Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/167/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201226 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1013201226.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Andrey Kriškovej v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, so sídlom Tulčík č. 310, 082 13 okres Prešov, IČO: 31 303 862, zastúpeného: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, Štúrova ul. č. 20, 042 83 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Námestie Ľudovíta Štúra č. 1, 812 35 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutiu žalovaného číslo: 4773/2013-1.10 (7/2013-rozkl.) zo dňa 22.04.2013, pomerom hlasov 2 : 1, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 26.06.2013 doručenou Krajskému súdu v Bratislave 28.06.2013 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného číslo: 4773/2013-1.10 (7/2013-rozkl.) zo dňa 22.04.2013, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu - Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, Odbor výkonu štátnej správy číslo: 2720/2013-2.2 zo dňa 25.01.2013, vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a priznania náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu sú nezákonné z dôvodu, že vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce pre posúdenie veci, zároveň obe rozhodnutia boli nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobca uviedol, že vydaniu napadnutého rozhodnutia žalovaného predchádzali skutočnosti majúce význam pre posúdenie jeho zákonnosti. Na základe žiadosti žiadateľa o vydanie súhlasu podľa § 14 ods. 2 písm. c) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len zákon č. 543/2002 Z. z.) a na povolenie výnimky z činností zakázaných v ustanovení § 35 ods. 1 písm. a), b) a § 35 ods. 2 písm. a), b) zákona č. 543/2002 Z. z. v súvislosti so zamýšľanou aplikáciou chemických látok na účely ochrany smrekových porastov proti podkôrnemu hmyzu prvostupňový správny orgán dňa 29.04.2011 svojim rozhodnutím povolil výnimku a vydal súhlas na pozemnú aplikáciu chemických látok v územiach určených vo výroku B svojho rozhodnutia. Zároveň nepovolil výnimku a neudelil súhlas v územiach určených vo výroku C a D rozhodnutia. Na základe žalobcom podaného rozkladu druhostupňový správny orgán - minister životného prostredia Slovenskej republiky prvostupňové rozhodnutie zrušil, pričom v odôvodnení zrušujúceho rozhodnutia bolo uvedené, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci z dôvodu nedostatočných informácií o odôvodnenosti povolenej činnosti týkajúcich sa najmä vývoja populácie lykokaza sadenicového a tvrdoňa smrekového a ich škodlivého pôsobenia na les. Následne žiadateľ doplnil svoju žiadosť listami zo dňa 23.05.2012 a 05.06.2012 a mal aktualizovať údaje o stave a vývoji populácií lykokaza sadenicového a tvrdoňa smrekového, pričom rozšíril svoju žiadosť o povolenie výnimky podľa § 35 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky doplnila svoje stanovisko zo dňa 13.04.2011 o stanovisko zo dňa 26.06.2011. Prvostupňový správny orgán po vrátení veci a doplnení dokazovania upovedomil účastníkov konania vrátane žalobcu o zhromaždení podkladov pre vydanie rozhodnutia s tým, že majú právo sa s nimi oboznámiť a navrhnúť ich doplnenie. Žalobca poukázal na to, že takýmto postupom správneho orgánu mu boli upreté práva účastníka konania v zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku a § 3 ods. 2 správneho poriadku, nakoľko z oboznámenia nebolo zrejmé ani len to, aké podklady boli zhromaždené, a preto požiadal o poskytnutie kópie spisu v zmysle § 23 ods. 1, 4 správneho poriadku. Kópia spisu mu poskytnutá nebola. Voči prvostupňovému rozhodnutiu žalobca podal rozklad, ktorý odôvodnil tým, že z rozhodnutia nebolo možné zistiť, aké skutkové zistenia zo zadovážených podkladov správny orgán