Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/1282/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012206919 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1012206919.2
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, Doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., advokát a konateľ, proti žalovanému: Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného vydaného v zmysle § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobode informácií v znení neskorších predpisov (ďalej len ZSI), jednohlasne, takto
r o z h o d o l :
Súd konanie z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Dňa 05.11.2012 bolo Krajskému súdu v Bratislave doručených 3998 žalôb, ktorými sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného tvrdiac, že týmto rozhodnutím vydaným v zmysle § 19 ods. 3 ZSI bolo potvrdené rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorátu SOI so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj, zo dňa 17.09.2012 sp. zn. Spr. I-10/2012 o nesprístupnení informácií vo veci 3998 individualizovaných žiadostí žalobcu o informáciu, či Inšpektorát SOI so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj disponuje v zmysle § 7 zákona č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 428/2002 Z.z.) súhlasom 3998 v žiadostiach individualizovaných fyzických osôb so spracúvaním a uchovávaním ich osobných údajov udeleným každým jednotlivým žiadateľom. Alternatívne žalobca v podaných žiadostiach o informácie žiadal, aby v prípade, že súhlas so spracovávaním a uchovávaním osobných údajov nebol povinnej osobe označenou fyzickou osobou udelený (prípad negatívnej odpovede na žiadosť), povinná osoba sprístupnila informáciu, či súhlas so spracovávaním a uchovávaním osobných údajov bol daný inej organizačnej zložke Slovenskej obchodnej inšpekcie (Ústredný inšpektorát alebo inšpektorát v sídle kraja).
Žalobca v obsahovo totožných žalobách uviedol, že o individualizovaných žiadostiach o sprístupnenie informácie rozhodla povinná osoba súhrnne, a to prvostupňovým rozhodnutím sp. zn.: Spr. I-10/2012 zo dňa 17.09.2012. To však podľa názoru žalobcu nie je možné pre rozpor tohto postupu s § 18 ods. 2 ZSI a per analogiam § 18 ods. 1 ZSI, nakoľko o individualizovanej žiadosti zákon prikazuje rozhodnúť individualizovane zápisom v spise (pozitívne rozhodnutie), resp. konštruovaním rozhodnutia do spisu (negatívne rozhodnutie).
Uznesením č.k. 6S/1279/2012-12 zo dňa 25.09.2013 súd spojil na spoločné konanie veci uvedené vo výroku tohto uznesenia o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia Ústredného inšpektorátu SOI s tým, že toto konanie bude vedené pod sp.zn. 6S/1279/2012. Súd celkovo spojil 355 vecí.
Dňa 27.11.2013 žalobca doručil súdu oznámenie o úhrade súdneho poplatku a žiadosť o vylúčenie veci vedenej pod sp.zn. 6S/1282/2012 na samostatné konanie, nakoľko v tomto konaní žalobca uhradil súdny poplatok vo výške 70,- €.
Krajský súd v Bratislave uznesením č.k.. 6S/1279/2012-34 zo dňa 19.12.2013 vylúčil na samostatné konanie vec vedenú pod sp.zn. 6S/1282/2012.
Uznesením č.k. 6S/1282/2012-20 zo dňa 16.03.2015 konanie vedené pod sp.zn 6S/1282/2012 sa prerušilo, nakoľko krajský súd zistil, že na Najvyššom súde Slovenskej republiky prebieha konanie vedené pod sp.zn. 3Sži/35/2014, pričom v tomto konaní sa rieši otázka, ktorá má zásadný význam pre rozhodovaciu činnosť súdu v konaní vedenom pod sp.zn. 6S/1282/2012.
Súd ďalej zistil, že rozhodnutím č.k. 2S/1565/2012 - 49 zo dňa 04.12.2013 Krajský súd v Bratislave v senáte 2S napadnuté rozhodnutie žalovaného č. SK/0779/99/2012 zo dňa 09.11.2012 a rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v Bratislave pre Bratislavský kraj č. I-10/2012 zo dňa 17.09.2012 zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V časti o preskúmanie fiktívneho rozhodnutia žalovaného o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v Bratislave pre Bratislavský kraj č. I-10/2012 zo dňa 17.09.2012 konanie zastavil. Konania vedené tunajším súdom pod sp. zn. 2S 1565/2012, 2S 1567-1631/2012, 2S 1633-1708/2012, 2S 1710-1736/2012, 2S 1738-1748/2012, 2S 1750/2012, 2S 1752-1754/2012, 2S 1756-1759/2012, 2S 1761-1762/2012, 2S 1765-2007/2012, 2S 2009-2254/2012, 2S 2256-2376/2012, 2S 2378-2449/2012, 2S 2451-2483/2012, 2S 2485-2495/2012, 2S 2497-2505/2012, 2S 2507-2531/2012, 2S 2533-2545/2012, 2S 2550-2555/2012, 2S 2557-2585/2012 zastavil tiež a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 273,60 € na účet právneho zástupcu žalobcu do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný odvolanie. Najvyšší súd rozhodnutím sp.zn. 3Sži/35/2014 rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/1565/2012-49 zo dňa 04.12.2013 potvrdil v napadnutom výroku a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 170,45 €. Žalovanému uložil, aby v ďalšom konaní vyhodnotil, či žiadosť žalobcu o informáciu nie je v rozpore s § 4 ods. 1 zákona č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov, ktorý je aktuálne účinným právnym predpisom v oblasti ochrany osobných údajov.
