Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/70/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200515 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1013200515.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Viery Šebestovej v právnej veci žalobcu: Q.. K. W., bytom B. XXXX/ XX, XXX XX O., zastúpená: Bardač s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Lovinského 22, Bratislava, konajúca prostredníctvom advokáta Mgr. Róberta Bardača, proti žalovanému: Národný bezpečnostný úrad, Budatínska 30, 850 07 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, č. k.: 1346/2013/LP-006 zo dňa 30.01.2013, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného č. k.: 1346/2013/LP-006 zo dňa 30.01.2013 ako aj rozhodnutie NBÚ, odbor legislatívy a práva, č. k.: 3275/2012/LP-012 zo dňa 19.12.2012 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a), d) a e) Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v sume 35 € titulom súdneho poplatku a sumu 252,41 € titulom trov právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu žalobkyne v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : 1. V zákonnej lehote doručenou žalobou zo dňa 19.03.2013 Krajskému súdu v Bratislave sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k.: 1346/2013/LP-006 vydaného dňa 30.01.2013 ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu č. k.: 3275/2012/LP-012 zo dňa 19.12.2012, ich zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie ako aj priznania náhrady trov konania. Napadnutým rozhodnutím žalovaného bol zamietnutý žalobkyňou podaný rozklad a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Národného bezpečnostného úradu č. k.: 3275/2012/LP-012 zo dňa 19.12.2012, ktorým bola žalobkyňa uznaná vinnou zo spáchania priestupku na úseku ochrany utajovaných skutočností podľa § 78 ods. 2 písm. a) a b) zákona č. 215/2004 Z. z. Žalobkyňa napadnuté rozhodnutie pokladala za nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočného odôvodnenia ako aj existencie takej vady, ktorá mala vplyv na jeho zákonnosť. Poukázala na to, že už pri ústnom prejednaní priestupku dňa 13.11.2013 namietala nesplnenie materiálneho znaku priestupku, pričom podľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (R 84/1999) zákon o priestupkoch vymedzuje pojem priestupku nielen pozitívne, ale aj negatívne. Materiálny znak je vymedzený tým, že konanie (opomenutie konania) porušuje alebo ohrozuje spoločenský záujem. Ak konkrétny skutok nenapĺňa tento materiálny znak, nie je priestupkom, hoci sú splnené formálne znaky priestupku. Znamená to, že nestačí ak konanie formálne vykazuje znaky priestupku uvedené v konkrétnom zákonnom ustanovení (v danom prípade v § 78 ods. 2 písm. a/, b/ zákona č. 215/2004Z. z.), ale musí skutočne porušovať alebo ohrozovať spoločenský záujem. V danom prípade však táto podmienka splnená nebola, resp. z napadnutého rozhodnutia ako aj z prvostupňového rozhodnutia nebolo nijako zrejmé ako predmetné konanie porušilo alebo ohrozilo záujem spoločnosti. V tejto časti žalobkyňa poukázala na nepreskúmateľnosť oboch rozhodnutí správnych orgánov. Žalobkyňa mala za to, že na naplnenie podmienky materiálneho znaku v danom prípade nepostačovalo vyjadrenie Vojenského obranného spravodajstva o tom, že bol porušený alebo ohrozený záujem spoločnosti, nakoľko v napadnutom rozhodnutí sa neuvádzalo ako mal byť porušený alebo ohrozený tento záujem. Ak ustanovenie § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch vyžaduje, aby bol pre posúdenie skutku ako priestupku porušený alebo ohrozený záujem spoločnosti, nemožno záujem spoločnosti stotožňovať s nijako nešpecifikovanými záujmami Vojenského obranného spravodajstva. Naopak záujmom spoločnosti v danom prípade bolo poukázať na to, že vojenské spravodajstvo malo samo zásadné problémy s únikmi utajovaných skutočností. Záujmom spoločnosti v žiadnom prípade nemohol byť záujem Vojenského obranného spravodajstva na tom, aby sa spoločnosť nedozvedela o úniku utajovaných skutočností. Nedostatky v ochrane utajovaných skutočností, na ktoré poukázal článok „Prievan v tajných trezoroch“ sa neskôr prejavili a potvrdili v novembri 2011 a to príslušným kontrolným výborom Národnej rady Slovenskej republiky. Bola presvedčená, že protiprávnosť predmetného konania a absenciu naplnenia materiálneho znaku priestupku vylučuje aj článok 26 Ústavy Slovenskej republiky, článok 10 dohovoru ako aj judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva. Slobodu prejavu i právo na informácie je možné obmedziť zákonom, ak sú splnené materiálne podmienky tohto obmedzenia ustanovené v článku 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Platí pritom, že rovnováha verejného a súkromného záujmu je dôležitým kritériom pre určovanie primeranosti obmedzenia každého základného práva a slobody. Dôvodom oprávňujúcim novinára uverejniť aj utajovanú skutočnosť je podľa Európskeho súdu pre ľudské práva tiež potreba dôveryhodne podoprieť tvrdenie príslušného média, ktoré