Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/77/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200573 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1013200573.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Andrey Kriškovej v právnej veci žalobcu: I. U., P. K. XXX/XX, XXX XX B., I.: XXX XX XXX, zastúpeného: JUDr. Eugen Kostovčík, advokát, so sídlom Gelnická 33, 040 16 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo financií SR, Štefanovičova 5, 817 82 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: MF/8735/2013-71 zo dňa 08.02.2013, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného č.: MF/8735/2013-71 zo dňa 08.02.2013 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 70 € titulom súdneho poplatku a sumu 694,92 € titulom trov právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu žalobcu v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : 1. V zákonnej lehote doručenou žalobou zo dňa 02.04.2013 Krajskému súdu v Bratislave sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: MF/8735/2013-71 vydaného dňa 08.02.2013, jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie ako aj priznania náhrady trov konania. Napadnutým rozhodnutím žalovaného bolo zrušené rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR č. I/226/8003-66286/2010/994139-r zo dňa 25.03.2011, bol ním zrušený dodatočný platobný výmer Daňového úradu Prievidza vydaný dňa 29.01.2010, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie rok 2006 a vec bola vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalobca v úvode svojej žaloby opísal priebeh správneho konania vedúceho k vydanému napadnutému rozhodnutiu žalovaného, ktoré pokladá za nezákonné, ukracujúce ho na jeho právach. Poukázal na ust. § 77 ods. 3 Daňového poriadku, z ktorého vyplýva, že predmetom preskúmania mimo odvolacieho konania je jeho zákonnosť. Mimo odvolacieho konania nie je možné preskúmavať rozhodnutia procesnej povahy vydané pri správe daní. Daňové riaditeľstvo SR svojím rozhodnutím z 25.03.2011 zrušilo dodatočný platobný výmer Daňového úradu Prievidza zo dňa 29.01.2010. Týmto rozhodnutím odvolacieho orgánu bolo daňové konanie ukončené. Vyjadril presvedčenie, že rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR č. I/226/8003-66286/2010/994139-r zo dňa 25.03.2011 je rozhodnutie procesnej povahy, ktoré nemôže byť predmetom preskúmania mimo odvolacieho konania. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Sž 31/2002 preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania nie je určené na odstraňovanie procesných vád, ktoré nemali vplyv na zákonnosť rozhodnutia z hľadiska hmotného práva. Ďalej žalobca poukázal na ust. § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb., podľa ktorého postupovalo Daňové riaditeľstvo SR pri vydávaní svojho rozhodnutia z 25.03.2011 a z ktorého vyplýva, že odvolací orgán môže rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmeniť alebo zrušiť, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Taktiež môže odvolací orgán rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Zrušenie rozhodnutia predstavovalo a predstavuje legitímny spôsob rozhodnutia príslušného (odvolacieho) orgánu. V danom prípade žalobca zastával názor, že nebol dôvod na zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci na ďalšie konanie a rozhodnutie, pretože takýto postup by viedol opäť k vydaniu nezákonného rozhodnutia a to vzhľadom na názor vyslovený v náleze Ústavného súdu SR č. k. III ÚS/24/2010 zo dňa 29.06.2010 o tom, že protokol z nezákonnej kontroly nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, v daňovom konaní ho nemožno použiť a ak by použitý bol, celé daňové konanie by bolo zaťažené vadou nezákonnosti a rozhodnutie, ktoré by vychádzalo zo skutočností zistených počas takejto nezákonnej daňovej kontroly a zachytených v protokole o kontrole by bolo nezákonné. Preto nebolo možné rozhodnutie Daňového úradu Prievidza z 29.01.2010 zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie, t. j. vrátiť vec do vyrubovacieho konania. Záverom žalobca uviedol, že v daňovom konaní platí princíp jednotnosti konania. Celé konanie od začiatku až do rozhodnutia orgánu druhého stupňa tvorí jeden celok. Potom, ak rozhodnutím Daňové riaditeľstvo SR z 25.03.2011 došlo k zrušeniu dodatočného platobného výmeru Daňového úradu Prievidza z 29.01.2010 toto rozhodnutie bolo konečné a jeho vydaním sa končilo aj daňové konanie po daňovej kontrole. Za vyrubenie dane sa podľa § 44 