urobil a v rozhodnutí úplne absentovala správna úvaha, prečo správny orgán považoval výnimku zo zákazov za odôvodnený prípad. Taktiež namietal, že z rozhodnutia nevyplývalo, ako doplnil žiadateľ dôvody svojej žiadosti. V napadnutom rozhodnutí žalovaný k vzneseným námietkam žalobcu uviedol, že prvostupňový správny orgán si obstaral pre zistenie skutkového stavu veci stanoviská Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, správu vypracovanú Národným lesníckym centrom - Lesníckym výskumným ústavom Zvolen, Strediskom lesníckej ochranárskej služby, ktorá obsahovala údaje o vývoji zdravotného stavu smrekových lesných porastov, prognóze vývoja škodlivých činiteľov v nich a opatreniach na zabránenie zhoršovania ich zdravotného stavu. Ďalej žalovaný poukázal, že v stanovisku Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky z 13.04.2011 boli podrobne vyhodnotené predpoklady vplyvov navrhovanej činnosti na chránené druhy a ich biotopy. V napadnutom rozhodnutí však nebolo možné identifikovať aké skutkové závery z vymenovaných podkladov rozhodnutia žalovaný vyvodil. Označenie názvov podkladov rozhodnutia a opis ich obsahu nenahrádza konštatovanie správneho orgánu, čo z týchto podkladov vyplývalo. Obe preskúmavané rozhodnutia mali byť vydané v súlade s § 47 ods. 3 správneho poriadku, avšak ani jeden správny orgán sa v žiadnej časti svojho rozhodnutia nezmienil o tom, čo konkrétne zistil z podkladov rozhodnutia. Ani v jednom z rozhodnutí nebolo uvedené, že by ktorýkoľvek z podkladov obsahoval tvrdenia a dôkazy, ktoré správny orgán vyhodnotil ako také, ktoré by boli odôvodneným prípadom na udelenie výnimky. Ustanovenie § 40 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. totiž v tomto prípade umožňuje udeliť výnimku len za predpokladu, že neexistuje iná alternatíva a výnimka neohrozí zachovanie populácií dotknutých druhov. Nakoľko v napadnutých rozhodnutiach neboli uvedené skutkové závery, nebolo možné s nimi ani polemizovať. Z napadnutého a aj prvostupňového rozhodnutia bolo zrejmé, že výnimka na usmrcovanie a zraňovanie chránených druhov bola udelená bez rozdielu na to, či ide o ohrozené druhy alebo nie. V rozhodnutiach taktiež neexistovala žiadna správna úvaha porovnávajúca záujem na ochrane prírody v národnom parku, území európskeho významu, na ochrane druhov európskeho, či národného významu a biotopov európskeho a národného významu so záujmom na vykonávanie navrhovaných činností, a preto nebolo možné voči nim uviesť protiargumenty. 2. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril podaním zo dňa 14.08.2013 a žiadal ju zamietnuť. Napadnuté rozhodnutia pokladal za vecne správne, vydané v súlade so zákonmi, obsahujúce všetky zákonom stanovené náležitosti a vychádzajúce zo spoľahlivo zisteného stavu veci, pričom v konaní nedošlo k porušeniu práva žiadneho účastníka konania. Vo vyjadrení po opise obsahu preskúmavaných rozhodnutí a priebehu správneho konania žalovaný postupne zaujal stanovisko k námietkam vzneseným žalobcom v žalobe, pričom k námietke neoboznámenia žalobcu s podkladmi rozhodnutia uviedol, že z ust. § 33 ods. 2 správneho poriadku nevyplýva povinnosť konajúceho správneho orgánu, aby zaslal fotokópiu celého spisového materiálu účastníkovi správneho konania. O uplatnení svojho práva nahliadnuť do spisu bol žalobca správnym orgánom riadne a včas upovedomený, a to listom z 20.07.2012. Neposkytnutie podkladov obstaraných v rámci správneho konania vo forme vyhotovenia a zaslania ich kópie nie je možné chápať ako znemožnenie vyjadrenia sa k podkladom rozhodnutia. Takáto povinnosť pre správne orgány z ust. § 33 ods. 2 správneho poriadku nevyplýva. Ním zvolený postup pri plnení povinností vyplývajúcich z vyššie uvedeného ustanovenia správneho poriadku je štandardným postupom v administratívnych konaniach aj iných správnych orgánov. Ohľadom námietky o absencií