Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/223/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201696 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1013201696.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Andrey Kriškovej, v právnej veci žalobcu: Q. T. G., narodený XX.XX.XXXX, T. X, XXX XX X., právne zast.: Mgr Andrej Gunár, advokát, Panenská 13, 811 03 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, za účasti: 1. ESTATE 03 s.r.o., v likvidácii, Bajkalská 22, 821 09 Bratislava, 2. N.. T. P., T. X, XXX XX X., 3. N.. T. W., Č. XX, XXX XX X., 4. N.. O. T., U. XX, XXX XX J. W. - P. X.O.Q., 5. T.. W. T., T. X, XXX XX X., o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. A/2013/1438/MRV zo dňa 15.07.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu v zákonom stanovenej lehote sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A/2013/1438/MRV zo dňa 15.07.2013, ktorým žalovaný rozhodol, že mení rozhodnutie stavebného úradu, Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto č. 7192/52910/2012/ STA/Kam/K-186 zo dňa 7.12.2012 (ďalej len ako "Rozhodnutie") Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný doručil žalobcovi rozhodnutie č. A/2013/1438/MRV zo dňa 15.07.2013, ktorým vyhovel jednej námietke žalobcu, ale zamietol všetky ostatné námietky, ktoré žalobca uviedol v odvolaní proti rozhodnutiu o vydaní stavebného povolenia vydaného mestskou časťou Bratislava - Staré Mesto č. 7192/52910/2012/STA/Kam/K-186 dňa 7.12.2012 (ďalej len ako "Povolenie"). Mestská časť Bratislava-Staré Mesto začala stavebné konanie vo veci dodatočného povolenia stavby "Exteriérový bazén", pre stavebníka Z-Villa, s.r.o., Bajkalská 22 Bratislava, na pozemku č. XXXX/X k.ú. U. T.. Konanie bolo začaté na základe podnetu žalobcu, nakoľko na susedných pozemkoch bola bez stavebného povolenia realizovaná stavba - bazén, šachty s technológiami pre bazén a terasa pri bazéne. Bazén sa nachádza priamo pri plote žalobcu, cca 7 metrov od zadnej časti domu žalobcu, kde sú umiestnené jeho spálne a balkóny. Žalobca namieta, že oznámenie o ústnom pojednávaní bolo jemu, ako i ďalšiemu účastníkovi doručené až dňa 19.10.2012, teda až potom, ako sa ústne pojednávanie konalo. Žalobca teda nemal možnosť osobne zistiť skutočný stav, čo je predmetom ústneho pojednávania, vyjadriť sa k zásadným skutočnostiam, ktoré majú vplyv na konanie, čo považuje za hrubé porušenie svojich práv v rozpore so Správnym poriadkom. Žalobca ďalej tvrdí, že Povolenie a Rozhodnutie bolo nesprávne vydané pre drobnú stavbu. Podľa žalobcu daná stavba presahuje parametre drobnej stavby, nakoľko bazén je súčasťou stavebného diela, ktoré zahŕňa okrem vodnej plochy steny bazéna aj šachty s technológiami pre cirkuláciu vody, filtrovanie vody, dávkovanie chemikálii, elektronické zapojenie a ovládania, terasu, ako aj betónový základ pod celým dielom. Projektová dokumentácie je podľa neho v rozpore so skutočným stavom, stavebný úrad má v prípade dodatočného povolenia stavby vyhotoviť projekt skutočného vyhotovenia. Žalobca ďalej uvádza rozmery, ktoré vychádzajú z jeho "diaľkového merania" a sú podľa neho skutočné. Súčasťou stavby sú aj okapové chodníky okolo bazéna, nakoľko majú pevný betónový základ. Uvádza, že Rozhodnutie žalovaného je závažné porušenie jeho a verejného záujmu, nakoľko dovoľuje, aby stavebník umelo prezentoval stavbu s rozmerom nad 25m2 ako stavbu menšiu, teda ako drobnú stavbu a umožňuje zabetónovať plochy, ktoré sú podľa územného plánu určené na zeleň. Žalobca ďalej namieta, že žalovaný sa nezaoberal jeho námietkou, že aj terasa musí byť posúdená ako súčasť stavby, nakoľko bazén s terasou boli realizované ako jedna stavba a sú neoddeliteľné. Nezaoberal sa tiež námietkou, že pozemok za stavebnou čiarou je nezastaviteľný a že dominantné funkčné využitie tohto pozemku je za stavebnou čiarou je: súkromné záhrady s okrasnou a úžitkovou zeleňou. Preto je podľa neho Rozhodnutie nepreskúmateľné. Nie je mu tiež jasné, na základe akého právneho predpisu žalovaný rozhodol, že medzi zastavané plochy objektu sa nezapočítavajú napr. inžinierske siete, vodomerné šachty, technologické šachty, ako aj okapové chodníky, chodníky, pešie plochy a rôzne spevnené plochy. Stavebný zákon pojem "zastavaná plocha" nedefinuje. Žalovaný sa tiež vôbec nezaoberal námietkou, že stavba môže spôsobovať hluk a že má osvetlenie, ktoré je veľmi silné a spôsobuje rušenie pokoja bývania žalobcu. Pri užívaní bazénu sa aplikujú chemikálie, hlavne chlór, ktorý je veľmi nebezpečný a agresívny. Je to jed, účel použitia chlóru v bazéne je zabiť mikróby. Pri aplikácii chlóru v bazénoch bežne vznikajú plyny, ktoré sú škodlivé. V prípade, že dávkovač chlóru zlyhá, môže sa do bazénu dostať nebezpečné množstvo chlóru. V prípade, že odvodnenie bazénu zlyhá, môže sa chlór dostať do životného prostredia. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 15.10.2013 uviedol, že Rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie vychádzajú z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a v oboch konaniach boli zabezpečené procesné práva účastníkov. Uviedol, že žalobca v žalobe len zopakoval dôvody odvolania, z ktorými sa žalovaný vysporiadal vo svojom Rozhodnutí. Navyše pridal len argumenty a úvahy ohľadom definície drobnej stavby a zastavanej plochy. K týmto tvrdeniam žalovaný uviedol, že tieto pojmy definovala Vyhláška MSSR č. 255/2000 Z.z.. kde zastavanou plochou stavby sa rozumie plocha ohraničená ortogonálnymi (pravouhlými) priemetmi vonkajšieho líca zvislých konštrukcií všetkých nadzemných a podzemných podlaží do vodorovnej roviny. Slovenská technická norma (STN 73 4055-Výpočet obostavaného priestoru pozemných stavebných objektov) definuje pojem zastavaná plocha ako plochu pôdorysného rezu vymedzenú vonkajším obvodom zvislých konštrukcií uvažovaného celku (budovy, podlažia, alebo ich časti). V danom prípade sa zastavaná plocha dodatočne povolenej stavby bazéna určila podľa STN 73 4055 ako plocha pôdorysného rezu vymedzená vonkajším obvodom zvislých betónových stien bazéna. Bazén je drobnou stavbou, keďže má doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu, nemôže podstatne ovplyvniť životné prostredie a jeho zastavaná plocha je menšia ako 25m2. Pre zosúladenie v danom prípade dodržania rozsahu prírodnej plochy pozemku s určeným indexom prírodnej plochy, stavebný úrad určil stavebníkovi podmienku č. 4 v podmienkach pre dokončenie stavby vydaného rozhodnutia na základe výkresu č. 2, na ktorom sú vykreslené spevnené plochy na predmetných pozemkoch po navrhovanej korekcii a ako vyplýva zo stanoviska MČ Bratislava - Staré Mesto zo dňa 25.10.2012 po ich znížení nedôjde k zníženiu prírodnej plochy a tým aj indexu prírodnej plochy oproti pôvodnému. Podmienky pre dokončenie stavby uvedené v prvostupňovom rozhodnutí sú pre stavebníka záväzné a ich dodržanie sa skúma v kolaudačnom konaní. Stavebný úrad komplexne posúdil a vyhodnotil, že stavebníkom zrealizovaná stavba je v súlade s projektovou dokumentáciou a jej dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejným záujmom, stavba spĺňa požiadavky ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí. Krajský súd v Bratislave, ako súd príslušný na konanie, prejednal vec na nariadenom pojednávaní v rozsahu námietok uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 OSP) a preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo. Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 244 ods. 2 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie a postup správneho orgánu“). Podľa § 244 ods. 3 OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 245 ods. 1 OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu posúdi súd i zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný postup. Podľa § 247 ods. 2 OSP pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Pri preskúmaní rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ust. § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. je v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Úlohou súdu bolo v danom prípade v rozsahu žalobných námietok posúdiť, či žalovaný v napadnutom rozhodnutí správne vyhodnotil zistený skutkový stav a na základe toho vec správne právne posúdil. To znamená, či na rozhodnutie o dodatočnom stavebnom povolení boli splnené všetky zákonné podmienky. Súd z administratívneho spisu zistil, že Mestská časť Bratislava - Staré Mesto, ako príslušný stavebný úrad vydal dňa 7.12.2012 Rozhodnutie číslo 7192/52910/ 2012/ STA/ Kam/K- 186, ktorým rozhodla, že dodatočne povoľuje drobnú stavbu pri rodinnom dome súpisné číslo XXXX na Č. D. Č. XX P. X., na pozemku parcelné číslo XXXX/X k.ú. U. T. - Exteriérový bazén, pre stavebníka: Z-VILLA s.r.o. Bajkalská 22 Bratislava podľa projektovej dokumentácie vypracovanej N.. H.. Ľ.D. Z., autorizovaný architekt. Súd ďalej zistil, že vydaniu toho dodatočného stavebného povolenia predchádzalo miestne zisťovanie dňa 11. 10. 2012 . Stavebnému úradu sa nepodarilo doručiť žalobcovi oznámenie o začatí konania o dodatočnom povolení stavby a nariadení ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním. Na základe žalobcovho písomného dopytu oznámil stavebný úrad dňa 12.10.2012 žalobcovi, že sa mu nepodarilo doručiť toto oznámenie a že ústne pojednávanie v predmetnej veci sa konalo dňa 11. 10. 2012. Zároveň ho poučil, že svoje námietky a pripomienky môže uplatniť najneskôr do siedmych dní odo dňa doručenia oznámenia, inak sa na ne neprihliadne. Súd zistil z predloženého administratívneho spisu, že žalobca podal dňa 25. 10. 2012 námietky voči povoleniu uvedenej stavby. Tieto námietky sú riadne súčasťou administratívneho spisu a stavebný úrad včasnými rozhodnutiami zaoberal. Dňa 11. 2. 2013 doručil žalobca stavebnému úradu odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu stavebného úradu. V spise sa nachádza vyjadrenie stavebníka zastúpeného N.. J. R. konateľ, k uvedenému odvolaniu žalobcu. Konateľ stavebníka podrobne opisuje doterajší priebeh vzťahov medzi žalobcom a stavebníkom, vykresľuje ho ako problematický, s komplikovanou susedskou históriou. Odvolanie žalobcu bolo postúpené žalovanému na rozhodnutie o tomto odvolaní. Rozhodnutie žalovaného je predmetom tohto konania. Podľa § 66 ods. 1 stavebného zákona (v znení účinnom v čase vydania prvostupňového rozhodnutia), v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona (v znení účinnom v čase vydania prvostupňového rozhodnutia), stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom. Podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona (v znení účinnom v čase vydania prvostupňového rozhodnutia), ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní. Podľa § 88a ods. 4 stavebného zákona (v znení účinnom v čase vydania prvostupňového rozhodnutia), v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby. Podľa § 88a ods. 5 stavebného zákona (v znení účinnom v čase vydania prvostupňového rozhodnutia), ak sa v konaní o dodatočnom povolení stavby preukáže rozpor s verejnými záujmami alebo stavebník v určenej lehote nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. Podľa § 88a ods. 7 stavebného zákona (v znení účinnom v čase vydania prvostupňového rozhodnutia), na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66. (8) Podľa odsekov 1 až 7 sa postupuje aj pri neohlásenej jednoduchej stavbe alebo jej zmene, ak bola určená na ohlásenie podľa § 55 ods. 2 písm. a). (9) S konaním o dodatočnom povolení stavby, ktorá je už dokončená, môže stavebný úrad spojiť kolaudačné konanie. Podľa § 43 stavebného zákona (v znení účinnom v čase vydania