Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/78/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200586 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1013200586.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Andrey Kriškovej v právnej veci žalobcu: Y. E., U.. XX.XX.XXXX, štátny občan Z., bytom E. Č.. Xb/X, L., Z., zastúpeného: JUDr. Miroslav Pekár, advokát, so sídlom Krížna 44, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava, Hrobákova 44, 852 44 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutiu žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2013/002063-006 zo dňa 27.02.2013, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou zo dňa 28.03.2013 doručenou tunajšiemu súdu dňa 02.04.2013 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a následného zrušenia rozhodnutia žalovaného Č. p.: PPZ-HCP- BA2-2013/002063-006 vydaného dňa 27.02.2013, ktorým žalovaný rozhodol o jeho odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu - Oddeleniu cudzineckej polície Policajného zboru Dunajská Streda zo dňa 07.08.2012, Č. p.: PPZ-HCP-BA8-Ž-130-21/2012, ktorým bola zamietnutá jeho žiadosť o udelenie trvalého pobytu na 5 rokov na území Slovenskej republiky na účel zlúčenia rodiny, zrušenia aj prvostupňového rozhodnutia a priznania náhrady trov konania. Priebeh administratívneho konania. 2. Súd sa oboznámil s administratívnym spisom žalovaného, z ktorého zistil, že žalobca podal dňa 28.03.2012 žiadosť o udelenie trvalého pobytu na území Slovenskej republiky na 5 rokov spolu s príslušnými dokladmi (kópiou cestovného pasu Ukrajiny, sobášnym listom, rodným listom žalobcovho syna, potvrdením trvalého pobytu manželky žalobcu, jej občianskym preukazom, výpisom z jej účtu v banke, jej čestným vyhlásením o poskytnutí ubytovania a finančných prostriedkov žalobcovi, výpisom z LV o vlastníctve bytu žalobcovej manželky, výpisom z registra trestov Ukrajiny). Následne bol správnym orgánom vykonaný pohovor so žalobcom (záznam z 28.03.2012). Spis ďalej obsahuje záznam o lustrácií žalobcu v policajných systémoch, odpis registra trestov, záznam z 23.05.2012 o kontrole pobytu žalobcu na ním uvedenej adrese na Slovensku, žiadosť správneho orgánu o vyjadrenie sa k pobytu žalobcu adresovanú Slovenskej informačnej služby (ďalej len SIS) z 13.04.2012 a jej doplnenie z 05.06.2012, výzva žalobcovi na vyjadrenie sa k veci zo dňa 05.06.2012, vyjadrenie žalobcu z 29.06.2012, úradný záznam správneho orgánu o oboznámení sa s písomnosťami SIS. Rozhodnutia správnych orgánov. 3. Rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu (Oddelenie cudzineckej polície PZ Dunajská Streda, Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava) Č. p.: PPZ-HCP-BA8-Ž-130-21/2012, zo dňa 07.08.2012, bola v zmysle § 48 ods. 2 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 404/2011 Z. z.) zamietnutá žiadosť žalobcu o udelenie trvalého pobytu na 5 rokov na území Slovenskej republiky. Predmetné rozhodnutie bolo odôvodnené bezpečnostným záujmom Slovenskej republiky, ktoré bolo podložené vyjadrením orgánu presadzujúceho právo č. p.: 63/830-D-3-87/2012-S zo dňa 02.07.2012, ktoré bolo utajovanou písomnosťou. 4. Na základe odvolania žalobcu zo dňa 13.09.2012 voči vyššie uvedenému rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu vo veci rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím Č. p.: PPZ-HCP- BA2-2013/002063-006 zo dňa 27.02.2013. Týmto rozhodnutím bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené prvostupňové rozhodnutie. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplynulo, že prvostupňový správny orgán požiadal orgán presadzujúci právo o vyjadrenie sa k žiadosti žalobcu o udelenie trvalého pobytu na území Slovenskej republiky, pričom dňa 31.05.2012 bola prvostupňovému orgánu doručená odpoveď k jeho žiadosti a tento dňa 05.06.2012 požiadal o doplnenie predmetnej odpovede. Následne mu bolo doručené doplňujúce vyjadrenie orgánu presadzujúceho právo zo dňa 02.07.2012. Dôvodom vydania prvostupňového rozhodnutia bol bezpečnostný záujem Slovenskej republiky doložený vyjadrením orgánu presadzujúceho právo zo dňa 02.07.2012, ktoré bolo utajovanou písomnosťou v zmysle zákona č. 215/2004 Z. z. o utajovaných skutočnostiach v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 215/2004 Z. z.). 