Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/229/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201736 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1013201736.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Andrey Kriškovej v právnej veci žalobcu: VOTIX, s.r.o., so sídlom Nové domy 194, 925 51 Šintava, IČO: 44 861 010, zastúpený: Mgr. Richard Mošať, advokát so sídlom Partizánska č. 2, 811 03 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, so sídlom Námestie slobody č. 6, 810 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, č.: 19691/2013/SCDPK-45204 zo dňa 17.07.2013, jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. V zákonnej lehote doručenou žalobou zo dňa 24.09.2013 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 19691/2013/SCDPK-45204 vydaného dňa 17.07.2013, jeho zrušenia a priznania náhrady trov konania. Napadnutým rozhodnutím žalovaného bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie vydané pod číslom spisu: 1/2013/00990-4 dňa 15.03.2013, ktorým sa rozhodlo o zvýšenom správnom poplatku pre žalobcu vo výške 900 €. V úvode žaloby bol opísaný priebeh správneho konania predchádzajúci vydaniu napadnutého rozhodnutia. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia podľa žalobcu vyplývalo, že žalovaný v celom rozsahu len prevzal argumenty prvostupňového správneho orgánu a vôbec sa nezaoberal a nevysporiadal s jeho argumentmi obsiahnutými v jeho odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu. Žalobca uviedol, že Obvodný úrad dopravy v Banskej Bystrici mu zaslal upovedomenie o začatí správneho konania vo veci dodatočného vybratia zvýšeného správneho poplatku vo výške trojnásobku stanoveného poplatku za zvláštne užívanie ciest z dôvodu zistenej nadmernej prepravy zo strany Slovenskej správy ciest pri úradnom meraní konanom dňa 10.12.2012, kde bolo zistené prekročenie najväčšej prípustnej hmotnosti pripadajúcej na nápravu trojnápravy prívesov a návesov. Nesúhlasil s výškou stanoveného poplatku (900 €) a požiadal o jeho odpustenie. K skutkovému stavu uviedol, že na základe zmluvy o preprave tovaru vykonal dňa 10. 12.2012 motorovým vozidlom s evidenčným číslom: E. XXXBU a pripojeným vozidlom s evidenčným číslom E. XXXYH prepravu materiálu z miesta nakládky tovaru - prevádzka spoločnosti Kameňolomy a štrkopieskovne a.s., v Šoporni do miesta určenia - sídlo spol. LIBETO a.s., v Liptovskej Teplej, kde mal byť tovar aj vyložený. Už pri nakládke vozidla sa uskutočnilo dňa 10.12.2012 o 11:25 hod. prvé váženie vozidla na vážiacom zariadení zn. MOVA -III-60t a to tak bez prepravovaného materiálu ako aj s prepravovaným materiálom pri výslednej celkovej hmotnosti súpravy a tovaru 40,66 ton, o čom predložil prvostupňovému správnemu orgánu kópiu vážneho listu. Po vykonaní prvého váženia bola uskutočnená o 14:36 hod. na parkovisku Uľanka kontrola váženia zo strany Slovenskej správy ciest na vážiacom zariadení zn. CWL-PHILIPS, typ SUPWEIGH, v. č. 5330, ktorým bola nameraná váha celej súpravy vo výške 42,93 ton o čom bol vydaný doklad o meraní vozidla. Žalobca mal za to, že pri tomto vážení išlo o nápravové váženie, vykonávané osobitne na každú nápravu vozidla samostatne, pričom váhy piatich náprav sa sčítali a ich súčet tvoril celkovú hmotnosť. Takéto meranie môže vykazovať väčšie odchýlky oproti skutočnej váhe vozidla. Hmotnosť jazdnej súpravy zistená pri nakládke bola nameraná jednou vyhodnocovacou jednotkou (statické vážne zariadenie), ktoré je vždy presnejším oproti nápravovému