skutkových záverov vyvodených z podkladov rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že správne orgány si obstarali pre zistenie skutkového stavu veci celkovo tri stanoviská Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, prostredníctvom ktorej ministerstvo zabezpečuje v súlade s § 65 ods. 1 písm. k) zákona č. 543/2002 Z. z. výkon štátnej ochrany prírody a krajiny. Ďalšie podklady rozhodnutia obsahovali údaje o vývoji zdravotného stavu smrekových lesných porastov, prognózy vývoja škodlivých činiteľov v nich a opatrenia na zabránenie zhoršovania ich zdravotného stavu. Žalovaný poukázal na obsah žiadosti žiadateľa ako aj stanoviska Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, podľa ktorého sa určitý negatívny vplyv na chránené druhy živočíchov, rastlín a biotopov nedal vylúčiť, avšak vzhľadom k výmere územia NATURA 2000 bol považovaný za nevýznamný. Na vykonanie rozhodnutia s cieľom zmiernenia vplyvu povolenej činnosti na osobitne chránené časti prírody bolo určených šesť výnimiek. Povolenie výnimky z podmienok ochrany chránených druhov živočíchov bolo v súlade s § 40 ods. 2, 3 zákona č. 543/2002 Z. z., pretože prípad ochrany sadeníc pred škodcami zo získaných podkladov správny orgán posúdil tak, že neexistuje iná alternatíva a výnimka neohrozí zachovanie populácií dotknutých druhov. Dôvodom povolenia výnimky bolo predchádzanie na závažných škodách na lesoch. Vzhľadom na dĺžku konania boli aktualizované údaje o stave ohrozenia lesných porastov a povolená výnimka sa týkala len pozemkov s úplnými údajmi. K namietanej absencií správnej úvahy žalovaný uviedol, že z prvostupňového rozhodnutia bolo zrejmé, čo bolo jeho podkladom a akými úvahami bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov. Pri každom podklade rozhodnutia bol stručne opísaný jeho obsah, a teda ktoré skutočnosti boli považované za preukázané, čím bola vyjadrená správna úvaha pri ich hodnotení, a to aj z hľadiska záujmu na ochrane prírody a krajiny vo vzťahu k posudzovanej žiadosti žiadateľa. V druhostupňovom rozhodnutí sa žalovaný vysporiadal so všetkými odvolacími námietkami a stotožnil sa so záverom prvostupňového rozhodnutia vynímajúc časť A/ jeho výroku, ktorú zmenil, čo aj následne riadne odôvodnil. Prvostupňové a druhostupňové správne konanie tvoria jeden celok, z čoho vyplýva, že druhostupňový správny orgán, pokiaľ mal za preukázané, že neexistujú rozpory v dôkazoch, tak ako tomu bolo v tomto prípade, mohol sa s tým stotožniť a poukázať na obsah prvostupňového rozhodnutia. Záverom žalovaný považoval za neopodstatnenú aj námietku nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko v žalobe nebola žiadnym relevantným spôsobom zdôvodnená. 3. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich zo žaloby (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a to na nariadenom pojednávaní, konanom v neprítomnosti riadne predvolaného a ospravedlneného právneho zástupcu žalobcu (§ 250g ods. 2 O.s.p.) a po oboznámení sa s pripojeným administratívnym spisom musel konštatovať, že žaloba dôvodná nie je a preskúmavané rozhodnutie žalovaného v medziach žaloby je súladné so zákonom. Podľa § 247 ods. 1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodovaní správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Súd sa podrobne oboznámil s pripojeným administratívnym spisom žalovaného obsahujúcim: písomnosť spol. LESY SR, š. p., zo dňa 17.03.2011 - Žiadosť o udelenie súhlasov a výnimiek obsahujúcu signalizačnú správu o výskyte škodlivých činiteľov v lesoch Slovenska vypracovanú Národným lesníckym centrom, Lesníckym výskumným ústavom Zvolen dňa 22.12.2010 a grafickú evidenciu pozemnej aplikácie chemických látok na rok 2011, upovedomenie o začatí správneho konania, doplnenie podania spol. LESY SR, š. p., na základe výzvy správneho orgánu, stanovisko Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky z 13.04.2011 k vydaniu súhlasu a výnimky na aplikáciu chemických látok, vyjadrenie žalobcu k podkladom rozhodnutia z 27.04.2011, stanovisko Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, Správa Národného parku Nízke Tatry z 14.04.2011, rozhodnutie správneho orgánu - Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky z 29.04.2011, voči nemu podaný rozklad žalobcu z 19.05.2011, rozhodnutie ministra životného prostredia Slovenskej republiky z 02.04.2012, ktorým bolo napadnuté prvostupňové rozhodnutie vydané dňa 29.04.2011 zrušené, doplnenie podania spol. LESY SR, š. p., z 23.05.2012, doplnenie stanoviska Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky z 26.06.2012, žiadosť žalobcu z 27.07.2012 o doplnenie oboznámenia sa s podkladmi rozhodnutia. Rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu - Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, Odboru výkonu štátnej správy číslo: 2720/2013-2.2 zo dňa 25.01.2013, bola žiadateľovi (LESY SR, š. p.) v súlade s § 40 ods. 2, 3 písm. b) zákona č. 543/2002 Z. z. povolená výnimka zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a) , b) a § 35 ods. 2 písm. a), b) zákona č. 543/2002 Z. z. - zraňovať alebo usmrcovať chránené druhy živočíchov uvedených vo výroku tohto rozhodnutia (bod A výroku rozhodnutia). Zároveň bol vydaný súhlas v zmysle § 14 ods. 2 písm. c) zákona č. 543/2002 Z. z. na pozemnú aplikáciu chemických látok v lesných porastoch jednotiek priestorového rozdelenia lesa (ďalej len JPRL) v Národnom parku Nízke Tatry, s cieľom ochrany sadeníc proti lykokazovi sadenicovému a tvrdoňovi smrekovému a to bodovým postrekom ku koreňovým krčkom za použitia ručného postrekovača (bod B). Nebola povolená výnimka zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a) až d) a § 35 ods. 2 písm. a) a b) zákona č. 543/2002 Z. z., t. j. zraňovať alebo usmrcovať vo výroku uvedené chránené druhy živočíchov (bod C). Taktiež nebol vydaný súhlas v zmysle § 14 ods. 2 písm. c) zákona č. 543/2002 Z. z. na pozemnú aplikáciu chemických látok v uvedených lesných porastoch (bod D). Rozhodnutie zároveň uviedlo šesť podmienok v zmysle § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z. z. pre jeho vykonanie a taktiež bola ohraničená jeho platnosť do 30.09.2013. Následne bol opísaný skutkový stav predchádzajúci jeho vydaniu, správnym orgánom zhromaždené podklady, ako aj zaujatie stanoviska k listu žalobcu zo dňa 27.07.2012 s tým, že v zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku je správny orgán povinný dať možnosť účastníkom konania pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k jeho podkladu, spôsobu zistenia, príp. navrhnúť jeho doplnenie. Bolo konštatované, že správny orgán nemá povinnosť oboznámiť účastníka konania s podkladmi rozhodnutia, ale má povinnosť dať mu možnosť na uplatnenie jeho zákonného práva. Neposkytnutie podkladov obstaraných v správnom konaní vo forme vyhotovenia a zaslania ich kópie nemohlo znemožniť žalobcovi vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a týmto postupom mu nebolo upreté právo nahliadnuť do spisu. Nakoniec bol prijatý záver, že použitie chemických látok nespôsobí podstatné zmeny v biologickej rozmanitosti, štruktúre a funkcií ekosystémov a povolená aplikácia nebude mať negatívny vplyv na populácie chránených živočíchov v rámci týchto území, resp. celej Slovenskej republiky. V zákonnej lehote bol podaný rozklad žalobcu zo dňa 20.02.2013 voči vyššie uvedenému rozhodnutiu. Napadnutým rozhodnutím žalovaného číslo: 4773/2013-1.10 vydaným dňa 22.04.2013, bol čiastočne zmenený výrok A/ prvostupňového rozhodnutia (z dôvodu zistenej nepresnosti), v ostatnom ostal výrok rozhodnutia bez zmeny. V odôvodnení rozhodnutia bol uvedený obsah odborného stanoviska Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, Správa Národného