5. Žalovaný v rozhodnutí uviedol, že žalobca ako účastník konania mal možnosť sa vyjadriť k zisteným skutočnostiam, čo aj v plnej miere využil a vyjadril sa písomne dňa 29.06.2012, pričom mal možnosť predložiť v konaní návrhy a podnety. 6. Bolo poukázané na to, že v zmysle § 48 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. správny orgán pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie trvalého pobytu je povinný prihliadať na verejný záujem, mieru ohrozenia bezpečnosti štátu, verejného poriadku alebo verejného zdravia zo strany štátneho príslušníka tretej krajiny. Okrem toho si správny orgán na posúdenie žiadosti žalobcu vyžiadal informáciu od spravodajskej služby - Slovenskej informačnej služby (ďalej len SIS), ktorou získal informácie utajovaného charakteru zo stupňom utajenia „vyhradené a dôverné“. Pôvodcom informácií bola SIS a preto nebolo v jeho kompetencií dať súhlas pre žalobcu na oboznámenie sa s nimi v zmysle § 35 ods. 3 zákona č. 215/2004 Z. z. Zároveň bolo poukázané na znenie § 120 ods. 2 písm. e) zákona č. 404/2011 Z. z. s tým, že neuvedenie podrobného odôvodnenia v predmetnom rozhodnutí bolo opodstatnené predovšetkým z dôvodu ochrany utajovaných skutočností požívajúcich ochranu v zmysle zákona č. 215/2004 Z. z. Prvostupňový a ani druhostupňový správny orgán neboli pôvodcami utajovaných písomností a preto neboli oprávnení udeliť súhlas žalobcovi, resp. jeho právnemu zástupcovi na oboznámenie sa s nimi. Ďalej bolo poukázané na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1S/Sža/39/2010 zo dňa 13.07.2010 týkajúceho sa posudzovania stretu záujmu súkromného a verejné v prípade konania o žiadosti cudzinca o pobyt na území Slovenskej republiky, ak je zrejmé, že účastník konania predstavuje bezpečnostné riziko a potom postačí, ak správny orgán v dôvodoch rozhodnutia uvedie iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky. 7. V ďalšom sa žalovaný vysporiadal s námietkou ohľadom zlúčenia rodiny žalobcu a uviedol, že vydaným rozhodnutím neboli dotknuté jeho práva na spoločný rodinný život z dôvodu, že cudzinec (žalobca) uzavrel manželstvo v roku 2006 na Ukrajine ako štátny príslušník Ukrajiny, v roku 2008 sa mu narodil syn na Ukrajine a od uzavretia manželstva celá rodina spoločne žila rodinný život na území Ukrajiny. Článok 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len Dohovor) nezahŕňa záväzok rešpektovať výber manželov ohľadom usídlenia na území toho - ktorého štátu v tom zmysle, že by bol dotknutý štát bez ďalšieho povinný akceptovať usídlenie sa partnera, ktorý nie je jeho štátnym občanom. Dohovor negarantuje právo na rodinný, resp. súkromný život v konkrétnej krajine, ale právo na skutočný rodinný život ako taký a ten mal v danom prípade žalobca zabezpečený od roku 2006 na Ukrajine. 8. Dotknutými vyjadreniami SIS bol dostatočne preukázaný bezpečnostný záujem Slovenskej republiky a nebezpečnosť žalobcu pre bezpečnosť štátu. Žaloba. 9. V úvode podanej žaloby bol opísaný priebeh konania pred správnymi orgánmi s tým, že prvostupňovým rozhodnutím bola zamietnutá jeho žiadosť o udelenie trvalého pobytu na území Slovenskej republiky na dobu 5 rokov. Žiadosť o trvalý pobyt si podal za účelom zlúčenia rodiny a počas správneho konania splnil všetky formálne náležitosti potrebné pre udelenie pobytu v súlade s § 43 zákona č. 404/2011 Z. z. Prvostupňovým správnym orgánom bol vyzvaný na vyjadrenie sa k možným utajeným a jemu neznámym informáciám, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť štátu, pričom si nebol vedomý žiadnej takejto svojej činnosti. 