Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/7/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200077 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1013200077.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Andrey Kriškovej, v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, Tulčík 310, okres Prešov, zastúpeného advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia SR, Námestie Ľ. Štúra 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp. zn. 8087/2012-1.10 (104/2012-rozkl.) zo dňa 31.10.2012, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia a konanie správnych orgánov 1. Listom, ktorý bol na Ministerstvo životného prostredia SR, odbor ochrany prírody (ďalej len „ MŽP SR“) doručený dňa 11.12.2007, požiadal Slovenský poľovnícky zväz, Poľovnícke združenie Hruštín, 029 52 Hruštín (ďalej len „žiadateľ“) o povolenie výnimky z podmienok ochrany chráneného živočícha - medveďa hnedého v súlade s § 35 ods. 1 písm. a) v spojení s § 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o ochrane prírody“). MŽP SR listom č. 12758/2007-2.1 zo dňa 13.12.2007 upovedomilo občianske združenia, ktoré požiadalo, aby bolo v zmysle § 82 ods. 7 Zákona o ochrane prírody upovedomené o začatých správnych konaniach, v ktorých môžu byť dotknuté záujmy ochrany prírody a krajiny chránené zákonom a ktoré sa dotýkajú povoľovania výnimiek z ochrany druhov alebo území, o predmetnom konaní. 2. Lesoochranárske zoskupenie VLK, 082 13 Tulčík (ďalej len „LZ VLK“) oznámilo svoju účasť v predmetnom konaní v zákonnej lehote listom zo dňa 19.12.2007, ktorý bol MŽP SR doručený 27.12.2007. MŽP SR listom č. 3406/2008-2.1/KD zo dňa 17.3.2008 zaslalo účastníkom konania a zúčastneným osobám „Oboznámenie s podkladmi rozhodnutia“ v súlade s § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“). LZ VLK listom zo dňa 26.3.2008, doručeným 31.3.2008 na MŽP SR zaslalo „Vyjadrenie LZ VLK k podkladom konaní...“, v ktorom sa domáhalo postavenia účastníka konania z dôvodu, že v tomto konaní budú priamo dotknuté práva a právom chránené záujmy LZ VLK, pričom tieto práva a právom chránené záujmy vychádzajú z Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, ktorý bol publikovaný v Zbierke zákonov pod č. 43/2006. Vyriešenie otázky účastníctva LZ VLK v tomto konaní označilo za predbežnú otázku. 3. MŽP SR preskúmalo skutočnosti uvádzané vo vyjadrení LZ VLK zo dňa 26.3.2008 a vypracovalo „Oboznámenie s podkladmi rozhodnutia“, v ktorom zaujalo stanovisko, že LZ VLK nebude priznané postavenie účastníka konania. Oboznámenie bolo zaslané LZ VLK listom č. 201/2008-2.1/KD zo dňa 2.4.2008. LZ VLK zaslalo v zákonom stanovenej lehote na MŽP SR „Vyjadrenie LZ VLK k podkladom rozhodnutia č. 201/2008-2.1/KD“ listom zo dňa 11.4.2008, v ktorom sa naďalej domáhalo postavenia účastníka konania. MŽP SR rozhodnutím č. 3406/2008-2.1/KD zo dňa 22.4.2008, doručeným LZ VLK 29.4.2008, nepriznalo podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku LZ VLK postavenie účastníka konania v konaní o povolenie výnimky z podmienok ochrany chráneného živočícha - medveďa hnedého. LZ VLK prostredníctvom právnej zástupkyne podalo dňa 16.5.2008 rozklad proti rozhodnutiu MŽP SR č. 3406/2008-2.1/KD zo dňa 22.4.2008 v zákonom stanovenej lehote. Podaným rozkladom sa LZ VLK domáhalo, aby odvolací orgán napadnuté rozhodnutie zmenil a priznal LZ VLK postavenie účastníka konania. 4. MŽP SR rozklad spolu so spisovým materiálom predložilo v zmysle § 61 Správneho poriadku odvolaciemu orgánu. MŽP SR, ako odvolací orgán vydal rozhodnutie č. 84/2008-rozkl. zo dňa 26.6.2008, ktorým zamietol rozklad LZ VLK a povolil napadnuté rozhodnutie MŽP SR č. 3406/2008-2.1/KD zo dňa 22.4.2008. Rozhodnutie odvolacieho orgánu nadobudlo právoplatnosť 14.7.2008. MŽP SR, odbor ochrany prírody a starostlivosti o krajinu následne rozhodnutím č. 3406/2008-2.1/KD zo dňa 27.8.2008 žiadateľovi povolilo výnimku zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a) Zákona o ochrane prírody - usmrtiť jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Hruštín odo dňa právoplatnosti rozhodnutia do 30.11.2008 posliedkou alebo do 15.12.2008 postriežkou na lokalitách Hrdoš alebo Zábava. 