Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/2602/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012211132 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1012211132.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: Ministerstvo životného prostredia SR, Nám. Ľ. Štúra 1, 812 35 Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Dunajská 68, P.O.Box 66, 820 04 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 45832/2012, sp.č. 6542-3000/2012 zo dňa 14.11.2012, takto r o z h o d o l : Žaloba sa z a m i e t a. Žalobcovi a žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie na správnom orgáne Žalobca ako verejný obstarávateľ zverejnil oznámenie o dobrovoľnej transparentnosti ex ante vo Vestníku verejného obstarávania č. 84/2011 pod sp. zn. 03221-DES a v Úradnom vestníku EÚ pod sp. zn. 2011/S 83-136161 na predmet zákazky „spoločné monitorovanie prírodného prostredia v zmysle dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky o niektorých dočasných technických opatreniach a o prietokoch do Dunaja a Mošonského ramena Dunaja“, ktoré realizoval postupom rokovacie konanie bez zverejnenia. Dňa 13.05.2011 bolo žalobcovi doručené oznámenie žalovaného o začatí kontroly postupu zadávania zákazky pred uzavretím zmluvy podľa ust. § 146 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní č. 695-7000/2011-OK/1 a zároveň rozhodnutie žalovaného o predbežnom opatrení č. 695-7000/2011- OK/2, na základe ktorého žalovaný pozastavil konanie žalobcu v hore uvedenej zákazke verejného obstarávania až do doručenia rozhodnutia žalovaného podľa § 139 alebo 146 ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní. Predmetné oznámenie o začatí kontroly postupu zadávania zákazky pred uzatvorením zmluvy, ako aj rozhodnutie žalovaného v predbežnom opatrení boli zaevidované v podateľni ministerstva dňa 13.05.2011 o 9:59:17 hod. V uvedený deň 13.05.2011 prebiehala v budove ministerstva od 12,00 hod. dezinsekcia a deratizácia, v dôsledku čoho boli jeho zamestnanci povinný opustiť priestory budovy ministerstva najneskôr do 12,00 hod. na poludnie. Vzhľadom tejto skutočnosti bolo oznámenie žalovaného o začatí kontroly a rozhodnutie žalovaného o predbežnom opatrení pridelené príslušnému vecnému útvaru žalobcu v najbližší pracovný deň a to v pondelok dňa 16.05.2011. Dňa 13.05.2011 uzavrel žalobca ako objednávateľ s úspešným uchádzačom spoločnosťou Konzultačná skupina Podzemná voda spol. s r.o. so sídlom v Bratislave ako zhotoviteľom na uvedený predmet zákazky zmluvu o dielo pod názvom „spoločné monitorovanie prírodného prostredia v roku 2011 v zmysle Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky o niektorých dočasných technických opatreniach a o prietokoch do Dunaja a Mošonského ramena Dunaja zo dňa 19.04.1995“. Zmluva o dielo bola medzi účastníkmi zmluvy uzavretá dňa 13.05.2011 o 13,45 hod. Samotnú zmluvu podpisoval F.. A. Z. splnomocnenec vlády SR pre výstavbu a prevádzku Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros. Žalobca podotýka, že pracovisko F.. A. Z. sa nenachádza v sídle žalobcu ale v budove Výskumného úradu vodného hospodárstva na Nábreží arm.generála L. Svobodu v Bratislave. F.. Z. Z. dostal správu o vydaní rozhodnutí o predbežnom opatrení vrátane oznámenia o začatí kontroly zadávania postupu predmetnej zákazky elektronickou formou až dňa 16.05.2011 o 11,37 hod. Z uvedených objektívnych dôvodov nemohol disponovať informácie o existencii oznámenia o začatí kontroly postupu zadávania predmetnej zákazky a rozhodnutia o predbežnom opatrení pred podpisom uvedenej zmluvy. II. Žalobca Žalobca má za to, že postupoval pri uzatváraní predmetnej zmluvy v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní a dodržal stanovené postupy vrátane jednotlivých lehôt. Nedodržanie povinnosti, ktorá bola žalobcovi uložená rozhodnutím ÚVO o predbežnom opatrení bolo zapríčinené okolnosťami