Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/75/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200558 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1013200558.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Andrey Kriškovej v právnej veci žalobcu: R.. B. Č., bytom: N. Č.. X, Z., zastúpeného: Advokátska kancelária Borec & Bohunský, advokát JUDr. Boris Bohunský, so sídlom Kozia č. 20, 811 03 Bratislava, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Špitálska č. 14, 812 28 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č.: KRPZ-P-23/ BA-KDI21-2013 zo dňa 26.02.2013, jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 28.03.2013 sa domáhal žalobca preskúmania rozhodnutia žalovaného Č.: KRPZ-P-23/BA-KDI21-2013 vydaného dňa 26.02.2013, ako aj prvostupňového rozhodnutia Okresného dopravného inšpektorátu OR PZ V Bratislave II, ich zrušenia a vrátenia veci na nové konanie a rozhodnutie, ako aj priznanie náhrady trov konania. Napadnutým rozhodnutím bolo zamietnuté žalobcove odvolanie a potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - Okresného dopravného inšpektorátu OR PZ V Bratislave II, č.: OPR-P-1152/BAII-ODI-2012-V zo dňa 14.12.2012, ktorým bol žalobca podľa § 22 ods. 1 písm. h) zákona č. 372/1990 Zb. uznaný vinným zo spáchania priestupku, za čo mu bola uložená pokuta 400 € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 6 mesiacov. V podanej žalobe namietal správnosť postupu žalovaného ako aj zákonnosť napadnutého rozhodnutia, dôvodiac tým, že skutkový stav nebol dostatočne zistený na posúdenie veci, preskúmavané rozhodnutia boli nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a v konaní žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu bola taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť oboch preskúmavaných rozhodnutí. Ohľadom námietky vady majúcej vplyv na zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí žalobca uviedol, že správne orgány porušili ustanovenie § 33 ods. 2 správneho poriadku, nakoľko v prvostupňovom konaní správny orgán mu nedal možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia vyjadril k jeho podkladom, spôsobu zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Týmto porušením povinností prvostupňového správneho orgánu došlo k nedodržaniu jednej zo základných povinností správneho orgánu v správnom konaní a tým k zbaveniu jeho práva vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a navrhnúť ich doplnenie. Taktiež žalovaný napriek tomu, že musel mať vedomosť o porušení ust. § 33 ods. 2 prvostupňovým správnym orgánom a teda mal zákonnú povinnosť túto vadu odstrániť tým, že mu mal dať možnosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia, k spôsobu jeho zistenia a prípadne navrhnúť jeho doplnenie a to aj s poukazom na úpravu v zmysle § 60a správneho poriadku, prípadne odstránenie tejto vady mohol zabezpečiť rozhodnutím podľa § 59 ods. 3 správneho poriadku, toto však nevyužil, čím zapríčinil pretrvávanie protizákonného stavu porušenia danej povinnosti tým, že ju sám porušil. Žalobca ďalej uviedol, že nebolo jeho povinnosťou preukazovať v priestupkovom konaní jeho nevinu, ale naopak bolo povinnosťou konajúcich správnych orgánov preukázať mu vinu bez akýchkoľvek pochybností. K tomuto však nedošlo. Prvostupňový správny orgán na jeho tvrdenie o zakrytí výhľadu na označenie obce vec neriešil a nevykonal v tomto smere žiadne dokazovanie s výnimkou výsluchu svedka Š. E.. V konaní pred prvostupňovým správnym orgánom neboli prezentované také dôkazy tvoriace