Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/22/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200155 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1013200155.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci navrhovateľky: A. S., P. XXX, XXX XX O., proti odporcovi: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, v konaní o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave návrh zamieta. Navrhovateľke súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 6Sžz 1/2012 zo dňa 28.11.2012 návrh navrhovateľky zo dňa 30.12.2010, doplneným podaniami zo dňa 16.8.2011, 21.6.2012, postúpil Krajskému súdu v Bratislave v častiach, ktorými sa domáhala ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podaným proti odporcovi Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava. Navrhovateľka uviedla, že po strate zamestnania požiadala Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ktorý jej žiadosť vrátil s tým, že spoločníctvo nezamestnanej v spoločnosti S. s.r.o. predstavuje zákonnú prekážku na jej zaevidovanie a zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave listom č. 20/2010/SŤ potvrdil rozhodnutie o nezaevidovaní žiadosti z dôvodu evidencie nezamestnanej ako spoločníčky v spoločnosti S. s.r.o., čo podľa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave je relevantným dôvodom pre neprijatie a nezaevidovanie žiadosti nezamestnanej, pretože nespĺňa podmienky podľa § 34 ods. 13 a § 6 ods. 2 zákona č. 5/2004 Z.z. na zaradenie nezamestnanej do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Voči tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka odvolanie, o ktorom rozhodlo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny listom z 21.12.2010 č. A/2010/14217/GROK tak, že odvolanie zamietlo. Týmito rozhodnutiami odporcu bolo zasiahnuté do jej práv sociálneho poistenca. K dopadu na jej práva a právom chránené záujmy nezaevidovanej nezamestnanej, ktorého účinky trvajú od vyčlenenia nezamestnanej z prístupu k plneniu zo sociálneho a zdravotného poistenia trvá od 23.7.2010. Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave v konaní o žiadosti o zaevidovanie uchádzača o zamestnanie postupoval v rozpore so zákonom, čím znevýhodnil nezamestnanú navrhovateľku pri hľadaní novej práce a obmedzil jej prístup k vzdelaniu a k lepšiemu uplatneniu na trhu práce. Zásah orgánu verejnej správy do práv nezamestnanej nemá oporu v ust. § 6 ods. 2, § 32 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 44 ods. 1, § 46 ods. 1, ods. 7 zákona č. 5/2004 Z.z.. Podľa jej názoru bola nezákonne vylúčená z prístupu k podpornej dávke v nezamestnanosti počas prvých šiestich mesiacov v rozpore s ust. § 104 ods. 1, ods. 2, § 105 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.. Postup odporcu zbavil navrhovateľku rovnoprávneho prístupu k zdravotnej starostlivosti v rozsahu, ktorý v zmysle zákona zabezpečuje štát ostatným nedobrovoľne nezamestnaným. Navrhovateľke zároveň vznikla povinnosť uhrádzať platby do zdravotného poistenia, ktoré za evidovaných nezamestnaných uhrádza štát. Podľa navrhovateľky nezákonný zásah orgánu verejnej správy trvá od 23. júla 2010 a má za následok, že po strate zamestnania je navrhovateľka odkázaná na jediný pravidelný príjem, ktorý tvorí dôchodok jej manžela. Navrhovateľka podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.3.2013 navrhla, aby súd sa obrátil na Ústavný súd SR s návrhom na preskúmanie súladu § 250f ods. 2 O.s.p. s medzinárodným záväzkom, ktorým Slovenská republika v ústavnom zákone č. 23/1991 Zb. garantuje ochranu základných práv, ktoré sú obsahom článku 4 ods. 3, ods. 4, čl. 36 ods. 1, ods. 2, čl. 37 ods. 3, čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd. Žiadala, aby súd navrhol Ústavnému súdu SR zrušenie právnej úpravy „súd môže k výzve pripojiť doložku, že ak sa účastník v určitej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že nemá