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. považuje daňové priznanie. Rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR z 25.03.2011 bolo vydané podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. a odvolací orgán nekonal v rozpore so zákonom, ak prvostupňové rozhodnutie zrušil. Preto neboli splnené podmienky pre postup podľa § 77 ods. 3 Daňového poriadku, predpokladajúce existenciu rozhodnutia vydaného v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom. Písomným podaním došlým súdu dňa 19.01.2016 žalobca reagoval na vyjadrenie žalovaného k žalobe a v plnom rozsahu zotrval na dôvodoch svojej žaloby s tým, že Daňové riaditeľstvo SR rozhodnutím z 25.03.2011 ukončilo konanie na úrovni odvolacieho orgánu. Bolo vylúčené, aby správca dane po zrušení prvostupňového rozhodnutia pokračoval v daňovom konaní a opäť vo veci rozhodol. V danom prípade neboli splnené podmienky na postup podľa § 44 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb., nakoľko daňová kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom a potom išlo o nezákonnú kontrolu, na ktorú nebolo možné prihliadať, nezakladala žiadne právne účinky a posudzuje sa ako keby nebola vykonaná. 2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 12.05.2013 a navrhol ju ako nedôvodnú zamietnuť. K námietke o tom, že jeho rozhodnutie je procesného charakteru uviedol, že predmetným rozhodnutím došlo k náprave právneho stavu vzniknutého rozhodnutím Daňového riaditeľstva SR z 25.03.2011, ktoré bolo nezákonné, nakoľko sa ním zrušilo rozhodnutie správcu dane (dodatočný platobný výmer) bez toho, aby bola vec správcovi dane vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie. K vráteniu veci na ďalšie konanie a rozhodnutie bolo Daňové riaditeľstvo SR zaviazané ust. § 44 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. Daňové riaditeľstvo SR svojím rozhodnutím porušilo ust. § 44 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. a to v dôsledku nesprávneho výkladu nálezu Ústavného súdu SR, k aplikácií ktorého bolo rozhodnutím Ministerstva financií SR zo dňa 04.02.2011 zaviazané. V súlade s nálezom konštatovalo, že nie je možné prekročiť zákonnú lehotu na výkon daňovej kontroly, avšak nad rámec nálezu dospelo k záveru, že vo veci nemožno ďalej konať. Takýto záver bol však podľa žalovaného v rozpore s uvedeným nálezom Ústavného súdu SR, ktorý vyslovil nezákonnosť protokolu ako dôkazného prostriedku a nezákonnosť rozhodnutia vydaného na jeho základe avšak sa nevyjadril, či možno vo veci ďalej konať alebo nie. Žalovaný vyslovil názor, že po zrušení dodatočného platobného výmeru mala byť vec vrátená na ďalšie konanie, v rámci ktorého sa malo vykonať dokazovanie a vydať meritórne rozhodnutie, pričom by nemohol byť použitý ako dôkazný prostriedok protokol z daňovej kontroly, ktorý nie je jediným dôkazným prostriedkom, ale predstavuje zhrnutie výsledkov daňovej kontroly. Preto, ak Daňové riaditeľstvo SR svojím rozhodnutím z 25.03.2011 zrušilo dodatočný platobný výmer bez náhrady, týmto rozhodnutím ukončilo konanie na úrovni odvolacieho orgánu, avšak vo veci nebola s konečnou platnosťou zistená a vyrubená správna výška dane z príjmov daňového subjektu, t. j. nebolo vydané rozhodnutie podľa § 44 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. Z dôvodu zrušeného dodatočného platobného výmeru nastal stav neukončeného konania vo veci vyrubenia dane žalobcu za rok 2006. Žalovaný je názoru, že jeho rozhodnutím došlo k odstráneniu vady v rozhodnutí Daňového riaditeľstva SR z 25.03.2011. K námietke žalobcu o tom, že vrátenie veci správcovi dane na ďalšie konanie by opäť viedlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia žalovaný uviedol, že je v rozpore s jeho predchádzajúcou námietkou o tom, že rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR z 25.03.2011 je procesným rozhodnutím. Konštatoval, že boli splnené podmienky na postup podľa § 77 ods. 3 daňového poriadku a to vzhľadom na to, že dotknuté rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR nerešpektovalo ust. § 44 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. Postup podľa § § 44 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. nebolo možné v danom prípade použiť, pretože vo vyrubovacom konaní, ktoré nasleduje po ukončení daňovej kontroly mal správca dane vydať rozhodnutie podľa ods. 6 § 44 zákona č. 511/1992 Zb. 3. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom v neprítomnosti žalovaného (v súlade s § 250g ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že je potrebné napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. zrušiť, pretože nie je v medziach žaloby v súlade so zákonom. Podľa § 247 ods. 1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodovaní správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa naň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Súd sa oboznámil s administratívnym spisom žalobcu, obsahujúcim mimo iných písomností aj daňové priznanie žalobcu k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie roku 2006, oznámenie o výkone daňovej kontroly zo dňa 17.10.2008, protokol o výsledku zistenia z daňovej kontroly z 16.12.2009, dodatok č. 1 k protokolu z 25.01.2010, dodatočný platobný výmer z 29.01.2010, odvolanie žalobcu voči nemu z 11.03.2010, rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR z 09.08.2010, podnet žalobcu na preskúmanie vyššie uvedeného rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR. Rozhodnutie Ministerstva financií SR číslo: MF/008574/2011-721 z 04.02.2011, ktorým bolo zrušené právoplatné rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR zo dňa 09.08.2010 a vec bola vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie a to z dôvodu prekročenia maximálnej dĺžky trvania daňovej kontroly. Zároveň bolo konštatované, že protokol z daňovej kontroly nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť a ak použitý bol, bolo celé daňové konanie zaťažené chybou nezákonnosti a rozhodnutie bolo nezákonné. Rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR č.: I/226/8003-34098/2011/994139-r z 25.03.2011, ktorým bol dodatočný platobný výmer Daňového úradu Prievidza zrušený, dôvodiac tým, že Ministerstvo financií SR svojím rozhodnutím číslo: MF/008574/2011-721 z 04.02.2011 zrušilo právoplatné rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR zo dňa 09.08.2010 a vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie a to z dôvodu, že správca dane pri výkone daňovej kontroly nedodržal ust. § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb., nakoľko nerešpektoval maximálnu dĺžku konania daňovej kontroly. Daňová kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom a protokol z nej nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť a ak použitý bol bolo celé daňové konanie zaťažené chybou nezákonnosti a prijaté rozhodnutie bolo nezákonné. Podnet Finančného riaditeľstva zo dňa 07.01.2013 na preskúmanie vyššie uvedeného rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR z 25.03.2011. Napadnuté rozhodnutie žalovaného z 08.02.2013, ktorým bolo zrušené rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR č. I/226/8003-66286/2010/994139-r zo dňa 25.03.2011, bol ním zrušený dodatočný platobný výmer Daňového úradu Prievidza vydaný dňa 29.01.2010, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie rok 2006 a vec bola vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že vzhľadom na § 44 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane vydá po vykonaní daňovej kontroly platobný výmer, resp. dodatočný platobný výmer v prípade zisteného rozdielu dane a Daňové riaditeľstvo SR malo pri aplikácií názoru Ústavného súdu SR vrátiť správcu dane na ďalšie konanie, t. j. do vyrubovacieho konania. Na nariadenom pojednávaní prítomný právny zástupca žalobcu sa pridržal žalobných námietok a zdôraznil, že predmetom preskúmania rozhodnutí mimo odvolacieho konania je len preskúmanie zákonnosti rozhodnutia prvostupňového orgánu, zákon uvádza spôsoby ako môže nadriadený orgán rozhodnúť. Predchádzajúce rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a nebol dôvod na jeho zrušenie a vrátenie veci. Okolnosť, že rozhodnutie bolo len zrušené a nebolo súčasne vrátené na ďalšie konanie nespôsobilo jeho nezákonnosť a preto postup žalovaného nebol dôvodný. 4. Podľa § 44 ods. 5, 6 zákona č. 511/1992 Zb. za vyrubenie dane, pri ktorej sa podáva daňové priznanie alebo hlásenie, považuje sa podané daňové priznanie alebo hlásenie alebo zaplatenie dane aj bez podania daňového priznania alebo hlásenia; ak sa má daň platiť bez podania daňového priznania alebo hlásenia, považuje sa za vyrubenie dane posledný deň lehoty na zaplatenie dane. Ak sa u daňového subjektu vykoná daňová kontrola alebo opakovaná daňová kontrola, správca dane vydá do 15 dní od jej skončenia (§ 15 ods. 13) b) dodatočný platobný výmer, ak sa daň 1. zistená po daňovej kontrole odlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo hlásení alebo dodatočnom hlásení alebo ak sa daň zistená po opakovanej daňovej kontrole odlišuje od dane vyrubenej správcom dane po daňovej kontrole, alebo ak sa odlišuje od rozdielu dane v dodatočnom platobnom výmere. Podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. odvolací orgán rozhodnutie preskúma s výnimkou podľa odseku 4. Rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu. Podľa § 77 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. Rozhodnutie vydané v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia zmení alebo zruší. Orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. 5. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdiť zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného v rozsahu a dôvodov uvedených v žalobe, v ktorej žalobca vzniesol námietku nesprávneho právneho posúdenia veci. V prejednávanej veci išlo o právne posúdenie skutočnosti, či bolo možné vydať v daňovom konaní o dodatočnom platobnom výmere z príjmu žalobcu odvolacím orgánom (Daňové riaditeľstvo SR) rozhodnutie, ktoré by prvostupňové rozhodnutie len zrušilo alebo bolo potrebné súčasne po zrušení rozhodnúť o vrátení veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Súd zastáva názor, že z obsahu priebehu daňového konania v predmetnej veci bolo možné, aby odvolací orgán (Daňové riaditeľstvo SR) vydal konečné rozhodnutia, ktorým by zrušil napadnutý dodatočný platobný výmer vydaný 1 stupňovým daňovým orgánom (v tom prípade by sa za vyrúbenie dane považovalo podané daňové priznanie daňového subjektu - § 44 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb.), keďže takýto postup zákon (§ 48 ods. 5) umožňuje a dáva možnosť odvolaciemu orgánu odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie len zrušiť, bez stanovenia povinnosti zároveň rozhodnúť o vrátení veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Skutočnosť sama o sebe o tom, že rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR bolo len zrušené a nebolo súčasne vrátené na ďalšie konanie nespôsobila jeho nezákonnosť. Vzhľadom na rozpornosť výkladu citovaného nálezu Ústavného súdu SR (č. k. III ÚS/24/2010) je súd názoru, že daňové konanie je v zmysle zákona ohraničené stanovenou dĺžkou a v prípade jej prekročenia zo strany daňových úradov je takéto konanie ako celok poznačené nezákonnosťou. Tak tomu bolo aj v danom prípade, kedy celková dĺžka daňového konania presiahla zákonom stanovenú dobu (§ 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb.). Potom daňová kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom. Protokol z nej nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nie je možné použiť. Aj iné v takomto konaní získané dôkazy, ktoré by boli v rozhodnutí uvádzané, by boli použité nezákonne a celé daňové konanie bolo zaťažené chybou nezákonnosti a následne prijaté rozhodnutie by bolo nezákonné. Samotný protokol je len zhrnutím skutočností zistených počas daňovej kontroly, slúžiaci ako dôkazný prostriedok vo vyrubovacom konaní nasledujúcom po daňovej kontrole. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada zákonnosti predstavujúca významnú garanciu právnej istoty daňovníkov. Daňové konanie sa končí vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, v danom prípade Daňového riaditeľstva SR a zásadou zákonnosti je viazaný každý vec posudzujúci daňový orgán. Súd musí konštatovať, že Daňové riaditeľstvo SR mohlo prijať rozhodnutie, ktorým rozhodnutie prvostupňového daňového orgánu zrušilo, bez povinnosti vrátenia mu veci na ďalšie konanie a rozhodnutie. 6. Podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že a) rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Na základe zistených skutočností súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť (podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p.) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym záverom súdu a bude jeho povinnosťou vo veci vydať nové rozhodnutie. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na úspech žalobcu v konaní tomuto priznal právo na náhradu trov konania a to 70 € za zaplatený súdny poplatok a sumu 694,92 € titulom náhrady trov právneho zastúpenia v zmysle Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za nasledovné úkony právnej služby: príprava a prevzatie právneho zastúpenia - 130,16 €, podanie žaloby - 130,16 €, písomné podanie vo veci samej - 143 €, účasť na súdnom pojednávaní - 143 € a režijný paušál 2 krát á 7,81 € a 2 krát á 8,58 € + 20% DPH. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.