podklad rozhodnutia, ktoré by vyvracali jeho tvrdenie o zakrytí výhľadu na označenie obce. Potom subjektívna stránka priestupku v prvostupňovom konaní absentovala. Ako ďalší dôvod nedostatočného zistenia skutkového stavu veci žalobca pokladal tú skutočnosť, že žiaden z podkladov pre rozhodnutie uvedeným prvostupňovým správnym orgánom pre vydanie rozhodnutia nebol relevantný a až z rozhodnutia žalovaného sa dozvedel akým spôsobom sa nastavuje certifikovaný merač rýchlosti. Prvostupňový správny orgán sa nezaoberal ani tým, kde sa tento merač rýchlosti v čase merania nachádzal a ani tým, kde sa v čase merania nachádzalo jeho vozidlo. Mal za to, že nebolo bez akýchkoľvek pochybností jednoznačne zistené a preukázané, že jeho vozidlo v čase namerania rýchlosti 90 km/h sa nachádzalo v obci, keďže prvostupňový správny orgán nezistil v správnom konaní polohu merača rýchlostí a ani polohu jeho vozidla v čase merania rýchlosti. Žalobca taktiež poukázal na absenciu správnej úvahy o vyhodnotení dôkazov súžiacich prvostupňovému správnemu orgánu ako podklady pre rozhodnutie o jeho vine a to správy o výsledku objasňovania priestupku, fotodokumentácie, evidenčnej karty vozidla, výpis z evidenčnej karty vodiča, certifikátom o overení merača rýchlosti. Jednotlivé vyhodnotenie týchto dôkazov absentuje. Tiež absentuje vyhodnotenie dôkazov vo vzájomnej súvislosti, čo robí rozhodnutie nezrozumiteľným a nepreskúmateľným. Taktiež mal za to, že v napadnutom rozhodnutí žalovaného úplne absentovala skutočnosť ako sa vyrovnal z jeho vznesenými odvolacími dôvodmi nenaplnenia skutkovej podstaty priestupku a preto aj napadnuté rozhodnutie žalovaného obsahuje nedostatok dôvodov, pre ktorý bolo toto rozhodnutie nepreskúmateľné. Druhým odvolacím dôvodom uvedeným v jeho odvolaní bolo porušenie správneho poriadku § 32 ods. 1, pričom žalovaný mal možnosť doplniť doterajšie konanie, k čomu však nedošlo a žalovaný si nezadovážil podklady k presnému a nepochybnému zisteniu skutkového stavu veci ohľadom presnej polohy merača rýchlosti a jeho vozidla v čase merania rýchlosti. Jednotlivé údaje merača rýchlosti zaisťuje príslušník policajného zboru, ktorý nie je neomylný, pričom pri zadávaní údajov do merača rýchlosti mohlo dôjsť k pochybeniu, manipulácii alebo zlyhaniu ľudského faktora. Zároveň mohlo dôjsť k nesprávnemu vpísaniu údajov o mieste merania od merača rýchlosti a merač sa mohol nachádzať tesne za tabuľou označujúcou začiatok obce. Pochybnosti o mieste, kde sa nachádzal merač rýchlosti a mieste kde sa nachádzalo jeho vozidlo v čase odmerania rýchlosti neboli odstránené ani v odvolacom konaní žalovaným. Taktiež skutočnosť uvedená na fotografii z merača rýchlosti nevyplýva, že išlo o obec Banskú Bystricu, časť Jakub a v tomto ohľade bolo rozhodnutie po právnej stránke nepreskúmateľné. 2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 13.05.2013 a navrhol ju ako nedôvodnú zamietnuť uvádzajúc, že trvá na svojom rozhodnutí, ktoré podľa jeho názoru vychádzalo zo spoľahlivo zisteného stavu veci vyplývajúceho z predloženého spisového materiálu prvostupňového správneho orgánu, z ktorého vyplývalo, že žalobca dňa 14.09.2012 v čase o 18:18 hod. viedol motorové vozidlo zn. Š. T.O., EČ: Z. XXXCL v Banskej Bystrici, časť Jakub, pričom prekročil najvyššiu dovolenú rýchlosť jazdy v obci 50 km/h o 40 km/h. Meračom rýchlosti LTI 20/20 v. č. 08-005-01 mu bola nameraná rýchlosť jazdy 90 km/h. Poukázal na to, že žalobca bol riadne a zákonným spôsobom prvostupňovým správnym orgánom predvolaný na ústne prejednanie