10. Žalobca ďalej poukázal na ustanovenie § 3 ods. 2 Správneho poriadku, ako aj na ustanovenie § 35 ods. 3 zákona č. 215/2004 Z. z. o možnosti jednorazového oboznámenia sa s utajovanými skutočnosťami v rozsahu potrebnom na konanie. Mal za to, že správny orgán v priebehu správneho konania, ako aj vo svojom rozhodnutí pochybil, keď neuviedol o aký rozsah utajenia vyjadrenia orgánu presadzujúceho právo sa jednalo a nepoučil ho ako účastníka konania o možnosti jednorazového oboznámenia sa s predmetným vyjadrením v rozsahu potrebnom pre správne konanie a týmto konaním správny orgán mu odňal právo konať. 11. Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplývalo, že žalovaný na rozdiel od prvostupňového rozhodnutia uviedol, že nešlo o jedno vyjadrenia orgánu presadzujúceho právo, ale o dve, a to vyjadrenie z 31.05.2012 označené ako vyhradené a vyjadrenie z 02.07.2012 označené ako dôverné. 12. Žalobca mal za to, že samotná skutočnosť existencie dvoch vyjadrení SIS, resp. vyjadrenia a jeho doplnenia s rôznym stupňom utajenia, o ktorých obsahu nemal vedomosť vytvárajú navonok dojem, že SIS v prvom svojom vyjadrení neuviedla dostatočné dôvody, ktoré by mali smerovať k ohrozeniu bezpečnosti štátu, čo vytváralo samo o sebe pochybnosť o relevantnosti utajovaných dôvodov vedúcich k zamietnutiu jeho žiadosti o udelenie pobytu. 13. V napadnutom rozhodnutí sa žalovaný nevyjadril k otázke jeho doterajšieho pobytu na území Slovenska, ktoré nebolo spájané s bezpečnostným rizikom. 14. Záverom žalobca konštatoval existenciu dôvodov na preskúmanie oboch rozhodnutí správnych orgánov z dôvodu, že z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu nebolo zrejmé, že sa opiera o dve utajované správy SIS vo vzťahu k bezpečnostnému riziku, pričom k neskoršej správe zo dňa 02.07.2012, ktorá tvorila podklad rozhodnutia sa nemal možnosť vyjadriť. Správne orgány pri zisťovaní podmienok jeho pobytu nepreskúmali jeho doterajší pobyt na území Slovenska, voči ktorému neboli z bezpečnostného hľadiska dané žiadne výhrady. Obsah utajovanej skutočnosti je preskúmateľný výlučne súdom a tým jemu vznikla možnosť byť s danými správami postupom podľa § 35 ods. 3 zákona č. 215/2004 Z. z. oboznámený a bude mu daná možnosť sa k nim vyjadriť. Vyjadrenie žalovaného. 15. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 13.05.2013 a navrhol ju zamietnuť. Uviedol, že žalobca mal v minulosti na Slovensku evidovaný pobyt a v roku 2000 požiadal o udelenie azylu, s negatívnym výsledkom. V roku 2003 si žalobca podal žiadosť o udelenie tolerovaného pobytu, ktorý mu bol udelený a predlžovaný až do marca 2005, kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o zrušení jeho povolenia na tolerovaný pobyt. 16. K námietkam uvedených v žalobe, a to neuvedenie rozsahu utajenia vyjadrenia orgánu „presadzujúceho právo“ a nepoučenie žalobcu o možnosti jednorazového oboznámenia sa s predmetným vyjadrením v rozsahu potrebnom pre správne konanie žalovaný uviedol, že podľa jeho názoru prvostupňový správny orgán postupoval v konaní podľa zákona o pobyte cudzincov správne. Poukázal na ustanovenie § 120 ods. 2 písm. e), § 48 ods. 2 písm. b) a § 125 ods. 6 zákona č. 404/2011 Z. z. Prvostupňový správny orgán zaslal žiadosť o vyjadrenie SIS k pobytu cudzinca (žalobcu), pričom zaslané vyjadrenie bolo len všeobecného charakteru a preto bola SIS požiadaná o rozšírenie informácie. Potom podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa boli informácie utajovaného charakteru zaslané mu dvomi vyjadreniami SIS. Správny orgán postupoval podľa § 48 ods. 2 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. a preto v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia iba uviedol skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky a až napadnuté (druhostupňové) rozhodnutie vyšpecifikovalo dôvody zamietnutia žiadosti, ako aj uvedenie utajovaných skutočností, ktoré viedli správny orgán prvého stupňa k zamietnutiu žiadosti žalobcu. 17. Prvostupňový správny orgán zaslal splnomocnenému zástupcovi žalobcu v správnom konaní výzvu na vyjadrenie sa v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Následne bolo doručené správnemu orgánu písomné vyjadrenie žalobcu, ale keďže toto neobsahovalo žiadne relevantné skutočnosti prvostupňový správny orgán vydal preskúmavané rozhodnutie o zamietnutí žiadosti žalobcu. Utajované informácie o žalobcovi a ich pripojenie do administratívneho spisu podlieha špeciálnemu režimu s tým, že je vylúčené automatické nahliadnutie do týchto podkladov zo strany žalobcu alebo jeho právneho zástupcu. Nahliadnutie do tejto časti administratívneho spisu podlieha režimu podľa § 35 ods. 3 zákona č. 215/2004 Z. z. a s utajovanými skutočnosťami by sa mohol oboznámiť len advokát žalobcu a aj to len na základe súhlasu vedúceho, do ktorého pôsobnosti utajovaná skutočnosť patrí. Žalobca bol na základe výzvy zaslanej mu prvostupňovým správnym orgánom oboznámený s tým, že boli získané informácie utajovaného charakteru, na základe ktorých existoval dôvod na zamietnutie jeho žiadosti o udelenie pobytu. Žalobca sa teda o existencii uvedenej informácii dozvedel a aj sa k tejto skutočnosti písomne vyjadril. Správnemu orgánu nevyplývala zo zákona povinnosť informovať žalobcu o možnosti postupu podľa § 35 ods. 3 zákona č. 215/2004 Z. z. a keďže žalobca mal právneho zástupcu bol predpoklad, že tento o takejto možnosti bude vedieť. Nebolo v moci správneho orgánu oboznámiť žalobcu alebo jeho právneho zástupcu s utajovanou skutočnosťou. Takéto oprávnenie má jedine SIS. 18. Ohľadom námietky o použití dvoch vyjadrení orgánu presadzujúceho právo a to vyjadrení SIS so stupňom utajenia „vyhradené“ a stupňom utajenia „dôverné“ žalovaný uviedol, že obe vyjadrenia sa týkali tej istej veci, iba v druhom prípade išlo o rozšírenú informáciu. Z dôvodu, že išlo o rôzne stupne utajenia obsahovala prvá informácia len všeobecný popis toho istého skutku, ktorý bol v ďalšej informácií podrobne rozpísaný. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2 S/305/2012. Získané informácie mali utajovaný charakter a požívali ochranu v zmysle zákona č. 215/2004 Z. z. a preto nebolo možné tieto informácie zverejniť. Správny orgán sa však s obsahom uvedenej utajovanej skutočnosti oboznámil. 19. Žalovaný ďalej uviedol, že správny orgán sa vysporiadal aj s právom žalobcu na súkromie a rodinný život garantované Dohovorom a vydaným rozhodnutím žalobca nebol nijako dotknutý na jeho práve na spoločný rodinný život, nakoľko uzavrel manželstvo v roku 2006 na Ukrajine ako štátny príslušník Ukrajiny. Jeho manželka bola taktiež štátnou príslušníčkou Ukrajiny a až neskoršie nadobudla štátne občianstvo Slovenskej republiky. Spoločný syn sa žalobcovi narodil v roku 2008 na Ukrajine a od uzavretia manželstva celá rodina spoločne žila rodinný život na území Ukrajiny. 20. Ohľadom námietky nevyjadrenia sa k otázke doterajšieho pobytu žalobcu na území Slovenskej republiky žalovaný uviedol, že v prebiehajúcom konaní išlo o žiadosť žalobcu o trvalom pobyte na 5 rokov a jeho predchádzajúci pobyt na území Slovenskej republiky nemal vplyv na predmetné konanie o trvalom pobyte. 21. Záverom žalovaný konštatoval, že z ustanovenia § 48 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z. vyplýva, že ide o kogentné ustanovenie, čo znamená, že správny orgán nemal možnosť správnej úvahy a v prípade naplnenia predpokladaných skutočností rozhodne o žiadosti tak, že ju zamietne. Dôvodom zamietnutia žiadosti žalobcu o udelenie pobytu bol bezpečnostný záujem Slovenskej republiky. Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie. 22. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom v zmysle § 114 SSP v neprítomnosti riadne predvolaného a ospravedlneného žalovaného a dospel k záveru, že vznesené žalobné námietky nie sú dôvodné. 23. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 24. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 25. Podľa § 48 ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z. z. policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie trvalého pobytu prihliada na verejný záujem, mieru ohrozenia bezpečnosti štátu, verejného poriadku alebo verejného zdravia zo strany štátneho príslušníka tretej krajiny, 26. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie trvalého pobytu, ak štátny príslušník tretej krajiny je nežiaducou osobou. je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie. 27. Podľa § 120 ods. 2 písm. e) zákona č. 404/2011 Z. z. policajný útvar uvedie v odôvodnení rozhodnutia iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky, ak ide o rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie trvalého pobytu podľa § 48 ods. 2 písm. b), ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu. 28. Podľa § 125 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z. policajný útvar si na posúdenie žiadosti o udelenie prechodného pobytu a žiadosti o udelenie trvalého pobytu na päť rokov vyžiada vyjadrenie Slovenskej informačnej služby, ktorá svoje vyjadrenie zašle policajnému útvaru do desiatich dní od doručenia žiadosti o vyjadrenie. 29. Podľa § 35 ods. 3 zákona č. 215/2004 Z. z. za oprávnenú osobu sa považuje aj osoba, ktorá sa v konaní pred štátnym orgánom, na základe súhlasu vedúceho, do ktorého pôsobnosti utajovaná skutočnosť patrí, jednorazovo oboznámi s utajovanými skutočnosťami v rozsahu potrebnom na konanie, a to advokát, notár, znalec, tlmočník, súdny exekútor alebo starosta obce po podpísaní vyhlásenia o mlčanlivosti a poučení o povinnostiach pri ochrane utajovaných skutočností a možných dôsledkoch ich porušenia. Poučenie vykoná ten, kto bude oprávnený rozhodnúť o prizvaní takejto osoby na konanie, o čom vyhotoví písomný záznam. 30. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie postupu žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu a zákonnosti ich rozhodnutí v zmysle podaných žalobných námietok. 31. Súd uvádza, že správne orgány pri posudzovaní žiadosti žalobcu počas konania zistili skutočnosti o jeho osobe vyplývajúce zo zaslanej utajovanej skutočnosti príslušným orgánom presadzujúcim právo - SIS. Členovia senátu sa s predmetnou utajovanou skutočnosťou pred vydaním rozhodnutia v potrebnom rozsahu oboznámili a potom súd musí konštatovať, že skutočnosti v nej uvedené sú natoľko presvedčivé, konkrétne a majúce takú výpovednú hodnotu o osobe žalobcu, že sa musel v plnom rozsahu stotožniť so záverom prijatým v napadnutom rozhodnutí z hľadiska možnej hrozby žalobcu pre bezpečnosť Slovenskej republiky a jej občanov. Prezentované zistenia sú tak závažného charakteru, že odôvodňujú bez ďalšieho zamietnutie predmetnej žiadosti žalobcu o udelenie trvalého pobytu a podľa názoru súdu, a to aj do budúcna a aj akéhokoľvek iného druhu pobytu na území Slovenskej republiky. Potom prijaté závery správnych orgánov, ktoré učinili vo svojich preskúmavaných rozhodnutiach na základe predmetnej správy SIS sú udržateľné a zákonné. Zabezpečenie ochrany bezpečnosti a verejného poriadku Slovenskej republiky a jej občanov ako dôvod neudelenia trvalého pobytu žalobcovi bol v danom prípade plne opodstatnený. 32. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že zákonná úprava v danom prípade je postavená na dôvere v spravodajské poznatky príslušného orgánu (SIS) a súdu zostáva len mu dôverovať vzhľadom na zistené skutočnosti ohľadom preverovaných osôb. SIS nie je povinná svoje závery o posudzovanej osobe (cudzincovi) zdôvodniť a preukázať. Potom aj ochrana správnym súdom dotknutých osôb je v tejto oblasti značne limitovaná. Súd tiež uvádza, že žalobca, resp. jeho právny zástupca v zmysle platnej právnej úpravy nemá automaticky nárok na oboznámenie sa zo zisteniami SIS uvedené v správe zaslanej správnemu orgánu posudzujúceho žiadosť žalobcu. Právny zástupca žalobcu by mal možnosť sa s danou správou oboznámiť, avšak len po predchádzajúcom súhlase vedúceho SIS, ktorý na dopyt súdu o takéto oboznámenie súhlas neudelil. 