Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/157/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201151 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1013201151.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobkyne: Y. V., Q. 8, F., zastúpená: JUDr. Margita Kováčová, advokátka, Košická 6, Bratislava, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 255 310 8020/13-6/2013 zo dňa 27.05.2013, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného č. 255 310 8020/13-6/2013 zo dňa 27.05.2013, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Senica, č. 255 310 8020 zo dňa 30.04.2013, z r u š u j e a vec sa vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni plnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 14.06.2013 sa Y., zastúpená žalobkyňou ako opatrovníčkou ustanovenou uznesením Okresného súdu Skalica č.k. 1P/88/2010-20 zo dňa 17.08.2010, domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 255 310 8020/13-6/2013 zo dňa 27.05.2013, ktorým bolo zamietnuté jej odvolanie a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Senica, č. 255 310 8020 zo dňa 30.04.2013 o povinnosti Y. F. vrátiť neprávom vyplatený sociálny dôchodok v sume 489,61 eur, ktorý jej bol nesprávne poskytnutý v dôsledku nesplnenia ohlasovacej povinnosti. 2. Opatrovníčka žalobkyne pozbavenej spôsobilosti na právne úkony v žalobe uviedla, že dňa 05.10.2010 prevzala od predchádzajúceho opatrovníka žalobkyne - Domova dôchodcov a domova sociálnych služieb pre dospelých v Holíči (ďalej aj Domov dôchodcov Holíč) doklady týkajúce sa žalobkyne. Uviedla, že sociálny dôchodok žalobkyne (jej matky) nikdy nepoberala a nepoberá, nemá vedomosť o tom, aké doplatky k dôchodku matka poberá a len z napadnutého rozhodnutia sa dozvedela, že ide o dávku v hmotnej núdzi s príspevkami k dávke v hmotnej núdzi. Uviedla ďalej, že príjemcom dávok vyplácaných žalobkyni bol Domov dôchodcov Holíč, ktorý o ne v mene žalobkyne aj požiadal. Opatrovníčka tvrdila, že žalobkyňa nebola v hmotnej núdzi, v tom čase nepotrebovala žiadnu dávku, mala aj úspory na vkladnej knižke, z ktorej Domov dôchodcov Holíč pravidelne vyberal peniaze. 3. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že pokiaľ sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí odvoláva na rozsudok Krajského súd v Trnave č.k. 14S/114/2011-56 zo dňa 27.09.2012, o tomto opatrovníčka žalobkyne vôbec nevedela. Namietala, že účastníčkou uvedeného konania mala byť aj jej nesvojprávna matka, ktorá bola neúčasťou v predmetnom konaní ukrátená na svojich právach. II. 4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby uviedol, že žalobkyňa je od januára 1989 umiestnená v Domove dôchodcov Holíč. Na základe žiadosti zo dňa 07.02.1994 jej bol priznaný sociálny dôchodok ako jediný zdroj príjmu. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici zo dňa 14.09.2006 bola posúdená hmotná núdza žalobkyne so záverom, že jej vznikol nárok na dávku a príspevky v hmotnej núdzi. Tieto poberala v čase od 01.08.2006 do 31.08.2006 v sume 34,19 eur mesačne a od 01.09.2006 do 30.06.2007 v sume 47,14 eur mesačne. Na účely výpočtu dávky a príspevkov pomoci v hmotnej núdzi sa za príjem žalobkyne podľa žalovaného považovalo 75% zo sociálneho dôchodku. Výška dávky a príspevkov v hmotnej núdzi sa určila ako rozdiel medzi nárokom a príjmom. 5. Žalovaný ďalej s poukazom na § 52 zák. č. 100/1998 Zb. o sociálnom zabezpečení uviedol, že sociálny dôchodok bol nenárokovateľnou dávkou sociálneho zabezpečenia, ktorou mali byť zabezpečení občania, ktorí si nemôžu zabezpečiť prostriedky na svoje životné potreby z vlastného majetku, ani si ich nemôžu zaobstarať vlastnou prácou. Žalobkyňa poberala súčasne sociálny dôchodok a dávky a príspevky v hmotnej núdzi, teda sociálny dôchodok jej bol vyplácaný vo vyššej sume ako patril. Tým sa podľa žalovaného majetok žalobkyne zvýšil o neprávom vyplatenú sumu, ktorá bola vyčíslená vo výške 489,61 eur. Povinnou na vrátenie neprávom vyplatenej sumy sociálneho dôchodku je podľa žalovaného žalobkyňa zastúpená opatrovníčkou. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 14S/114/2011-56, podľa odôvodnenia ktorého „ak bola dávka priznaná a vyplácaná pre čo aj nesvojprávnu osobu Y. F., bolo povinnosťou označiť ako adresáta túto osobu v zastúpení opatrovníkom, lebo jej majetok sa v rozpore so zákonom zvýšil o neprávom vyplácané dávky“. K.. 6. Z pripojených administratívnych spisov správnych orgánov súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu v Senici zo dňa 20.08.1976 (sp. zn. Nc1430/76) bola Y. F., nar. 10.03.1925, úplne pozbavená spôsobilosti na právne úkony. Za opatrovníka bol menovanej určený Domov dôchodcov a domov sociálnych služieb pre dospelých Holíč. Uznesením Okresného súdu Skalica č.k. 1P/88/2010-20 zo dňa 17.08.2010 bola za opatrovníčku Y. F. určená jej dcéra Marta V. a zároveň bol tejto funkcie zbavený Domov dôchodcov v Holíči. 7. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Senica zo dňa 28.03.2011 bola žalobkyni uložená povinnosť podľa § 236 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vrátiť neprávom vyplatenú sumu vo výške 489,61 eur ako preplatok na sociálnom dôchodku. Rozhodnutie bolo doručované opatrovníčke žalobkyne Y. V.. Tá v podanom odvolaní namietala, že preplatok vznikol v čase, kedy bol opatrovníkom žalobkyne Domov dôchodcov Holíč. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 20.06.2011 zrušil uvedené prvostupňové rozhodnutie s tým, že Sociálna poisťovňa, pobočka Senica sa má v ďalšom konaní zaoberať otázkou, kto je zodpovedný za to, že sa dôchodok vyplácal vo vyššej sume ako patril a či sú splnené podmienky pre uloženie povinnosti vrátiť preplatok na sociálnom dôchodku. 8. Sociálna poisťovňa, pobočka Senica rozhodnutím zo dňa 14.07.2011 uložila povinnosť vrátiť preplatok vo výške 489,61 eur Domovu dôchodcov Holíč, keďže v čase vzniku preplatku bol opatrovníkom žalobkyne. Odvolanie Domova dôchodcov Holíč žalovaný rozhodnutím zo dňa 02.11.2011 zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Na základe podanej žaloby Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. 14S/114/2011-56 zo dňa 27.09.2012 zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 02.11.2011 a vrátil mu vec na ďalšie konanie, pričom konštatoval, že v rozhodnutí nebol dostatočne určený adresát povinnosti vrátiť príslušnú časť dávok, ktorý bol označený ako „Domov dôchodcov a domov sociálnych služieb, pre Mária F., Holíč“. Krajský súd uviedol, že ak bola dávka priznaná a vyplácaná pre nesvojprávnu Y. F., bolo povinnosťou označiť ako adresáta túto osobu v zastúpení opatrovníkom, lebo jej majetok sa v rozpore so zákonom navýšil o neprávom vyplácané dávky. Ak mal žalovaný úmysel vyžadovať vrátenie neprávom vyplatených dávok od tejto osoby postupom podľa § 236, malo byť rozhodnutie pre ňu doručené jej opatrovníčke. Ak ale bolo úmyslom žalovaného zaviazať žalobcu ako v tom čase kompetentného opatrovníka ustanoveného súdnym rozhodnutím, ktorého povinnosťou nepochybne bolo oznámiť v zákonom stanovenej lehote zmeny podstatné pre výplatu a výšku dávky Sociálnej poisťovni, malo byť rozhodnutie doručované iba Domovu dôchodcov a domovu sociálnych služieb Holíč. Z preskúmavaného rozhodnutia nebolo podľa názoru Krajského súdu v Trnave jednoznačné, z akého právneho titulu malo byť vymáhané vrátenie resp. náhrada neprávom vyplatenej dávky. Bez toho, aby bolo jednoznačne vyriešené a odôvodnené, či sa vyžaduje vrátenie neprávom vyplatenej sumy dávky z majetku nesvojprávnej Y. F. z dôvodu pochybenia, ktoré spôsobil jej opatrovník tým, že neoznámil skutočnosti rozhodujúce pre výplatu dávky, alebo či sa Sociálna poisťovňa domáha zodpovednosti žalobcu (Domova dôchodcov Holíč) ako osoby povinnej zastupovať v konaní Y. F. a riadne obstarávať jej záležitosti, nie je možné považovať vec za správne právne posúdenú a rozhodnutie za dostatočne preskúmateľné. 