Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/46/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200340 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1013200340.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Viery Šebestovej v právnej veci žalobcu: Aliancia Fair-play, o. z., so sídlom Smrečianska 21, 811 05 Bratislava, IČO: 318 101 95, zastúpeného: Mgr. Vladimír Šárnik, advokát, so sídlom Rožňavská 2, Bratislava - Ružinov, proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie 1, 814 99 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, č.: 438672/2012, 1007/2013 zo dňa 28.12.2012, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného číslo žalovaného č.: 438672/2012, 1007/2013 zo dňa 28.12.2012 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 70 € titulom súdneho poplatku a sumu 513,05 € titulom trov právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu žalobcu v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : 1. V zákonnej lehote doručenou žalobou Krajskému súdu v Bratislave (dňa 25. 2.2013), sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 438672/2012, 1007/2013 vydaného dňa 28.12.2012, jeho zrušenia, vrátenia veci na ďalšie konanie a priznania náhrady trov konania. Zároveň sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému sprístupniť mu požadované informácie. Napadnutým rozhodnutím žalovaného bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - Magistrátu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č.:438672/2012, MAGS OLP 56201/2012/445482 zo dňa 30.11.2012, ktorým povinná osoba nevyhovela žiadosti žalobcu o sprístupnenie požadovaných informácií. V úvode podanej žaloby žalobca opísal priebeh správneho konania začatého podaním jeho žiadosti v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám o sprístupnenie informácií povinnou osobou (prvostupňový správny orgán), ktorá jeho žiadosti nevyhovela, dôvodiac tým, že požadované informácie jej boli odovzdané spoločnosťou Tehelné pole, a.s., ktorá bola vyzvaná, aby oznámila, či súhlasí so sprístupnením týchto informácii, ktorá súhlas s ich sprístupnením neudelila. Voči tomuto prvostupňovému rozhodnutiu podal odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím, v ktorom zároveň uviedol, že požadované informácie nie sú informáciami vymedzenými v § 11 o ods. 2 zákona o slobode informácií. Žalobca mal za to, že žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia nereagoval ani na jednu jeho odvolaciu námietku, ale iba stručne zopakoval jediný dôvod nesprístupnenia požadovanej informácií uvádzanej v prvostupňovom rozhodnutí. Nijako neodôvodnil prečo nie je možné sprístupniť tú časť korešpondencie, ktorú adresoval žalovaný spoločnosti Tehelné pole, a.s. Týmto postupom došlo k porušeniu jeho práva na právnu ochranu a práva na súdnu ochranu, keďže on v podanej žalobe nemohol polemizovať s argumentáciou žalovaného, ktorá nebola navonok vyjadrená a poukazovať na jej nesprávnosť. Žalovaný taktiež svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil, keďže toto obsahovalo iba formálne a nelogické citovanie zákonného ustanovenia, čím dané rozhodnutie trpelo vadou nepreskúmateľnosti. Žalobca ďalej v žalobe citoval ustanovenia zákona o slobode informácií (§ 11 ods. 1 písm. a/) a Obchodného zákonníka (§ 184 ods. 3, § 189 ods. 2, § 201, § 183), ako aj rozsudok Mestského súdu v Prahe zo dňa 31.08.2000, sp. zn. 33Ca 80/2000 a zároveň uviedol, že spoločnosť Tehelné pole, a.s., bola založená zakladateľskou listinou zo dňa 27.04.2006 a žalovaný bol až do 27.09. 