objektívnej povahy, ktoré žalobca v danom prípade nemohol ani s vynaložením jednoznačného úsilia obrátiť. Napriek uvedeným skutočnostiam žalovaný uložil žalobcovi pokutu v celkovej výške 17.000,- eur podľa § 149 ods. 2 písm. a/ ZOVO. Žalobca je toho názoru, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné z dôvodu uvedeného v § 250j ods. 2 O.s.p. a to, že je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Poukazuje na výrok napadnutého rozhodnutia, kde absentuje popis skutku, za ktorý správny orgán uložil žalobcovi sankciu, čo spôsobuje jeho neurčitosť a nezrozumiteľnosť. Z výroku musí byť predovšetkým zrejmé, čo bolo predmetom rozhodovania na základe akého právneho predpisu a ktorého ustanovenia správny orgán rozhodoval. Taktiež z výroku nie je zrejmé na základe, ktorého ustanovenia právneho predpisu žalovaný rozhodol o uložení pokuty. Žalobca má za to, že je nepreskúmateľné aj odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, keďže žalovaný v rozpore s požiadavkou správnych deliktov podľa ust. § 149 ods. 2 písm. h/ ZOVO podrobnejšie neuviedol, akým spôsobom pri ukladaní pokuty prihliadol na povahu, závažnosť, spôsob a následky porušenia povinnosti. Žalobca ďalej vytýka žalovanému, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v časti týkajúcej sa objasnenia výšky uloženia sankcie celkom neopodstatnene a bezdôvodne poukázal na úst. § 149 ods. 1 písm. a/ ZOVO s konštatovaním, že ak by sa žalobca vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu podľa zákona o verejnom obstarávaní žalovaný by mu uložil pokutu vo výške 5% zmluvnej ceny, ktorá by v danom prípade predstavovala pokutu vo výške 19905,35 eur a preto je žalovaný toho názoru, že výška pokuty je primeraná. Žalovaný však uložil pokutu žalobcovi podľa § 149 ods. 2 písm. a/ ZOVO a preto považuje žalobca správnu úvahu u žalovaného týkajúcu sa vyššie uloženej sankcie za zmätočnú, arbitrárnu a nedostatočne odôvodnenú. Na základe uvedených skutočností žalobca žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie a zároveň žiadal odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia. III. Žalovaný Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 20.02.2013 uviedol, že žaloba napáda rozhodnutie žalovaného z dôvodu, že nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov a uvádza, že vo výroku rozhodnutia absentuje popis skutku, za ktorý správny orgán uložil žalobcovi sankciu, čo spôsobuje jeho neurčitosť a nezrozumiteľnosť. Žalovaný s týmto názorom žalobcu nesúhlasí a má za to, že rozhodnutie žalovaného obsahuje všetky náležitosti v zmysle § 47 správneho poriadku. Žalovaný zastáva názor, že výrok napadnutého rozhodnutia obsahujúci autoritatívne a záväzné riešenie otázky, ktorá bola predmetom konania bol dostatočne zrozumiteľný, presne a určitý a súčasne bol vydaný plne v súlade s koncepciou § 59 ods. 2 správneho poriadku. Žalovaný dáva do pozornosti rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Szd/1/2010 zo dňa 13.07.2011, podľa ktorého cit.: „podľa ustanovenia § 59 ods. 2 správneho poriadku, ak sú preto dôvody odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí“. Žalovaný vo výroku napadnutého rozhodnutia v súlade s citovaným ustanovením uviedol, že rozklad žalobcu zamieta a prvostupňové rozhodnutie potvrdzuje. Ďalej vo výroku uvádza konkrétne skutky, ktorými žalobca porušil úst. § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z.z., takto formulovaný výrok druhostupňového rozhodnutia nemá oporu v zákone. Náležitosti výroku rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu zakotvuje vyššie citované ustanovenie správneho poriadku a jeho znenie je odlišné od výroku prvostupňového správneho rozhodnutia. Žalovaný dáva do pozornosti výrok prvostupňového rozhodnutia, ktorý jasne uvádza čo bolo predmetom rozhodovania, na základe akého právneho predpisu a ktorého ustanovenia správny orgán