námietky “ v § 252 ods. 2 O.s.p., ktoré nie je v súlade s verejným záujmom ochrany verejného súdneho konania a práva na verejné vyhlásenie súdneho rozhodnutia vo veci. II. Odporca vo vyjadrení zo dňa 9.9.2015 uviedol, že navrhovateľka dňa 23.7.2010 po strate zamestnania si podala žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Od navrhovateľky bola prevzatá žiadosť o zaradenie do evidencie nezamestnaných a bol jej vystavený kontrolný preukaz so stanovením termínu na doplnenie chýbajúcich podkladov potrebných k evidencii. Pri kontrole údajov uvedených v žiadosti bolo zistené, že navrhovateľka je spoločníkom v spoločnosti S. s.r.o. odo dňa 21. augusta 2012. Navrhovateľka sa dostavila na dohodnutý termín na úrad a priniesla chýbajúce podklady k evidencii uchádzačov o zamestnanie. Zamestnankyňa odporcu ju upozornila, že zamlčala dôležitý fakt, že je spoločníkom v spoločnosti S. s.r.o.. Bola poučená, že v súlade s ustanovením § 5 písm. d) a a § 6 ods. 2 písm. b) zák. č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti, osoba, ktorá je spoločníkom obchodnej spoločnosti, teda prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť nemôže byť zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Po poučení a oboznámení s právnym stavom navrhovateľka uviedla, že si dá do poriadku záležitosti ohľadne spoločnosti S., s.r.o. a prihlási sa opätovne do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Navrhovateľka trvala na vrátení žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu, že po doriešení jej obchodného podielu si nebude musieť vypisovať novú žiadosť, ale iba opraví dátum podania žiadosti. Navrhovateľka dobrovoľne vzala svoju žiadosť späť s tým, že po doriešení obchodného podielu si môže opätovne podať žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie s opraveným dátumom. Zo spisu vyplýva, že na žiadosti dátum prevzatia je prečiarknutý z dôvodu vrátenia žiadostí navrhovateľke. Všetky doklady predložené navrhovateľkou jej boli vrátené a bolo jej odporučené si opäť podať žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie po vysporiadaní sa s účasťou v spoločnosti S., s.r.o., pričom s uvedeným postupom navrhovateľka súhlasila. Dňa 02.09.2010 navrhovateľka podala sťažnosť na nedôvodné prieťahy v konaní o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ktorá bola prešetrená Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny ako orgánom nadriadeným úradu, o tejto skutočnosti bola spísaná zápisnica zo dňa 08.12.2010, z ktorej vyplynulo, že nebolo zistené odmietnutie žiadosti navrhovateľky tak, ako to ona uvádza. Na základe uvedeného sa preto odporca nestotožňuje s tvrdeniami navrhovateľky, ako tá uvádza, že odporca bez spoľahlivo zisteného skutkového stavu a bez dodržania zásady rovnakého zaobchádzania, neoprávnene zasiahol do práva sociálneho poistenia. Má za to, že postupoval vo vzťahu k navrhovateľke v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a uviedol, že ten zo svojej právomoci neskúma, či uchádzač o zamestnanie, ktorý je ako v prípade navrhovateľky spoločníkom, má príjem z tejto činnosti alebo či je v pracovnom alebo inom vzťahu k spoločnosti a taktiež nemá povinnosť skúmať, či fyzická osoba, ktorá splnila podmienky na zaradenie do evidencie má nárok na zdravotné poistenie alebo nie. Nakoľko v čase podania žiadosti navrhovateľky, t.j. dňa 23.07.2010, navrhovateľka nespĺňala zákonom stanovené podmienky pre zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodov vyššie uvedených, odporca nemal inú možnosť ako postupovať podľa § 30 ods. 1 písm. b) zákona č. 71/1967 Zb. a zastaviť konanie. III. Ochrana subjektívnych práv fyzických a právnických osôb zo strany správnych súdov má subsidiárny charakter vo vzťahu k ochrane, ktorú poskytujú orgány verejnej správy. Preto fyzická alebo právnická osoba, ktorej práva boli porušené alebo ohrozené má sa prioritne domáhať ochrany svojich práv na správnom orgáne. Ak nedošlo