parku Nízke Tatry z 14.04.2011 a vyjadrenia z 26.04.2011 o určení druhov vtákov, ktoré by mohli byť povolenou činnosťou dotknuté. Ďalej bol uvedený obsah doplneného podania žiadateľa - list z 23.05.2012, doplňujúce stanovisko Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky z 26.06.2012, list žalobcu z 27.07.2012 a reakcia správneho orgánu naň. Po opise stručného obsahu prvostupňového rozhodnutia a námietok uvedených v odvolaní žalobcu zaujal žalovaný k nim stanovisko, pričom dospel k záveru, že žiadne ustanovenie správneho poriadku neobsahuje povinnosť správneho orgánu zaslať fotokópiu celého spisového materiálu účastníkovi konania na jeho žiadosť. Žalobca ako účastník konania bol o možnosti uplatniť svoje právo nahliadnuť do spisu a vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam riadne a včas písomne upovedomený v zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku. K porušeniu práv žalobcu by došlo iba v prípade, ak by mu správny orgán neumožnil nahliadnuť do spisu alebo, ak by bolo vydané meritórne rozhodnutie bez jeho informovania o ukončení dokazovania a možnosti vyjadriť sa k zhromaždeným podkladom. K námietke o neuvedení podkladov rozhodnutia a absencií správnej úvahy žalovaný poukázal, že v konaní boli obstarané celkovo tri stanoviská Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, signalizačná správa o výskyte škodlivých činiteľov v lesoch Slovenska vypracovaná Národným lesníckym centrom, Lesníckym výskumným ústavom Zvolen, ktoré obsahujú údaje o vývoji zdravotného stavu smrekových lesných porastov, prognóze vývoja škodlivých činiteľov v nich a opatrenia na zabránenie zhoršovania ich zdravotného stavu. Bolo poukázané na obsah žiadosti žiadateľa a stanovisko Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky z 13.04.2011, kde boli podrobne vyhodnotené predpokladané vplyvy navrhovanej činnosti na chránené druhy a ich biotopy. V dôsledku v konaní vyžiadaných stanovísk správny orgán nepovolil inú aplikáciu chemických látok, ako na účel ochrany sadeníc pred škodami spôsobenými lykokazom a drevoňom, a to prípravkom Fury 10 EW, ručným postrekovačom, bodovým postrekom ku koreňovým krčkom sadeníc, pričom takto sa nepredpokladal významný vplyv na chránené druhy živočíchov a ich biotopy. Zároveň nebola povolená aplikácia chemických látok na ležiacu drevnú hmotu a na porastové steny, a to z dôvodu významného vplyvu na chránené druhy živočíchov. Takýto spôsob ochrany lesa bol vyhodnotený ako prípustný na území Národného parku Nízke Tatry. S cieľom zmiernenia vplyvu povolenej činnosti na osobitne chránené časti prírody bolo určených v rozhodnutí šesť výnimiek. Dôvodom povolenia výnimky bolo predchádzanie závažným škodám na lesoch. V prípade ochrany sadeníc pred biologickými škodcami neexistovala iná alternatíva s tým, že udelená výnimka neohrozí zachovanie populácie dotknutých druhov. Z dôvodu, že žiadateľ nedoplnil potrebné podklady, týkajúce sa určenia pozemkov podľa údajov katastra, správny orgán rozhodol o zúžení zoznamu pozemkov, na ktorých sa použitie chemických látok povolilo len na pozemky s úplnými údajmi. Na nariadenom súdnom pojednávaní prítomná zástupkyňa žalovaného poukázala na písomné vyjadrenie k žalobe a zotrvala na právnom názore obsiahnutom v napadnutých rozhodnutiach. 