5. LZ VLK vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia ministra životného prostredia SR č. 84/2008- rozkl. zo dňa 26.6.2008 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím MŽP SR č. 3406/2008-2.1/KD zo dňa 22.4.2008 uplatnilo svoj nárok na súde. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 2S/178/2008-73 1008201411 zo dňa 2.6.2009 žalobu zamietol. Na základe nálezu Ústavného súdu SR IV. ÚS 108/2010-69, ktorým bol zrušený rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 5Sžp/6/2009 zo dňa 2.6.2009, Najvyšší súd SR následne rozsudok č.k. 1Sžp/3/2011 zo dňa 17.4.2012 zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave tak, že rozhodol o zrušení oboch citovaných rozhodnutí podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vrátil vec MŽP SR na ďalšie konanie, a zároveň vyslovil právny názor, že LZ VLK je účastníkom konania. 6. Na základe rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. 1Sžp/3/2011 zo dňa 17.4.2012 a na základe právneho názoru vyjadreného v rozhodnutí ministra životného prostredia SR č. 3711/2012-1.10 (13/2012-rokl.) zo dňa 2.4.2012, podľa ktorého má prvostupňový správny orgán konať s LZ VLK ako s účastníkom konania a doručiť mu meritórne rozhodnutie, začalo MŽP SR, odbor výkonu štátnej správy v uvedenej veci opätovne konať a doručili právnej zástupkyni LZ VLK meritórne rozhodnutie MŽP SR, odboru ochrany prírody a starostlivosti o krajinu č. 3406/2008-2.1/KD zo dňa 27.8.2008 listom č. 3546/2012-2.2 zo dňa 17.9.2012. LZ VLK podalo proti rozhodnutiu č. 3406/2008-2.1/KD zo dňa 27.8.2008 rozklad listom zo dňa 8.10.2012 doručeným na MŽP SR dňa 15.10.2012. 7. Minister životného prostredia SR preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu podľa § 61 ods. 2 a 3 Správneho poriadku. Rozhodnutím sp. zn. 8087/2012-1.10 (104/2012-rozkl.) zo dňa 31.10.2012 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) rozhodol tak, že konanie o rozklade zastavil z dôvodu, že odpadol dôvod na konanie. II. Žaloba 8. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.1.2013 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného sp. zn. 8087/2012-1.10 (104/2012-rozkl.) zo dňa 31.10.2012 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. V žalobe uviedol, že napadnutým rozhodnutím žalovaný zastavil rozkladové konanie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že prvostupňovým rozhodnutím bola povolená výnimka na dobu určitú s platnosťou do 15.12.2008.Urobil tak právny záver, že konanie o rozklade je potrebné zastaviť vzhľadom na to, že podľa § 82 ods. 9 písm. a) Zákona o ochrane prírody, dôvod na konanie odpadol. Poukázal na aj na § 89 ods. 3 písm. b) Zákona o ochrane prírody, podľa ktorého rozhodnutie vydané podľa tohto zákona stráca platnosť uplynutím času, na ktorý bolo vydané. Žalobca tak zastával názor, že stanovisko žalovaného, že v predmetnej veci odpadol dôvod konania, neobstojí. Ako vyplýva z názoru Ústavného súdu SR vysloveného v náleze sp. zn. III. US 279/2010 zo dňa 25.8.2010: „ak totiž správny orgán s fyzickou osobou nekoná ako s účastníkom konania, hoci tak konať mal, a mal mu predpísaným spôsobom oznámiť svoje rozhodnutia, potom toto vydané administratívne rozhodnutie, hoci doručené všetkým ostatným účastníkom konania, nemôže nadobudnúť právoplatnosť. Vyplýva to z legálnej definície právoplatného administratívneho rozhodnutia obsiahnutého v § 52 ods. 1 Správneho poriadku. Poukázal na znenie § 51 ods. 1, § 52 ods. 2 Správneho poriadku a § 85 ods. 5 Zákona o ochrane prírody a konštatoval, že cit. ustanovenia vo svojej vzájomnej súvislosti neumožňujú iný záver