k náprave a ochrane zo strany orgánov verejnej správy, je možné, aby sa fyzická alebo právnická osoba domáhala ochrany svojich práv na správnom súde. Vyplýva to z historicky daného a v Slovenskej republike ústavne garantovaného postavenia správneho súdnictva, ktorého úlohou nie je nahrádzanie vecných kompetencií orgánov verejnej správy, ale zabezpečenie ich kontroly nezávislou súdnou mocou. Účelom konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy je poskytnutie súdnej ochrany fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný za predpokladu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie. Súdne konanie je zárukou, že súd vyslovením povinnosti odporcu nepokračovať v porušovaní práva navrhovateľa a v príkaze, ak je to možné, obnoviť stav pred zásahom, vytvorí reálny predpoklad na eliminovanie nezákonného stavu, ktorý vznikol protiprávnym konaním, prípadne aj nekonaním orgánu verejnej správy. Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 250v O.s.p. pojem ,,zásah“ nedefinuje; jeho definíciu neobsahuje ani iný zákon. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ide o súdnu ochranu pred faktickými nezákonnými zásahmi orgánov verejnej moci, ktoré nie sú rozhodnutím alebo iným individuálnym aktom. Judikatúra považuje za zásah nezákonný, resp. v širšom zmysle protiprávny útok orgánov verejnej moci proti subjektívnym právam fyzickej alebo právnickej osoby spočívajúci v postupoch orgánu verejnej správy alebo v jeho činnosti, úkone, pokyne, prípadne nečinnosti. Musí ísť o priamy zásah do subjektívnych práv (napr. porušenie práva na život, práva na osobnú slobodu, práva na ochranu vlastníctva, práva na ochranu obydlia a pod.). Takýto zásah orgánu verejnej správy správny súd nemôže zrušiť, môže však správnemu orgánu zakázať, aby v porušovaní dotknutého práva pokračoval a ak je to možné správnemu orgánu prikázať, aby obnovil stav pred zásahom. Cieľom ochrany podľa § 250v O.s.p. je teda ukončenie nezákonného zásahu správneho orgánu, proti ktorému sa fyzická alebo právnická osoba nemôže brániť inými prostriedkami. Právna úprava správneho súdnictva v piatej časti Občianskeho súdneho poriadku na rozdiel od konania v občianskoprávnych veciach ustanovuje rigoróznu úpravu jednotlivých druhov konaní. To platí aj pre konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa § 250v O.s.p.. Podľa § 250v ods. 1 O.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie. Podľa § 250v ods. 2 O.s.p. orgán, proti ktorému návrh smeruje, je orgán, ktorý podľa tvrdenia uvedeného v návrhu vykonal zásah; v prípade zásahu ozbrojených síl, ozbrojeného zboru alebo iného verejného zboru je to orgán, ktorý tento zbor riadi, alebo ktorému je taký zbor podriadený. Podľa § 250v ods. 3 O.s.p. návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, alebo ak sa navrhovateľ domáha len určenia, že zásah bol alebo je nezákonný. Návrh musí byť podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo. Krajský súd v Bratislave posúdil návrh navrhovateľky v intenciách definičných znakov, ktorými je nezákonný zásah vymedzený v ustanovení § 250v O.s.p. a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je potrebné zamietnuť vychádzajúc z nasledovného: Podľa navrhovateľky nezákonný zásah spočíval v nezaevidovaní odporkyne do evidencie uchádzačov o zamestnanie, čím bolo zasiahnuté do jej práv sociálneho poistenca. Účinky uvedeného nezákonného zásahu trvajú od 23.7.2010, kedy bola vyčlenená ako nezamestnaná z prístupu k plneniu zo sociálneho a zdravotného poistenia. Krajský súd v Bratislave poukazujúc na doterajšiu rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozhodnutie 3Sžz 1/2009-36) konštatuje, že k prípustnosti návrhu na konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy v ustanovení § 250v ods. 3 O.s.p. sa vyžaduje kumulatívne splnenie podmienok tak, že 1. ochrana poskytovaná súdmi v správnom súdnictve má subsidiárnu povahu vo vzťahu k ochrane