4. Podľa § 14 ods. 2 písm. c) zákona č. 543/2002 Z. z. Na území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na aplikáciu chemických látok a hnojív, najmä pesticídov, herbicídov, toxických látok, priemyselných hnojív a silážnych štiav pri poľnohospodárskej, lesohospodárskej a inej činnosti. Podľa § 35 ods. 1 písm. a) až d) zákona č. 543/2002 Z. z. chráneného živočícha je zakázané a) úmyselne odchytávať alebo usmrcovať v jeho prirodzenom areáli vo voľnej prírode, b) úmyselne rušiť, najmä v období rozmnožovania, výchovy mláďat, zimného spánku alebo sťahovania, c) úmyselne poškodzovať, ničiť alebo zbierať jeho vajcia vo voľnej prírode, d) poškodzovať alebo ničiť miesta jeho rozmnožovania alebo odpočinku. Podľa § 35 ods. 2 písm. a), b) zákona č. 543/2002 Z. z. ustanovenia odseku 1 sa nevzťahujú na chráneného živočícha podľa § 33 ods. 3 zákona, ktorého je zakázané a) úmyselne odchytávať alebo usmrcovať, b) úmyselne rušiť, najmä v období hniezdenia alebo výchovy mláďat, ak by rušenie mohlo nepriaznivo ovplyvniť stav ochrany druhu, Podľa § 40 ods. 2, 3 písm. b) zákona č. 543/2002 Z. z. orgán ochrany prírody môže v odôvodnených prípadoch povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov, a to len v prípade, že neexistuje iná alternatíva a výnimka neohrozí zachovanie populácií dotknutých druhov; ak ide o druhy vtákov a vybrané druhy živočíchov uvedené v osobitnom predpise, 68a) výnimku na ich lov povoľuje ministerstvo pôdohospodárstva. Výnimku podľa odseku 2 možno povoliť pri predchádzaní závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom hospodárstve a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj pri predchádzaní závažných škôd na inom type majetku. Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Podľa § 23 ods. 1, 4 správneho poriadku účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom. Správny orgán poskytuje kópie spisov za úhradu materiálnych nákladov spojených so zhotovením kópií, zadovážením technických nosičov a s ich odoslaním. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 5. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich z podanej žaloby a to ich nepreskúmateľnosti, nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a existencií vady, majúcej vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Ohľadom v žalobe formálne vznesenej námietke nesprávneho právneho posúdenia veci súd uvádza, že túto námietku žalobca nijako bližšie nešpecifikoval, neodôvodnil v čom by mala spočívať a súd ani z obsahu preskúmavaných rozhodnutí nezistil, že by správne orgány nesprávne aplikovali právne predpisy (zákon č. 543/2002 Z. z. a správny poriadok) na podanú žiadosť žiadateľa spol. LESY SR, š. p., ktorú v konaní posudzovali, a o ktorej rozhodli. Preto túto námietku súd vyhodnotil len ako účelovú. Námietka nedostatočne zisteného skutkového stavu veci podľa presvedčenia súdu taktiež nie je dôvodná. Správny orgán si pred vydaním prvostupňového rozhodnutia zaobstaral všetky potrebné podklady oprávňujúce ho zodpovedne posúdiť udelenie navrhovanej výnimky a udelenie súhlasu na pozemnú aplikáciu chemických látok na stanovených parcelách, a to aj z hľadiska vplyvu povolených opatrení na chránené druhy a ich biotopy, za ktorým účelom mu boli predložené vyššie uvedené stanoviská Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky ako aj k žiadosti žiadateľa priložená signalizačná správa vypracovaná Národným lesníckym centrom, Lesníckym výskumným ústavom Zvolen. Z týchto stanovísk jednoznačne vyplynulo, že aplikácia chemických látok za dodržania v rozhodnutí stanovených podmienok nebude mať významne negatívny vplyv na populácie chránených druhov živočíchov na dotknutých územiach, príp. v celej Slovenskej republike. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky je špecializovanou inštitúciou pôsobiacou v Slovenskej republike zaoberajúcou sa posudzovaním dopadov činností človeka na ochranu prírody, a preto bez ďalších predložených argumentov nie je možné spochybňovať jej adresné vyjadrenia. Čo sa týka námietky nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, súd po jeho podrobnom zhodnotení musí konštatovať, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade so zákonom, nakoľko obsahuje všetky formálne aj obsahové náležitosti. Bezpochyby obsahuje správnu úvahu o hodnotení v konaní zhromaždených dôkazov, a to aj ohľadom porovnania záujmu navrhovaných a schválených činností s porovnaním na záujem na ochrane prírody z hľadiska posudzovania negatívnych vplyvov na vyskytujúce sa chránené druhy živočíchov a ich biotopy v posudzovaných územiach. Je možné konštatovať, že náležitá správna úvaha v prvostupňovom rozhodnutí absentuje, avšak v rozhodnutí žalovaného správna úvaha jeho postupu pri udelení povolenia žiadanej výnimky a súhlasu z hľadiska podmienok ochrany chránených druhov vyskytujúcich sa na dotknutých územiach je uvedená v adekvátnom rozsahu. Správne konanie je ovládané princípom jednotnosti. V napadnutom rozhodnutí je vychádzané zo stanoviska Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, v ktorom boli zodpovedne vyhodnotené vplyvy na chránené druhy živočíchov a ich biotopy na danom území sa vyskytujúcich. Potom na základe podaného stanoviska sa nepovolila iná aplikácia chemických látok, ako na účely ochrany sadeníc pred škodami spôsobenými lykokazom a tvrdoňom. V rozhodnutí bol prijatý záver o tom, že pri aplikácii bodovým postrekom sa nepredpokladá významný vplyv na chránené druhy živočíchov, pričom nebola povolená aplikácia na ležiacu drevnú hmotu. Zároveň bolo v rozhodnutí (prvostupňovom) určených šesť podmienok s cieľom zmiernenia vplyvu povoleného zásahu na chránené časti prírody. Záverom sa konštatuje neexistencia inej alternatívy, pričom udelená výnimka a súhlas neohrozia zachovanie populácie dotknutých druhov. Taktiež bolo stanovené, že dôvodom pre udelenie výnimky a súhlasu je predchádzanie závažných škôd na smrekových lesných porastov v daných územiach. Žiadaná výnimka a súhlas bol daný len na tie pozemky, ktoré žiadateľ podložil úplnými údajmi a nie na všetky, na ktoré udelenie výnimky a súhlasu požadoval. Námietku vady, majúcej vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ktorá mala spočívať v porušení ust. § 33 ods. 2 správneho poriadku z dôvodu, že žalobcovi nebola správnym orgánom na jeho žiadosť poskytnutá kópia spisu súd taktiež vyhodnotil ako nedôvodnú. Je potrebné uviesť, že po tom, čo prvostupňový správny orgán zhromaždil doplnené podklady pre vydanie rozhodnutia nepostupoval plne v súlade so správnym poriadkom. I napriek tomu, že žalovaný nepostupoval v súlade so správnym poriadkom, keď neoboznámil žalobcu ako účastníka správneho konania s podkladmi rozhodnutia konkrétne, hoci boli podkladmi žalobou napadnutých rozhodnutí, vzhľadom na vyššie opísané okolnosti prípadu toto pochybenie nemalo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia a neodôvodňovalo ich zrušenie. Súd tiež konštatoval, že v správnom konaní boli porušené povinnosti vyplývajúce z ust. § 23 ods. 4 správneho poriadku, avšak ani toto nie je možné chápať ako odňatie možnosti vyjadrenia sa pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladom, k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnutiu jeho doplnenia. Tým, že žalovaný na výslovnú žiadosť žalobcu ako účastníka správneho konania mu odoprel zaslať kópiu svojho spisu celkom zjavne a neospravedlniteľne postupoval v rozpore s § 23 ods. 4 správneho poriadku, ktorý mu takúto povinnosť jednoznačne ukladá (za podmienky úhrady materiálnych nákladov spojených so zhotovením kópie a jej odoslaním). Vychádzajúc z vyššie uvedených dôvodov vecnej a právnej správnosti napadnutých rozhodnutí však porušenie tejto povinnosti žalovaným taktiež nemalo vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané v medziach zákona, zákonným postupom vecne príslušným správnym orgánom a námietky žalobcu neodôvodňovali jeho zrušenie. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na neúspech žalobcu v konaní nepriznal mu právo na náhradu trov konania, rovnako ani žalovanému, ktorému v správnom súdnictve zásadne podľa ustálenej judikatúry právo na náhradu trov konania neprináleží. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 2 : 1 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.