ako taký, že napriek tomu, že rozhodnutím orgánu prvého stupňa bola povolená výnimka s platnosťou do 15.12.2008; toto rozhodnutie sa nemohlo stať vykonateľným vzhľadom na skutočnosť, že nebolo doručené všetkým účastníkom konania, teda aj žalobcovi. Ak po čase, na ktorý bola výnimka povolená, bolo rozhodnutie doručené žalobcovi, ako účastníkovi konania, za predpokladu, že bol žalovaný presvedčený o tom, že dôvod na konanie odpadol, takémuto právnemu názoru by zodpovedal postup, ktorým by zrušil rozkladom napadnuté rozhodnutie a konanie zastavil. Žalovaný však nerozhodol takým spôsobom, že by zastavil konanie ako také, ale len rozkladové konanie smerujúce proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu. Právnym dôsledkom takéhoto postupu žalovaného je, že ho vylúčil z možnosti účasti na konaní, vrátane možnosti podať opravný prostriedok proti prvostupňovému rozhodnutiu. Takýto postup nezodpovedá ani právu žalobcu zakotveného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale ani ustanoveniam Správneho poriadku, okrem iného § 3 ods. 2 Správneho poriadku, podľa ktorého správne orgány sú povinné postupovať v konaní v účinnej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. 9. Vychádzajúc z právneho názoru žalovaného o odpadnutí dôvodu na konanie neexistoval dôvod, pre ktorý by nepostupoval vyššie uvedeným spôsobom, teda zrušením rozhodnutia prvostupňového orgánu a zastavením konania. Považoval za potrebné poukázať na to, že konanie začalo na žiadosť žiadateľa a skutočnosť, že v rozhodnutí prvostupňového orgánu sa výnimka povolila s platnosťou do 15.12.2008 nevypovedá o tom, či žiadateľ už vo svojej žiadosti o povolenie výnimky takto obmedzil svoju žiadosť. Uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by žiadateľ v predmetnom konaní zobral svoju žiadosť o udelenie výnimky späť. Nesúhlasil tak s názorom žalovaného, že predmet rozkladového konania odpadol. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžp/3/2011 zo dňa 17.4.2012. Vzhľadom na uvedené tak nevidel zásadnú odlišnosť medzi vysloveným názorom na dôsledky a možnosť súdneho prieskumu napadnutých rozhodnutí a možnosťou konať aj prostredníctvom podávania riadnych opravných prostriedkov pred správnym orgánom. III. Vyjadrenie žalovaného 10. Vo vyjadrení k žalobe žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že s právnym názorom žalobcu nesúhlasí. K námietkam žalobcu uviedol, že prvostupňový správny orgán v prvostupňovom rozhodnutí časovo obmedzil platnosť povolenej výnimky zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a) Zákona o ochrane prírody na dobu určitú, do 15.12.2008. Uplynutím tejto lehoty platnosť povolenej výnimky pominula v zmysle § 89 ods. 3 písm. b) Zákona o ochrane prírody, podľa ktorého rozhodnutie vydané podľa tohto zákona stráca platnosť uplynutím času, na ktorý bolo vydané. V danom konaní o rozklade teda pred vydaním rozhodnutia o zastavení konania nebolo potrebné zo strany odvolacieho orgánu zrušiť prvostupňové rozhodnutie, pretože toto prvostupňové rozhodnutie stratilo platnosť priamo na základe uvedeného ustanovenia zákona a v dobe, keď prebiehalo konanie o rozklade, bolo už neplatné. Zastával názor, že preto minister životného prostredia SR postupoval správne, keď napadnutým rozhodnutím zastavil iba konanie o rozklade a nevydával v danej veci rozhodnutie o zrušení už neplatného rozhodnutia. 11. V tejto súvislosti je možné stotožniť sa aj s argumentáciou žalobcu, že v danej veci neodpadol dôvod na konanie, pretože konanie začalo na žiadosť žiadateľa a skutočnosť, že v prvostupňovom rozhodnutí správny orgán povolil výnimku do 15.12.2008 neznamená, že žiadateľ takto sám obmedzil svoju žiadosť o povolenie výnimky, pričom žiadateľ tiež podľa vedomostí žalobcu nevzal svoju žiadosť o povolenie späť. Poukázal na znenie § 89 ods.2 Zákona o ochrane prírody z ktorého vyplýva, že platnosť prvostupňového rozhodnutia bolo možné predĺžiť na základe žiadosti žiadateľa za dodržania podmienok uvedených v cit. ustanovení. Žiadateľ však o predĺženie výnimky požadovanej v jeho žiadosti z 11.12.2007 v danej lehote nepožiadal. Z uvedeného mal za zrejmé, že žiadateľ nemal záujem na ďalšom predĺžení výnimky povolenej rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu č. 3406/2008-2.1/ KD zo dňa 27.8.2008. 12. Na základe týchto skutočností mal za nepochybné, že konal v súlade s platnou legislatívou a na základe správneho posúdenia veci, keď napadnutým rozhodnutím zastavil správne konanie o rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu podľa § 82 ods. 9 písm. a) Zákona o ochrane prírody (t.j. preto, že dôvod na konanie odpadol) v spojení s § 89 ods. 3 písm. b) Zákona o ochrane prírody (t.j. z dôvodu, že rozhodnutie vydané podľa tohto zákona stráca platnosť uplynutím času, na ktorý bolo vydané). Ani po zmene, ktorá nastala v správnom konaní uznaním žalobcu za účastníka konania, nie je zo strany žiadateľa možné dosiahnuť predĺženie platnosti prvostupňového rozhodnutia č. 3406/2008-2.1/KD zo dňa 27.8.2008, pretože § 89 ods. 2 písm. a) Zákona o ochrane prírody podmieňuje predĺženie lehoty rozhodnutia vydaného podľa tohto zákona na dobu určitú súhlasom ostatných účastníkov konania. Táto skutočnosť v situácii, keď je druhým účastníkom konania žalobca, ktorý nesúhlasí s povolením výnimky na odstrel jedinca medveďa hnedého požadovanej žiadateľom, absolútne vylučuje možnosť predĺženia platnosti prvostupňového rozhodnutia. 13. Argument žalobcu, že žiadateľ vo svojej žiadosti sám neobmedzil požadovanú výnimku do 15.12.2008, preto vo veci neodpadol dôvod na konanie, považoval za nesprávny a nepodložený. V konaní vedenom podľa Zákona o ochrane prírody nie je konajúci správny orgán viazaný len obsahom žiadosti žiadateľa, ale podľa § 82 ods. 12 Zákona o ochrane prírody môže v rozhodnutí, ktorým sa dáva súhlas na výkon činnosti alebo ktorým sa povoľuje výnimka zo zákazu činnosti podľa Zákona o ochrane prírody, určiť podrobnejšie podmienky vykonávania činnosti zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny a obmedziť ich časovú platnosť. 14. Uviedol, že prvostupňový správny orgán práve podľa § 82 ods. 12 Zákona o ochrane prírody určil podrobné podmienky výkonu povolenej činnosti - odstrelu jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Hruštín a obmedzil časovú platnosť prvostupňového rozhodnutia, aby v čo najväčšej miere obmedzil negatívny vplyv povolenej činnosti na uvedený chránený druh živočícha a aby zo strany žiadateľa neboli porušené zákonom definované záujmy na ochrane prírody a krajiny. Postup prvostupňového správneho orgánu v konaní na základe tohto ustanovenia Zákona o ochrane prírody nemožno preto v žiadnom prípade považovať za vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť prvostupňového rozhodnutia, alebo na samotný predmet konania v tom zmysle, ktorý vo svojej žalobe uvádza žalobca. 15. Nesúhlasil ani s ďalšou námietkou žalobcu, že keď nezastavil správne konanie ako také, ale len konanie o rozklade smerujúce proti prvostupňovému rozhodnutiu, vylúčim tým žalobcu z možnosti účasti na konaní, vrátane možnosti podať opravný prostriedok voči prvostupňovému rozhodnutiu, a že týmto postupom boli porušené práva žalobcu zakotvené v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a v § 3 ods. 2 Správneho poriadku. Zastával názor, že sa v prvostupňovom správnom konaní a v konaní o rozklade dôsledne riadil právnym názorom vysloveným v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžp/3/2011 zo dňa 17.4.212, ktorým Najvyšší súd SR zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/178/2008 zo dňa 10.12.2008 tak, že zrušil rozhodnutie ministra životného prostredia SR č. 84/2008-rozkl. zo dňa 26.6.2008 a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 3406/2008-2.1/KD zo dňa 22.4.2008 o nepriznaní