váženiu použitého pri úradnom vážení. V mieste vykládky vozidla, v sídle spol. LIBETO a.s., bolo vykonané opakované váženie vozidla zo strany tejto spoločnosti, o ktorom bol vyhotovený záznam vo forme poznámky na už vyhotovenom vážnom liste s uvedením celkovej hmotnosti súpravy a tovaru 40,10 ton. Z tohto dôvodu žalobca navrhol prvostupňovému správnemu orgánu vykonanie dôkazu a to výsluchu svedka - zamestnanca spol. LIBETO a.s., ktorý vykonával váženie. V prvostupňovom rozhodnutí bolo uvedené, že jeho námietky neboli brané do úvahy, nakoľko zo strany správneho orgánu nebolo možné spochybniť úradné meranie vykonané na schválenom a ciachovanom vážiacom zariadení. Voči tomuto rozhodnutiu podal odvolanie a poukázal na dve merania vykonané nezávisle na sebe na dvoch rôznych miestach, s dvoma rozdielnymi meracími zariadeniami, ktoré stanovovali celkovú hmotnosť súpravy vozidla 40, 66, resp. 40,10 ton, čo predstavuje prekročenie prípustnej celkovej hmotnosti v oboch prípadoch do 3%. Žalobca bol názoru, že prvostupňový správny orgán sa vôbec nezaoberal ním navrhnutými dôkazmi a ani nevykonal navrhované dôkazy, ale sa uspokojil s konštatovaním, že meranie váhy vozidla Slovenskou správou ciest prebehlo podľa platnej legislatívy a boli dodržané podmienky pre výkon merania a výrobcu vážneho zariadenia a nebral vôbec do úvahy, že aj toto meranie mohlo vykazovať odchýlky, mohlo byť nesprávne, resp. nepresné, čo mohlo byť zapríčinené ľudským faktorom, ako aj zlým meraním. Čiastočné dokazovanie vo veci vykonal až následne žalovaný ako odvolací správny orgán, ktorý požiadal spoločnosti Kameňolomy a štrkopieskovne a.s., a Sloveko s.r.o., o vyjadrenie sa k predmetnej veci, pričom z vyjadrenia spol. Kameňolomy a štrkopieskovne a.s., vyplývalo, že spoločnosť mala platný certifikát o zhode, predložila protokol o zaškolení obsluhy a dodací list o vážení. Použitá váha tejto spoločnosti na určenie celkovej hmotnosti bola presnejšia než váha nápravová, ktorou vykonávala úradné meranie Slovenská správa ciest. Spoločnosť Sloveko s.r.o., Košice vo svojom vyjadrení uviedla, že mala platný certifikát o overení a meranie vykonal poverený merač s certifikátom, ktorý je autorizovanou osobou na výkon úradného merania a mal na túto činnosť autorizačné overenie. Žalobca tieto skutočnosti nespochybňuje, ale namieta, že správny orgán nevzal do úvahy dôkazy, ktoré boli ním navrhované a tieto vzájomne nevyhodnotil. Tak žalobca, ako aj prvostupňový správny orgán sa nedostatočne vysporiadali aj s predloženými dôkaznými prostriedkami. Z názoru žalovaného vyplývalo, že nie je možné akceptovať akýkoľvek iný dôkazný prostriedok okrem samotného úradného váženia, ktoré považoval za jediné prípustné a smerodajné, čím žalovaný zakladá absolútnu akceptovateľnosť len úradného merania a vôbec neberie do úvahy, že aj takéto váženie mohlo vykazovať odchýlky zapríčinené tak ľudským, ako aj technický faktorom. 2. Žalovaný sa vyjadril k žalobe podaním zo dňa 29.10.2013 a navrhol ju v plnom rozsahu zamietnuť. Poukázal na priebeh správneho konania a uviedol, že žalovaný ako odvolací orgán po preskúmaní prvostupňového správneho rozhodnutia a pred vydaním svojho rozhodnutia vykonal nové doplňujúce zisťovanie a vyzval spol. Kameňolomy a štrkopieskovne a.s., na predloženie dokladov a to certifikátu pre výkon úradného merania pre osobu, ktorá vykonala dané váženie. Zároveň vyzval spol. Sloveko s.r.o., Košice o zaslanie materiálov z vykonaného úradného merania. Žalovaný uviedol, že po preštudovaní doložených podkladov