.2013 a 01.04.2015 žalobca správnemu súdu oznámil, že nepožiadal Centrum právnej pomoci o ustanovenie advokáta. Správny súd mu preto uznesením zo dňa 09.03.2016, č.k. 5S 168/2012-43 uložil povinnosť, aby v lehote 15 dní predložil originál plnomocenstva udeleného zvolenému advokátovi na zastupovanie v predmetnom konaní. Uznesenie správneho súdu č.k. 5S 168/2012-43 zo dňa 09.03.2016 bolo žalobcovi doručené dňa 26.05.2016. Žalobca však na výzvu správneho súdu v stanovenej lehote, resp. do dátumu vydania tohto rozhodnutia nijako nereagoval. Podľa § 491 od. 1 zákon ač. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z., žalobca musí byť v konaní pred správnym súdom zastúpený advokátom; to neplatí, ak má žalobca, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na správnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Povinnosť zastúpenia sa vzťahuje aj na spísanie žaloby. Splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť. Podľa § 49 ods. 2 SSP žalobca nemusí byť zastúpený podľa odseku 1 a) vo veciach, v ktorých je daná vecná príslušnosť okresného súdu podľa § 12, b) v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b) až e), g) a i), c) v konaní o správnej žalobe vo veciach slobodného prístupu k informáciám podľa osobitného predpisu, d) ak je žalovaným Centrum právnej pomoci. Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Podľa § 98 ods. 1 písm. f) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak žalobca nebol pri jej podaní zastúpený podľa § 49 ods. 1 alebo § 50. Keďže žalobca nedoložil splnomocnenie udelené advokátovi na zastupovanie v konaní riadne a včas, pričom bol na predloženie plnomocenstva vyzvaný, správny súd postupoval v súlade s ust. § 98 ods. 1 písm. f) SSP a žalobu odmietol. Napokon, v preskúmavanej veci je kľúčovou aj otázka prípustnosti preskúmateľnosti napadnutého oznámenia. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že konanie v správnom súdnictve je prostriedkom ultima ratio. Ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov správnych vzťahov súdom nastupuje až po zlyhaní všetkých zákonných prostriedkov nápravy v rámci správneho konania. Uvedené je zrejmé z celej konštrukcie Správneho súdneho poriadku, keď zákon napr. požaduje vyčerpanie žalobcovi prípustných opravných prostriedkov a pripúšťa iba preskúmanie druhostupňových rozhodnutí správnych orgánov, vylučuje zo súdneho prieskumu rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania, ale tiež v ustanovení § 27 ods. 1 SSP upravuje povinnosť správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy posúdiť i zákonnosť skôr vydaného správneho rozhodnutia alebo opatrenia, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný postup. Na tomto mieste teda možno uzatvoriť, že správne súdy preskúmavajú až konečné rozhodnutia správnych orgánov - bez ohľadu na ich formu, pričom inými rozhodnutiami, resp. postupmi správnych orgánov predchádzajúcimi sa zaoberajú až v rámci preskúmania napadnutého konečného rozhodnutia. Správny súd teda v zásade preskúmava akýkoľvek akt, po ktorého vydaní už nemôže nasledovať ďalšie konanie a ktorého vydanie môže ukrátiť na právach žalobcu, resp. ktoré sa týka základných práv a slobôd žalobcu. Nie bez významu bude potom potreba poukázať i na ústavnoprávne korene daného princípu, keď síce základným kameňom správneho súdnictva je ochrana základných práv a slobôd jednotlivca pred svojvôľou štátu a jeho výkonnej moci zverenej správnym orgánom, avšak tiež správny súd nesmie extenzívne poňatou preskúmavacou činnosťou zasahovať do právomoci moci výkonnej. Cieľom takejto úpravy teda bude predísť situácii, kedy by súdy vstupovali do potenciálne neskončených správnych konaní preskúmaním procesných rozhodnutí, čoho dôsledkom by mohlo byť až narušenie trojdelenia moci. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 7 písm. e) SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. V danom prípade má byť predmetom preskúmania, ako si žalobou uplatnil žalobca, oznámenie žalovaného č. 10074/2012/151 zo dňa 21.02.2012 o predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých predpisov, ktorým žalovaný žalobcovi písomne oznámil, že neuspokojil jeho nárok na náhradu škody pre nedôvodnosť jeho žiadosti. Žaloba teda smeruje voči podaniu žalovaného, ktoré je rozhodnutím predbežnej povahy vylúčeným zo súdneho prieskumu podľa § 7 písm. e) SSP, a preto správny súd žalobu ako neprípustnú v správnom súdnictve odmietol aj podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP. Záverom správny súd dodáva, že žalobca mal možnosť domáhať sa uspokojenia nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. na súde v občianskoprávnom konaní. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.