poskytovanej správnymi orgánmi. Ten kto bol ukrátený na svojich právach, musí najskôr využiť možnosť nápravy, ak je takáto prípustná, v rámci správneho konania a ak nedosiahne ochranu týmto spôsobom, môže sa domáhať ochrany v správnom súdnictve. Z ustanovenia § 250v ods. 3 O.s.p. vyplýva, že návrh proti nezákonnému zásahu orgánu verejnej správy je prípustný až potom, ak navrhovateľ vyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Ich využitie je predpokladom vecného prejednania návrhu proti nezákonnému zásahu orgánu verejnej správy, 2. podanie návrhu musí byť v subjektívnej a objektívnej lehote, je nevyhnutné v zmysle článku 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len Ústava SR) v spojení s článkom 46 ods. 1 Ústavy SR vykladať splnenie oboch podmienok tak, aby sa vzájomne nevylučovali. Z administratívneho spisu mal súd preukázané, že navrhovateľka si po strate zamestnania podala žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Po tom, čo navrhovateľka bola upozornená zamestnankyňou odporcu, že vzhľadom na skutočnosť, že je spoločníkom v spoločnosti S. s.r.o., v súlade s ustanovením § 5 písm. d) a a § 6 ods. 2 písm. b) zák. č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti nemôže byť zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie, zobrala podanú žiadosť späť s odôvodnením, že po doriešení jej obchodného podielu si nebude musieť vypisovať novú žiadosť, ale iba opraví dátum podania žiadosti. Navrhovateľka následne podala sťažnosť zo dňa 23.8.2010 na nedôvodné prieťahy v konaní o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, doručenú Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave dňa 2.9.2010. Navrhovateľkinu sťažnosť prešetrilo oddelenie kontroly Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava a listom č. 20/2010/ SŤ, doručeným navrhovateľke dňa 20.10.2010, jej bolo oznámené, že jej sťažnosť je neopodstatnená, pretože navrhovateľka v čase podania svojej žiadosti nespĺňala podmienky pre zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 34 ods. 13 a § 6 ods. 2 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti. Úradom jej bolo súčasne vysvetlené, že v prípade zániku jej účasti v predmetnej spoločnosti bude môcť byť zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Následne odvolanie voči spôsobu vybavenia jej sťažnosti listom č. A/2010/14217/GROK zo dňa 21.12.2010 Ústredie zamietlo a potvrdilo postup prvostupňového orgánu. V preskúmavanej veci mal Krajský súd v Bratislave jednoznačne preukázané, že navrhovateľka sa o nezákonnom zásahu úradu práce sociálnych vecí a rodiny dozvedela najneskôr dňa 23.8.2010, keď Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave doručila dňa 2.9.2010 sťažnosť zo dňa 23.8.2010, pretože Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave odmietol prijať jej žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, čo má za následok stratu jej sociálnych práv. V zmysle ust. § 250v ods. 3 O.s.p. jej 30 dňová subjektívna lehota na podanie návrhu vo veci ochrany pred nezákonným zásahom začala plynúť nasledujúci deň, t.j. 24.8.2010. Posledný deň subjektívnej lehoty padol na 22.9.2010 (streda). Lehota na podanie návrhu pred nezákonným zásahom teda uplynula dňa 22.9.2010 a v uvedenej lehote nebol podaný návrh na súd. Návrh navrhovateľky zo dňa 30.12.2010 bol podaný osobne do podateľne tunajšieho súdu až dňa 7.1.2011. Keďže navrhovateľka podala návrh až dňa 7.1.2011, tento svoj návrh podala po uplynutí 30-dňovej subjektívnej lehoty na podanie návrhu na ochranu pred nezákonným zásahom. Krajský súd v Bratislave postupom podľa § 250v ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 250v ods. 4 O.s.p. návrh ako nedôvodný zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250v ods. 5 O.s.p. tak, že navrhovateľke nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože jej návrhu vyhovené nebolo. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.