Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/74/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200551 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1013200551.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Andrey Kriškovej, v právnej veci žalobcu: X.. H.. W. O., bytom S. Č.. XX, XXX XX O., proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Žellova 2, 829 24 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: PP 101/00132/2011/R zo dňa 13.03.2013, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného č. PP 101/00132/2011/R zo dňa 13.03.2013 ako aj rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou - Pobočka Bratislava č. PP 101/00132/2011 zo dňa 12.04.2011 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a), d) O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : V zákonnej lehote doručenou žalobou zo dňa 27.03.2013 sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: PP 101/00132/2011/R vydaného dňa 13.03.2013, jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie ako aj priznania náhrady trov konania. Napadnutým rozhodnutím žalovaného bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu - Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Bratislava, č.: PP 101/00132/2011 zo dňa 12.04.2011, ktorým bola žalobkyni uložená pokuta vo výške 100 € za nesplnenie povinnosti poistenca vykonať ročné zúčtovanie poistného za rok 2009 a podať ho v príslušnej zdravotnej poisťovni. V odôvodnení podanej žaloby žalobkyňa uviedla, že vytýkaná povinnosť - vykonať ročné zúčtovanie poistného za rok 2009 a podať ho v príslušnej zdravotnej poisťovni do 31.03.2010, bola povinnosťou jej vtedajšieho zamestnávateľa (od roku 2005 bola v štátnozamestnaneckom pomere na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky). V danom období mala len tento hlavný pracovný pomer a nemala žiadneho iného zamestnávateľa a ani iné príjmy. Za celé obdobie trvania daného pracovného pomeru plnil jej zamestnávateľ na jej žiadosť aj vyššie uvedenú povinnosť, nemala najmenší dôvod pochybovať o tom, že pokiaľ jej vznikla táto zákonná povinnosť, zamestnávateľ ju na jej plnenie vyzve. Poukázala na zavedenú prax v takýchto prípadoch. Bola v dobrej viere, že tak ako po iné roky jej zamestnávateľ pripomenie prípadný vznik tejto povinnosti a vyzve ju na udelenie súhlasu s podaním ročného zúčtovania zdravotného poistenia. Jej úmyslom nebolo vedomé porušenie zákona. Za otázku zásadného právneho významu považovala to, či predmetná povinnosť, o ktorú ide v tomto konaní je povinnosťou zamestnávateľa za stavu, že zamestnanec má jediného zamestnávateľa. Takýto zamestnávateľ disponuje všetkými podkladmi potrebnými na výpočet a určenie danej povinnosti a v prípade jej vzniku je zamestnanec v dobrej viere, že bude vyzvaný na splnenie tejto povinnosti zamestnávateľom. Žalobkyňa namietala, že by z jej strany išlo o závažné nesplnenie povinnosti a o závažné dôsledky tohto nesplnenia. Poukázala tiež na to, že ako náhle sa o situácii dozvedela, ihneď celú vec napravila, podala ročné zúčtovanie zdravotného poistenia a uhradila vzniknutý nedoplatok vo výške 39,36 €. Žalobkyňa tiež vyjadrila nesúhlas s použitými argumentmi v napadnutom rozhodnutí žalovaného o tom, že v podanom rozklade voči prvostupňovému rozhodnutiu neuviedla žiadne nové skutočnosti a nepredložila relevantné doklady, na základe ktorých by bolo možné rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zmeniť alebo zrušiť. Mala za to, že existovali aj nové skutočnosti a doklady na základe, ktorých bolo možné napadnuté rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť a konanie zastaviť (ňou uskutočnená úhrada vzniknutého nedoplatku na poistnom realizovaná okamžite po zistení tejto skutočnosti). Poukázala na skutočnosť, že uložená pokuta v správnom konaní má plniť represívnu a výchovnú funkciu, pričom v danom prípade výchovná funkcia bola výrazne popretá. Odvolávajúc sa na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžo/253/2010 mala za to, že správny orgán nemôže bezbreho ukladať pokuty vo výške v akej si zmyslí, ale rozhodnutie musí obsahovať správnu úvahu. Hranice uloženej pokuty musia byť riadne a