postavenia účastníka konania pre LS VLK. Na základe uvedeného rozsudku konal v tomto konaní so žalobcom ako s účastníkom konania. Doručil mu prvostupňové rozhodnutie č. 3406/2008-2.1/ KD zo dňa 27.8.2008 ako jednému z účastníkov konania, aby si žalobca mohol v tomto konaní uplatňovať práva účastníka konania, vrátane podania opravného prostriedku. Žalobca využil práva účastníka konania a podaním zo dňa 8.10.2012, doručeným 15.10.2012, podal rozklad proti prvostupňovému rozhodnutiu. Po preskúmaní spisového materiálu a dôvodov podaného rozkladu zo strany žalovaného však bolo vo veci potrebné rozhodnúť o zastavení konania z dôvodu, že odpadol dôvod na konanie. 16. Mal za zrejmé, že v predmetnom konaní konal tak, aby si v ňom žalobca mohol uplatňovať všetky práva, ktoré mu vyplývali z postavenia účastníka konania, z ustanovení Správneho poriadku a súvisiacej legislatívy a z Ústavy SR. Skutočnosť, že musel v danej veci rozhodnúť o zastavení konania kvôli tomu, že odpadol dôvod na ďalšie konanie, nemožno v žiadnom prípade považovať za odňatie práv žalobcu postupom správneho orgánu. Naviac, žalobca v podanej žalobe aj sám konštatuje, že správny orgán mal v danej veci zastaviť správne konanie. Mal za zrejmé, že postup správneho orgánu, ktorý žalobca namietal v podanej žalobe, nevykazoval žiadne pochybenia alebo vady, ktoré by zakladali dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Ani po prípadnom vrátení veci správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie nebude možné v danej veci zo strany žalovaného rozhodnúť v uvedenej veci spôsobom, ktorý by bol pre žalobcu ako účastníka konania výhodnejší, alebo mu poskytol vyššiu ochranu jeho práv a právom chránených záujmov. 17. Ako je uvedené v rozsudku Najvyššieho súdu SR č. 4Sž/98-102/2002 zo dňa 17.12.2002: „Správnym konaním sa nazýva postup správnych orgánov, účastníkov konania a ďalších osôb pri vydávaní rozhodnutí, ktorý upravuje právny predpis. Konanie a postup správneho orgánu majú povahu synoným. Zmyslom všetkých procesných predpisov je zabezpečiť realizáciu hmotných noriem vo forme rozhodnutia o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb za takého postupu, aby vo veci bol zistený skutkový stav čo najúplnejšie, prostriedkami, ktoré objasňujú okolnosti rozhodné pre posúdenie veci, a aby účastníkovi, o ktorého vec - práva a povinnosti ide, bola poskytnutá možnosť predkladať dôkazy, návrhy a obhajovať svoje práva. Toto platí zvlášť, ak ide o konanie, v ktorom dôkazná povinnosť spočíva na účastníkovi konania. Rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka“. 18. Vzhľadom na to, že vrátením veci žalovanému by sa dosiahlo iba opakovanie správneho konania bez možnosti dosiahnuť vo veci odlišný výsledok správneho konania, zastával názor, že žaloba podaná žalobcom je neopodstatnená. Judikát - rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžp/3/2011 zo dňa 17.4.2012, na ktorý sa žalobca v žalobe odvoláva,, sa podľa jeho názoru vzťahuje iba na právo na súdnu a inú právnu ochranu pre občanov v prípadoch, kde by im mohla byť v dôsledku plynutia času potrebného na konanie pred súdom odopretá možnosť dožadovať sa ochrany svojich práv v súdnom konaní. Tento judikát však nemožno vztiahnuť na predmetné správne konanie, v ktorom došlo k ukončeniu platnosti rozhodnutia priamo zo zákona, uplynutím lehoty, na ktorú bolo rozhodnutie vydané, bez možnosti, aby správny orgán svojím konaním mohol túto skutočnosť akokoľvek ovplyvniť. 19. S prihliadnutím na uvedené dôvody považoval žalobu za účelovú, obsahujúcu iba námietky formálneho charakteru proti procesnému postupu žalovaného v danom konaní, ale ignorujúcu vecnú podstatu daného konania spočívajúcu v záujme na ochrane prírody a krajiny. Takéto konanie žalobcu je v rozpore s deklarovanými princípmi a účelom existencie žalobcu ako občianskeho zrušenia, ktoré podporuje ochranu prírody. 