priestupku na deň 14.12.2012 a zároveň bol riadne a v zmysle zákona poučený o svojom práve vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kládli za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky, ako aj o nemožnosti donútiť ho k výpovedi alebo priznaniu. Preto žalobcovu námietku týkajúcu sa nemožnosti vyjadrenia sa pred vydaním rozhodnutia považoval za účelovú. Z videozáznamu, ktorý predložil žalobca pri ústnom prejednaní priestupku bolo jasne vidieť tabuľu označujúcu začiatok obce a preto jeho námietku týkajúcu sa zakrytého výhľadu na toto dopravné značenie považoval za účelovú v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za spáchaný priestupok. Žalovaný ďalej konštatoval, že rýchlomer je technický prostriedok určený na meranie rýchlosti jazdy vozidiel, ako aj na zisťovanie a dokumentovanie ostatných priestupkov páchaných najmä v dynamike cestnej premávky. Pred začiatkom kontroly dodržiavania pravidiel cestnej premávky rýchlomerom vykonáva obsluha kontrolný test presnosti rýchlomera a nastavuje ho podľa návodu na obsluhu. Rýchlomer podlieha pravidelnému ročnému overeniu a súčasťou administratívneho spisu bol aj certifikát o overení daného cestného radarového rýchlomeru s pozitívnym výsledkom. Daný skutok, ktorý spáchal žalobca bol podľa názoru žalovaného spoľahlivo zistený orgánom oprávneným odhaľovať priestupky a zisťovať ich páchateľov. Zadokumentovanie priestupku bolo vykonané zákonným spôsobom. Súčasťou spisového materiálu bola fotografia vyhotovená cestným laserom rýchlomerom, z ktorej bolo zrejmé miesto spáchania priestupku, čas, povolený limit stanoviska a rýchlosť jazdy motorového vozidla žalobcu. Na snímke bolo viditeľné evidenčné číslo motorového vozidla EČ: Z.-XXXCL. Žalovaný konštatoval, že prvostupňový správny orgán sa dostatočne vysporiadal so zisteným skutkovým stavom a všetky dôkazy jednoznačne podporovali skutočnosti a priebeh skutku. Všetky zadovážené dôkazy boli relevantnými dôkazmi potvrdzujúcimi spáchanie priestupku žalobcom. 3. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom v súlade s § 250g ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti riadne predvolaného žalovaného a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v medziach žaloby boli v súlade so zákonom. Podľa § 247 ods.1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodovaní správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Súd sa podrobne oboznámil s pripojeným administratívnym spisom obsahujúcim mimo iných písomností a dokladov aj: DVD záznam zhotovený žalobcom, záznam o podaní vysvetlenia spísaný dňa 22.10.2012 so žalobcom, evidenčnú kartu vodiča - výpis záznamov o priestupkoch žalobcu, certifikát o overení č. 2785/312.06/11 cestného laserového rýchlomera, správu o výsledku objasňovania priestupku OR PZ Banská Bystrica z 01.11.2012 s radarovou snímkou, zápisnicu z ústneho pojednávania priestupku uskutočnenú 14.12.2012 z výsluchu žalobcu a svedka Š. E.. Rozhodnutie o priestupku Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave II, podľa ktorého viedol žalobca dňa 14.09.2012 o 18:18 hod. na ceste I/59 v Banskej Bystrici, časť Jakub smerom na Donovaly motorové vozidlo značky Škoda T., EČ: Z.Y.