rozhodol, vymedzuje za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý a popisuje skutok z uvedeným času a spôsobu jeho spáchania. Žalobca tvrdí, že žalovaný v odôvodnení neopodstatnene poukázal na § 149 ods. 1 písm. a/ ZOVO. Žalovaný sa s týmto nemôže stotožniť, nakoľko žalovaný v rámci svojej správnej úvahy využil komparáciu, na ktorú poukázal s odôvodnením výšky pokuty. V zmysle § 149 ods. 1 písm. a/ ZOVO, ak by sa vyhol verejný obstarávateľ povinnosti uzavrieť zmluvu podľa zákona o verejnom obstarávaní, úrad by mu uložil pokutu vo výške 5% zmluvnej ceny. V kontexte na uvedené dávame do pozornosti, že sa jedná o to najzávažnejšie porušenie ZOVO, nakoľko zmluvná cena predmetného obstarávania bola 398106,94 eur žalobcovi by bola uložená pokuta za najzávažnejší správny delikt v zmysle ZOVO vo výške 19905,35 eur, t.j. ak by vôbec nepostupoval podľa ZOVO. Vo väzbe na uvedené má žalovaný za to, že uložená pokuta vo výške 17000,- eur je primeraná, nakoľko je rádovo o niekoľko tisíc eur nižšia ako pokuta, ktorá by mohla byť uložená v tom prípade za najzávažnejšie ZOVO. Žalovaný musí v tomto prípade poukázať na objektívnu zodpovednosť na správny delikt právnických osôb, pre ktorú ZOVO neustanovil liberačné dôvody, to znamená dôvody na zbavenie sa zodpovednosti za správny delikt. V zmysle ZOVO, ak sa preukáže, že verejný obstarávateľ spáchal správny delikt je žalovaný v takom prípade povinný uložiť pokutu. Nakoľko v tomto prípade bolo jasne preukázané naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 149 ods. 2 písm. a/ ZOVO bol žalovaný povinný uložiť pokutu v zákonom stanovenom rozmedzí od 300 do 30.000,- eur. Nakoľko ZOVO žiadne liberačné dôvody neupravuje, žalovaný nemohol ani na žiadne liberačné dôvody prihliadnuť a nemal možnosť pokutu za správny delikt neudeliť. V tejto súvislosti žalovaný trvá na to, že výška uloženej pokuty na povahu, závažnosť, spôsob a následky porušenia povinnosti je primeraná, nakoľko účastník konania uzavrel zmluvu o dielo o doručení oznámenia úradu o začatí kontroly postupu zadávania zákazky pred uzavretím zmluvy ako aj rozhodnutia úradu o predbežnom opatrení, čí m znemožnil výkon kontroly pred uzavretím zmluvy a nerešpektovanie rozhodnutia orgánu dohľadu nad verejným obstarávaním predstavuje jeden z najzávažnejších správnych deliktov, nakoľko takéto konanie neguje činnosť samotného dohľadového orgánu. Na základe uvedených skutočností žalovaný žiada, aby súd žalobu v plnom rozsahu zamietol ako nedôvodnú. IV. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie ako aj postup správnych orgánov boli v súlade so zákonom. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 8Sžf/73/2014 zo dňa 23.06.2016, ktorým zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.04.2014 č.k. 5S 2602/2012-43 a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že argumentácia žalobcu v odvolaní týkajúca sa nepreskúmateľnosti prvostupňového rozsudku z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia je v plnom rozsahu opodstatnená. V samotnom odôvodnení napadnutého rozsudku Krajského súdu absentuje vlastné právne odôvodnenie vyslovených záverov, čím postihol napadnutý rozsudok deficitom nepreskúmateľnosti odvolacím súdom. Krajský súd v Bratislave opätovne preskúmal obe napadnuté rozhodnutia ako aj postup správnych orgánov a keďže konajúci súd danú vec posudzoval po 01.07.2016, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok podľa prechodného a záverečného ustanovenia podľa § 491 ods. 1 rozhodoval už v zmysle novej právnej úpravy. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 SSP) ako aj konanie ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie ako aj postup orgánov verejnej správy boli v súlade so zákonom. Súd rozhodol o žalobe bez pojednávania v zmysle ust. § 107 ods. 2 SSP. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánu verejnej správy, opatrení orgánu verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánu verejnej správy, rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatrení orgánu verejnej správy. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Podľa ods. 2 uvedeného ustanovenia, výrok obsahu rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia než ustanovuje osobitný zákon. Podľa ods. 3 uvedeného ustanovenia, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedení, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Súd po preskúmaní spisového materiálu a administratívneho spisu žalovaného dospel k záveru, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré uviedol vo svojom rozklade. Žalobca v žalobe ako aj v odvolaní podanom proti prvému rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.04.2014 žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného z dôvodov uvedených v ustanovení 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a to, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Namietal, že výrok je nepreskúmateľný, nakoľko neobsahuje popis skutku s uvedením miesta času a spôsobu jeho spáchania. Žalobca v rozsudku uviedol tie isté dôvody ako v odvolaní. S touto námietkou žalobcu súd nesúhlasí, nakoľko výrok rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa obsahoval náležitosti výroku ustanovené v § 47 ods. 2 Správneho poriadku. Výrok obsahoval popis skutku, právny predpis podľa ktorého bolo rozhodnuté aj lehotu dokedy má žalobca pokutu uhradiť. Výrok rozhodnutia musí spĺňať náležitosti, aby bol schopný nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť. Z výroku musí byť jasné kto je účastníkom konania a čo sa rozhodnutím zakladá, mení alebo ruší. Všetky menované atribúty výroku rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa podľa názoru súdu spĺňa. Taktiež výrok rozhodnutia žalovaného je vecne správny a spĺňa uvedené atribúty, nakoľko rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa bolo potvrdené a rozklad účastníka konania bol zamietnutý v súlade s ustanovením § 59 ods. 2 Správneho poriadku, podľa ktorého ak sú preto dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Predmet konania vo výroku rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa o správnom delikte bol jasne a konkrétne vymedzený a je nezameniteľný. Súd nesúhlasí ani s druhou námietkou žalobcu, ktorú uviedol v žalobe, že aj odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy je nepreskúmateľné, keďže v rozpore s požiadavkou pri ukladaní správnych deliktov podľa ust. § 149 ods. 2 písm. a/ ZOVO podrobnejšie neuviedol, akým spôsobom pri ukladaní pokuty prihliadol na povahu, závažnosť, spôsob a následky porušenia povinnosti. Súd sa s touto námietkou nestotožnil a má zato, že rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uplatnil ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Z odôvodnenia rozhodnutia o uložení pokuty za správny delikt musí byť zrejmé, prečo orgán verejnej správy považuje námietky účastníka za nesprávne, mylné alebo vyvrátené, ktoré skutočnosti boli podkladom jeho rozhodnutia, prečo považuje skutočnosti predostierané účastníkom za nerozhodné, nesprávne, podľa ktorej právnej normy rozhodol a akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov a aké úvahy ho viedli k uloženiu sankcie v konkrétnej výške. Dňa 30.04.2011 účastník konania ako verejný obstarávateľ - žalobca zverejnil oznámenie o dobrovoľnej transparentnosti exx ante vo Vestníku verejného obstarávania č. 84/2011 pod zn. 03221-Des a v Úradnom vestníku EÚ pod zn. 2011/S 83-136161 na predmet zákazky „spoločné monitorovanie prírodného prostredia v zmysle Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky o niektorých dočasných technických opatreniach a o prietokoch do Dunaja a Mošonského ramena Dunaja“, ktoré realizoval postupom rokovacie konanie bez zverejnenia. Dňa 13.05.2011 bolo žalobcovi