20. Záverom poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžp/31/2012 zo dňa 29.11.2012 v obdobnej veci, v ktorom Najvyšší súd SR konštatoval: „....že ochrana životného prostredia ako spoločného záujmu všetkých občanov Slovenskej republiky je dôležitou aktivitou a činnosť združení na ochranu životného prostredia na jeho rôznych úsekoch si jednoznačne zaslúži pozornosť a podporu. Avšak nielen na získanie všeobecnej podpory a rešpektu by mali zakaždým zvažovať účelnosť krokov, ktoré podnikajú, aby v konečnom dôsledku nemrhali svoju pozornosť a prostriedky na čisto formálne, obsahovo prázdne manifesty tak, ako je to v prípade tohto konania“. IV. Právne posúdenie 21. Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutie v rámci žalobných dôvodov (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie vydané v prvom stupni, je vecne správne. 22. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 23. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 24. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 25. Podľa § 82 ods. 9 písm. a/ zákona č. 543/2002 Z.z. orgán ochrany prírody konanie podľa tohto zákona zastaví, ak dôvod na konanie odpadol. 26. Podľa § 89 ods. 3 písm. b/ zákona č. 543/2002 Z.z. rozhodnutie vydané podľa tohto zákona stráca platnosť uplynutím času, na ktorý bolo vydané. 27. Z vyššie opísaných skutkových zistení vyplýva, že o žiadateľovej žiadosti o povolenie výnimky zo zakázaných činností podľa zákona č. 543/2002 Z.z. žalovaný rozhodol až po právoplatnom vyriešení otázky účastníctva žalobcu v predmetnom správnom konaní, pričom rozhodol tak, že žiadosti vyhovel. Pre realizáciu výnimky správny orgán určil podmienky, okrem iného dobu, dokedy sa má povolená výnimka uskutočniť (najneskôr do 15.12.2008). Správny orgán prvého stupňa vychádzajúc z predpokladu, že žalobcovi nebolo právoplatným rozhodnutím priznané účastníctvo v predmetnom správnom konaní, rozhodnutie o povolení výnimky žalobcovi nedoručoval a vyznačil na rozhodnutí právoplatnosť na deň 05.09.2008. 28. Až na základe rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžp/3/2011 zo dňa 17.04.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.05.2012, bolo zrušené rozhodnutie žalovaného č. 84/2008-rozkl. zo dňa 26.06.2008, ako aj prvostupňové rozhodnutie č. 3406/2008-2.1 zo dňa 22.04.2008, vo veci účastníctva žalobcu v správnom konaní. Súd vyslovil názor, že žalobcovi z právneho poriadku vyplýva oprávnenie byť účastníkom predmetného správneho konania. Až na základe tohto rozsudku boli žalobcovi priznané procesné práva účastníka konania a bolo mu doručené rozhodnutie o povolení výnimky č. 3406/2008 zo dňa 27.08.2008, proti ktorému podal žalobca v zákonnej lehote rozklad, tvrdiac, že neboli splnené zákonné podmienky pre povolenie výnimky podľa § 35 ods. 1 písm. a/ ZOPK na usmrtenie medveďa hnedého v danej lokalite. 29. Je nepochybné, že žalobca ako účastník správneho konania reprezentoval v konaní záujem na nezasahovaní do prírody a jej prirodzených pomerov, v súlade so svojimi programovými cieľmi vyjadrenými v stanovách občianskeho združenia. Keďže povolená výnimka na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého vo vyššie uvedenej lokalite nebola realizovaná, nedošlo k žiadnemu zásahu do populácie uvedeného chráneného živočíšneho druhu, čo sa žalobca svojou účasťou v konaní snažil presadiť. 30. Zastavenie konania o rozklade žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu znamená, že o predmetnej žiadosti žiadateľa o povolenie výnimky sa už konať nebude. Faktický záujem na ochrane prírody v danom konaní teda nemôže byť naplnený vyššou mierou. Súd preto postráda základný predpoklad pre úspešné uplatnenie práva na súdnu ochranu podaním žaloby o preskúmanie zákonnosti právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorým je ukrátenie žalobcu na jeho právach a právom chránených záujmoch rozhodnutím, o ktorom tvrdí, že je v rozpore so zákonom. 