Podľa § 246c O.s.p., pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný. Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.
Prekážka právoplatne rozhodnutej veci vyjadruje ústavnoprávny princíp, že o tej istej veci nemôže byť rozhodnuté dvakrát (ne bis in idem). Predstavuje garanciu stability tak, aby o veciach už raz rozhodnutých, nebolo konané a rozhodované znova.
Právna úprava prekážky rei iudicatae je vyjadrená v ustanovení § 159 ods. 3 <aspi:// module='ASPI'&link='99/1963 Zb.%2523159'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Občianskeho súdneho poriadku tak, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova
V súčasnej procesnoprávnej teórií sa v intenciách ustanovenia § 159 ods. 3 <aspi:// module='ASPI'&link='99/1963 Zb.%2523159'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Občianskeho súdneho poriadku pri skúmaní totožnosti veci vychádza z totožnosti účastníkov (vrátane ich právnych nástupcov) a totožnosti veci - predmetu konania (kauzy), t.j. ako žalobného nároku tak aj žalobného dôvodu. Oba predpoklady musia byť splnené kumulatívne.
O totožnosť účastníkov ide v prípade, ak sa nového konania majú zúčastniť tie isté osoby ako v konaní právoplatne skončenom, bez ohľadu na to, v akom procesnom postavení budú vystupovať.
Druhý predpoklad, ktorý musí byť kumulatívne splnený, aby vo vzťahu k novému konaniu zakladal prekážku rei iudicatae, je totožnosť predmetu konania, resp. totožnosť kauzy. Z hľadiska totožnosti predmetu konania "za tú istú vec je potrebné v novom konaní považovať ten istý nárok, o ktorom sa už právoplatne rozhodlo, ak sa opiera o ten istý právny dôvod, vyplývajúci z totožného skutkového stavu veci". Z uvedeného je zrejmé, že pri skúmaní totožnosti uplatňovaného nároku je potrebné vychádzať z posudzovania niekoľkých podmienok za súčasného splnenia ktorých totožnosť nastáva. Sú nimi zhodnosť uplatňovaného nároku, vychádzajúc z toho istého právneho dôvodu a na podklade toho istého skutkového stavu. Z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.12.2010, sp. zn. 5Sžo/150/2010 vyplýva, že prekážka rozsúdenej veci (res iudicatae) patrí k procesným podmienkam a zistenie jej existencie v každom štádiu konania musí viesť k zastaveniu konania. Táto prekážka nastáva vtedy, ak má byť v novom konaní prejednaná tá istá vec. O tú istú vec v správnom súdnictve ide predovšetkým vtedy, keď v novom konaní je predmetom preskúmania to isté rozhodnutie správneho orgánu a týka sa rovnakých účastníkov konania. Súd dospel k záveru, že konanie vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 2S/1565/2012 bolo konanie s totožnými účastníkmi konania a totožným predmetom konania s tým, že sú tu rovnaké skutkové okolnosti preskúmavania žalobou napadnutých rozhodnutí. Nakoľko Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol o podanom odvolaní voči rozhodnutiu krajského súdu č.k. 2S/1565/2012 - 49 zo dňa 04.12.2013 tak, že toto v napadnutej časti potvrdil a teda toto konanie je právoplatne skončené, súd postupoval podľa § 246c O.s.p. v spojení s § 104 ods. 1 a § 159 ods. 3 O.s.p. a konanie vedené pod sp.zn. 6S/1282/2012 v zmysle § 104 O.s.p. zastavil z dôvodu prekážky res iudicata.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. s použitím ustanovenia § 246c O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko konanie vo veci bolo zastavené.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.