9. V ďalšom konaní Sociálna poisťovňa, pobočka Senica, konajúc so žalobkyňou v zastúpení Y. V., rozhodnutím č. 255 310 8020 zo dňa 30.04.2013 uložila žalobkyni podľa § 236 ods. 1 písm. a/ zákona o sociálnom poistení povinnosť vrátiť neprávom vyplatenú sumu sociálneho dôchodku 489,61 eur. Odvolanie žalobkyne proti tomuto rozhodnutiu žalovaný rozhodnutím č. 255 310 8020/13-6/2013 zo dňa 27.05.2013 zamietol a rozhodnutie pobočky zo dňa 30.04.2013 potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že žalobkyňa ako poberateľka dôchodku v čase vzniku na viac vyplatenej sumy poberala súčasne sociálny dôchodok a dávku v hmotnej núdzi s príspevkami k dávke v hmotnej núdzi, čím zavinila, že sociálny dôchodok sa vyplatil vo vyššej sume ako patril. Keďže majetok poberateľky dôchodku sa zvýšil o neprávom vyplatenú sumu sociálneho dôchodku vo výške 489,61 eur, osobou povinnou vrátiť neprávom vyplatenú dávku sociálneho dôchodku podľa § 236 ods. 1 písm. a/ zákona o sociálnom poistení je poberateľka zastúpená opatrovníkom. IV. 10. Podľa § 117 ods. 4 zákona o sociálnom poistení príjemca dávky je poberateľ dávky, zákonný zástupca poberateľa dávky, fyzická osoba, ktorej bolo nezaopatrené dieťa zverené do náhradnej rodinnej starostlivosti, štatutárny zástupca zariadenia, v ktorom je nezaopatrené dieťa umiestnené na základe rozhodnutia súdu, alebo osobitný príjemca. 11. Podľa § 227 ods. 3 veta druhá zákona o sociálnom poistení príjemca dávky je povinný do ôsmich dní oznámiť príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne zmenu v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. 12. Podľa § 236 ods. 1 písm. a/ zákona o sociálnom poistení príjemca dávky je povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak nesplnil povinnosť uloženú týmto zákonom. V. 13. Z úmrtného listu vydaného Matričným úradom Holíč (zväzok V, ročník 2014, strana 293, por. č. 19) súd zistil, že Y. F., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, zomrela dňa 01.06.2014. Podľa osvedčenia o dedičstve po menovanej (sp. zn. 3D/68/2014 Dnot 123/2014-k), právoplatného dňa 30.09.2014, sa jej jedinou dedičkou stala Y. V., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Herlianska 8, F.. S Martou V. preto súd pokračoval v konaní ako s univerzálnom právnou nástupkyňou nebohej Y. F.. 14. Z citovaných ustanovení zákona o sociálnom poistení je zrejmé, že na účely uvedeného zákona sa za príjemcu dávky považuje jej poberateľ. V prípade, že je poberateľ osobou nespôsobilou na právne úkony, je príjemcom dávky zákonný zástupca poberateľa. Príjemca dávky má podľa zákona o sociálnom poistení povinnosť oznámiť príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne zmenu v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. V prípade, že si túto povinnosť nesplní a v dôsledku toho vznikne na dávke preplatok, je príjemca povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume. 15. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že preplatok na sociálnom dôchodku vyplácanom Y. vznikol v dôsledku toho, že po priznaní dávky a príspevkov v hmotnej núdzi bol menovanej za obdobie od augusta 2006 do júna 2007 vyplatený sociálny dôchodok vo vyššej miere ako patril. Podľa žalovaného sa tak stalo preto, lebo príjemca tejto dávky si nesplnil oznamovaciu povinnosť o skutočnostiach rozhodujúcich pre trvanie nároku na dávku a jej sumu. 16. Ustanoveným opatrovníkom právne nespôsobilej Y. bol v čase vzniku preplatku (2006-2007) Domov dôchodcov Holíč. Ten bol príjemcom sociálneho dôchodku a všetkých dávok priznaných Y. F. a ako jej zákonný zástupca mal oprávnenie i povinnosť v plnom rozsahu zastupovať Máriu F. a vykonávať v jej mene všetky právne úkony. Keďže Domov dôchodcov Holíč ako zákonný zástupca bol príjemcom sociálneho dôchodku pre poberateľku Y. F., bol zaťažený aj oznamovacou povinnosťou o skutočnostiach, ktoré mali vplyv na trvanie dávky resp. jej výšku. 