31. Za daných okolností je súd toho názoru, že napadnuté rozhodnutie o zastavení rozkladového konania nemohlo ukrátiť žalobcu na jeho právach a oprávnených záujmoch na ochrane prírody, pretože na základe výsledkov správneho konania vo veci povolenia výnimky nedošlo a ani v budúcnosti už nemôže dôjsť k žiadnemu zásahu do populácie medveďa hnedého v danej lokalite. 32. Súd považuje za potrebné znovu zdôrazniť, že prvostupňové rozhodnutie žalovaného o povolení výnimky považoval tak žiadateľ ako aj správny orgán za právoplatné dňom 27.08.2008. Žiadateľ sa proti nemu neodvolal a stanovené podmienky povolenej výnimky nenamietal. Tým, že povolenie bolo vydané na dobu určitú najneskôr do 15.12.2008, sa žiadateľ i správny orgán oprávnene domnievali, že rozhodnutie o povolení výnimky stratilo uplynutím stanoveného času platnosť a de facto zaniklo. Rozklad proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca žalovanému z vyššie opísaných dôvodov až dňa 30.05.2012 a to na základe rozsudku Najvyššieho súdu SR vo veci účastníctva žalobcu v predmetnom správnom konaní. 33. Súd sa stotožňuje s názorom žalobcu i s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 279/2010 zo dňa 25.08.2010 a je tej mienky, že pokiaľ prvostupňové rozhodnutie vo veci povolenia výnimky nebolo doručené všetkým účastníkom správneho konania (teda aj žalobcovi), nemohlo sa stať právoplatným a vykonateľným a to ani v časti určenia doby trvania povolenej výnimky. 34. Súd je toho názoru, že pokiaľ zaniklo rozhodnutie o povolení výnimky uplynutím času, na ktorý bolo vydané (§ 89 ods. 3 písm. b/ ZOPK) a odpadol dôvod na ďalšie konanie vo veci (§ 82 ods. 9 písm. a/ ZOPK), malo byť zastavené správne konanie vo veci žiadosti vyššie uvedeného žiadateľa o povolenie výnimky zo zakázaných činností podľa ZOPK, pretože dôvod zastavenia konania sa viazal k celému predmetu konania. Vzhľadom na to, že v uvedenom konaní bolo vydané prvostupňové rozhodnutie o vyhovení žiadosti, za daných skutkových a právnych okolností by zodpovedal zákonu taký postup žalovaného, ktorý by viedol k zrušeniu tohto rozhodnutia a súčasnému zastaveniu celého konania. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zastavil len konanie o žalobcovom rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu, čím prvostupňové rozhodnutie o čiastočnom povolení výnimky nadobudlo právoplatnosť. Ako však už súd uviedol, napriek právoplatnosti ide o rozhodnutie, na základe ktorého už výnimku nie je možné realizovať, pretože doba trvania výnimky podľa tohto rozhodnutia už uplynula. 35. Za podstatnú pre posúdenie veci považoval súd skutočnosť, že dôsledok zastavenia konania o rozklade je z pohľadu ochrany prírody prakticky totožný s tým, ktorý by nastal v prípade zrušenia rozhodnutia o povolení výnimky a zastavení celého konania, čo by bol postup zodpovedajúci zákonu. Vyššie uvedený málo významný rozpor so zákonom preto nepovažoval súd za dostatočný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci na nové konanie, pretože napadnutým rozhodnutím nemohlo byť zasiahnuté do záujmov reprezentovaných žalobcom a takýto postup by viedol len k formálnemu zopakovaniu druhostupňového správneho konania. 36. Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že žalobca zastavením rozkladového konania v predmetnej veci napriek vyššie opísaným výhradám súdu k zvolenému postupu správnych orgánov nemohol byť ukrátený na svojich právach a oprávnených záujmoch. Keďže žalobné námietky neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, súd žalobu zamietol. 37. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol. 38. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 v spojení s §175 ods.1 SSP, vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o ústredný orgán štátnej správy, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 39. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).