podrobne odôvodnené a v jej prípade správny orgán vôbec nezdôvodnil, na základe akých konkrétnych skutočností jej uložil sankciu na hornej hranici výšky. Iba konštatovanie o prihliadnutí na závažnosť nesplnenia povinnosti a jeho dôsledky pokladala za takmer arogantné a v rovine individuálneho rozhodnutia nič nevypovedajúce. Preto v tejto časti mala za to, že rozhodnutie je nepreskúmateľné. Pri ukladaní pokuty nestačí v rozhodnutí uviesť, že správny orgán prihliadol na mieru zavinenia a výšku pokuty určil v rámci ustanoveného rozpätia, ale správny orgán sa musí vyrovnať so všetkými hľadiskami pre určenie pokuty, inak jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné. Výška uloženej pokuty predstavovala takmer trojnásobok výšky ňou nesplnenej povinnosti a preto postup žalovaného považuje za šikanózny. Pokiaľ sa žalovaný dozvedel o tom, že z jej strany nešlo o žiaden úmysel spôsobiť protiprávny stav a tento vzniknutý stav aj hneď napravila, išlo o nové skutočnosti, ktoré mali viesť žalovaného k úvahe ako znížiť výšku uloženej pokuty práve vzhľadom na tieto novo zistené okolnosti daného prípadu a to minimálne vzhľadom na výchovnú zložku uloženej pokuty, alebo od prípadného potrestania mal úplne upustiť. Podaním zo dňa 31.03.2016 žalobkyňa reagovala na vyjadrenie žalovaného a zotrvala na dôvodoch svojej žaloby, pričom poukázala, že predmetná povinnosť stanovená v zákone bola zrušená. K namietanej arbitrárnosti preskúmavaných rozhodnutí a neodôvodneniu uloženej pokuty citovala z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/37/2014. Upriamila pozornosť na skutočnosť, že v správnom konaní sa podporne aplikujú aj princípy trestného práva a podľa § 2 ods. 2 trestného zákona možno páchateľovi uložiť taký druh trestu, ktorý dovoľuje uložiť zákon účinný v čase, keď sa o trestnom čine rozhoduje, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Potom za plnej jurisdikcie súdu a zohľadnení aspektu zániku trestnosti skutku v dôsledku zmeny zákona, navrhla zrušiť obe preskúmavané rozhodnutia a konanie zastaviť. K žalobe sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 20.05.2013 a navrhol ju v celom rozsahu zamietnuť. V úvode svojho vyjadrenia stručne opísal priebeh správneho konania predchádzajúci vydaniu preskúmavaných rozhodnutí, ako aj obsah podanej žaloby. Žalovaný namietol všetky skutočnosti uvedené v žalobe a zotrval na svojom rozhodnutí. Po citácií ust. § 19 ods. 2, 4 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení (ďalej len zákon č. 580/2004 Z. z.) uviedol, že z týchto ustanovení vyplýva, že zamestnávateľ nemal povinnosť upozorniť svojich zamestnancov na možnosť požiadať ho o vykonanie ročného zúčtovania. Svoje povinnosti bol povinný poistenec (žalobkyňa) plniť sám. Ďalej bolo poukázané na skutočnosť, že žalobkyňa si splnila svoju povinnosť až po viac ako roku od zákonom stanovenej lehoty na vykonanie a podanie ročného zúčtovania poistného a to až po doručení prvostupňového rozhodnutia, ktorým jej bola uložená pokuta. Dodatočné splnenie povinnosti nemohlo byť dôvodom na zníženie, resp. zrušenie uloženej pokuty, nakoľko povinnosť si žalobkyňa splnila až po doručení rozhodnutia o uložení pokuty. Nesplnenie povinnosti žalobkyne bolo kvalifikované ako závažné porušenie a pokuta jej bola uložená na hornej hranici stanovenej zákonom (do 165 €). Zdôvodnenie uloženej pokuty bolo uskutočnené v napadnutom rozhodnutí tým, že žalobkyňa sa porušením svojej povinnosti dopustila toho, že zdravotná poisťovňa nepoznala výsledok ročného zúčtovania zdravotného poistenia, následkom čoho nemohla správne určiť záväzky, resp. pohľadávky žalobkyne. Záverom bolo konštatované, že napadnuté rozhodnutie malo všetky zákonné náležitosti vyplývajúce z § 46 a § 47 správneho poriadku, bolo po právnej, skutkovej aj formálnej stránke správne vydané v súlade so zákonmi a vychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom za prítomnosti oboch procesných strán a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v medziach žaloby neboli v súlade so zákonom. Podľa § 247 ods. 1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodovaní správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Súd