-XXXCL, pričom prekročil najvyššiu dovolenú rýchlosť jazdy v obci 50 km/h o 40 km/h. Meračom rýchlosti LTI 20/20 v. č. 08-005-01 mu bola nameraná rýchlosť jazdy 90 km/h. Týmto konaním porušil ustanovenie § 16 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. a bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. h) zákona č. 372/1990 Zb., za čo mu bola v zmysle § 22 ods. 2 písm. c) zákona č. 372/1990 Zb. uložená pokuta vo výške 400 € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 6 mesiacov, ktorý začal plynúť dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia bol uvedený obsah výpovede žalobcu na ústnom prejednaní priestupku, ako aj obsah výpovede vypočutého svedka O. E.. Pri rozhodovaní o priestupku správny orgán vychádzal z dôkazných materiálov: správy o výsledku objasňovania priestupku, fotodokumentácie, žiadosti o výsluch majiteľa vozidla, evidenčnej karty vozidla, výpisu z evidenčnej karty vodiča, certifikátu o overení merača rýchlosti, záznamu o podaní vysvetlenia žalobcu, výpovede žalobcu a svedka a videozáznamom predloženým žalobcom. K námietkam žalobcu správny orgán uviedol, že z fotografií mu bolo zrejmé miesto spáchania skutku, čas, povolený limit stanoviska, rýchlosť jazdy motorového vozidla a bolo jasne viditeľné evidenčné číslo vozidla. Lokalizácia priestupku vyplývajúca zo spisu bola pre správny orgán plne postačujúca bez nutnosti poznať jeho súradnice na mape. Taktiež so žalobcom predloženého videozáznamu bolo jasne vidieť tabuľu označujúcu začiatok obce. Názor svedka - žalobcovho spolujazdca o tom, že v žiadnom prípade sa nemuselo jednať o úsek spomínaný v obvinení správny orgán vyhodnotil ako subjektívny pohľad laika, ktorý nebol obyvateľom ani znalcom predmetnej obce. Jeho tvrdenie o sledovaní dodržiavania rýchlosti zobral na vedomie, avšak fakty vyplývajúce z merania rýchlosti, z ktorých vyplývalo prekročenie povolenej rýchlosti v obci toto tvrdenie vyvrátili. Daná výpoveď žalobcu a svedka smerovali k snahe vyhnúť sa zodpovednosti za priestupok. Prekročenie maximálnej povolenej rýchlosti bolo zaznamenané certifikovaným meračom rýchlosti, následne vytlačené vo forme fotografie so všetkými náležitosťami a toto nebolo možné spochybniť iba slovnými vyhláseniami žalobcu a svedka. Skutočnosť, že žalobca sa priestupku dopustil vyplývala z listinných dôkazov a výsledkoch objasňovania priestupku. Pri určení druhu sankcie a výmery správny orgán prihliadol na závažnosť priestupku, spôsob spáchania, jeho následky a okolnosti, za ktorých bol spáchaný ako aj osobu páchateľa, ktorý bol za obdobné priestupky - prekročenie povolenej rýchlosti v roku 2012 dva krát postihnutý pokutami v blokovom konaní. K uloženiu sankcie zákazu činnosti viesť motorové vozidlá pristúpil z dôvodu, že predchádzajúce uložené pokuty v blokovom konaní nemali výchovný účinok a neviedli k náprave žalobcu. V zákonnej lehote podané odvolanie žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu. Napadnuté rozhodnutie č.: KRPZ-P-23/BA-KDI21-2013 zo dňa 26.02.2013, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Po stručnom opise obsahu žalobcovho odvolania žalovaný uviedol, že z pripojeného spisového materiálu vyplynulo, že žalobca ako vodič dňa 14.09.2012 o 18:18 hod. viedol motorové vozidlo zn. Š. T. EČ: Z.- XXXCL po ceste I/59 v Banskej Bystrici, časť Jakub smerom na Donovaly, pričom prekročil najvyššiu dovolenú rýchlosť jazdy v obci 50 km/h o 40 km/h a meračom rýchlosti LTI 20/20 mu bola nameraná rýchlosť jazdy 90 km/h. Po opise obsahu výpovede žalobcu a svedka žalovaný vyjadril názor, že prvostupňový správny orgán postupoval v konaní v zmysle § 32 ods. 1 správneho poriadku, zistil presne a úplne skutočný stav veci a obstaral si potrebné podklady pre rozhodnutie. Mal za to, že skutok spáchaný žalobcom bol spoľahlivo zistený a to oprávneným orgánom, pričom policajti pri dokumentovaní veci si plnili svoje povinnosti vyplývajúce zo zákona. Zadokumentovanie priestupku bolo vykonané zákonným spôsobom a súčasťou spisového materiálu bola aj fotografia vyhotovená cestným laserovým meračom, z ktorej bolo zrejmé miesto spáchania priestupku, čas, povolený limit stanoviska, rýchlosť jazdy motorového vozidla a bolo na nej jasne viditeľné evidenčné číslo motorového vozidla. Mal za to, že správny orgán nemusel v rozhodnutí o priestupku vysvetľovať význam všetkých ikoniek zobrazených na fotografii vyhotovenej meračom rýchlosti. Konštatoval, že rýchlomer je technický prostriedok určený na meranie rýchlosti jazdy, vozidiel, ako aj na zisťovanie a dokumentovanie priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky páchaných najmä v dynamike cestnej premávky. Je to meradlo určené a podliehajúce pravidelnému ročnému overeniu. Mal za to, že prekročenie maximálnej dovolenej rýchlosti zaznamenané certifikovaným meračom rýchlosti nie je možné spochybniť iba slovnými vyhláseniami žalobcu a svedka prezentujúcich svoje domnienky. Údaje o mieste merania a rýchlostnom limite stanoviska zaznamenával do prístroja policajt a údaje o čase merania vzdialenosti radaru od motorového vozidla a jeho rýchlosti vyhodnocuje prístroj sám a preto nebolo možné, aby obsluha radaru mohla manipulovať s nameranými údajmi. Z fotografie vyhotovenej cestným laserovým rýchlomerom bolo jednoznačne preukázané, že išlo o motorové vozidlo značky Š. T., EČ: Z. XXX H., čo potvrdil aj samotný žalobca. K žalobcovmu predloženému videozáznamu žalovaný uviedol, že tento iba zobrazoval cestu uskutočnenú žalobcom po spáchaní priestupku a bolo z neho jasne vidieť dopravnú značku označujúcu začiatok obce a preto jeho námietky o zakrytom výhľade považoval za účelové. Mal za to, že správny orgán prvého stupňa sa dostatočne vysporiadal so zisteným skutkovým stavom a všetky dôkazy jednoznačne podporovali zistené skutočnosti a priebeh skutku. Vyhodnotením všetkých dôkazov žalovaný mal za objektívne preukázané, že žalobca porušil povinnosti uložené vodičovi v § 16 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z., v dôsledku čoho sa dopustil priestupku v zmysle § 22 ods. 1 písm. h) zákona o priestupkoch, za čo mu bola uložená sankcia, pri ktorej určení a výmery prvostupňový správny orgán prihliadol na závažnosť priestupku, spôsob jeho spáchania, jeho následky, na okolnosti, ako aj osobu páchateľa. 4. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. vodič smie v obci jazdiť rýchlosťou najviac 50 km.h-1, a ak ide po diaľnici v obci alebo po rýchlostnej ceste v obci, najviac 90 km.h-1. Podľa § 22 ods. 1 písm. h) zákona č. 372/1990 Zb. priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto h) ako vodič motorového vozidla prekročí rýchlosť ustanovenú v osobitnom predpise3c) alebo prekročí rýchlosť ustanovenú dopravnou značkou alebo dopravným zariadením v obci o 20 km.h-1 a viac alebo mimo obce o 30 km.h-1 a viac. Podľa § 22 ods. 2 písm. c) zákona č. 372/1990 Zb. za priestupok podľa odseku 1 písm. e), g) až i) možno uložiť pokutu od 150 eur do 800 eur a zákaz činnosti do troch rokov. Podľa § 32 ods.1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 33ods. 2 správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Podľa § 47 ods. 1, 2, 3 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutia vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu, lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný právny predpis. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 5. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich z podanej žaloby. Námietka existencie vady v konaní žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu majúca vplyv na zákonnosť oboch preskúmavaných rozhodnutí (nemožnosť žalobcu vyjadriť sa pred vydaným rozhodnutím k jeho podkladom a navrhnúť ich doplnenie) podľa súdu neobstojí, nakoľko z obsahu pripojeného administratívneho spisu vyplýva, že žalobca bol v súlade zo zákonom náležite poučený o svojich právach ohľadom navrhovania dôkazov v prebiehajúcom správnom konaní, o ktorého začatí bol riadne upovedomený. Taktiež zo zápisnice z pojednávania priestupku vyplýva, že bol riadne poučený a bola mu daná možnosť pred vydaním prvostupňového rozhodnutia, aby sa vyjadril k jeho podkladom, spôsobu zistenia ako aj navrhnúť doplnenie dokazovania. Na predmetnom pojednávaní žalobca predložil ako svoj dôkaz vyhotovený DVD záznam opisujúci daný úsek cesty a zároveň na pojednávaní bol vypočutý ako svedok spolucestujúci žalobcu v čase uskutočnenia dotknutej cesty. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti (v danom prípade vyplývajúce zo správneho poriadku - § 46, § 47), t. j. preskúmavané rozhodnutie musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a obsahovať náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania ako aj osobitnými právnymi predpismi. Odôvodnenie rozhodnutia musí opisovať a hodnotiť všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, primerane sa vysporiadať s návrhmi, námietkami a vyjadrenia účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. Žalobca ako osoba dotknutá rozhodnutím správneho orgánu má právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva majúceho za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia. V prejednávanej veci je súd názoru, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného (aj prvostupňového rozhodnutia) poskytuje dostatočný základ na jeho vecné preskúmanie. Skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe svojej zákonom povolenej voľnej úvahy, boli v rozhodnutí dostatočne odôvodnené. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplývalo, aké skutočnosti boli jeho podkladom, ako žalovaný vyhodnotil vykonané dôkazy, pri použití akých právnych predpisov a k akým došiel záverom. Pre súd je rozhodujúce posúdiť, či vydané rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. V danom prípade, po zohľadnení vyššie uvedeného, súd musí konštatovať, že nezistil žalobcom namietanú nezákonnosť (nepreskúmateľnosť) napadnutého rozhodnutia. Námietky vznesené žalobcom v jeho podanom odvolaní boli podrobne opísané v napadnutom rozhodnutí, žalovaný sa s každou z nich náležite zaoberal a v rozhodnutí patrične vysporiadal. Je zrejmé, na základe akých skutočností dospel k svojmu právnemu záveru. Zistený skutkový stav je v napadnutom rozhodnutí v dostatočnom rozsahu opísaný a vyplýva z neho porušenie zákona, ktorého sa žalobca svojím konaním dopustil ako vodič osobného motorového vozidla. Rozhodnutie obsahuje zákonné ustanovenia, podľa ktorých bolo vo veci rozhodnuté, ako aj správnu úvahu vo veci konajúcich policajných orgánov pri ich aplikácií a tiež aj vyhodnotenie všetkých dôkazov. Čo sa týka vznesenej námietky nedostatočne zisteného skutkového stavu veci táto nie je dôvodná, nakoľko podľa presvedčenia súdu skutkový stav bol zistený v dostatočnom rozsahu na posúdenie veci. Skutkový stav vyplýva z dokladov obsiahnutých v administratívnom spise. Zo správy OO PZ Banská Bystrica je zrejmé porušenie pravidiel cestnej premávky vozidlom, ktoré viedol žalobca a spočívalo v prekročení maximálnej povolenej rýchlosti v obci o 40 km/h. Vo veci nebolo sporné, že dňa 14.09.2012 o 18:18 hod. žalobca viedol motorové vozidlo zn. Š. T. EČ: Z.