2012 jedným z jej dvoch akcionárov s majetkovým podielom vo výške 40 %. Domnieval sa, že ním požadované informácie neboli informáciami odovzdanými bez právnej povinnosti, pretože povinnosť zaslať ním požadované informácie žalovanému vyplývala spoločnosti Tehelné pole, a.s., z príslušných ustanovení Obchodného zákonníka a on mal na ne nárok a preto jeho žiadosť nebolo možné posudzovať podľa § 11 ods. 1 písm. h) zákona o slobode informácií. Zároveň citujúc ustanovenia zákona o obchodnom registri (§ 12 ods. 1, § 9 ods. 2, § 3 ods. 1 písm. g/) a § 19 ods. 1 písm. a/, § 20 ods. 1 zákona o účtovníctve konštatoval, že spoločnosť Tehelné pole, a.s., bola povinná vyhotovovať výročnú správu, ktorú bola povinná uložiť do zbierky listín obchodného registra a potom výročné správy tejto spoločnosti by sa mali nachádzať v zbierke listín obchodného registra, ktoré sú verejne prístupné. Potom neexistoval materiálny dôvod na nesprístupnenie týchto informácií. Poukázal na to, že keďže mesto Bratislava malo v rokoch 2006 až 2012 v spoločnosti Tehelné pole, a.s., majetkovú účasť, nakoľko bolo jej akcionárom s majetkovým podielom vo výške 40 % a táto majetková účasť bola súčasťou jeho majetku, informácie o využívaní práv vyplývajúcich z tejto majetkovej účasti majú charakter informácií v zmysle ustanovenia § 11 ods. 2 zákona o slobode informácií a preto mali byť sprístupnené. Uviedol, že žiadal o sprístupnenie všetkej komunikácie medzi predstavenstvom, resp. jeho členmi, dozornou radou spoločnosti Tehelné pole, a.s., a žalovaným, ak mesto v tejto komunikácii vystupovalo v pozícii akcionára spoločnosti Tehelné pole, a.s., v rokoch 2006 až 2012, pričom mu však nebola sprístupnená ani tá časť korešpondencie, ktorú žalovaný zasielal spoločnosti Tehelné pole, a.s., a túto bezpochyby nemožno považovať za informáciu odovzdanú treťou osobou, o ktorej sprístupnenie by v zmysle § 11 ods. 1 písmeno a) zákona o slobode informácií bolo potrebné dotknutú spoločnosť žiadať. Záverom žalobca dôvodil, že ním podané odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu povinnej osoby, t. j. preskúmanie rozhodnutia obce sa nevyhnutne musí riadiť ustanovením § 27 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. a potom riadnym opravným prostriedkom proti rozhodnutiu obce je opravný prostriedok podľa tretej časti piatej hlavy O.s.p.. Žalovaný teda nesprávne postupoval, keďže o jeho podanom opravnom prostriedku rozhodol sám a nepostúpil ho súdu ako mu to ukladá ustanovenie § 250m ods. 2 O.s.p. Preto napadnuté rozhodnutie je nulitným rozhodnutím vydaným nepríslušným orgánom. 2. Žalovaný sa vyjadril k žalobe podaním zo dňa 24.04.2013 a navrhol ju v plnom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že z obsahu napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že bolo vydané v súlade so zákonom o slobode informácii (§ 18 ods. 2, § 19) ako aj správnym poriadkom - § 47. Mal za to, že v odôvodnení rozhodnutia sa právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vysporiadal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré boli vo veci podstatné a právne významné. Nemal povinnosť dať v rozhodnutí odpoveď na všetky otázky nastolené žalobcom, ale len na tie, ktoré mali pre rozhodnutie vo veci podstatný význam a dostatočne objasňovali jeho skutkový a právny základ. V zmysle § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií musí povinná osoba poskytnúť tie informácie, ktorá má k dispozícii, prípadne ktoré podľa zákonov musí mať k dispozícii. Nijaký všeobecne záväzný právny predpis však povinnej osobe a ani jemu neukladal povinnosť mať k dispozícii informácie požadované žalobcom. Ustanovenia Obchodného zákonníka citované v žalobe žalobcom sa vzťahujú na práva akcionára, pričom už v napadnutom rozhodnutí bolo uvedené, že v čase doručenia žiadosti žalobcu o poskytnutie informácií (20.11.2012) už nebol akcionárom spoločnosti Tehelné pole, a.s., a nemohol využiť práva priznané Obchodným zákonníkom akcionárovi akciovej spoločnosti. Poukázal tiež na ustanovenie § 178 ods. 7 Obchodného zákonníka, podľa ktorého má akcionár právo nazerať do zápisníc z rokovania dozornej rady, pričom o takto získaných informáciách je povinný zachovávať mlčanlivosť. Osobitný zákon teda môže výslovne stanoviť, že niektorý druh informácií je neverejný, alebo je prístupný výlučne iba určitému okruhu osôb, pričom osobitná právna úprava má prednosť pred zákonom o slobode informácií. Žalovaný ďalej poukázal na odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sži/3/2011 zo dňa 15.12.2011, z ktorého vyplýva, že zo znenia zákona o slobode informácií nemožno vyvodiť, že informáciou je aj poskytnutie obsahu spisu, alebo rôznych dokumentov a ich kópií o právnych úkonoch, ktoré sú súhrnom množstva údajov používajúcich rôznu ochranu a to tretím osobám, ktoré nie sú účastníkmi konania ani subjektmi právnych vzťahov založených danými úkonmi. Taktiež zo znenia zákona o slobode informácií nemožno vyvodzovať ani to, že informáciou by malo byť spracovanie údajov podľa požiadaviek žiadateľa o informáciu. Oprávnená osoba môže požadovať len informácie o takej jej neznámej skutočnosti, ktorú má povinná osoba k dispozícii a ktoré je povinná na žiadosť poskytnúť. Rozširujúci výklad, podľa ktorého by povinná osoba musela spracovávať údaje do inej formy ako je tá, v ktorej sa nachádzajú, alebo poskytovať oprávnenej osobe kompletné podklady, ktorými disponuje, by žiadosť o poskytnutie informácie v skutočnosti zmenili na pokyn nadriadeného, čo však nebolo účelom zákona o slobode informácií. Cieľom žiadosti o poskytnutie informácií má byť sprístupnenie verejnosti neznámych údajov vo veciach verejných bez toho, aby sa žiadosť stala pokynom na výkon určitých činností, alebo postupu povinnej osoby. Informácie žiadané žalobcom, t. j. informácie o programe a priebehu valných zhromaždení, zasadnutí dozornej rady, účtovných záležitostiach súkromnej obchodnej spoločnosti, ako aj požadovaná korešpondencia nespadajú medzi informácie získané za verejné financie a ani medzi informácie týkajúce sa nakladania s majetkom obce, čo vyplýva z definície pojmu verejných prostriedkov uvedenej v § 2 písm. a) zákona č. 523/2004 Z. z. Záverom žalovaný nesúhlasil ani s námietkou žalobcu ohľadom nulitnosti jeho druhostupňového rozhodnutia a to s poukazom na § 19 ods. 2 zákona o slobode informácií, podľa ktorého ak ide o rozhodnutie obecného úradu o odvolaní rozhoduje starosta obce alebo primátor. Toto ustanovenie zveruje rozhodnutie podľa zákona o slobode informácií obecným (mestským) úradom a je vo vzťahu k správnemu poriadku, ako aj zákonu o obecnom zriadení v postavení osobitného zákona a použije sa prednostne. Tento právny názor je aj v súlade s rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo20/2008, 5 Sži/5/2011. 3. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom za prítomnosti oboch procesných strán a dospel k záveru, že je potrebné napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. zrušiť, pretože preskúmavané rozhodnutie v medziach žaloby nebolo v súlade so zákonom. Podľa § 247 ods.1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodovaní správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa naň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Súd sa oboznámil s administratívnym spisom žalobcu, obsahujúcim: e-mailové podanie zo dňa 20.11.2012 - žiadosť žalobcu o poskytnutie informácií v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. a to zaslanie: 1/ fotokópií pozvánok na všetky Valné zhromaždenia spoločnosti Tehelné pole, a.s., v rokoch 2006 až 2012, 2/ fotokópie zápisníc zo všetkých Valných zhromaždení spoločnosti Tehelné pole, a.s., v rokoch 2006 až 2012, 3/ fotokópii všetkých zápisníc zo zasadnutí Dozornej rady spoločnosti Tehelné pole, a.s., v rokoch 2006 až 2012, 4/ fotokópii výročných správ spoločnosti Tehelné pole, a.s., za roky 2006 až 2012, 5/ všetkej komunikácie medzi predstavenstvom spoločnosti Tehelné pole, a.s., a žalovaným, ak žalovaný z tejto komunikácii vystupoval v roli akcionára spoločnosti Tehelné pole v rokoch 2006 až 2012. Písomnosťou povinnej osoby zo dňa 23.11.2012, adresovanú spoločnosti Tehelné pole, a.s., Bratislava, postúpila povinná osoba vyššie uvedenú žiadosť o poskytnutie informácií predmetnej spoločnosti ako povinnej osobe, podľa § 2 ods. 3 zákona o slobode informácií a zároveň vyzvala spoločnosť Tehelné pole, a.s., podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o slobode informácií o oznámenie jej súhlasu so sprístupnením požadovaných informácií. Podaním spoločnosti Tehelné pole, a.s., Bratislava zo dňa 29.11.2012 adresovanú Magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy, oznamuje, že nesúhlasí s poskytnutím a sprístupnením informácii požadovaných žiadateľom z dôvodu, že tieto je možné žiadať len od povinnej osoby, ktorou však ona nie je, nakoľko v súčasnosti nehospodári s majetkom mesta a ani nebola mestom založená a preto nemôže byť považovaná za povinnú osobu. Zároveň uviedla, že všetky požadované materiály boli v plnej miere poskytnuté a dané do dispozícii jej vtedajšiemu akcionárovi, Hlavnému mestu Slovenskej republiky Bratislavy a jeho zástupcom v orgánoch spoločnosti a s týmito materiálmi Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy musí disponovať. Prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 30.11.2012, povinná osoba nevyhovela žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií dôvodiac tým, že ide o informácie, ktoré boli Hlavnému mestu Slovenskej republiky Bratislave poskytnuté spoločnosťou Tehelné pole, a. s., ktorú v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona o slobode informácií požiadal o súhlas na sprístupnenie týchto informácií, avšak táto so sprístupnením požadovaných informácií nesúhlasila. Odvolaním zo dňa 17.12.2012 voči vyššie uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu žalobca odôvodnil tým, že žiadané informácie sú informáciami, kde existuje právna povinnosť spoločnosti Tehelné pole, a.s., poskytnúť tieto informácie povinnej osobe, ktorá bola akcionárom tejto spoločnosti. Zároveň dôvodil, že žiadané informácie má povinná osoba preukázateľne k dispozícii. Napadnutým rozhodnutím žalovaného zo dňa 28.12.2012, bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie povinnej osoby, odvolávajúc sa na stotožnenie s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu s tým, že v danom prípade bolo potrebné použiť ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) zákona o slobode informácií, keďže požadované informácie neboli informáciami vymedzenými v § 11 ods. 2 zákona o slobode informácií. Zároveň bolo uvedené, že v čase podania žiadosti o poskytnutie informácie už Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava nebolo akcionárom spoločnosti Tehelné, pole a. s., pričom k prevodu akcií z mesta na nového nadobúdateľa došlo v októbri v roku 2012 na základe uznesenia mestského zastupiteľstva zo dňa 26. - 27.09.2012. Na súdnom pojednávaní prítomný právny zástupca žalobcu poukázal na námietky uvedené v žalobe a zdôraznil skutočnosť, že v danom prípade nebol potrebný súhlas tretej osoby z dôvodu, že sa jednalo o informácie vytvorené povinnou osobou hospodáriacou s verejným majetkom. Jeho nárok na sprístupnenie informácií bol nepochybný, vyplývajúci z judikatúry, zákona a ústavy. Prítomná zástupkyňa žalovaného zotrvala na dôvodoch uvedených v písomnom vyjadrení žalovaného k podanej žalobe a žiadala žalobu zamietnuť. Argumentovala tým, že v dobe doručenia žiadosti žalobcu Bratislava už nebola akcionárom spol. Tehelné pole, a.s. 4. Podľa § 2 ods. 1, 2, 3 zákona č. 211/2000 Z. z. osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len "povinné osoby") sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. Povinnými osobami sú ďalej právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa osobitného zákona. Povinnými osobami sú ďalej aj právnické osoby založené povinnými osobami podľa odseku 1 a 2. Podľa § 3 ods. 1, 3 zákona č. 211/2000 Z. z. každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý informácie požadujú. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 211/2000 Z. z. povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak jej bola odovzdaná osobou, ktorej takú povinnosť zákon neukladá a ktorá na výzvu povinnej osoby písomne oznámila, že so sprístupnením informácie nesúhlasí. Ak na výzvu povinnej osoby neodpovie osoba oprávnená udeliť súhlas na sprístupnenie informácie do siedmich dní, predpokladá sa, že so sprístupnením informácie súhlasí. Na tieto následky musí byť osoba vo výzve upozornená. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. ustanovenie písmena a) sa nepoužije, ak ide o informácie, ktoré sa získali za verejné prostriedky, alebo sa týkajú používania verejných prostriedkov, nakladania s majetkom štátu, majetkom obce, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom právnických osôb zriadených zákonom, na základe zákona alebo nakladania s finančnými prostriedkami Európskej únie. Podľa § 19 ods. 1, 2 zákona č. 211/2000 Z. z. proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať. O odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 5. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného ako aj povinnej osoby (1. stupňový správny orgán) v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich z podanej žaloby - nesprávneho právneho posúdenia veci a nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia (§ 250j ods. 2 písm. a/, d/ O.s.p.). Rozsah a podmienky prístupu k informáciám upravené zákonom o slobode informácií oprávňujú každého na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy. Informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje na základe žiadosti o sprístupnenie informácií (§14 zák. č. 211/2000 Z. z.), z ktorej musí byť zrejmé, ktorej povinnej osobe je určená, meno, priezvisko, názov a obchodné meno žiadateľa, jeho adresa pobytu alebo sídlo, ktorých informácií sa žiadosť týka a aký spôsob sprístupnenia informácie žiadateľ navrhuje. Nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, podľa názoru súdu spočívala v tom, že žalobca ako účastník správneho konania (žiadateľ o poskytnutie informácie) mal právo, aby správny orgán (povinná osoba), pokiaľ jeho žiadosti nevyhovel, vydal rozhodnutie, ktoré by obsahovalo náležitosti podľa § 47 správneho poriadku a z ktorého odôvodnenia by sa žalobca dozvedel dôvody, pre ktoré jeho žiadosti o informáciu nebolo vyhovené. Odôvodnenie rozhodnutia musí zahŕňať a hodnotiť všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre jeho výrok. Musí podať celkový prehľad o priebehu konania, musí obsahovať reakcie na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníka konania (v danom prípade odvolacie námietky žalobcu). Medzi výrokom rozhodnutia a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. Správny orgán musí svoje rozhodnutie podrobne zdôvodniť s uvedením konkrétnych skutočností. Len všeobecné konštatovanie a citácia zákonných ustanovení zákona o slobode informácií bez bližšej špecifikácie nie je dostatočne pre náležité rozhodnutie. Osoba dotknutá rozhodnutím správneho orgánu má právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absencia náležitého odôvodnenia rozhodnutia má za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia a je ju treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie ústavou garantovaného práva. Súd napadnuté rozhodnutie žalovaného (aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu) pokladá za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, keďže neobsahujú žiadnu správnu úvahu správneho orgánu, o ktorú by mohlo byť napadnuté rozhodnutie (aj prvostupňové) opreté, a ktoré by podporilo prijatý záver o nemožnosti sprístupniť informácie žiadané žalobcom. V oboch preskúmavaných rozhodnutiach nebol uvedený dôvod, prečo bolo treba v danom prípade, aby povinná osoba, resp. žalovaný postupovali v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona o slobode informácií a ani to, prečo žiadané informácie nie sú informáciami vymedzenými v § 11 ods. 2 zákona o slobode informácií. Právny záver uvedený v prijatých rozhodnutiach v nich nebol nijako vysvetlený a odôvodnený tak, aby vydané rozhodnutia nebolo možné považovať za nezákonné. Bolo potrebné, aby žalovaný prijal taký postup, ktorým by v rozhodnutí jasne vysvetlil a posúdil citované zákonné ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) a § 11 ods. 2 zákona o slobode informácií a uviedol, či požadované informácie obsahovali údaje ohľadom nakladania s majetkom obce alebo nie. Takéto odôvodnenie v rozhodnutiach uvedené nie je. Súd vznesenú námietku nesprávneho právneho posúdenia veci v napadnutom rozhodnutí vzhľadom na vyššie uvedené skutočností ani nemohol posúdiť, keďže nebolo čo posudzovať, nakoľko žalovaný svoj právny názor nijako neodôvodnil a neodôvodnil ho ani prvostupňový správny orgán. Z ust. § 19 ods. 2 zák. č. 211/2000 Z. z., jednoznačne vyplýva, že odvolacím orgánom v danom prípade je primátor Bratislavy, ktorý jediný je príslušný rozhodnúť o odvolaní žalobcu. Preto námietka a zdôvodnenie žalobcu o nulitnosti napadnutého rozhodnutia (vydaného nepríslušným orgánom) nie je dôvodná. Záverom súd uvádza, že z odpovede spol. Tehelné pole, a.s.,(odpoveď zo dňa 29.11.2012 na výzvu povinnej osoby) vyplýva, že táto spoločnosť sa nepokladala za povinnú osobu v zmysle zákona o slobode informácií a preto nesúhlasila s poskytnutím informácií žiadaných žalobcom. V predmetnej odpovedi zároveň poukázala na to, že všetky žiadané informácie žalobcom má povinná osoba - Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava k dispozícii, a preto výklad povinnej osoby ako aj žalovaného o nesúhlase spol. Tehelné pole, a.s., s nesprístupnením žiadaných informácií z tejto odpovede podľa presvedčenia súdu nevyplýva jednoznačne. Z tohto vyjadrenia jednoznačne vyplýva, že požadovanými informáciami žalovaný disponoval. Podľa názoru súdu, nie je namieste ani argumentácia žalovaného v jeho vyjadrení k žalobe, o nemožnosti poskytovať v zmysle zákona o slobode informácií ani spracované údaje. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí neuviedol, aké spracovanie by si žiadané informácie vyžadovali. 6. Podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu 1. stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že d) rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Na základe zistených skutočností súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť (podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym záverom súdu a bude jeho povinnosťou vo veci vydať riadne rozhodnutie a náležite ho odôvodniť. Súd rozhodol o zrušení len druhostupňového rozhodnutia, nakoľko bude v kompetencii žalovaného opätovne posúdiť žalobcom podané odvolacie námietky proti prvostupňovému rozhodnutiu a napraviť vady tohto prvostupňového rozhodnutia (nepreskúmateľnosť) a primerane právne odôvodniť svoj postoj k žiadosti žalobcu o poskytnutie informácií. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na úspech žalobcu v konaní tomuto priznal právo na náhradu trov konania, a to 70 € za zaplatený súdny poplatok a sumu 513,05 € titulom náhrady trov právneho zastúpenia v zmysle Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (§ 11 ods. 4, § 13a ods. 1 písm. a/, c/, d/, § 16 ods. 3, 18 ods. 3) za nasledovné úkony právnej služby: príprava a prevzatie právneho zastúpenia - 130,17 €, podanie žaloby - 130,17 €, účasť na súdnom pojednávaní - 143 €, režijný paušál 2 krát á 7,81 € a 1 krát 8,58 € a 20% DPH. Súd nepriznal právnym zástupcom žalobcu si uplatnenú náhradu trov konania vo výške 65,09 € za odpoveď na výzvu súdu ohľadom vyjadrenia súhlasu s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania, nakoľko nejde o žiaden z úkonov právnej služby v zmysle citovanej vyhlášky. rávnym zástupcom žalobcu si uplatnenú náhradu trov konania vo výške 65,09 € za odpoveď na výzvu súdu ohľadom vyjadrenia súhlasu s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania, nakoľko nejde o žiaden z úkonov právnej služby v zmysle citovanej vyhlášky. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.