sa podrobne oboznámil s pripojeným administratívnym spisom obsahujúcim: upovedomenie o začatí správneho konania zo dňa 08.03.2011 spolu s doručenkou adresovanou žalobkyni (výhrada donášky), podľa ktorej bola predmetná zásielka uložená na pošte 10.03.2011 a dňa 30.03.2011 vrátená prvostupňovému správnemu orgánu, podanie zdravotnej poisťovne Dôvera+ z 01.04.2011, písomnosť - poskytnutie informácií správnemu orgánu od Slovenskej pošty, a.s. Rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu - Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Bratislava, č.: PP 101/00132/2011 zo dňa 12.04.2011, bola žalobkyni uložená pokuta vo výške 100 € podľa § 26 ods. 1 písm. a) zákona č. 580/2004 Z. z. za nesplnenie povinnosti ustanovenej v § 22 ods. 2 písm. c) v spojení s § 19 ods. 1, 2, 4 zákona č. 580/2004 Z. z. - povinnosti poistenca vykonať ročné zúčtovanie poistného za kalendárny rok 2009 a podať ho v príslušnej zdravotnej poisťovni do 31.03.2010, s obdobím porušenia od 01.04.2010. Uloženie pokuty bolo odôvodnené tým, že porušením vyššie uvedenej povinnosti žalobkyňou nebolo umožnené zdravotnej poisťovni dosiahnuť účel inštitútu ročného zúčtovania poistného. Zdravotná poisťovňa potom nemohla určiť a následne aj získať poistné na verejné zdravotné poistenie zo všetkých dosiahnutých príjmov za kalendárny rok. Od množstva financií pritom závisel rozsah a kvalita poskytovania zdravotnej starostlivosti a preto uplatňovanie daného inštitútu bolo nesporné. V zákonnej lehote podaný rozklad žalobkyne zo dňa 02.05.2011 voči prvostupňovému rozhodnutiu a následne podané jeho doplnenie z 04.05.2011. Napadnuté rozhodnutie č.: PP 101/00132/2011/R zo dňa 13.03.2013, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Po opise obsahu prvostupňového rozhodnutia a námietok žalobkyne uvedených v jej rozklade boli prezentované zistenia, z ktorých vyplynulo, že prvostupňový správny orgán vydal dňa 08.03.2011 upovedomenie o začatí správneho konania v predmetnej veci a toto upovedomenie bolo žalobkyni doručené podľa § 25 ods. 4 správneho poriadku dňa 14.03.2011, pričom táto sa k nemu nevyjadrila. Ohľadom zisťovania priebehu doručovania vyššie uvedeného upovedomenia bola dopytovaná Slovenská pošta, a.s., ktorá vo svojej odpovedi uviedla, že žalobkyňa mala od 11.04.2006 do 29.04.2011 zriadenú výhradu donášky (Post BOX) a došlé zásielky sa jej preto nedoručovali. Potom námietku žalobkyne o nemožnosti vyjadrenia sa k začatiu správneho konania žalovaný vyhodnotil ako irelevantnú, keďže táto si predmetné upovedomenie o začatí správneho konania nevyzdvihla do troch dní od uloženia zásielky na pošte a posledný deň uloženia sa považoval za deň doručenia a to aj v prípade, ak sa adresát (žalobkyňa) o uložení zásielky nedozvedela. Ostatné námietky boli vyhodnotené ako irelevantné, nakoľko dodatočné splnenie danej povinnosti nezakladalo dôvod na zmenu, resp. zrušenie rozhodnutia o pokute. Bolo konštatované, že žalobkyňa neuviedla žiadne nové skutočnosti a nepredložila žiadne relevantné dôkazy, na základe ktorých by bolo možné napadnuté rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť. Porušením uvedenej povinnosti sa žalobkyňa ako platiteľka poistného dopustila toho, že zdravotná poisťovňa nepoznala výsledok jej ročného zúčtovania zdravotného poistenia, následkom čoho nemohla správne určiť záväzky, resp. pohľadávky. Pri ukladaní pokuty bolo prihliadnuté na závažnosť nesplnenia povinnosti ako aj jeho dôsledky a predmetné porušenie bolo vyhodnotené ako závažné. Preto bola pokuta uložená na hornej zákonnej hranici - 100 €, keďže zákon č. 580/2004 Z. z. v § 26 ods. 1 písm. a) umožňuje uložiť pokutu do 165 €. Na súdnom pojednávaní prítomná žalobkyňa zotrvala na námietkach uvedených v žalobe a žiadala, aby súd obe rozhodnutia správnych orgánov zrušil a konanie zastavil z dôvodu hospodárnosti pri aplikácií § 250j ods. 5 O.s.p. Zároveň žiadala priznať trovy konania - 70 € za zaplatený súdny poplatok. Poverený zástupca žalovaného poukázal na písomné vyjadrenie k žalobe a žiadal ju zamietnuť. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa § 2 ods. 1, 2 trestného zákona trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Páchateľovi možno uložiť taký druh trestu, ktorý dovoľuje uložiť zákon účinný v čase, keď sa o trestnom čine rozhoduje, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Podľa § 19 ods. 1, 2, 4 zákona č. 580/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.04.2011, poistenec je povinný vykonať ročné zúčtovanie poistného za predchádzajúci kalendárny rok a podať ho v príslušnej zdravotnej poisťovni do konca marca nasledujúceho kalendárneho roka. Povinnosť sa nevzťahuje na poistenca, a) ktorý počas predchádzajúceho kalendárneho roka nebol samostatne zárobkovo činnou osobou a súčasne 1. v čase, keď bol platiteľom poistného podľa § 11 ods. 2, jeho príjem podľa § 13 ods. 3 nepresiahol úhrn minimálnych základov podľa § 13 ods. 10 a 11 a nemal príjmy zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. c) až e), 2. v čase, keď bol zamestnancom, jeho príjmy podľa § 13 ods. 1 vo všetkých mesiacoch u všetkých zamestnávateľov jednotlivo nepresiahli trojnásobok priemernej mesačnej mzdy a nemal príjmy zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. c) až e), 3. v čase, keď bol zamestnancom, jeho príjmy podľa § 13 ods. 1 vo všetkých mesiacoch u všetkých zamestnávateľov jednotlivo presiahli trojnásobok priemernej mesačnej mzdy a nemal príjmy zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. c) až e), b) ktorý počas predchádzajúceho kalendárneho roka bol len samostatne zárobkovo činnou osobou a jeho vymeriavací základ podľa § 13 ods. 2 nepresiahol úhrn minimálnych základov podľa § 13 ods. 10 a 11 a nemal príjmy zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. c) až e), c) ktorý počas predchádzajúceho kalendárneho roka bol časť roka zdravotne poistený v cudzine, kde vykonával zárobkovú činnosť, a časť roka bol verejne zdravotne poistený v Slovenskej republike a nemal príjmy zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. b) až e), d) ktorému nevznikla povinnosť podať za rozhodujúce obdobie daňové priznanie okrem poistenca, ktorý mal príjem podľa § 10b ods. 1 písm. e) vyšší ako minimálny základ podľa § 13 ods. 10. Poistenec, ktorý v rozhodujúcom období bol len zamestnancom podľa § 11 ods. 3 a mal len príjmy podľa § 13 ods. 1, môže písomne požiadať posledného zamestnávateľa podľa § 11 ods. 5 po uplynutí rozhodujúceho obdobia, najneskôr do 15. februára nasledujúceho kalendárneho roka, o vykonanie ročného zúčtovania poistného, ak je v čase podania žiadosti stále jeho zamestnancom. Ak mal poistenec v rozhodujúcom období súčasne viacerých posledných zamestnávateľov, môže požiadať ktoréhokoľvek z nich o vykonanie ročného zúčtovania poistného z úhrnnej sumy príjmov podľa § 13 ods. 1 od všetkých zamestnávateľov, ak je v čase podania žiadosti stále jeho zamestnancom. V takom prípade je povinný vykonať a podať ročné zúčtovanie poistného a uhradiť prípadný nedoplatok z ročného zúčtovania poistného za zamestnanca tento zamestnávateľ. Uhradený nedoplatok predstavuje pohľadávku zamestnávateľa voči zamestnancovi a vrátený preplatok predstavuje záväzok zamestnávateľa voči zamestnancovi. Ak poistenec nie je v čase podania žiadosti zamestnancom ani u jedného z posledných zamestnávateľov, má povinnosť vykonať a podať ročné zúčtovanie poistného sám. Ak poistenec nepožiada zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania poistného podľa odseku 2, nepredloží doklady podľa odseku 3 alebo nemôže požiadať o vykonanie ročného zúčtovania poistného z dôvodu zániku zamestnávateľa bez právneho nástupcu, je povinný vykonať a podať ročné zúčtovanie poistného sám. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.03.2013 zdravotná poisťovňa je povinná vykonať ročné zúčtovanie poistného za predchádzajúci kalendárny rok za svojho poistenca, a ak mal zamestnávateľa, aj za tohto zamestnávateľa. Ročné zúčtovanie poistného zdravotná poisťovňa nemusí vykonať za poistenca, a) ktorý počas predchádzajúceho kalendárneho roka nebol samostatne zárobkovo činnou osobou, nebol poistencom, ktorý má príjem z dividend, a súčasne v čase, keď bol 1. platiteľom poistného podľa § 11 ods. 2, jeho príjem podľa § 13 ods. 7 nepresiahol úhrn minimálnych základov podľa § 13 ods. 10 a 11, 2. zamestnancom, jeho príjmy podľa § 13 ods. 1 vo všetkých mesiacoch u všetkých zamestnávateľov jednotlivo a ani v úhrne nepresiahli päťnásobok priemernej mesačnej mzdy a nemal príjmy zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. c) až e), 3. zamestnancom, mal len jedného zamestnávateľa a jeho príjmy podľa § 13 ods. 1 vo všetkých mesiacoch presiahli päťnásobok priemernej mesačnej mzdy a nemal príjmy zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. c) až e), b) ktorý počas predchádzajúceho kalendárneho roka bol časť roka zdravotne poistený v cudzine, kde vykonával zárobkovú činnosť a časť roka bol verejne zdravotne poistený v Slovenskej republike a nemal príjmy zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. a) až e), c) ktorému nevznikla povinnosť podať za rozhodujúce obdobie daňové priznanie okrem poistenca, ktorý má príjem z dividend, alebo d) ktorý zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho. Podľa § 22 ods. 2 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z. poistenec je povinný plniť povinnosti v súvislosti s vykonávaním ročného zúčtovania podľa § 19. Podľa § 26 ods. 1 písm. a), ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. Úrad môže uložiť pokutu do výšky 165 eur poistencovi za nesplnenie povinností ustanovených v § 22 ods. 2 písm. a) až c) a e), alebo za porušenie ustanovenia § 6 ods. 5, môže uložiť pokutu za každé nesplnenie povinnosti alebo porušenie ustanovenia podľa odseku 1; pri ukladaní pokuty prihliada na závažnosť, čas trvania a dôsledky porušenia povinnosti. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich z podanej žaloby a to námietky nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť z hľadiska absencie náležitého odôvodnenia výšky uloženej pokuty, ako aj nesprávneho právneho posúdenia veci s tým, že posudzovaná povinnosť nebola povinnosťou žalobkyne, ale jej zamestnávateľa. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci súd uvádza, že v čase vydania prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu platná právna úprava (znenie § 19 ods. 1, 2, 4 zákona č. 580/2004 Z. z.) stanovovala povinnosť zamestnávateľa žalobkyne ako subsidiárnu a podmienenú podaním písomnej žiadosti zamestnancom o vykonanie ročného zúčtovania poistného v jeho prospech. Zamestnávateľ mal posudzovanú povinnosť len v prípade, ak by bol žalobkyňou (svojou zamestnankyňou) písomne požiadaný o vykonanie ročného zúčtovania poistného, čo však žalobkyňa v konaní nepreukázala (táto skutočnosť nevyplývala ani z obsahu administratívneho spisu), a preto bola povinná v zmysle v tom čase platnej právnej úpravy vykonať v stanovenej lehote ročné zúčtovanie poistného a podať ho v príslušnej zdravotnej poisťovni sama. V čase vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného (druhostupňové rozhodnutie) však povinnosť podať ročné zúčtovanie poistného mala zdravotná poisťovňa a to za poistenca (žalobkyňu), resp. zamestnávateľa (§ 19 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 1 písm. d/ zákona č. 580/2004 Z. z.). Za porušenie tejto povinnosti zdravotnou poisťovňou nebolo možné uložiť pokutu. Zákon však vo svojich ustanoveniach neobsahoval, ako postupovať už v skôr začatých konaniach o zistení nesplnenia tejto povinnosti zamestnancom (zamestnávateľom). Preto platí zásada, že ak dôjde v priebehu správneho konania k zmene právnej úpravy, napr. novelou zákona (ako to bolo v tomto prípade), rozhodnutie správneho orgánu musí byť v zmysle § 46 a § 47 správneho poriadku vydané v súlade s účinnou právnou úpravou. Správny orgán mal rozhodnúť v súlade s právnou úpravou účinnou v čase, kedy došlo k vydaniu rozhodnutia, pričom i posúdenie splnenie povinnosti podať ročné zúčtovanie povinným subjektom sa musí uskutočniť podľa zákona účinného v čase vydania rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie žalovaného však túto skutočnosť nezohľadnilo a preto táto námietka je dôvodná. V tejto súvislosti súd poukazuje na podpornú aplikáciu princípov trestného práva spoločnú pre všetky deliktuálne konania. Žalovaný mal pri svojom rozhodovaní (posudzovaní trestnosti konania žalobkyne a určení druhu a výmery trestu) primerane