17. Krajský súd je toho názoru, že žalovaný ako vykonávateľ sociálneho poistenia môže podľa zákona o sociálnom poistení vyvodzovať zodpovednosť za vrátenie neprávom vyplatenej dávky v dôsledku porušenia notifikačnej povinnosti o skutočnostiach rozhodujúcich pre jej výplatu len voči príjemcovi dávky, a to aj v prípade, ak by neprávom vyplatenú dávku spotreboval jej právne nespôsobilý poberateľ. Ak sa zákonný zástupca poberateľa dávky zmení, nezaniká jeho zodpovednosť za porušenie notifikačných povinností voči Sociálnej poisťovni za obdobie, v ktorom vykonával zákonné zastupovanie osoby pozbavenej spôsobilosti na právne úkony, a to aj v súvislosti s dávkami vyplatenými v prospech opatrovanca vo vyššej miere ako patrili. 18. Z uvedeného vyplýva, že nakoľko Y. ako osoba nespôsobilá na právne úkony bola poberateľom, nie však príjemcom sociálneho dôchodku, nemohla porušiť oznamovaciu povinnosť voči žalovanému a spôsobiť tak preplatok na sociálnom dôchodku. 19. Krajský súd v Trnave v rozsudku, na ktorý sa žalovaný odvoláva, poukázal na nedostatočné označenie adresáta povinnosti vrátiť preplatok - „Domov dôchodcov a domov sociálnych služieb, pre Y., Holíč“. Konštatoval síce, že ak bola dávka priznaná a vyplácaná pre nesvojprávnu Y. F., mala byť táto označená ako adresát povinnosti, v zastúpení opatrovníkom, nakoľko jej majetok sa v rozpore so zákonom navýšil o neprávom vyplácané dávky. Krajský súd v Trnave uložil žalovanému jednoznačne vyriešiť a zdôvodniť, či sa dožaduje vrátenia neprávom vyplatenej dávky z majetku nesvojprávnej Márie F. z dôvodu pochybenia, ktoré spôsobil jej opatrovník tým, že neoznámil skutočnosti rozhodujúce pre výplatu dávky, alebo či sa žalovaný domáha zodpovednosti Domova dôchodcov Holíč ako osoby povinnej zastupovať v konaní Y. F. a riadne obstarávať jej záležitosti. 20. Správne orgány oboch stupňov sa v ďalšom konaní nezaoberali otázkou zodpovednosti vtedajšieho opatrovníka nesvojprávnej Y. F. za vzniknutý preplatok a povinnosť vrátiť tento preplatok bez bližšej argumentácie uložili Y. F., v zastúpení jej opatrovníčkou Y. V.. 21. Krajský súd v Bratislave je z vyššie opísaných dôvodov toho názoru, že právny nárok Sociálnej poisťovne na vrátenie preplatku na sociálnom dôchodku vyplácanom Y. F. v období rokov 2006 až 2007 voči jej právnej nástupkyni Y. V. nie je daný, pretože povinnosť, ktorej nesplnenie viedlo podľa žalovaného k vyplateniu sociálneho dôchodku Y. F. vo vyššej sume, ako patril, nemala poberateľka tejto dávky, ale jej príjemca. Súd je tiež toho názoru, že za daných okolností sa javí najrozumnejším riešením predmetný preplatok nevymáhať, nakoľko nikto zo subjektov zainteresovaných na veci nezneužil svoje postavenie, došlo len k neúmyselnému opomenutiu oznamovacej povinnosti zo strany zariadenia sociálnych služieb, ktoré nemalo žiadne závažné následky. Treba tiež vziať do úvahy, že ku vzniku preplatku na sociálnom dôchodku u Y. F. by nebolo došlo, keby príslušná pobočka Sociálnej poisťovne včas zohľadnila skutočnosť, že iný orgán verejnej správy (Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici) posúdil v roku 2006 hmotnú núdzu Y. F. a priznal jej nárok na dávku a príspevky v hmotnej núdzi. 22. Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného i prvostupňové rozhodnutie pobočky Sociálnej poisťovne vychádzajú z vyššie uvedených dôvodov z nesprávneho právneho posúdenia veci. Preto správny súd postupoval podľa § 191 ods. 1 písm. c/ S.s.p. a obe uvedené rozhodnutia zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude právnym názorom súdu viazaný. 23. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 S.s.p. a vzhľadom na úspech v konaní priznal žalobkyni právo na plnú náhradu trov konania. O výške náhrady rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 S.s.p.). 24. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.