prvostupňového rozhodnutia), stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Pevným spojením so zemou sa rozumie a) spojenie pevným základom, b) upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu, c) ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe, d) pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia, e) umiestnenie pod zemou. Podľa § 43d ods. 6 stavebného zákona (v znení účinnom v čase vydania prvostupňového rozhodnutia), z hľadiska ochrany pred hlukom a vibráciami sa musí stavba navrhnúť a postaviť tak, aby hluk a vibrácie vnímané užívateľmi stavby a osobami v jej blízkosti neprekročili úroveň, ktorá ohrozuje ich zdravie, aby im umožnili spať, odpočívať a pracovať v uspokojivých podmienkach. Podľa § 76 ods. 1 stavebného zákona (v znení účinnom v čase vydania prvostupňového rozhodnutia), dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné užívanie alebo tú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie práce, pokiaľ tieto stavby vyžadovali stavebné povolenie, možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia. Podľa § 139b ods. 6 stavebného zákona (v znení účinnom v čase vydania prvostupňového rozhodnutia), drobné stavby sú stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu (napr. pre stavbu na bývanie, pre stavbu občianskeho vybavenia, pre stavbu na výrobu a skladovanie, pre stavbu na individuálnu rekreáciu) a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie, a to a) prízemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a výška 5 m, napríklad kôlne, práčovne, letné kuchyne, prístrešky, zariadenia na nádoby na odpadky, stavby na chov drobného zvieratstva, sauny, úschovne bicyklov a detských kočíkov, čakárne a stavby športových zariadení, b) podzemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a hĺbka 3 m, napríklad pivnice, žumpy. Podľa § 139b ods. 7 stavebného zákona, za drobné stavby sa považujú aj a) stavby organizácií na lesnej pôde slúžiace na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 30 m2 a výška 5 m, napríklad sklady krmiva, náradia alebo hnojiva, b) oplotenie, c) prípojky stavieb a pozemkov na verejné rozvodné siete a kanalizáciu všetkých stavieb a pozemkov a pripojenie drobných stavieb a pozemkov na rozvodné siete a kanalizáciu hlavnej stavby, d) nástupné ostrovčeky hromadnej verejnej dopravy, priechody cez chodníky a na susedné pozemky, priepusty a pod. Podľa § 139b ods. 8 stavebného zákona, za drobné stavby sa nepovažujú stavby skladov horľavín a výbušnín, stavby pre civilnú ochranu, stavby pre požiarnu ochranu, stavby uránového priemyslu a jadrových zariadení, vodné stavby, stavby čerpacích staníc kvapalných palív, skvapalnených plynov alebo stlačených plynov pre pohon motorových vozidiel, stavby prečerpávacích staníc horľavých kvapalín, horľavých plynov a stavby plniarní tlakových nádob horľavým plynom alebo horenie podporujúcim plynom. Súd z administratívneho spisu zistil, že oznámenie o ústnom pojednávaní bolo žalobcovi skutočne doručené dňa 19. 10. 2012, teda až po tom, ako sa ústne pojednávanie konalo. Súd však zistil, že napriek tomu, že žalobca neuplatnil svoje námietky najneskôr pri ústnom konaní, ale neskôr, stavebný úrad sa vznesenými námietkami žalobcu zaoberal v napadnutom rozhodnutí, vyhodnotil ich a vo výroku rozhodnutia námietkam nevyhovel. Žalobca mal teda možnosť uplatniť svoje námietky v konaní o dodatočnom povolení predmetnej stavby a jeho procesné práva v tomto konaní neboli porušené. Svedčí o tom aj skutočnosť, že žalobca riadne a včas podal odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu o dodatočnom povolení stavby a v dôsledku tohto odvolania prvostupňové rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť. Žalobca v podanej žalobe tvrdil, že rozhodnutie je nepreskúmateľné, z dôvodu, že žalovaný sa nezaoberal, či nedostatočne zaoberal dôvodmi odvolania