použiť § 2 ods. 1, 2 trestného zákona, podľa ktorého platí, že porušenie povinnosti kladené za vinu žalobkyni sa malo posudzovať a sankcionovať podľa zákona účinného v čase kedy došlo k porušeniu jej povinnosti. Zároveň však v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ako je uvedené vyššie) zákon č. 580/2004 Z. z. nevykonanie ročného zúčtovania poistného už nepovažoval za porušenie povinnosti zamestnanca (žalobkyne) a túto povinnosť preniesol na zdravotnú poisťovňu, ktorú za jej nesplnenie nijako nesankcionoval. Žalovaný mal pri vydávaní napadnutého rozhodnutia žalobkyni vytýkanú povinnosť posudzovať podľa zákona účinného v čase svojho rozhodovania, keďže to bolo pre ňu priaznivejšie. Súd zároveň považuje za potrebné uviesť, že každé rozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti (v danom prípade vyplývajúce zo správneho poriadku - § 46, § 47), t. j. preskúmavané rozhodnutie musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Zároveň musí vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a obsahovať všetky náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania ako aj osobitnými právnymi predpismi. Odôvodnenie rozhodnutia musí opisovať a hodnotiť všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, primerane sa vysporiadať s návrhmi, námietkami a vyjadrenia účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základnému práva majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia. Námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutia týkajúcu sa odôvodnenia výšky uloženej pokuty súd vyhodnotil ako dôvodnú a v tejto časti súd pokladá napadnuté (ako aj prvostupňové) rozhodnutie za nepreskúmateľné. Pri fakultatívnom ukladaní pokuty za predmetné porušenie zákona správne orgány boli povinné prihliadať na závažnosť, čas trvania a dôsledky porušenia povinnosti žalobkyňou, ktorá má ako účastníčka správneho konania dostať také rozhodnutie, ktoré bude aj v časti uloženej výšky pokuty dostatočným spôsobom odôvodnené a to vzhľadom na konkrétne zistené okolnosti prípadu, tak aby bolo zrejmé, ktoré skutočnosti pri rozhodovaní o výške uloženej pokuty správny orgán zohľadnil a tiež ako ich zohľadnil. Možno súhlasiť s námietkou o arbitrárnosti oboch preskúmavaných rozhodnutí z hľadiska ich nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov pri určení výšky uloženej pokuty. V napadnutom rozhodnutí nebola výška pokuty vôbec odôvodnená. Rozhodnutie len konštatovalo, že predsedníčka úradu pri ukladaní pokuty prihliadla na závažnosť nesplnenia povinnosti žalobkyňou a jeho dôsledky. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je nijako jasné ako bolo posúdené hľadisko závažnosti porušenia zistenej povinnosti, neboli uvedené dôsledky porušenia a ani čas trvania tohto porušenia. Súd je názoru, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného v časti uloženej pokuty neposkytuje dostatočný základ na jeho vecné preskúmanie. Na základe zistených skutočností súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je potrebné zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym záverom súdu (§ 250j ods. 7 O.s.p.) a bude jeho povinnosťou vo veci vydať riadne rozhodnutie a náležite ho odôvodniť v súlade s ust. § 47 ods. 3 správneho poriadku. Zároveň súd uvádza, že ust. § 250j ods. 5 O.s.p. dáva fakultatívnu možnosť súdu, aby sám rozhodol o uloženej peňažnej sankcií, ak dôjde k záveru, že má byť rozhodnuté inak. Takáto možnosť však predpokladá vykonanie dokazovania súdom v súdnom konaní, čo však v danom prípade nebolo naplnené, keďže súd žiadne dokazovanie v konaní neuskutočnil. Preto súd nepristúpil k možnosti vydania takéhoto rozhodnutia. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p., pričom však vo veci úspešnej žalobkyni žiadne trovy konania nevznikli, zaplatený súdny poplatok jej bol vrátený právoplatným uznesením tunajšieho súdu č. k. 6S/74/2013-30 zo dňa 18.04.2013. Žalobkyňa si žiadne ďalšie trovy konania neuplatnila, a preto súd jej žiadne trovy nepriznal. Žalovaný v konaní úspešný nebol a podľa ustálenej judikatúry mu ani náhrada trov konania neprináleží. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave.