Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/102/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200749 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1013200749.7 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobcu: L. zastúpeného: JUDr. Ján Florián Gajniak advokát, s.r.o., Šafárikovo nám. 2, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, Tomášikova 46, Bratislava (predtým Obvodný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, Lamačská cesta 8, Bratislava) za účasti: 1/ D. 2/ X. 3/ D. 4/ F. 5/ T. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A/2013/901/MRV zo dňa 5.3.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. Pribratým účastníkom správneho konania súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.4.2013 domáhal preskúmania a následne aj zrušenia rozhodnutia žalovaného č. A/2013/901/MRV zo dňa 5.3.2013, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a rozhodnutie stavebného úradu Mestskej časti Bratislava - Ružinov č. SÚ/ CS 3066/2012/14/AZA-10 zo dňa 24.7.2012 potvrdené. Prvostupňovým rozhodnutím Mestská časť Bratislava - Ružinov č. SÚ/CS 3066/2012/14/AZA-10 zo dňa 24.7.2012 nariadila odstránenie stavby: prízemného skeletu plánovanej stavby „Jednoduchá stavba - Rodinný dom“ stavebníkovi - žalobcovi, miesto stavby: parcela registra „. KN č. XXX/X, k.ú. J., uvedenej na LV č. XXXX, druh stavby: novostavba, účel: bytová budova - bývanie. Poukázal, že napadnutými rozhodnutiami, ako aj postupom správnych orgánov bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch, pretože napadnuté rozhodnutia: - sú vydané v rozpore s ust. § 18 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len zák. o správnom konaní), ust. § 58 - 66, ust. § 88, § 88a a nasl. a ust. § 90 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len Stavebný zákon), - sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov z dôvodu rozporu s ust. § 47 ods. 2 a 3 zákona o správnom konaní s ustanovením čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, - vychádzajú z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a sú v rozpore s ust. § 46 zák. o správnom konaní, v rozpore so zásadou legality v zmysle ust. § 3 ods. 1 zák. o správnom konaní, v rozpore so zásadou súčinnosti ust. § 3 ods. 2 zák. o správnom konaní a v rozpore s ústavou garantovaným právom na spravodlivý proces v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. - konanie o odstránení stavby a aj napadnuté rozhodnutie nemá právny základ, keďže konanie o dodatočnom povolení stavby nebolo do dnešného dňa právoplatne ukončené. V konaní o dodatočnom povolení stavby mal stavebný úrad primerane aplikovať ust. § 55 a 66 Stavebného zákona, nedodržal ust. § 88a ods. 7 Stavebného zákona, čím nedošlo k zastaveniu predmetného konania. Konanie o dodatočnom povolení stavby podľa žalobcu prebieha v rozpore s ust. § 18 ods. 3 zák. o správnom konaní, pretože správny orgán o začatí konania neupovedomil všetkých známych účastníkov konania. Z oznámenia ani nevyplýva, že účastníci boli upovedomení o začatí konania verejnou vyhláškou. Stavebný úrad vedel, kto má byť účastníkom konania o dodatočnom povolení stavby, čo je preukázané oznámením o začatí konania o odstránení stavby, v ktorom určil siedmich účastníkov konania a napriek tomu ich do konania nepribral. Žalobca ďalej poukázal, že tvrdenia správneho orgánu o nepredložení dokladov a nečinnosti žalobcu sú nepravdivé a sú v rozpore so spisovým materiálom. Na oznámenie stavebného úradu zo dňa 24.11.2011 žalobca reagoval podaním zo dňa 9.12.2011, v ktorom uviedol, že potrebné doklady a materiály vyžadované stavebným úradom v oznámení zo dňa 24.11.2011 stavebný úrad mal na posúdenie už od 31.8.2011, kedy došlo zo strany stavebníka k ohláseniu „jednoduchej stavby“. Súčasne upozornil stavebný úrad, že správny poplatok vo výške 33,- € uhradil pri predmetnom ohlásení. Podľa žalobcu návrh zo dňa 31.8.2011 v spojení s podaním zo dňa 9.12.2011 obsahuje náležitosti žiadosti o dodatočné povolenie stavby v zmysle ust. § 88a Stavebného zákona, a preto bol stavebný úrad povinný pokračovať v predmetnom konaní a preskúmať súlad s verejným záujmom. Predložené materiály mali v zmysle ust. § 8 vyhlášky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, náležitosti žiadosti o dodatočné povolenie stavby. Stavebný úrad mal posudzovať ohlásenie jednoduchej stavby zo dňa 31.8.2011 podľa jeho obsahu, ktoré podľa obsahu je žiadosťou o stavebné povolenie, keďže sa nejedná o jednoduchú novú stavbu, ale o zmenu stavby, na ktorú podľa § 55 ods. 1 Stavebného zákona je potrebné stavebné povolenie. Stavebný úrad mal žalobcovi vzhľadom na jeho vek a aj skutočnosť, že nemá stavebné vzdelanie, poskytnúť pomoc a poučenie, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpel v konaní ujmu. Stavebný úrad vo výroku nariadil odstrániť „prízemný skelet plánovanej stavby - Jednoduchá stavba - Rodinný dom“, miesto stavby je uvedené ako parcela registra „C. KN č. XXX/ X, k.ú. J., LV č. XXXX, druh stavby - novostavba, účel: bytová stavba - bývanie. Stavebný úrad uviedol len všeobecné požiadavky pred odstránením stavby a konkrétne podmienky, ktoré by sa vzťahovali na predmet rozhodnutia neuviedol. Z takto neurčitého výroku nemožno jednoznačne zistiť, čo podlieha odstráneniu stavby. Nepresný pojem „prízemný skelet“ bez uvedenia konkrétnych stavebných úprav, zmien, častí, ktoré podľa stavebného úradu mali byť vykonané na pozemku parcela č. XXX/X k.ú. J. zakladá nevykonateľnosť rozhodnutia pre jeho neurčitosť. Na liste vlastníctva č. XXXX, na pozemku parcelné č. XXX/X, k.ú. J. je uvedené pri druhu pozemku - zastavané plochy a nádvoria (pozemok, na ktorom je postavená ostatná inžinierska stavba a jej súčasti, súpisné č. II XXXX). Z archívu Správy katastra pre hl. mesto SR Bratislavu je zrejmé, že na parcele č. XXX stáli budovy štátneho podniku - potraviny, dielne a dvor, z ktorých sú na predmetnej parcele do dnešného dňa ich pozostatky. Rozsah pôvodnej stavby správny orgán nezisťoval. Súpisné číslo pôvodnej stavby správny orgán v rozhodnutí ani v jeho výroku neuviedol. Stavebný úrad odignoroval existenciu stavby vo svojom výroku, čím spôsobil nevykonateľnosť prvostupňového rozhodnutia, keďže neurčil rozdiel medzi pôvodnou a novou stavbou, a teda nešpecifikoval, čo sú podľa neho nové nepovolené stavebné úpravy, ktoré by mali byť odstránené. Nerozlíšenie pôvodnej stavby od vykonaných stavebných úprav vykonaných na základe ohlásenia drobnej stavby zo dňa 30.5.2011 (čo stavebný úrad vyhodnotil ako zabezpečovacie práce, na ktoré nie je potrebné ohlásenie) by v prípade výkonu rozhodnutia spôsobilo bezprostredný zásah do vlastníckych práv vlastníkov susednej parcely č. XXX/X. Z logického i gramatického výkladu pojmu „plánovanej stavby“ vyplýva, že plánovanú stavbu nemožno odstrániť, pretože plánovaná činnosť sa nemôže uskutočňovať v súčasnosti, keďže jej prejavy nastanú až v budúcnosti. Žalobca napadnuté rozhodnutie považuje za neodôvodnené, pretože žalovaný správny orgán neuviedol, v čom vidí nezákonnosť konania žalobcu. Žalovaný len uviedol, že sa stotožňuje so závermi prvostupňového orgánu bez toho, aby zaujal stanoviská k vyjadreniam žalobcu obsiahnutým v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Nevysporiadal sa najmä s námietkami pochybenia doručovania výzvy stavebného úradu zo dňa 26.9.2011 z dôvodu absentovania dennej pečiatky podacej pošty na obálke. Fikcia doručenia môže nastúpiť iba v prípade preukázania riadneho doručovania. Žalobca sa o existencii výzvy dozvedel až nahliadnutím do spisu. Podľa žalobcu nie je odôvodnené ani prvostupňové rozhodnutie, pretože sa obmedzuje len na stručný opis vykonaných procesných úkonov zo strany stavebného úradu a úkonov zo strany stavebníka a ostatných účastníkov konania. Stavebný úrad neuviedol správne úvahy, na základe ktorých dospel k záveru, že je potrebné vyhovieť tvrdeniam účastníčky konania p. D.. O.. Stavebný úrad neumožnil žalobcovi vyjadriť sa ani k podkladu rozhodnutia - k námietkam D.. O.. Napadnuté rozhodnutia odvodzujú zistenie uskutočňovania nepovolenej stavby od úkonov, ktoré nazvali „výkon štátnych stavebných dohľadov“ (dňa 6.10.2011 a 28.10.2011, 17.5.2012 a 22.5.2012), ktoré nie sú urobené v súlade so zákonom. V zázname zo dňa 6.10.2011 sa štátny stavebný dohľad obmedzil na konštatovanie, že „na predmetnom pozemku je zrealizovaná neidentifikovateľná stavba - nad rámec ohlásenia zo dňa 27.5.2011“. Záznamu chýbajú skutkové vyjadrenia, na základe ktorých stavebný úrad dospel k takémuto záveru. Z predmetného výkonu štátneho stavebného dohľadu nie je vyhotovený ani žiaden obrazový záznam, ktorý by preukázal konanie žalobcu nad rámec zákona. Ohlásenie zo dňa 27.5.2011 stavebný úrad vyhodnotil ako udržiavacie práce, na ktoré nie je potrebné ohlásenie a nie ako „drobnú stavbu“, pričom v zázname zo štátneho stavebného dohľadu sa používa termín drobná stavba. Uviedol, že ani výzva na zastavenie stavebných prác zo 7.10.2011 mu nebola doručená v súlade so zákonom, na obálke nie je jeho podpis a dozvedel sa o nej až nahliadnutím do spisového materiálu. Zo štátneho stavebného dohľadu zo dňa 28.10.2011 malo byť zistené, že na pozemku parcelné č. XXX/X, k.ú. J. medzi ulicami Q. I. - A., je osadený nový nešpecifikovaný múr. Takémuto opisu však nezodpovedá skutočnosť, keďže žiaden nový múr sa tam nenachádzal a ani nenachádza. Ide o opravený múr, kde oprava bola vykonaná v súlade s ohlásenými udržiavacími prácami zo dňa 27.5.2011. Štátny stavebný dohľad bol opakovane vykonaný bez súčinnosti s oznamovateľom, keďže oznámenie o výkone štátneho stavebného dohľadu a záznam z výkonu štátneho stavebného dohľadu nebol žalobcovi ani doručený. Záznamy z výkonu štátnych stavebných dohľadov nepreukazujú, čo malo byť výkon nových stavebných prác a čo pozostatky stavby stále ležiacej na predmetnom pozemku. Aj záznam z výkonu štátneho stavebného dohľadu zo dňa 22.5.2012 je bezpredmetný, podľa ktorého sa na pozemku parcela č. XXX/ X, k.ú. J. uskutočňovalo rezanie betónu - odstraňovanie betónovej hmoty o rozmere 60 x 60 cm, z čoho nie je preukázaný výkon stavebnej činnosti - stavby, ktorú by bolo potrebné odstrániť. Žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovaného správneho orgánu, že v konaní nespolupracoval a bol nečinný, pretože žalobca sa snažil predísť vzniknutej situácii podaniami na stavebný úrad a neúspešnými pokusmi o stretnutie (napríklad podanie zo dňa 9.12.2011, 24.5.2012), na čo stavebný úrad nereagoval, čím konal v rozpore s ust. § 3 ods. 2 Správneho poriadku. Naviac správny orgán sa dopustil aj nečinnosti, keď odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu predložil žalovanému až po uplynutí viac ako 2 mesiacov od doručenia. II. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 31.5.2013 uviedol, že napadnuté rozhodnutia vychádzajú z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, v konaniach, ktoré predchádzali ich vydaniu, boli dostatočne zabezpečené procesné práva a povinnosti účastníkov konania. Upovedomenie o začatí konania o dodatočnom povolení predmetnej stavby všetkých známych účastníkov konania, je stavebný úrad povinný vykonať až po predložení požadovaných dokladov a žiadostí o vydanie dodatočného stavebného povolenia, pričom stavebný úrad oznámi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním nielen účastníkom konania, ale aj dotknutým orgánom, vzhľadom na tzv. koncentračnú zásadu uplatňovanú v konaní. Až keď má stavebný úrad k dispozícii všetky podklady pre konanie, môže pristúpiť k oznámeniu konania a vyzvať účastníkov na uplatnenie námietok. Pri povolení jednoduchej stavby - rodinného domu stačí ohlásenie stavebnému úradu len v takom prípade, ak tak určil stavebný úrad v územnom rozhodnutí podľa § 39a ods. 5 Stavebného zákona, čo vyplýva z ust. § 55 ods. 2 písm. a) Stavebného zákona. Stavebný úrad postupoval v danej veci v súlade so zákonom, keď listom zo dňa 26.9.2011 vyzval stavebníka na predloženie právoplatného územného rozhodnutia k ohláseniu predmetnej stavby. Naopak stavebník postupoval v rozpore s ust. § 57 ods. 2 Stavebného zákona, keď začal uskutočňovať stavebné práce na predmetnej ohlásenej stavbe rodinného domu bez oznámenia (opatrenia) stavebného úradu. Aj ohlásené stavebné práce môže stavebník uskutočňovať len na základe písomného oznámenia stavebného úradu, že voči uskutočneniu ohlásenej stavby nemá námietky. Stavebný úrad nemôže prekvalifikovať ohlásenie stavby (v danom prípade zo dňa 31.8.2011) na žiadosť o stavebné povolenie (v danom prípade na žiadosť o dodatočné stavebné povolenie), nakoľko ide o 2 rozdielne samostatné návrhy. Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní. III. Krajský súd v Bratislave o žalobcovej žalobe rozhodol rozsudkom č.k. 1S 102/2013-51 z 27.3.2014 tak, že žalobu zamietol. Voči rozsudku podal žalobca odvolanie na základe ktorého Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 6Sžo 52/14 zo dňa 28.10.2015 rozhodol tak, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S 102/2013-51 z 27.3.2014 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že z podkladov súdneho spisu nie je zrejmé, z akého dôvodu nebol rozsudok v predmetnej veci vyhlásený v pôvodnom zložení senátu, ktorým bola vec prejednaná, t. j. z akého dôvodu došlo k zmene v zložení senátu. Uvedený postup súdu u žalobcu mohol vzbudiť pochybnosti, či vo veci rozhodoval zákonný sudca, a preto nepreskúmateľnosť postupu súdu má za následok nezákonnosť rozhodnutia. IV. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutia a po nariadení pojednávania v zmysle § 250g ods. 1 O.s.p. dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Podľa § 250i ods. 1 veta prvá O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. A/2013/901/ MRV zo dňa 5.3.2013, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a rozhodnutie stavebného úradu Mestskej časti Bratislava - Ružinov č. SÚ/CS 3066/2012/14/AZA-10 zo dňa 24.7.2012 potvrdené. Rozhodnutím Mestskej časti Bratislava - Ružinov č. SÚ/CS 3066/2012/14/ AZA-10 zo dňa 24.7.2012 bolo nariadené odstránenie stavby: prízemného skeletu plánovanej stavby „Jednoduchá stavba - Rodinný dom“ stavebníkovi - žalobcovi, miesto stavby: parcela registra „C.“ KN č. XXX/X, k.ú. J., uvedenej na LV č. XXXX, druh stavby: novostavba, účel: bytová budova - bývanie. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu súd zistil, že žalobca listom zo dňa 31.5.2011 ohlásil na Miestny úrad Mestskej časti Bratislava - Ružinov drobnú stavbu na pozemku parc. č. XXX/ X - zabezpečovacie práce, ktorých cieľom bolo zvýšiť mechanickú odolnosť a stabilitu tehlového, murovaného plotu na pozemku parc. č. XXX/X. Stavebný úrad odpovedal listom č. SÚ-CS9600/2011/2/ Mad zo dňa 6.6.2011, ktorým podané ohlásenie drobnej stavby - oplotenie, vyhodnotil ako udržiavacie práce v zmysle § 139b ods. 15 písm. a) Stavebného zákona, na ktoré nie je potrebné ohlásenie príslušnému stavebnému úradu. Žalobca podal dňa 31.8.2011 na Miestny úrad Mestskej časti Bratislava - Ružinov, stavebný úrad ohlásenie jednoduchej stavby označenej ako jednoduchá stavba - rodinný dom, t.j. stavba na bývanie, členenie stavby: na úrovni existujúcej stavby - betónového parkoviska sa tieto prekryjú a budú tak kryté, v podkroví budú situované dva jeden a 1 izbové byty. Rodinný dom bude na pozemku parc. č. XXX/X, vedený Správou katastra pre hl. mesto SR Bratislava na LV č. XXXX v k.ú. J.. Žalobca preukázal, že má k nehnuteľnosti vlastnícke právo listom vlastníctva č. XXXX. Listom zo dňa 26.9.2011 bol žalobca vyzvaný Mestskou časťou Bratislava - Ružinov podľa § 57 ods. 1 Stavebného zákona o doplnenie podania zo dňa 31.8.2011 o právoplatné územné rozhodnutie vydané na žalobcom ohlasovanú jednoduchú stavbu v lehote 30 dní od doručenia tejto výzvy, nakoľko podľa ust. § 55 ods. 2 písm. a) Stavebného zákona, ohlásenie stavebnému úradu postačí pri jednoduchej stavbe, ak tak určil stavebný úrad v územnom rozhodnutí. Výzva bola žalobcovi doručovaná 13.10.2011, opakované doručenie bolo vykonané dňa 14.10.2011, kedy bola zásielka aj uložená na pošte a zásielka sa vrátila 3.11.2011 s poukazom - zásielka neprevzatá v odbernej lehote. Na základe podnetu zo dňa 4.10.2011 vlastníčky susednej nehnuteľnosti, že na jestvujúcom oplotení sa realizuje na jej hranici nadstavba tohto oplotenia, bol 6.10.2011 vykonaný na tvare miesta štátny stavebný dohľad, ktorý konštatoval, že na parc.č. XXX/X, k.ú. J. vo vlastníctve žalobcu je realizovaná neidentifikovateľná stavba nad rámec ohlásenia drobnej stavby. Orgán štátneho stavebného dohľadu vyzval žalobcu listom č. SÚ/15856/2011/vl.1/Mad zo dňa 7.10.2011 podľa ust. § 102 ods. 5 písm. a) Stavebného zákona, aby bezodkladne zastavil stavebné práce vykonávané nad rámec pôvodného ohlásenia drobnej stavby - oplotenia a aby pristúpil k dobrovoľnému plneniu zriadenia nápravy - bezodkladnému odstráneniu nepovolenej steny na jestvujúcom oplotení. Súčasne ho upozornil, že ak nepovolené stavebné práce nezastaví, môže mu byť uložená sankcia podľa § 105 ods. 1 písm. c) Stavebného zákona. Žalobca túto písomnosť neprevzal. Dňa 28.10.2011 bol opakovane na stavbe vykonaný štátny stavebný dohľad, podľa ktorého stavebník - žalobca ďalej pokračoval s nepovolenou stavebnou činnosťou, ktorá spočívala v zrealizovaní betónového skeletu prvého nadzemného podlažia neidentifikovateľnej stavby - nosný múr na hranici pozemku a železobetónové stĺpy, ďalej je osadené debnenie a oceľová armatúra, pravdepodobne pre stavbu 2. nadzemného podlažia. Následne stavebný úrad vydal rozhodnutie č. SÚ/CS15856/2011/2/Mad/Zar zo dňa 28.10.2011 podľa § 102 ods. 2 Stavebného zákona o zastavení stavby z dôvodu, že žalobca neakceptoval výzvu orgánu štátneho stavebného dohľadu na zastavenie stavebných prác. Z dôvodu, že žalobca opakovane nepreberal zásielky Mestskej časti Bratislava - Ružinov, stavebný úrad na pletive z kari rohoží umiestnil dočasnú úradnú tabuľu s výzvou zo dňa 7.10.2011 a s rozhodnutím zo dňa 28.10.2011. Rozhodnutie si žalobca osobne prevzal dňa 8.11.2011. Na základe tohto rozhodnutia žalobca pozastavil stavebné práce na nepovolenej stavbe a dňa 18.11.2011 podal odvolanie voči rozhodnutiu o zastavení stavby. Krajský stavebný úrad na základe odvolania vydal rozhodnutie č. A/2012/1240/KJ zo dňa 16.2.2012, ktorým pozmenil rozhodnutie vydané stavebným úradom tak, že: Vo výrokovej časti rozhodnutia nahrádza text v znení „na nepovolenej neidentifikovateľnej stavbe“ textom znenia: „na nepovolenej stavbe rodinný dom, ktorá bola ohlásená podaním doručeným stavebnému úradu dňa 31.8.2011“. Listom zo dňa 24.11.2011 Mestskej časti Bratislava - Ružinov označeným ako začatie konania podľa § 88a ods. 1 Stavebného zákona v súlade s § 88 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona a výzva na predloženie dokladov bolo žalobcovi oznámené, že sa začína konanie z vlastného podnetu o dodatočnom povolení stavby podľa § 88a ods. 1 s použitím § 88 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona vo veci stavby: jednoduchá stavba - rodinný dom, (názov podľa podaného ohlásenia jednoduchej stavby zo dňa 31.8.2011), miesto stavby: parcela registra „C“ KN č. XXX/X k.ú. J. uvedenej na LV č. XXXX, druh stavby: novostavba, účel: bytová budova - bývanie, stavebník - žalobca. Stavebný úrad vyzval žalobcu, aby do 5 dní od doručenia tejto výzvy predložil žiadosť o dodatočné povolenie stavby podľa ust. § 8 vyhlášky č. 453/2000 Z.z. a aby do 60 dní od doručenia tejto výzvy predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom. Súčasne vyzval žalobcu, aby zaplatil správny poplatok za podanie 66,- €. Žalobca bol poučený, že ak v určenej lehote požadované doklady nepredloží, alebo ak na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejnými záujmami, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. Stavebný úrad nariadi odstránenie stavby aj v prípade, ak žalobca v určenej lehote nepredloží žiadosť o dodatočné povolenie stavby. Súčasne mu bolo oznámené, že podľa § 88a ods. 7 Stavebného zákona sa na konanie o dodatočnom povolení stavby primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66 Stavebného zákona. V zmysle doručenky žalobca výzvu prevzal dňa 7.12.2011, doručenku podpísal s poznámkou „osobne“. Žalobca v podaní zo dňa 9.12.2011 doručeným Miestnemu úradu Bratislava - Ružinov dňa 13.12.2011 uviedol, že 7.12.2011 obdržal prípis zn. SÚ/CS14211/2011/5/AZA zo dňa 24.11.2011 podaný na pošte 5.12.2011, „zámerne tak podlo, aby mi 2 dni z „5-dňovej lehoty“ padli práve na sobotu a nedeľu, (čo svedčí o neuveriteľnom rozsahu nemorálnej bezcharakternosti, ktorou by sa nemal vyznačovať žiadny človek zo samosprávy)“. Žalobca uviedol, že bol vyzvaný na predloženie dokladov, „lživo predstierajúc“, že žiadne dokumenty k ohláseniu jednoduchej stavby nedoložil, a pritom od 26.8.2011 je na stavebnom úrade doložené všetko, na čo bol vo výzve vyzvaný. V podaní okrem iného uviedol, že podľa stavebného zákona ohlásil jednoduchú stavbu a jedine o tom má stavebný úrad s ním konať, za ohlásenie zaplatil správny poplatok 33,- €. V auguste roku 2011 o žiadne stavebné povolenie nežiadal a ani žiadať nemôže. Podľa neho „je neprípustné ohlásenie jednoduchej stavby takouto podvodnou výzvou“ prekvalifikovať na žiadosť o stavebné povolenie. Žalobca v podaní zo dňa 8.3.2012 doručeného Miestnemu úradu Bratislava - Ružinov uviedol, že výzvu zo dňa 24.11.2011 považuje za absolútne neplatnú a vyhrážka v nej obsiahnutá vylučuje možnosť konvalidácie tohto vadného právneho úkonu a výzvu odmietol ako nezákonnú, čo uviedol aj v jeho odpovedi zo dňa 9.12.2011. Stavebný úrad oznámením o začatí konania o odstránení stavby č. SÚ/CS3066/2012/5/AZA zo dňa 17.5.2012 podľa § 88 ods. 1 písm. b) s použitím § 88a ods. 6 písm. a) Stavebného zákona a § 18 zákona č. 71/1967 Zb. oznámil žalobcovi začatie konania o odstránení stavby: „Jednoduchá stavba -Rodinný dom“ /názov podľa podaného ohlásenia jednoduchej stavby zo dňa 31.08.2011/ z dôvodu, že žalobca v stanovenej lehote neodstránil nedostatky svojho podania a nepodal žiadosť o dodatočné stavebné povolenie a nepredložil doklady o tom, že dodatočné stavebné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom. V zmysle doručenky si žalobca prevzal oznámenie osobne dňa 25.5.2012. Rozhodnutím Mestskej časti Bratislava - Ružinov č.j. SÚ/CS 3066/2012/14/AZA-10 zo dňa 24.7.2012 podľa ust.§ 88 ods. 1 písm. b), § 88a ods. 2, § 88a ods. 6 písm. a) a § 90 ods. 2 a 3 Stavebného zákona, v spojení s ust. § 25 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, bolo nariadené odstránenie stavby: prízemného skeletu plánovanej stavby „Jednoduchá stavba - Rodinný dom“ (názov podľa podaného ohlásenia jednoduchej stavby zo dňa 31.8.2011) stavebníkovi - žalobcovi, miesto stavby: parcela registra „C“ KN č. XXX/X k.ú. J. uvedenej na LV č. XXXX, druh stavby : novostavba, účel: bytová budova - bývanie. Súčasne boli určené aj podmienky pred odstránením stavby. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že stavebný úrad žiadal od žalobcu, aby preukázal, že stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom a osobitnými predpismi. Požadované doklady a chýbajúce náležitosti podania presne konkretizoval. Žalobca ignoroval výzvu stavebného úradu zo dňa 24.11.2011 a nepredložil žiadosť o dodatočné stavebné povolenie na jednoduchú stavbu - rodinný dom a ani ďalšie požadované náležitosti v určenej lehote. Stavebný úrad preto postupoval v zmysle ust. § 88 ods. 1 písm. b), § 88a ods. 2 a ust. § 88a ods. 6 písm. a) Stavebného zákona a nariadil odstránenie nepovolenej jednoduchej stavby - rodinného domu, keďže na daný postup preukázateľne vznikli zákonné dôvody (žalobca nereagoval na výzvu stavebného úradu, nepodal žiadosť o dodatočné povolenie stavby, nepredložil doklady v určenej lehote o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami a opakovane sa nedostavil na ústne pojednávanie). Voči prvostupňovému rozhodnutiu (č.j.: SÚ/CS 3066/2012/14/AZA-10 zo dňa 24.7.2012) podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Obvodný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím č. A/2013/901/MRV zo dňa 5.3.2013 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že žalobca dňa 31.8.2011 podal na stavebnom úrade ohlásenie jednoduchej stavby - rodinného domu na pozemku parc.č. XXX/X k.ú. J.. Nakoľko podané ohlásenie neobsahovalo potrebné dokumenty, stavebný úrad vyzval žalobcu dňa 26.9.2011 na doplnenie podania o územné rozhodnutie vydané na ním ohlasovanú jednoduchú stavbu. Mestská časť Bratislava - Ružinov rozhodnutím č. SÚ/CS/15856/2011/2/MAD/Zar zo dňa 28.10.2011 v znení rozhodnutia KSÚ v Bratislave č. A/2012/1240/KVJ zo dňa 16.2.2012 rozhodla o zastavení stavebných prác na nepovolenej stavbe „rodinný dom“ z dôvodu, že žalobca nepovolene začal uskutočňovať stavbu rodinného domu. Následne stavebný úrad listom zo dňa 24.11.2011 začal konanie o dodatočnom povolení predmetnej stavby a vyzval žalobcu v zmysle ust. § 88a Stavebného zákona, aby preukázal, že stavba nie je realizovaná v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom a aby podal žiadosť o dodatočné povolenie predmetnej stavby a súčasne, aby predložil požadované doklady v určenej lehote. Zároveň žalobcu upozornil, že ak v určenej lehote nepredloží požadované doklady, alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie zrealizovanej stavby. V určenej lehote žalobca žiadne požadované doklady nepredložil a nepredložil ani žiadosť o dodatočné povolenie stavby. Následne stavebný úrad listom zo dňa 17.5.2012 oznámil účastníkom konania a dotknutým orgánom začatie konania o odstránení stavby „jednoduchá stavba - rodinný dom“. Stavebný úrad v danej veci postupoval v súlade so zákonom, keď napadnutým rozhodnutím nariadil odstrániť predmetnú stavbu potom, čo mal jednoznačne preukázaný zákonný dôvod pre takýto postup. V. Podľa § 39a ods. 1 Stavebného zákona, rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe <. územného rozhodnutia. Podľa § 39a ods. 5 veta prvá Stavebného zákona, stavebný úrad môže v rozhodnutí o umiestnení jednoduchej stavby, jej prístavby alebo nadstavby určiť, že na jej uskutočnenie postačí ohlásenie podľa § 55 ods. 2 <.Podľa § 43 Stavebného zákona, stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Pevným spojením so zemou sa rozumie a) spojenie pevným základom, b) upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu, c) ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe, d) pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia, e) umiestnenie pod zemou. Podľa § 54 Stavebného zákona, stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu. Podľa § 55 ods. 1 Stavebného zákona, stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách. Podľa § 55 ods. 2 Stavebného zákona, ohlásenie stavebnému úradu postačí a) pri jednoduchej stavbe, jej prístavbe a nadstavbe, ak tak určil stavebný úrad v územnom rozhodnutí, b) pri drobných stavbách, ktoré plnia doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie; c) pri stavebných úpravách, ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby, nezasahuje sa do nosných konštrukcií stavby, nemení sa spôsob užívania stavby a neohrozujú sa záujmy spoločnosti; d) pri udržiavacích prácach, ktoré by mohli ovplyvniť stabilitu stavby, požiarnu bezpečnosť stavby, jej vzhľad alebo životné prostredie a pri všetkých udržiavacích prácach na stavbe, ktorá je kultúrnou pamiatkou, e) pri stavbách elektronických komunikačných sietí (nosiče telekomunikačných zariadení) umiestňovaných na existujúcich objektoch, ktoré nepresahujú výšku 6 m, šírku 2,5 m a nezasahujú do nosných konštrukcií stavby, f) pri prízemných stavbách elektronických komunikačných sietí, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a výška 4,5 m, g) pri výmene alebo dopĺňaní telekomunikačných zariadení na existujúcich stavieb elektronických komunikačných sietí, keď nedôjde k zmene stavby. Podľa § 57 ods. 1 Stavebného zákona, stavebník je povinný uskutočnenie stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác uvedených v § 55 ods. 2 <. vopred písomne ohlásiť stavebnému úradu. K ohláseniu drobnej stavby pripojí jednoduchý situačný výkres; ak ide o jednoduchú stavbu podľa § 55 ods. 2 písm. a) <., pripojí podklady s náležitosťami žiadosti o stavebné povolenie a projektovú dokumentáciu. Stavebný úrad môže určiť, že ohlásenú drobnú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia. Podľa § 57 ods. 2 veta prvá Stavebného zákona, stavebník môže uskutočniť stavby, stavebné úpravy a udržiavacie práce ohlásené podľa odseku 1 <. len na základe písomného oznámenia stavebného úradu, že proti ich uskutočneniu nemá námietky. Podľa § 60 ods. 2 písm. a), b), c) Stavebného zákona, stavebný úrad zastaví stavebné konanie, ak stavebník a) nepredložil dokumentáciu vypracovanú oprávnenou osobou, b) nepreukázal požadované náležitosti žiadosti o stavebné povolenie podľa § 58 ods. 2 až 4 <.c) nedoplnil žiadosť v určenej lehote podľa odseku 1 <.Podľa § 88a ods. 1 veta prvá Stavebného zákona, ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Podľa § 88a ods. 2 Stavebného zákona, ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona, stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 <. pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom. Podľa § 88a ods. 6 písm. a) Stavebného zákona, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby aj v prípade, ak stavebník v určenej lehote nepredloží žiadosť o dodatočné povolenie stavby. Podľa § 88a ods. 7 Stavebného zákona, na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66 <. Podľa § 88a ods. 8 Stavebného zákona, podľa odsekov 1 až 7 <. sa postupuje aj pri neohlásenej jednoduchej stavbe alebo jej zmene, ak bola určená na ohlásenie podľa § 55 ods. 2 písm. a) <. Podľa § 90 ods. 1 Stavebného zákona, konanie o odstránení stavby vykonáva stavebný úrad, ktorý by bol príslušný vydať pre stavbu stavebné povolenie. Podľa § 90 ods. 2 Stavebného zákona, v rozhodnutí, ktorým sa nariaďuje alebo povoľuje odstránenie stavby, určí stavebný úrad podmienky pre zabezpečenie nevyhnutnej dokumentácie odstraňovanej stavby, pre odborné vedenie prác a bezpečnosti, včítane okolitých stavieb, ďalej podmienky vyplývajúce zo všeobecných technických požiadaviek na výstavbu a podmienky pre archivovanie dokumentácie. Podľa § 90 ods. 3 Stavebného zákona, podmienkami rozhodnutia o odstránení stavby stavebný úrad zabezpečí najmä a) dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, b) dodržanie požiadaviek dotknutých orgánov, c) ochranu práv a právom chránených záujmov účastníkov konania, d) vykonanie prác pri odstránení stavby na to oprávnenou právnickou osobou alebo fyzickou osobou; pri stavbách, ktoré nebude odstraňovať takáto osoba, určí osobu, ktorá bude zabezpečovať odborný dozor nad prácami. Vychádzajúc zo súdneho a administratívneho spisu po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v medziach žaloby súd dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. Je nesporné, že žalobca podaním z 31.8.2011 stavebnému úradu ohlásil jednoduchú stavbu - rodinný dom. V zmysle ust. § 139b ods. 1 písm. a) Stavebného zákona jednoduchou stavbou je bytová budova (rodinný dom) len ak má maximálne 300 m2 zastavanej plochy, jedno nadzemné podlažie, môže mať aj jedno podzemné podlažie a podkrovie. Pri povolení takejto jednoduchej stavby postačí ohlásenie stavebnému úradu len prípade, ak tak určil stavebný úrad v územnom rozhodnutí podľa § 39a ods. 5 Stavebného zákona, čo vyplýva z ust. § 55 ods. 2 písm. a) Stavebného zákona. Podľa názoru súdu stavebný úrad preto postupoval v súlade so zákonom, keď vyzval stavebníka - žalobcu listom zo dňa 26.9.2011 na predloženie právoplatného územného rozhodnutia k ohláseniu predmetnej stavby. Žalobca si výzvu neprevzal, zásielka sa vrátila s poznámkou, neprevzatá v odbernej lehote, preto je možné ako tvrdí žalobca, že sa o existencii výzvy dozvedel až nahliadnutím do spisu. Napriek tomu však v zmysle ust. § 24 ods. 2 Správneho poriadku mu výzva bola doručená tretí deň od uloženia písomnosti, aj keď sa o nej nedozvedel. Túto skutočnosť nemôže spochybniť ani prípadné absentovanie dennej pečiatky podacej pošty na obálke. Je nesporné, že žalobca na základe výzvy stavebného úradu z 26.9.2011 ohlásenie jednoduchej stavby z 31.8.2011 v stanovenej 30 dňovej lehote nedoplnil o právoplatné územné rozhodnutie, čo nespochybnil ani sám žalobca. Rovnako je nesporné, že stavebný úrad nevydal oznámenie v zmysle ust. § 57 ods. 2 Stavebného zákona, že proti uskutočneniu stavby nemá námietky, na základe ktorého by žalobca mohol začať s uskutočňovaním ohlásenej jednoduchej stavby. Žalobca požadované územné rozhodnutie nepredložil a ani sa nevyjadril, či vôbec takýmto územným rozhodnutím disponuje. Aj napriek tejto skutočnosti a skutočnosti, že stavebný úrad nevydal oznámenie, že proti uskutočneniu stavby nemá námietky (§ 57 ods. 2 Stavebného zákona), začal uskutočňovať stavebné práce na predmetnej ohlásenej stavbe rodinného domu, čo bolo nesporne zistené z vykonaného štátneho stavebného dohľadu dňa 6.10.2011 (na parcele č. XXX/X sa nachádza neidentifikovateľná stavba). Aj podľa názoru súdu žalobca postupoval v rozpore s ust. § 57 ods. 2 Stavebného zákona. Aj ohlásené stavebné práce môže stavebník - žalobca uskutočňovať len na základe písomného oznámenia stavebného úradu, že voči uskutočneniu ohlásenej stavby nemá námietky. Štátny stavebný dohľad preto vyzval žalobcu, aby zastavil stavebné práce a aby odstránil nepovolenú stenu na jestvujúcom oplotení. Z ďalšieho štátneho stavebného dohľadu zo dňa 28.10.2011 bolo zistené, že žalobca pokračoval v stavebnej činnosti. Stavebný úrad preto rozhodnutím č. SÚ/CS15856/2011/2/Mad/Zar zo dňa 28.10.2011 podľa § 102 ods. 2 Stavebného zákona rozhodol o zastavení stavby a žalobcu vyzval, aby pozastavil stavebné práce. Následne stavebný úrad po zistení, že žalobca uskutočňuje nepovolenú stavbu v súlade s ust. § 88a ods. 1 Stavebného zákona v spojitosti s ust. § 88 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona začal konanie o dodatočnom povolení stavby a vyzval žalobcu, aby predložil žiadosť o dodatočné povolenie stavby podľa ust. § 8 vyhlášky č. 453/2000 Z.z. a doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom oznámením zo dňa 24.11.2011. Súčasne poučil žalobcu, že ak v určenej lehote nepredloží žiadosť o dodatočné povolenie stavby, požadované doklady, alebo ak sa na podklade predložených dokladov preukáže rozpor stavby s verejnými záujmami, nariadi sa odstránenie stavby. Podľa doručenky založenej v administratívnom spise žalobca výzvu z 24.11.2011 osobne prevzal. S námietkou, že na doručenke nie je jeho podpis, a preto mu výzva nebola doručená, sa súd nestotožnil, pretože žalobca na výzvu reagoval listom zo dňa 9.12.2011, v ktorom uviedol, že mu bola výzva doručená, a že všetky doklady už predložil a tiež vyjadril svoje znepokojenie nad poskytnutou 5-dňovou lehotou, z ktorej boli 2 dni víkend. Žalobca namietal, že stavebný úrad mal posudzovať jeho žiadosť z 31.8.2011 v spojení s podaním z 9.12.2011 podľa obsahu ako žiadosť o dodatočné povolenie stavby a skúmať súlad s verejným záujmom, pretože obsahovala náležitosti žiadosti o dodatočné povolenie stavby v zmysle ust. § 88a Stavebného zákona. Tiež tvrdil, že podané ohlásenie jednoduchej stavby je podľa obsahu žiadosťou o stavebné povolenie, keďže sa nejedná o jednoduchú novú stavbu, ale o zmenu stavby, na ktorú podľa § 55 ods. 1 Stavebného zákona je potrebné stavebné povolenie. S uvedenými námietkami sa súd nestotožnil. Účelom konania o dodatočnom povolení stavby je následné zhojenie závažnej chyby, ktorou je prvotné vedomé ignorovanie zákona zo stany stavebníka pod podmienkou preukázania skutočnosti, že ďalšia existencia nepovolenej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami, pričom dôkazné bremeno je na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona. Predpokladom úspešnosti stavebníka v konaní o dodatočnom povolení stavby v zmysle citovaného ustanovenia § 88a ods. 1 Stavebného zákona je preukázanie skutočnosti, že dodatočné povolenie nieje v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo 125/2010). Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by uskutočňovaná stavba a jej dodatočné povolenie nebolo v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania. Žalobca v liste zo dňa 9.12.2011 uviedol, že všetky doklady už predložil a aj z ďalších podaní žalobcu vyplýva, že žalobca ani nemienil predložiť už skôr požadované územné rozhodnutie a žiadosť o dodatočné povolenie stavby. Vo všetkých písomnostiach uvádzal, že správny orgán mal všetky doklady k dispozícii a stavebný úrad má konať na základe jeho žiadosti z 31.8.2011 - ohlásenia jednoduchej stavby - rodinný dom na pozemku parcelné č. XXX/X, vedený Správou katastra pre hl. mesto SR na LV č. XXXX v k.ú. J.. Z administratívneho spisu súd nezistil, že by žalobca stavebnému úradu predložil požadované územné rozhodnutie, žiadosť o dodatočné stavebné povolenie a podklady preukazujúce, že stavbu je možné dodatočne povoliť a nebude v rozpore s verejnými záujmami. V zmysle ust. § 57 ods. 1 Stavebného zákona k ohláseniu jednoduchej stavby podľa § 55 ods. 2 písm. a) <aspi://module='ASPI'&link='50/1976%20Zb.%252355'&ucin-k-dni='24.%207.2012'> žalobca mal pripojiť aj podklady s náležitosťami žiadosti o stavebné povolenie a projektovú dokumentáciu. Žalobca však nijako v konaní nepreukázal, že by jeho ohlásenie z 31.8.2011, resp. žiadosť mala všetky zákonné náležitosti a že by stavebnému úradu predložil všetky doklady, rep. podklady, čo žiadnym spôsobom nekonkretizoval a nešpecifikoval. Uviedol len, že stavebný úrad má všetky podklady k dispozícii. Individuálny záujem v prípade nepovolenej stavby nie je možné povýšiť nad záujem verejný a súlad individuálneho záujmu stavebníka postavením nepovolenej stavby s verejným záujmom musí v konaní preukázať stavebník (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.1.2014, sp. zn. 6Sžp 7/2013). S námietkou žalobcu, že konanie o odstránení stavby a aj rozhodnutie o odstránení stavby nemá právny základ, pretože konanie o dodatočnom povolení nebolo ukončené a malo byť zastavené, sa súd nestotožnil z dôvodu, že ust. § 88a ods. 2 a 6 Stavebného zákona stanovuje postup stavebného úradu v prípade, ak stavebník v určenej lehote nepredloží požadované doklady alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom alebo ak nepredloží žiadosť o dodatočné povolenie stavby. Podľa názoru súdu prvostupňový správny orgán preto postupoval správne, keď v súlade s ust. § 88a ods. 2 a 6 Stavebného zákona nariadil odstránenie stavby uskutočnenej žalobcom. K zastaveniu konania v danom prípade by nemalo oporu v zákone, pretože žalobca nepovolene realizoval stavbu v rozpore so stavebným zákonom. Súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu, že stavebný úrad mu mal poskytnúť pomoc a poučenie, pretože ak by žalobca rešpektoval jednotlivé výzvy stavebné úradu, ktoré boli náležite zdôvodnené, mohol žalobca predísť danému stavu a vydaniu napadnutého rozhodnutia. Podľa názoru súdu výrok prvostupňového rozhodnutia je dostatočne určitý, aby v prípade výkonu rozhodnutia bol aj vykonateľný. Stavba, odstránenie ktorej bolo nariadené, bola dostatočne presne vymedzená, špecifikovaná a jej opis je určitý a jednoznačný, nie je možné ju zameniť s inými stavbami stojacimi na pozemku, na ktorom je nariadené aj odstránenie stavby v zmysle prvostupňového rozhodnutia. Súd sa nestotožnil ani s ďalšími námietkami žalobcu, že rozhodnutia sú neodôvodnené. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní, vyjadril s k upovedomeniu účastníkov v konaní o dodatočnom povolení stavby, k doručovaniu výziev žalobcovi, ako aj k výkonu štátneho stavebného dohľadu a aj k nečinnosti žalobcu. Žalobca podľa názoru súdu odignoroval výzvy stavebného úradu, k predmetným výzvam sa aj vyjadroval, že nič nedoloží, pretože stavebný úrad má všetky podklady k dispozícii. Žalobcovi ako účastníkovi konania nič nebránilo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sú podkladom napadnutého rozhodnutia a aj k námietkam D.. O., ktorá je účastníčkou stavebného konania v zmysle Stavebného zákona. Krajský súd v Bratislave konštatuje, že vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení a z predloženej písomnej dokumentácie žalovaného, po preskúmaní zákonnosti rozhodnutí a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel súd k záveru, že správne orgány oboch stupňov riadne zistili skutkový stav veci. Žalovaný správny orgán sa riadne vysporiadal so všetkými dôvodmi uvedenými žalobcom v odvolaní, správne vyhodnotil skutkový a právny stav a vec správne právne posúdil. Súd nezistil žiadnu vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého oznámenia, a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi, súd náhradu trov konania nepriznal. Pribratým účastníkom správneho konania súd náhradu trov konania nepriznal, pretože za súčasnej právnej úpravy nemožno od žalobcu spravodlivo žiadať, aby nahradil trovy konania vzniknuté účastníkovi, ktorého súd musí podľa § 250 ods. 1 veta druhá O.s.p. do konania pribrať, hoci žalobca jeho pribratie do konania sám nemohol nijako ovplyvniť (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžp 14/2011 a 8Sžo 52/2011). Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 755/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave na Najvyšší súd Slovenskej republiky, písomne, dvojmo. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).