žalobcu. Námietkou žalobcu týkajúcou sa hlučnosti stavby sa žalovaný v rozhodnutí zaoberal. Konštatoval, že stavebný úrad v podmienkach pre dokončenie stavby v napadnutom rozhodnutí stanovil podmienku číslo 3 a určil stavebníkovi realizovať také opatrenia, ktoré budú minimalizovať hluk z jeho prevádzky a zároveň v kolaudačnom konaní musí stavebník preukázať protokolom z merania hluku súlad v rozhodnutí uvedenou vyhláškou. Ďalej k námietke o ohrozovaní životného prostredia prevádzkou bazéna žalovaný uviedol, že v zmysle technickej správy typovej technológie bazéna, je dezinfekcia a úprava pH navrhnutá automatickým zariadením pre ošetrovanie vody ProMinent ORP a PH pre bazén. Obsahuje meranie a automatickú korekciu pH, ako aj meranie koncentrácie chlóru chlórovou sondou a automatickou reguláciou chlórovania. Typové zariadenia takéhoto druhu majú aj svoje atesty a osvedčenia, ktoré stavebník predkladá pri kolaudácii stavby. Žalobca teda súdu nepreukázal, že uvedené skutočnosti spôsobia narušenie jeho pokojného bývania, a že prevádzka bazéna ohrozí životné prostredie. Naopak, žalovaný správne poukázal na skutočnosť, že otázka hlučnosti bazéna a regulácie koncentrácií chlóru búdu ešte predmetom kontroly v kolaudačnom konaní a bazén nebude možné užívať, ak nebudú splnené uvedené podmienky bezpečnej prevádzky bazéna. Taktiež námietka ohľadom neprimerane silného osvetlenia bazéna nebola žalobcom nijakým spôsobom preukázaná, podložená relevantnými dôkazmi o tom, takým spôsobom zasahuje osvetlenie bazéna do pokojného užívania žalobcovho domu. Súd v súvislosti s uvedenými námietkami nezistil také pochybenie, pre ktoré by musel napadnuté Rozhodnutie zrušiť. Podľa § 244 ods. 3 OSP, rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 247 ods. 1 OSP podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Správne súdnictvo je upravené v piatej časti OSP a v tejto časti je aj špecificky upravený okruh účastníkov, ktorý je viazaný na účasť v administratívnom konaní. Oproti všeobecnému súdnictvu v správnom súdnictve je určená i tzv. aktívna procesná legitimácia i pasívna procesná legitimácia. V § 250 ods. 1 OSP je uvedené, že účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Podľa § 250 ods. 2 OSP žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach (aktívna procesná legitimácia). Kto môže byť žalovaným je upravené v § 250 ods. 4 OSP tak, že pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je žalovaným správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni (pasívna procesná legitimácia). Z toho je zrejmé, že okruh účastníkov je závislý na okruhu účastníkov administratívneho konania, ktorého výsledkom je napadnuté rozhodnutie. Konanie o prieskum zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy má výrazne individuálny charakter, pretože predmetom prieskumu je porušenie individuálnych práv konkrétneho právneho subjektu - účastníka administratívneho konania. Súd skúma aktívnu legitimáciu žalobcu ex offo. Súd má za to, že procesná legitimácia žalobcu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, bola daná. Žalobca bol v čase vydania dodatočného stavebného povolenia účastníkom stavebného konania a bolo jeho zákonným právom vydané rozhodnutie a postup stavebného úradu napadnúť. V tomto prípade však má súd za to, že žalobca v žalobe nepreukázal v konaní porušenie svojich subjektívnych práv, keď namietal nesúlad rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia s územným plánom Hlavného mesta - Bratislavy a s územným plánom zóny A4 T. U. - L., prekročenie povoleného indexu zastavanosti v danom území, či nesprávne posúdenie stavby ako drobnej stavby, neuviedol, akým spôsobom nedodržanie zásad územného plánu, resp. posúdenie stavby zasiahlo do jeho subjektívnych práv, čo zakladá dôvod na zamietnutie žaloby z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie a preto súd žalobu aj z tohto dôvodu žalobu zamietol. Stavebný úrad musí dôsledne vyhodnotiť charakter námietok, či ide skutočne o občianskoprávne námietky, ktoré skutočne preukazujú porušenie subjektívnych práv alebo námietky územno-technického, prípadne stavebno-technického charakteru, ktoré sú upravené stavebnými predpismi. Pritom môže dôjsť aj k vzájomnému prelínaniu posúdenia námietok. Vychádzajúc z pripojeného spisového materiálu, súd dospel k názoru, že žalovaný sa dostatočne podrobne vo svojom rozhodnutí vysporiadal s námietkami žalobcov ohľadom hluku, znečistenia životného prostredia. Námietkou osvetlenia sa žalovaný v rozhodnutí nezaoberal výslovne. Súd však túto skutočnosť nepovažuje za takú, ktorá je spôsobilá privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia. Súd zistil z predloženého administratívneho spisu, že žalobca v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu namietal, že osvetlenie bazéna znamená, že bude používaný aj v noci, čo spôsobí hluk. Taktiež namietal, že osvetlenie priťahuje komáre a iné druhy hmyzu, čo naruší pohodu bývania žalobcovej rodiny. Tieto namietané skutočnosti je možné z hľadiska ich charakteru považovať skôr za účelové s cieľom skomplikovať dodatočné povolenie stavby. Žalobca býva s rodinou v zastavanej časti mesta a ako v takej, musí predpokladať určitú mieru večerného osvetlenia. Z jeho podaní nie je jasné, ako osvetlenie bazéna na susednom pozemku zvýši výskyt komárov, či iného hmyzu. Taktiež námietka hluku a večerného užívania bazénu sa javí ako špekulácia. Nie je preukázané, že večerné osvetlenie spôsobí nadmerný hluk vo večerných hodinách. Ak by aj táto hypotetická situácia nastala, žalobcovi prislúchajú zákonné nástroje na riešenie takýchto situácií občianskeho spolunažívania. Súd sa podrobne zaoberal aj ostatnými námietkami, avšak tieto vyhodnotil ako námietky stavebno- technického charakteru, kde žalobca nepreukázal vecnú aktívnu legitimáciu v zmysle ustanovení §§ 244 ods.3 OSP a 247 ods.1 OSP. Žalobca nemá postavenie subjektu ochraňujúceho verejný záujem, môže sa brániť len v prípade, že boli priamo dotknuté jeho práva, či právom chránené záujmy. Toto v konaní preukázané nebolo. Z obsahu dotknutého spisového materiálu, nevyplynulo, že by zo strany stavebníkov stavbou bazéna objektívne došlo, resp. mohlo dôjsť k ohrozeniu, či obmedzeniu práv žalobcov (vrátane práv vlastníckych) ako vlastníkov susediacej nehnuteľnosti a k narušeniu ich pohody bývania tak, ako tvrdia žalobcovia. Z obsahu spisového materiálu je skôr zrejmé, že v preskúmavanej veci viac ako o stavebno- technický problém, išlo o medziľudské vzťahy dvoch susedov. Žaloba neobsahuje žiadne relevantné skutočnosti, s ktorými by sa žalovaný nebol podrobne vysporiadal a ktorými by žalobca bol preukázal konkrétne porušenie alebo ohrozenie svojich subjektívnych práv, alebo preukázali, že správne orgány v stavebnom konaní pri vykonávaní a hodnotení dôkazov porušili ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (§ 140 stavebného zákona). Podľa § 250j ods. 1 OSP ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len „v medziach žaloby") dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia považoval súd napadnuté rozhodnutie žalovaného za vecne správne a žalobu ako nedôvodnú zamietol. Podľa § 250k ods. 1 OSP ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Ak bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené z dôvodu podľa § 250j ods. 3 súd žalobcovi prizná úplnú náhradu trov konania. Môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. O trovách konania súd rozhodol s prihliadnutím na ust. § 250k ods. 1 OSP tak, že žalobcovi, ktorý nemal úspech v konaní, nepriznal ich náhradu a žalovaný na náhradu trov konania zo zákona nemá nárok. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 OSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.