-XXXCL po ceste I/59 V Banskej Bystrici, časť Jakub smerom na Donovaly. Súd poukazuje na výpoveď žalobcu uskutočnenú 22.10.2012 v podaní vysvetlenia, kde uviedol, že dňa 14.09.2012 viedol motorové vozidlo zn. Š.N. T. EČ: Z.-XXXCL po ceste v Banskej Bystrici smerom na Donovaly, avšak nebol si vedomý, že by v danom úseku cesty bola stanovená maximálna povolená rýchlosť 50 km/h. K tvrdeniu žalobcu o nesprávnosti zistení a preukázaní zo strany správnych orgánov, že jeho vozidlo v čase namerania rýchlosti 90 km/h sa nachádzalo v obci Banská Bystrica časť Jakub z dôvodu nezistenia polohy merača rýchlostí a polohy jeho vozidla v čase merania rýchlosti súd uvádza, že v danom prípade použitý merač rýchlosti bol riadne certifikovaný a snímka, ktorú vyhotovil celkom jasne identifikovala vozidlo žalobcu. Snímka obsahovala všetky údaje potrebné k identifikácií vozidla ako aj miesta spáchania dopravného priestupku - označenie mestskej časti Banskej Bystrice Jakub, uvedenie maximálne povolenej rýchlosti na danom úseku cesty a tiež aj nameranú rýchlosť vozidla v uvedený čas a dátum. Z údajov uvedených na snímke je nepochybné kde sa nachádzalo meracie zariadenie a kde merané vozidlo (žalobcu). Aj keby sa predmetný merač nachádzal tesne za označením začiatku obce a vozidlo žalobcu za týmto označením z pravidiel cestnej premávky vyplýva, že bolo povinnosťou vodiča (žalobcu) prispôsobiť rýchlosť vozidla maximálne povolenej rýchlosti v obci (50 km/h) po prekročení jej hraníc označených dopravným značením. Spochybňovanie údajov uvedených na snímke porušením povinnosti obsluhy meracieho prístroja (zlé zadanie údajov) súd považuje za ničím nepodložené účelové tvrdenia žalobcu. Tvrdenie žalobcu o zakrytom výhľade na označenie začiatku obce súd považuje za účelové. Zo samotným žalobcom predloženého DVD záznamu daného úseku cesty je celkom jasne viditeľné dopravné značenie (tabuľa) označujúca začiatok obce Banská Bystrica, časť Jakub. V takomto prípade vedomosť vodiča o tom, že prechádza obcou sa predpokladá, ide o objektívnu zodpovednosť vodiča, ktorý má povinnosť viesť vozidlo tak, aby mohol vnímať dopravné značenie a tomuto prispôsobiť rýchlosť jazdy. Taktiež žalobcom (vodičom) a vo veci vypočutým svedkom (spolujazdcom) udávaný dialóg o dodržiavaní maximálne povolenej rýchlosti počas celej ich cesty (aj na danom úseku) nie je hodnoverným dôkazom o jej skutočnom dodržaní v čase a mieste zaznamenanom meračom rýchlosti polície. Súd uvádza, že predmetný úsek cesty nasleduje po opustení mesta Banská Bystrica a jedná sa o štvor prúdovú komunikáciu zo zástavbou rodinných domov po stranách (vyplýva to z predloženého DVD záznamu). Po vyhodnotení všetkých dôkazov nebol žiaden dôvod spochybňovať prijatý záver správnych orgánov o správnosti meračom rýchlosti zaznamenaných údajov o mieste, čase spáchania priestupku, ako aj nameranej rýchlosti vozidla žalobcu. 6. Podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané v medziach zákona, zákonným postupom vecne príslušným správnym orgánom a námietky žalobcu neodôvodňovali jeho zrušenie. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na neúspech žalobcu v konaní nepriznal mu právo na náhradu trov konania, rovnako ani žalovanému, ktorému v správnom súdnictve zásadne podľa ustálenej judikatúry právo na náhradu trov konania neprináleží. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.