s danou skutočnosťou súvisí a predstavuje otázku verejného záujmu. Súd pri tomto skúmaní berie do úvahy napríklad stupeň utajenia, ako aj výšku a povahu uloženej sankcie. Potom je možné uviesť nasledovné 1/ skutočnosť, že informácia v zmysle vnútroštátnych predpisov podlieha utajeniu sama osebe nezbavuje novinára práva túto informáciu zverejniť, 2/ špecifické poslanie médií pri zabezpečovaní práva verejnosti na informácie vedie k potrebe osobitne starostlivého skúmania rovnováhy medzi právom verejnosti na informácie vrátane tých, ktoré môžu byť obsiahnuté v utajovaných skutočnostiach a verejných záujmov na utajení niektorých skutočností na strane druhej, 3/ pokiaľ novinár postupuje v dobrej viere s úmyslom poskytnúť presné a spoľahlivé informácie o otázkach verejného záujmu v súlade so zásadami novinárskej etiky vzťahuje sa naňho ochrana čl. 10 dohovoru a sankcia za takýto postup by bola prípustná iba v prípade, ak zodpovedá naliehavej spoločenskej potrebe a je primeraná sledovanému legitímnemu cieľu. Žalovaný sa však pri vydávaní napadnutého rozhodnutia týmito skutočnosťami neriadil a nerešpektoval právny rámec stanovený ústavou a dohovorom. Za vadu majúcu vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalobkyňa označila tú skutočnosť, že žalovaný riadne nedoručil prvostupňové rozhodnutie jej právnemu zástupcovi a potom ona pri podávaní odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu vychádzala len z informácie o ňom a nemohla sa s ním oboznámiť a uplatniť riadne svoje odvolanie. Uviedla, že prvostupňové rozhodnutie jej bolo doručované na adresu Mgr. Róbert Bardač, Procházka & partners, spol. s.r.o., a to dňa 03.01.2013, avšak Mgr. Róbert Bardač v čase doručovania rozhodnutia už nebol zamestnancom jej právneho zástupcu - advokátskej kancelárie Procházka & partners, spol. s.r.o., Búdková 4, 811 04 Bratislava, kde skončil pracovný pomer dňa 14.11.2012. Keďže v čase doručovania rozhodnutia už nebol zamestnancom jej právneho zástupcu nebolo možné na doručovanie prvostupňového rozhodnutia uplatniť ustanovenie § 25 ods. 1 správneho poriadku. Žalovaný doručil prvostupňové rozhodnutie zmätočne úplne inému subjektu (úplne inému advokátovi), ktorý zhodou okolností sídlil na rovnakej adrese ako jej právny zástupca. Takto vykonané doručenie však nebolo možné považovať za účinné, pretože v dôsledku tohto pochybenia sa jej právny zástupca nemal možnosť s prvostupňovým rozhodnutím oboznámiť a účinne chrániť jej práva. O pochybení pri doručovaní bol žalovaný informovaný dňa 14.01.2013, avšak na túto skutočnosť nijako nereagoval a prvostupňové rozhodnutie jej opakovane nedoručil. Takéto procesné pochybenie pri doručovaní prvostupňového rozhodnutia malo bezprostredný vplyv na zákonnosť celého konania a bolo dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Písomným podaním zo dňa 30.03.2015 sa žalobkyňa vyjadrila k vyjadreniu žalovaného k podanej žalobe a zotrvala na svojich doterajších postojoch k veci. 2. Žalovaný sa vyjadril k žalobe podaním zo dňa 30.04.2013 a navrhol ju v plnom rozsahu zamietnuť. Poukázal na to, že predmetom priestupkového konania bolo to, že žalobkyňa neodkladne neodovzdala Národnému bezpečnostnému úradu alebo útvaru Policajného zboru získanú utajovanú vec alebo informáciu a neodkladne neoznámila NBÚ alebo útvaru PZ, že sa oboznámila s utajovanou skutočnosťou a nezachovala mlčanlivosť o skutočnostiach, s ktorými sa oboznámila. Uverejnením predmetného článku „Prievan v tajných trezoroch“ boli uverejnené utajované skutočnosti, ktoré mali potenciál ohroziť zákonom chránený záujem, čiže záujem chrániť utajované skutočnosti pred nepovolanou osobou alebo cudzou mocou a týmto bol materiálny znak priestupku ako aj formálny znak vyjadrený. Správny orgán k takémuto záveru dospel na základe vyjadrenia pôvodcu utajovanej písomnosti (Vojenského obranného spravodajstva) zo dňa 10.09.2012, z ktorého bolo zrejmé, že autorka v článku zverejnila nielen všeobecný záujem (cudzie spravodajskej služby), ktorý bol vymedzený v § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 198/1994 Z. z., ale priamo vyšpecifikovala objekt záujmu Vojenského obranného spravodajstva, ktorý bol konkrétne špecifikovaný v dokumente „Strategické zamerania Vojenského spravodajstva v informačnej oblasti na príslušné obdobie utajovanom stupňom utajenia dôverné“. Informácie uverejnené v článku odhalili aj konkrétne zameranie, činnosť, formy a metódy práce obranného spravodajstva, ktoré boli taktiež utajovanými skutočnosťami. Uverejnenie predmetného článku vojenskému spravodajstvu výrazne sťažilo plnenie úloh pri získavaní a vyhodnocovaní informácií o aktivitách cudzích spravodajských služieb. Predmetom priestupkového konania nebola nedostatočná ochrana vo Vojenskom obrannom spravodajstve, ale skutočnosť, že žalobkyňa v článku „Prievan v tajných trezoroch“ rozhodla o uverejnení utajovaných skutočností majúcich potenciál ohroziť zákonom chránený záujem, t. j. záujem chrániť utajované skutočnosti pred nepovolanou osobou alebo cudzou mocou. Žalobkyňa si neoverila u pôvodcu utajovanej skutočnosti, či materiál, ktorý bol doručený redakcii Žurnál bol utajovanou skutočnosťou. Poukazujúc na znenie čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 26 ods. 1, 4 Ústavy Slovenskej republiky žalovaný konštatoval, že sloboda prejavu a právo na informácie sa zaručujú ako základné práva nevyhnutné pre riadne fungovanie demokratickej spoločnosti. Každé obmedzenie práva podľa čl. 10 dohovoru musí byť založené na základe zákona, musí sledovať legitímny cieľ a jeho uplatnenie musí byť nevyhnutné v demokratickej spoločnosti. Právo na informácie možno v zmysle čl. 26 ods. 4 Ústavy SR obmedziť za splnenia formálnych a materiálnych podmienok. Formálna podmienka predstavuje prijatie právneho predpisu so silou zákona a materiálna podmienka predstavuje požiadavku, aby obmedzenie slúžilo na ochranu práv a slobôd iných alebo sa ním musí chrániť bezpečnosť štátu, verejný poriadok, verejné zdravie alebo mravnosť. Vo vzťahu k právu na informácie má osobitný význam ochrana utajovaných skutočností predstavujúca konfliktný verejný záujem k právom chránenému záujmu dostať informáciu. Predmetom zákona č. 215/2004 Z. z. je úprava podmienok na ochranu utajovaných skutočností, práv a povinností právnických a fyzických osôb pri tejto ochrane, vymedzenie pôsobnosti Národného bezpečnostného úradu a ďalších štátnych orgánov vo vzťahu k utajovaným skutočnostiam a ustanovenie zodpovednosti za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom. Účelom zákona je verejný záujem na ochrane utajovaných skutočností. Žalovaný poukázal, že ďalším zákonom obmedzujúcim slobodu prejavu bol tlačový zákon, ktorý bol účinný do 31.05.2008. Podľa § 18 tohto zákona šéfredaktor alebo jeho splnomocnený zástupca zodpovedal za to, že v hromadnom informačnom prostriedku nebude uverejnená informácia, ktorá obsahuje skutočnosť tvoriacu predmet štátneho, hospodárskeho alebo služobného tajomstva. Taktiež podľa etického kódexu novinárov je novinár povinný zachovávať mlčanlivosť o zdroji informácií do času, kým ho tejto povinnosti nezbaví informátor alebo súd. Novinár prejavuje primeranú úctu k ústavnému poriadku štátu, jeho demokratickým inštitúciám, rešpektuje platné právo a preberá zodpovednosť za všetko, čo uverejní. Žalobkyňa si neoverila u pôvodcu utajovanej skutočnosti, či materiál ktorý bol doručený redakcii Žurnál je utajovanou skutočnosťou a teda je otázkou, či možno takúto informáciu považovať za dôveryhodný zdroj. Zároveň žalovaný polemizuje nad tým, aký verejný záujem mala žalobkyňa na mysli. Otázkou verejného záujmu je informovať o tom, že došlo k úniku utajovaných skutočností, ale nie uverejniť konkrétne informácie z uniknutej utajovanej skutočnosti. Je pravdou že, ak informácia v zmysle vnútroštátnych predpisov podlieha utajeniu, sama o sebe nezbavuje novinára práva túto informáciu zverejniť, avšak novinár si za svoje konanie musí niesť prípadné následky, pretože by ním porušoval zákon. Predmetom priestupkového konania bolo, že žalobkyňa ako nepovolaná osoba neodkladne neodovzdala NBÚ alebo útvaru PZ získanú utajovanú vec alebo informáciu (povinnosť ustanovená v § 39 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z.) a neodkladne neoznámila, že sa oboznámila s utajovanou skutočnosťou a nezachovala mlčanlivosť o skutočnostiach, s ktorými sa oboznámila (povinnosť ustanovená v § 39 ods. 2 zákona č. 215/2004 Z. z.). Žalovaný mal za to, že nie je možné konštatovať, že vyzradenie konkrétnej utajovanej skutočnosti je otázkou verejného záujmu. Nesporné je, že sloboda prejavu a právo na informácie sa zaručujú ako základné práva a sú prostriedkom účasti verejnosti na politickom živote štátu. Princípy slobody prejavu majú osobitný význam pre tlač, ktorá nesmie prekročiť medze určené okrem iného na ochranu povesti iných a jej úlohou je rozširovať informácie a myšlienky o politických otázkach rovnako ako o ostatných oblastiach verejného záujmu. K námietke o existencii vady majúcej vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na to, že na ústnom pojednávaní o priestupku konanom dňa 13.11.2012 sa zúčastnil Mgr. Róbert Bardač, ktorý predložil substitučné plnomocenstvo zo dňa 12.11.2012, ktoré mu bolo udelené na zastupovanie žalobkyne v priestupkovom konaní, ako aj na vykonávanie všetkých úkonov a preberanie všetkých písomností súvisiacich s pojednávaním. Na základe takto udeleného plnomocenstva bolo prvostupňové rozhodnutie doručené na adresu Mgr. Róbert Bardač, Procházka & partners, spol. s.r.o., Búdková 4, Bratislava a adresát si uvedenú písomnosť prevzal osobne dňa 03.01.2013. Žalovaný bol presvedčený, že mal za preukázané, že k doručeniu prvostupňového rozhodnutia došlo, čoho dôsledkom bolo aj včas podané odvolanie žalobkyňou. Žalobkyňou uvádzané tvrdenie o nemožnosti uplatnenia ustanovenia § 25 ods. 1 správneho poriadku na doručovanie prvostupňového rozhodnutia považuje za nedôvodné, nakoľko v tom čase nedisponoval informáciou o ukončení pracovného pomeru Mgr. Róberta Bardača u právneho zástupcu žalobkyne (túto skutočnosť neoznámil ani na pojednávaní konanom dňa 13.11.2012, hoci vedel, že dňom 14.11.2012 bude jeho pracovný pomer ukončený). Ohľadom písomnosti - Informácia o omyle pri doručovaní zásielky s rozhodnutím zo dňa 14.01.2013, ktorá mu mala byť v ten istý deň doručená a podpísaná zaručeným elektronickým podpisom uviedol, že o tejto informácie o omyle sa dozvedel až dňa 04.04.2013 v čase doručenia podanej žaloby, pričom v informačnom systéme elektronickej podateľne bolo zistené, že podaná informácia o omyle sa v systéme nachádzala a bola zaslaná dňa 14.01.2013, avšak v odosielanej správe nebol uvedený predmet správy ani žiaden text a preto bola správa presunutá do zvláštneho systémového priečinka, ktorý nebol administrátorovi elektronickej podateľne bežne dostupný. Zároveň poukázal na to, že Mgr. Róbert Bardač informáciu o omyle zaslal správnemu orgánu 10 dní po prevzatí rozhodnutia. Táto skutočnosť namietaná žalobkyňou jej nespôsobila žiadnu ujmu na jej právach, keďže opravný prostriedok bol podaný včas a ona mala možnosť účinne obhajovať svoje práva. 3. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom za prítomnosti oboch procesných strán a dospel k záveru, že je potrebné napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj 1. stupňového správneho orgánu podľa § 250j ods. 2 písm. a) a d) O.s.p. zrušiť, pretože preskúmavané rozhodnutia v medziach žaloby neboli v súlade so zákonom. Podľa § 247 ods.1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodovaní správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa naň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Súd sa oboznámil s administratívnym spisom žalobcu, obsahujúcim: priestupkové konanie vedené pod číslom 4169/2007/OK, písomnosti následne vyvolaného súdneho konania pred Krajským súdom v Bratislave sp. zn. 1S 78/2008 a 3S/232/2009. Priestupkové konanie vedené pod číslom 329/2013/LP, v ktorom sa nachádza žiadosť žalovaného o súčinnosť z 24.05.2012 adresovaná Vojenskému obrannému spravodajstvu, vyjadrenie VOS k žiadosti o súčinnosť z 05.09.2012, predvolanie žalobkyne na ústne pojednávanie adresované jej právnemu zástupcovi doc. JUDr. Radoslavovi Procházkovi, PhD. z 24.10.2012, substitučné plnomocenstvo z 12.11.2012, ktorým doc. JUDr. Radoslav Procházka, PhD., advokát konajúci v mene a na účet spol. Procházka & partners, spol. s.r.o., Búdková 4, Bratislava udelil plnomocenstvo Mgr. Róbertovi Bardačovi, advokátskemu koncipientovi na zastupovanie žalobkyne na priestupkovom pojednávaní dňa 13.11.2012, ako aj na vykonávanie všetkých úkonov a preberanie všetkých písomností súvisiacich s týmto pojednávaním, zápisnica z ústneho pojednávania o priestupku z 13.11.2012, doručenka rozhodnutia o priestupku s uvedením adresáta - Mgr. Róbert Bardač, Procházka & partners, spol. s.r.o., Búdková 4, Bratislava, ktorú osobne dňa 03.01.2013 prevzal, odvolanie žalobkyne zo 17.01.2013. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu (č. k.: 3275/2012/LP-012 zo dňa 19.12.2012), ktorým bola žalobkyňa uznaná vinnou zo spáchania priestupkov na úseku ochrany utajovaných skutočností podľa § 78 ods. 2 písm. a) a b) zákona č. 215/2004 Z. z., ktorých sa dopustila v období od 19.03.2007 do 23.03.2007 v redakcii časopisu Žurnál tým, že porušila povinnosť podľa § 39 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z. neodkladne odovzdať Národnému bezpečnostnému úradu alebo útvaru Policajného zboru získanú utajovanú vec alebo informáciu a tým porušila povinnosť podľa § 39 ods. 2 zákona č. 215/2004 Z. z. neodkladne oznámiť Národnému bezpečnostnému úradu alebo policajnému útvaru, že sa oboznámila s utajovanou skutočnosťou a zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, s ktorými sa oboznámila. Bola jej uložená pokuta v sume 100 € ako aj povinnosť uhradiť trovy v sume 16 €. Odvolanie žalobkyne zo 17.01.2013 proti prvostupňovému rozhodnutiu, v ktorom po citácií napadnutého rozhodnutia namietala jeho nedoručenie jej právnemu zástupcovi (o existencii rozhodnutia sa mal dozvedieť až 15.01.2013). V odvolaní ďalej namietala nemožnosť prejednania priestupku z dôvodu uplynutia lehoty dvoch rokov od jeho spáchania (§ 20 zákona o priestupkoch), ako aj jeho nezákonnosti z dôvodu nenaplnenia materiálneho znaku priestupku, keďže sa nedopustila konania, ktoré by porušilo alebo ohrozilo záujem spoločnosti. Napadnuté rozhodnutie žalovaného (č. k.:1346/2013/LP-006 zo dňa 30.01.2013), ktorým zamietol podaný rozklad žalobkyňou a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že preskúmal napadnuté rozhodnutie o priestupku a opísal zistený skutkový stav veci, podľa ktorého bola žalobkyňa rozhodnutím o priestupku číslo 4169/2007/OK-010 zo dňa 08.10.2007 uznaná vinnou zo spáchania priestupkov na úseku ochrany utajovaných skutočností podľa § 78 ods. 2 písm. a) a b) zákona č. 215/2004 Z. z. za čo jej bola uložená pokuta v sume 15 000 Sk a povinnosť uhradiť trovy v sume 500 Sk. Voči tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonnej lehote rozklad, ktorý bol zamietnutý a prvostupňové rozhodnutie bolo potvrdené. Dňa 18.01.2008 žalobkyňa podala žalobu voči vyššie uvedeným rozhodnutiam a Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 1S 78/2008 - 42 zo dňa 10.09.2009 napadnuté rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu zrušil podľa § 250j ods. 3 O.s.p. a to z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre neúplnosť spisov. Dňa 22.10.2009 bolo vydané rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu, ktorým bol zamietnutý rozklad a potvrdené prvostupňové rozhodnutie o priestupku, voči ktorému podala žalobkyňa žalobu a Krajský súd rozsudkom č. k. 3 S 232/2009 - 47 zo dňa 23.11.2010 žalobu zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil tento rozsudok Krajského súdu v Bratislave a napadnuté rozhodnutie zo dňa 22.10.2009 ako aj prvostupňové rozhodnutie zo dňa 08.10.2007 zrušil z dôvodu ich nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov a existencie vady majúcej vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Na základe tohto rozhodnutia Najvyššieho súdu prvostupňový správny orgán vo veci opätovne konal a predvolal žalobkyňu na ústne pojednávanie o priestupku, ktoré sa uskutočnilo dňa 13.11.2012. S námietkou o povinnosti správneho orgánu zastaviť konanie, keďže od spáchania priestupku uplynuli viac než 2 roky (§ 20 zákona č. 327/1990 Z. z.) nemožno súhlasiť, keďže od spáchania priestupku dňa 19.03.2007 do vydania rozhodnutia 30.01.2013 dvojročná prekluzívna lehota neuplynula a uplynie až dňa 06.02.2013 z dôvodu neplynutia lehoty počas súdneho konania prebiehajúceho v danej veci. K podanej námietke o nezákonnosti rozhodnutia z dôvodu nenaplnenia materiálneho znaku priestupku po citácií ustanovení § 2 zákona č. 372/1990 Z. z. a § 39 ods. 1, 2 a § 78 ods. 2 zákona č. 215/2004 Z. z. bolo uvedené, že materiálny znak priestupku (porušenie alebo ohrozenie záujmu spoločnosti) bol vyjadrený v nezachovaní mlčanlivosti o utajovaných skutočnostiach, v nesplnení povinnosti oznámiť informáciu, o ktorej sa účastníčka dozvedela Národnému bezpečnostnému úradu alebo útvaru Policajného zboru, ako aj v povinnosti odovzdať nájdenú vec obsahujúcu utajovanú skutočnosť. Citujúc ustanovenia § 2 písm. a), d), e), g) ,§ 3 ods. 5, § 8 ods. 1, ods. 2 písm. a) zákona č. 215/2004 Z. z. bolo uvedené, že jedine pôvodca utajovanej skutočnosti Vojenské obranné spravodajstvo bol oprávnený rozhodnúť o tom, že informácia alebo vec je utajovanou skutočnosťou a jedine on bol oprávnený hodnotiť, či uverejnením materiálu obsahujúceho utajované skutočnosti došlo k poškodeniu štátnych záujmov, verejných záujmov alebo právom chránených záujmov. Žalobkyňa v pozícii šéfredaktora týždenníka Žurnál rozhodla o uverejnení článku, v ktorom boli uvedené utajované skutočnosti majúce potenciál ohroziť zákonom chránený záujem, t. j. záujem chrániť utajované skutočnosti pred nepovolanou osobou alebo cudzou mocou. Žalobkyňa si ako nepovolaná osoba nepreverila u pôvodcu utajovanej skutočnosti, či materiál doručený redakcii týždenníka Žurnál bol utajovanou skutočnosťou. Stotožnenie bolo vykonané až na základe požiadavky úradu prokurátorom vojenskej obvodnej prokuratúry po uverejnení článku. Správny orgán pred začatím konania požiadal pôvodcu utajovanej skutočnosti (VOS) o stanovisko, či uverejnením materiálu obsahujúceho utajované skutočnosti došlo k poškodeniu štátnych záujmov, verejných záujmov alebo právom chránených záujmov s kladnou odpoveďou, v ktorej VOS uviedlo, že postupom žalobkyne bol priamo vyšpecifikovaný objekt jeho záujmu, čoho dôsledkom bolo sťaženie plnenia jeho úloh pri získavaní, sústreďovaní a vyhodnocovaní informácií o aktivitách cudzích spravodajských služieb. Ohľadom námietky nesprávneho doručenia prvostupňového rozhodnutia bolo uvedené, že správny orgán doručil žalobkyni predvolanie na ústne pojednávanie priestupku, ktorého sa na základe substitučného plnomocenstva vydaného splnomocniteľom JUDr. Radoslavom Procházkom zúčastnil advokátsky koncipient Mgr. Róberta Bardač splnomocnený na zastupovanie žalobkyni na priestupkovom pojednávaní dňa 13.11.2012, ako aj na vykonávanie všetkých úkonov a preberanie všetkých písomností súvisiacich s týmto pojednávaním. Prvostupňové rozhodnutie bolo následne doručované na adresu Mgr. Róbert Bardač, Procházka & partners, spol. s.r.o., Búdková 4, Bratislava a dňa 03.01.2013 bolo preukázateľne doručené, čo potvrdil svojím podpisom na doručenke Mgr. Róberta Bardač. Žalovaný ďalej uviedol, že zistením skutočného stavu veci bolo zistené, že účastník konania už pri rozhodovaní o uverejnení článku vedel, že ide o utajovanú skutočnosť a jej uverejnením bude táto daná k dispozícii veľkému počtu čitateľov a používateľov internetovej siete. Žalobkyni neprináležalo rozhodovať o tom, či zachová mlčanlivosť len o častiach utajovaných skutočností alebo o utajovaných skutočnostiach ako celku. Utajovaná skutočnosť musí byť chránená pred nepovolanou osobou a cudzou mocou spôsobom ustanoveným zákonom č. 215/2004 Z. z.. Potom zo samotného rozhodnutia žalobkyne uverejniť článok a informovať širokú verejnosť vyplýval jej úmysel a konštatácia, že zverejnený materiál obsahoval skutočnosti s nízkym stupňom utajenia neobstojí, nakoľko zákon nediferencuje skutkové podstaty priestupkov na základe stupňov utajenia, ale na základe toho, kto sa priestupku dopustil, t. j. oprávnená alebo nepovolaná osoba. Taktiež spôsob akým sa žalobkyňa dozvedela o utajovaných skutočnostiach bol irelevantný a nemal vplyv na plnenie povinností uložených zákonom. Zo zisteného skutkového stavu vyplývalo, že žalobkyňa vedela, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom a pre tento prípad bola s tým uzrozumená, čo potvrdzovalo aj vo vyjadrení jej právneho zástupcu o tom, že sa snažila zachovať mlčanlivosť o tých skutočnostiach, o ktorých bola presvedčená, že ich zverejnenie by mohlo ohroziť zákonom chránený záujem. V závere rozhodnutia bola odôvodnená výška uloženej pokuty žalobkyni. Na súdnom pojednávaní prítomný právny zástupca žalobkyne sa pridržiaval námietok uvedených v žalobe a zdôraznil skutočnosť, že v danom prípade žalovaný neprihliadol na judikatúru Medzinárodného súdu pre ľudské práva. Správnym orgánom vznikla povinnosť informovať o úniku utajovaných skutočností a zároveň preukázať, že sa jednalo o utajované skutočnosti. Taktiež poukázal na nedoručenie prvostupňového rozhodnutia žalobkyni. Prítomná zástupkyňa žalovaného zotrvala na stanovisku uvedenom v písomnom podaní zo dňa 30.04.2013 s tým, že uložená sankcia bola v zákonnom rozsahu, boli splnené materiálne podmienky na jej uloženie a žiadala žalobu zamietnuť. V obdobnej veci Krajský súd v Bratislave žalobu zamietol. 4. Podľa § 2 písm. a), d), e), g) zákona č. 215/2004 Z. z. na účely tohto zákona je a) utajovanou skutočnosťou informácia alebo vec určená pôvodcom utajovanej skutočnosti, ktorú vzhľadom na záujem Slovenskej republiky treba chrániť pred vyzradením, zneužitím, poškodením, neoprávneným rozmnožením, zničením, stratou alebo odcudzením (ďalej len "neoprávnená manipulácia") a ktorá môže vznikať len v oblastiach, ktoré ustanoví vláda Slovenskej republiky svojím nariadením, d) ujmou také ohrozenie alebo poškodenie záujmov Slovenskej republiky alebo záujmu, ku ktorého ochrane sa Slovenská republika zaviazala, ktorého následky nemožno odstrániť alebo možno ich zmierniť iba následným opatrením; podľa významu záujmu a závažnosti spôsobenej ujmy sa ujma člení na mimoriadne vážnu ujmu, vážnu ujmu, jednoduchú ujmu a nevýhodnosť pre záujmy Slovenskej republiky, e) pôvodcom utajovanej skutočnosti právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je oprávnená rozhodnúť, že informácia podľa písmena b) alebo vec podľa písmena c) je utajovanou skutočnosťou, určiť stupeň utajenia a rozhodnúť o zmene alebo zrušení stupňa jej utajenia, g) nepovolanou osobou fyzická osoba, ktorá nie je oprávnená oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami alebo ktorá nie je oprávnená oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami nad rozsah, ktorý jej je určený, Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 215/2004 Z. z. stupňom utajenia Dôverné sa označuje utajovaná skutočnosť vtedy, ak by následkom neoprávnenej manipulácie s ňou mohlo dôjsť k poškodeniu štátnych záujmov, verejných záujmov alebo právom chránených záujmov štátneho orgánu, a tým k jednoduchej ujme na záujmoch Slovenskej republiky. Podľa § 8 ods. 1, ods. 2 písm. a) zákona č. 215/2004 Z. z. ochranu utajovaných skutočností je povinný zabezpečiť v štátnom orgáne štatutárny orgán, v obci starosta, vo vyššom územnom celku predseda a v inej právnickej osobe štatutárny orgán (ďalej len "vedúci"); ak je štatutárnym orgánom kolektívny orgán, je vedúcim na účely tohto zákona ním písomne poverený člen kolektívneho orgánu. Vedúci najmä a) určuje základné vymedzenie utajovaných skutočností, a ak neurčí inak, rozhoduje o lehotách, zmene a zrušení stupňa utajenia podľa § 7 ods. 1. Podľa § 39 ods. 1, 2 zákona č. 215/2004 Z. z. nepovolaná osoba, ktorá získa informáciu alebo nájde vec, ktorá je utajovaná, je povinná neodkladne ju odovzdať úradu alebo útvaru Policajného zboru; na požiadanie odovzdávajúceho vydá príjemca doklad o jej prevzatí. Nepovolaná osoba, ktorá sa oboznámi s utajovanými skutočnosťami, je povinná neodkladne to oznámiť úradu alebo útvaru Policajného zboru a o skutočnostiach, s ktorými sa oboznámila, zachovávať mlčanlivosť. Podľa § 78 ods. 2 písm. a), b) zákona č. 215/2004 Z. z. priestupku na úseku ochrany utajovaných skutočností sa dopustí ďalej ten, kto ako nepovolaná osoba a) nezachová mlčanlivosť o utajovaných skutočnostiach, ktoré sa jej stali známe, b) nesplní povinnosť oznámiť informáciu, o ktorej sa dozvedel, alebo povinnosť odovzdať nájdenú vec obsahujúcu utajovanú skutočnosť. Podľa ust. § 80 ods. 2 zákona č. 215/2004 Z.z., pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa úrad dozvedel o porušení povinností na úseku ochrany utajovaných skutočností, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinností došlo. Podľa čl. 26 ods. 1, 4 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Podľa čl. 10 ods. 1, 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom, aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo filmovým spoločnostiam. Výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa aj povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam, obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti alebo verejnej bezpečnosti, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv iných, zabráneniu úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci. Podľa § 47 ods. 1, 2, 3 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutia vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu, lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný právny predpis. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 5. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich z podanej žaloby, z obsahu ktorej vyplývajú žalobné námietky - nesprávne právne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov ako aj existencia vady majúcej vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250j ods. 2 písm. a/, d/, e/ O.s.p.). V prejednávanej veci sa súd musel zaoberať so skutočnosťou, či naozaj obsahom zverejneného článku „Prievan v tajných trezoroch„ v týždenníku Žurnál došlo zo strany žalobkyne ku konaniu majúceho všetky (formálne aj materiálne) znaky priestupku v zmysle § 78 ods. 2 písm. a), b) zákona č. 215/2004 Z. z. a to s poukazom na Ústavou SR (čl. 26) a Dohovorom o ochrane základných ľudských práv a slobôd (čl. 10) zaručenú slobodu prejavu a informácií. V danej veci je súd názoru, že tak žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán vec nesprávne právne posúdili, keď konštatovali, že konanie žalobkyne naplnilo všetky znaky priestupku v zmysle zákona č. 215/2004 Z. z. Vzhľadom na znenie čl. 26 Ústavy SR a čl. 10 Dohovoru zaručujúcich slobodu prejavu ako aj právo na informácie a zároveň stanovujúce podmienky obmedzenia týchto práv bolo potrebné vec právne vyhodnotiť z hľadiska vybalansovania rovnováhy stretu verejného a súkromného záujmu na ochrane utajovaných skutočností s právom verejnosti na poskytnutie informácií o činnosti a fungovaní VOS, ktoré by malo svojou činnosťou prispievať k ochrane občanov SR (zabezpečovať bezpečnosť štátu, verejný poriadok). Bolo treba posúdiť vec z hľadiska stupňa utajenia skutočností obsiahnutých v predmetnom článku a posúdenia vplyvu uverejnenia v článku uvedených informácií na porušenie a ohrozenie záujmu spoločnosti. Tieto otázky bolo potrebné posúdiť aj vzhľadom na obsah zverejnených skutočností v článku a osobu žalobkyne - novinárky, ktorej poslaním je zverejňovanie informácií o otázkach verejného záujmu v súlade so zásadami novinárskej etiky. Bolo tiež potrebné posúdiť úmysel konania žalobkyne pri zverejnení článku ako aj vysporiadanie sa so vzniknutými následkami vyplývajúcimi z uverejnenia daného článku a v ňom uvedených utajovaných skutočností z hľadiska narušenia záujmov SR a vzniku možnej ujmy Slovenskej republike. Iba samotná skutočnosť, že informácia v zmysle vnútroštátnych predpisov podlieha utajeniu sama osebe nezbavuje novinára práva túto informáciu zverejniť, čo sa udialo v danom prípade. Zároveň je potrebné mať na zreteli špecifické poslanie novinárov, postupujúcich v dobrej viere s úmyslom poskytnúť presné a spoľahlivé informácie o otázkach verejného záujmu v súlade so zásadami novinárskej etiky. Potom udeliť sankciu za takýto postup by bolo prípustné iba v prípade, ak by zodpovedala naliehavej spoločenskej potrebe a bola by primeraná sledovanému legitímnemu cieľu. Vzhľadom na to, že sloboda prejavu a právo na informácie sa zaručujú ako základné práva a sú prostriedkom účasti verejnosti na politickom živote štátu bolo potrebné náležite skúmať a odôvodniť, či uverejnenie konkrétnej utajovanej skutočnosti je otázkou verejného záujmu alebo nie. Preskúmavané rozhodnutia nijako neozrejmujú, či bola zákonom (Ústava SR) dovolená možnosť obmedzenia slobody prejavu a šírenia informácií postupom žalobkyne dodržaná. Po vyhodnotení všetkých skutočností majúcich vplyv na určenie zodpovednosti žalobkyne za uverejnenie daného článku obsahujúceho utajované skutočnosti z činnosti VOS je súd názoru, že žalovaný a aj prvostupňový správny orgán nesprávne vyhodnotili skutočnosť, či zverejnením článku došlo k takému porušeniu záujmov (v preskúmavaných rozhodnutiach bližšie neuvedeného subjektu) na ochrane utajovaných skutočností, ktoré by dosahovalo takú intenzitu, že by bolo v rozpore s právom verejnosti (zaručenou Ústavou SR a Dohovorom) na informovanie o činnosti VOS. Žalobkyňa ako osoba dotknutá rozhodnutím správneho orgánu má právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základnému práva majúca za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia. Ohľadom námietky nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov súd musí konštatovať, že obe preskúmavané rozhodnutia trpia vadou nepreskúmateľnosti z dôvodu ich nezrozumiteľnosti a nedostatočného odôvodnenia. Napadnuté rozhodnutie žalovaného a ani prvostupňové rozhodnutie neobsahujú náležitú správnu úvahu o rozhodujúcej skutočnosti a to ako konanie žalobkyne naplnilo skutkovú podstatu jej za vinu kladeného porušenia zákona. Ani z jedného z preskúmavaných rozhodnutí pre súd dostatočne jasne nevyplýva, ako bol zverejneným článkom ohrozený záujem spoločnosti (štátu). Rozhodnutia obsahujú len citáciu z písomnosti VOS zaslanú správnemu orgánu na jeho opakovanú žiadosť o tom, že zverejnením daného článku bol priamo uvedený objekt záujmu VOS, čoho dôsledkom bolo bližšie neozrejmené sťaženie plnenia úloh VOS pri získavaní, sústreďovaní a vyhodnocovaní informácií o aktivitách cudzích spravodajských služieb. Nijako nebolo však špecifikované ako došlo k ohrozeniu zákonom chráneného záujmu na ochranu utajovaných skutočností. Napadnuté rozhodnutie podľa presvedčenia súdu neobsahuje všetky náležitosti naň kladené v zmysle § 47 ods. 3 správneho poriadku. Odôvodnenie rozhodnutia zodpovedajúcim spôsobom nedáva odpovede na vyššie uvedené otázky, čo podľa súdu znamená vadu rozhodnutia spočívajúcu v jeho nezákonnosti pre nepreskúmateľnosť z dôvodu nezrozumiteľnosti a nedostatočného odôvodnenia. Súd pokladá napadnuté rozhodnutie za nezákonné aj z dôvodu existencie vady majúcej vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ktorá však nespočívala v namietanej skutočnosti o nesprávnom doručení prvostupňového rozhodnutia žalobkyni, ktorá sa s ním podľa svojho tvrdenia v žalobe nemohla oboznámiť a uplatniť riadne svoje odvolanie. Z obsahu pripojeného spisu súd zistil, že prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu bolo žalobkyni doručované na adresu Mgr. Róbert Bardač, Procházka & partners, spol. s.r.o., a toto rozhodnutie dňa 03.01.2013 bolo Mgr. Bardačom osobne prevzaté. Odvolanie žalobkyne zo dňa 17.01.2013 voči prvostupňovému rozhodnutiu bolo dané na poštovú prepravu 18.01.2013, t. j. v zákonnej lehote. Zo samotného označenia odvolania, ako aj z jeho obsahu je zrejmé, že žalobkyňa namietala napadnuté prvostupňové rozhodnutie, ktoré vo svojom odvolaní riadne označila uvedením jeho čísla (3275/2012/LP-012), ako aj dátumu vydania (19.12.2012), z čoho pre súd vyplýva, že dané rozhodnutie mala k dispozícií a musel jej byť známy aj jeho obsah, čo vyplýva zo samotného znenia odvolania. Potom tvrdenie uvádzané v žalobe o nemožnosti oboznámenia sa právneho zástupcu žalobkyne s prvostupňovým rozhodnutím a účinne chrániť jej práva súd pokladá za účelové a rozporné so skutočnosťou. Žalobkyňa podala voči prvostupňovému rozhodnutiu riadne odvolanie v zákonnej lehote, ktoré bolo predmetom posúdenia žalovaným a bolo o ňom meritórne rozhodnuté. Zákonným spôsobom prejednaním odvolania nebola žalobkyňa nijako ukrátená na svojich právach a namietaná skutočnosť v postupe správneho orgánu nemala žiaden vplyv na zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného. Za vadu majúcu vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, súd pokladá nedodržanie subjektívnej lehoty (1 rok od doby kedy sa NBÚ dozvedel o porušení povinnosti žalobkyňou) stanovenej v zmysle § 80 ods. 1, 2 zákona č. 215/2004 Z. z. Podľa obsahu pripojeného spisu sa NBÚ o porušení povinnosti žalobkyňou stanovenej v zmysle § 39 ods. 1, 2 zákona č. 215/2004 Z. z. dozvedel už dňa 20.04.2007, kedy mu bolo doručené vyrozumenie o stotožnení písomnosti VOS s písomnosťou zaistenou v redakcií Žurnál (začiatok plynutia lehoty). Po vylúčení doby, počas ktorej lehota neplynula - trvanie súdneho konania (18.01.2008 - 27.10.2008 a 26.11.2009 - 16.01.2012) lehota 1 rok, počas ktorej bolo možné o previnení žalobkyne rozhodnúť uplynula 29.01.2012. 6. Podľa § 250j ods. 2 písm. a), d), e) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu 1. stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že a) rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. d) rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. e) v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Na základe zistených skutočností súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie je potrebné zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym záverom súdu a bude jeho povinnosťou vo veci vydať riadne rozhodnutie a náležite ho odôvodniť. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na úspech žalobkyne v konaní jej priznal právo na náhradu trov konania, a to 35 € za zaplatený súdny poplatok a sumu 252,41 € titulom náhrady trov právneho zastúpenia v zmysle Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za nasledovné úkony právnej služby: príprava a prevzatie právneho zastúpenia - 60,07 €, podanie žaloby - 60,07 €, účasť na súdnom pojednávaní - 66 € a režijný paušál 2 krát 7,81 € a 1 krát 8,58 € a 20% DPH. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.