33. Zároveň súd uvádza, že v napadnutom rozhodnutí (na rozdiel od prvostupňového rozhodnutia) bol náležite skúmaný a posudzovaný rodinný a súkromný život žalobcu a súd sa musí s prijatým záverom žalovaného stotožniť, keďže tento sa vo svojom rozhodnutí náležite vysporiadal s otázkou ochrany rodinného a súkromného života žalobcu a preskúmavané rozhodnutia nepredstavujú nezákonný zásah do tohto práva žalobcu. Právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života zahŕňa nielen negatívnu povinnosť štátu zdržať sa mocenského zákonného zásahu do daného práva, ale aj pozitívny záväzok prijať účinné opatrenia na zabezpečenie ich efektívnej ochrany. Garancie vyplývajúce z práva na rešpektovanie rodinného a súkromného života predpokladajú existenciu rodiny, t. j. existenciu skutočného a efektívneho rodinného života založeného na platnom manželstve zahrňujúcom blízky vzťah a spoločný život manželov v čase namietaného zásahu, resp. pred ním. Orgány Slovenskej republiky sú povinné rešpektovať právo na ochranu rodinného života v rozsahu priznaného Dohovorom. V danom prípade je však zo zistení správnych orgánov, vyplývajúcich z písomných dokladov nachádzajúcich sa v administratívnom spise nado všetku pochybnosť jasné, že žalobca nikdy žiaden rodinný život na Slovensku neviedol, ale tento viedol na Ukrajine. Žalobca ako cudzinec uzatvoril manželstvo v roku 2006 na Ukrajine ako štátny príslušník Ukrajiny, v roku 2008 sa mu narodil syn na Ukrajine a od uzavretia manželstva celá rodina spoločne žila a viedla rodinný život na území Ukrajiny. Z obsahu administratívneho spisu a zistení správneho orgánu, ktorý vykonal vyplýva, že na uvádzanej adrese trvalého pobytu manželky žalobcu na území Slovenskej republiky kde mal mať zabezpečené ubytovanie aj žalobca (N. E., U.. D. XX) vyplýva, že táto sa na danej adrese v čase kontroly nezdržiavala, predmetný byt prenajala tretej osobe (pán H.), ktorý v ňom dlhodobo býval. Článok 8 Dohovoru nezahŕňa záväzok štátu rešpektovať výber manželov ohľadom usídlenia na území toho - ktorého štátu v tom zmysle, že by bol dotknutý štát bez ďalšieho povinný akceptovať usídlenia sa partnera, ktorý nie je jeho štátnym občanom. Dohovor negarantuje právo na rodinný, resp. súkromný život v konkrétnej krajine, ale právo na skutočný rodinný život ako taký a ten mal v danom prípade žalobca zabezpečený od roku 2006 na Ukrajine. 34. Námietku žalobcu o tom, že nedošlo v danom prípade zo strany správnych orgánov k vyjadreniu sa k otázke jeho doterajšieho bezproblémového pobytu na území Slovenskej republiky súd uvádza, že doterajší pobyt žalobcu, ktorý mu bol udelený a predlžovaný ako tolerovaný pobyt (od roku 2003 do 2005, v roku 2000 požiadal o postavenie utečenca - nebolo mu priznané) nemohol mať žiaden vplyv na posúdenie jeho predmetnej žiadosti. Žalobca od roku 2005 nemal udelený žiadny druh legálneho pobytu na území Slovenskej republiky a preto ani správny orgán nemal čo posudzovať, keďže pred podaním predmetnej žiadosti o trvalý pobyt žalobca sa 7 rokov na území Slovenskej republiky legálne nezdržiaval. 35. Súd záverom uvádza, že cudzinec (žalobca) nemá na udelenie akéhokoľvek druhu pobytu na území Slovenskej republiky právny nárok. Pobyt mu môže byť príslušným správnym orgánom udelený po dôkladnom vyhodnotení osoby žiadateľa, čo sa aj udialo. V danom prípade bol bezpečnostný záujem Slovenskej republiky správnymi orgánmi posudzovaný z hľadiska záujmu jednotlivca na jeho práve zvoliť si krajinu svojho pobytu a bolo vyhodnotené, že bezpečnostný záujem štátu prevýšil záujem jednotlivca (žalobcu) na jeho práve na rešpektovanie rodinného a súkromného života na území Slovenskej republiky. 36. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že žaloba dôvodná nie je a preto ju podľa § 190 S.s.p. zamietol. 37. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 S.s.p. v spojení s § 175 ods. 1 S.s.p., avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 38. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).