doručené oznámenie o začatí kontroly postupu zadávania zákazky pred uzavretím zmluvy podľa § 146 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní a zároveň rozhodnutí o predbežnom opatrení zo dňa 11.05.2011 č. 695-7000/2011-OK/2. Oznámenie o začatí kontroly postupu zadávania zákazky pred uzatvorením zmluvy bolo doručené dňa 13.05.2011 o 9,59 hod. Splnomocnenec zmluvu o dielo podpísal po návrate zo služobnej cesty dňa 13.05.2011 o 13,45 hod. a informáciu o vydaní rozhodnutia o predbežnom opatrení a o oznámení o začatí kontroly postupu zadávania predmetnej zákazky dostal elektronicky z odboru verejného obstarávania a prevádzky Ministerstva životného prostredia SR až dňa 16.05.2011 o 11,37 hod. Žalobca doložil aj email, v zmysle ktorého boli zamestnanci Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky informovaný, že dňa 13.05.2011 bude vykonaná dezinsekcia a deratizácia hlavnej budovy Ministerstva životného prostredia SR na Námestí Ľ. Štúra 1 a budovy na Klobúčnickej ulici č. 7 a pracovná doba bola pre daný deň skrátená do 12 hodiny. Žalobca uzavrel zmluvu o dielo po doručení oznámenia úradu o začatí kontroly postupu zadávania zákazky pred uzavretím zmluvy ako aj po doručení rozhodnutia úradu o predbežnom opatrení, čím znemožnil výkon kontroly pred uzavretím zmluvy. Orgán verejnej správy z pohľadu posúdenia závažnosti prihliadol nato, že nerešpektovanie rozhodnutí orgánu dohľadu nad verejným obstarávaním predstavuje jeden z najzávažnejších správnych deliktov, nakoľko takéto konanie neguje činnosť samotného dohľadového orgánu, ktorý v jednotlivých konaniach chráni práva a právom dotknuté záujmy účastníkov konania a súčasne aj verejný záujem, ktorým je ochrana čestnej hospodárskej súťaže. Žalobca nenamieta zistený skutkový stav veci a nepopiera, že uzavretím zmluvy o dielo došlo k porušeniu povinnosti uloženej rozhodnutím úradu predbežným opatrením, na základe ktorého úrad pozastavil konanie účastníka v uvedenej zákazke. Argumentoval s tým, že uvedené porušenie povinnosti účastníka konania nebolo úmyselné a bolo zapríčinené okolnosťami objektívnej povahy. Súd na túto argumentáciu žalobcu nemôže prihliadnuť, nakoľko je povinnosťou žalobcu resp. jeho zamestnancov, aby včas a riadne informovali o došlej pošte. Namietal, že orgány verejnej správy nezohľadnili túto skutočnosť pri ukladaní pokuty. Súd má zato, že orgány verejnej správy túto skutočnosť zohľadnili a ju aj podrobne v rozhodnutiach uviedli. Žalovaný v rámci svojej právnej úvahy využil porovnanie ust. § 149 ods. 1 písm. a/ a ust. § 149 ods. 2 písm. a/ ZOVO, čo sa týka výšky pokuty. V danom prípade žalovaný preukázal naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 149 ods. 2 písm. a/ ZOVO a preto bol žalovaný povinný uložiť pokutu zákonom stanovenom rozmedzí od 300,- eur do 30.000,- eur. Orgán verejnej správy uložil pokutu žalobcovi vo výške 17.000,- eur čo bolo podľa súdu primerané k jeho porušeniu zákona. Orgány verejnej správy vo svojom rozhodnutí sa zaoberali a zobrali do úvahy pri stanovení výšky pokuty aj poľahčujúce okolnosti, na ktoré poukázal žalobca. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že orgány verejnej správy dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili. Súd má zato, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo z pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom a nakoľko námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia, žalobu v celom rozsahu podľa § 190 SSP zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 167 ods. 1 SSP a keďže žalobca nemal vo veci úspech nepriznal mu právo na náhradu trov konania. Žalovanému súd môže priznať len výnimočné právo na náhradu trov konania podľa ust. § 16 SSP, ale v danom prípade mu súd nepriznal nakoľko mu nevznikli. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaje, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.