žalobcom zistil, že na dodacom liste - zázname o vážení z Kameňolomov a štrkopieskovní a.s., nebolo uvedené kto meranie vykonal ako povinný údaj, čo je podstatná skutočnosť k zisteniu, či osoba, ktorá meranie vykonala bola na tento účel poverená a spôsobilá. Zároveň zistil, že žalobca uviedol ako miesto vykládky prepravovaného tovaru sídlo spol. LIBETO a.s., Liptovská Teplá, avšak na predloženom certifikáte o overení bolo uvedené miesto merania, umiestnenia váhy Bešeňová, z čoho nebolo jasné, kde váženie bolo vykonané. V rozhodnutí bolo žalovaným konštatované, že pre vydanie rozhodnutia o zvýšenom správnom poplatku je smerodajné meranie uskutočnené určenou autorizovanou osobou na výkon úradného merania a doklad o výsledku úradného merania, ktorý bol pri tomto meraní vystavený. Cestný správny orgán nemohol brať do úvahy merania uskutočnené na inom mieste a v inom čase, nakoľko nebola vylúčená možnosť, že sa medzi jednotlivými meraniami mohlo s tovarom manipulovať. Ďalej žalovaný konštatoval, že s odstupom času nebolo možné overiť presnosť váh použitých pri úradnom meraní a tak isto ani váh, na ktorých boli uskutočnené váženia pri nakládke a vykládke tovaru. Práve preto bol cestný správny orgán viazaný úradným meraním a nie je možné v takomto prípade brať do úvahy iné merania na iných váhach a v inom čase. Správny orgán tiež postupoval v súčinnosti s účastníkom konania (dopravcom) a to žalobcom, ktorému dal možnosť vyjadriť sa k začatiu správneho konania a doložiť príslušné doklady a dôkazy, pričom musí konštatovať, že prvostupňový orgán postupoval správne, v jeho konaní nebola zistená žiadna procesná chyba a ním vydané rozhodnutie obsahovalo všetky zákonné náležitosti v zmysle správneho poriadku. Prvostupňový správny orgán sa vysporiadal s predloženými dôkazmi a odôvodnil prečo nebral do úvahy argumenty a dôkazy žalobcu. Žalovaný udáva, že aj keby žalobca predložil viacero iných kontrolných meraní na iných miestach a iných váhach a tieto by vykazovali hodnoty v jeho prospech, nebolo možné ich brať do úvahy a to z dôvodu, že medzi jednotlivými váženia mohlo byť s prevážaným materiálom manipulované, t. j. mohol byť doložený, respektíve vyložený. K argumentom žalobcu o tom, že pri kontrolných váženiach jazdnej súpravy, ktoré boli v tolerancii 3 % a preto mu nevznikla povinnosť požiadať správny orgán o povolenie vykonania náhradnej prepravy pred jej uskutočnením žalovaný uviedol, že všetky namerané hodnoty prekročili najvyššiu prípustnú hmotnosť jazdnej súpravy uvedenú v osvedčení o evidencii vozidla a preto žalobca ako dopravca takúto prepravu nemal a ani nemohol uskutočniť, nakoľko cestný správny orgán by mu ani nemohol vydať povolenie na zvláštne užívanie pozemných komunikácií, pretože jazdná súprava nesmela prekročiť najvyššiu prípustnú hmotnosť jazdnej súpravy 40 ton uvedenú v osvedčení o evidencii vozidla. Hranica tolerancie uvádzaná žalobcom (3 %) vyplýva z § 4 ods. 1 NV SR č. 349/2009 Z. z. a to len v prípade znečistenia vozidla alebo jazdnej súpravy blatom, snehom alebo vodou, čo však dopravca počas jazdy nemôže ovplyvniť. Ak je prípustná hmotnosť prekročená už pri nakládke vozidla dôjde k porušeniu cestného zákona. K námietkam žalobcu o nepresnosti úradného merania, ktoré mohlo byť zapríčinené rôznymi faktormi žalovaný uviedol, že spätne nie už nebolo možné zistiť, či bolo úradné váženie prevedené presne a preto pokiaľ nebolo prevedené kontrolné úradné váženie v tom istom čase a na tom istom mieste platí to váženie, ktoré bolo prevedené pri vážení vozidla žalobcu tak ako sa udialo. V danom prípade, keď videl a podpisoval vodič vozidla, že namerané hodnoty celkovej hmotnosti jazdnej súpravy boli vyššie ako pri nakladaní mal možnosť požiadať o opätovné preváženie, čo bolo plne v jeho kompetencii, nakoľko mal doklady o náklade pri sebe a vedel koľko nákladu prepravuje. Taktiež mohol o vzniknutej situácii informovať samotného žalobcu (dopravcu) a vzniesť požiadavku opätovného zváženia. 3. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich zo žaloby (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a to bez nariadenia pojednávania (§ 250f ods. 1 O.s.p.) a po oboznámení sa s pripojeným administratívnym spisom žalovaného musel konštatovať, že žaloba dôvodná nie je, pretože rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby boli plne súladné so zákonom. Podľa § 247 ods. 1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodovaní správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Súd sa oboznámil s administratívnym spisom žalobcu, obsahujúcim: ES certifikát o zhode váh typ MOVA-S 60t/U18 s miestom merania KAS Kameňolomy a štrkopieskovne a.s., výrobňa Šoporňa s platnosťou do 02.10.2013, certifikát o overení č. 0539/323.03/11 typ meradla JVT-10-MP 50.B užívateľa spol. LIBETO a.s., s miestom merania Bešeňová, dodací list - záznam o vážení spol. Kameňolomy a štrkopieskovne a.s., na váhe MOVA-III-60t s výsledkom 40,66 ton, certifikát o overení č. 0620/321.12/12 meradla typu Supaweigh CWL výrobné číslo 5330 s platnosťou do 04.09.2013, doklad o meraní jazdnej súpravy žalobcu dňa 10.12.2012 o 14 36 hod. na parkovisku Uľanka. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Banskej Bystrici, číslo: 1/2013/00990-4 zo dňa 15.03.1013, ktorým bol žalobcovi uložený zvýšený správny poplatok 900 € za nedodržanie podmienok stanovených v „Príloha č. 1“ k nariadeniu vlády SR č. 349/2009 Z. z. Odvolanie žalobcu z 25.03.2013 voči prvostupňovému rozhodnutie správneho orgánu. Napadnuté rozhodnutie žalovaného č.: 19691/2013/SCDPK-45204 zo dňa 17.07.2013, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že cestný správny orgán vydal rozhodnutie o dodatočnom vybratí zvýšeného správneho poplatku vo výške 900 € pre žalobcu za vykonanie nadmieru ťažkej prepravy a to bez povolenia cestného správneho orgánu. V rozhodnutí žalovaný uviedol, že preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a po zistení skutočného stavu veci ho potvrdil, nakoľko mal za preukázané, že Slovenská správa ciest, Bratislava, poverené pracovisko Sloveko s.r.o., Košice, vykonala dňa 10.12.2012 o 14:36 hod. na parkovisku Uľanka úradné meranie jazdnej súpravy patriacej žalobcovi, pričom bola nameraná jej celková hmotnosť 42,93 ton, čím došlo k preťaženiu 2,93 ton, t. j. 7,32% oproti najväčšej prípustnej hmotnosti podľa ods. 2 písm. i) Prílohy č. 1 nariadenia vlády SR č. 349/2009 Z. z. Týmto konaním prepravca (žalobca) porušil ust. § 4 a § 6 citovaného nariadenia. Žalobca bol povinný pred uskutočnením prepravy požiadať príslušný orgán o povolenie na zvláštne užívanie pozemných komunikácií. Následne v rozhodnutí boli opísané odvolacie námietky žalobcu, ku ktorým žalovaný uviedol, že z predloženého vážneho listu č. 25011264 bolo možné konštatovať, že došlo k prekročeniu prípustnej hmotnosti jazdnej súpravy. Za účelom zistenia správnosti a úplnosti podkladov slúžiacich pre správne rozhodnutie bola uskutočnená výzva spol. Kameňolomy a štrkopieskovne a.s., a spol. Sloveko s.r.o., Košice. Spol. Kameňolomy a štrkopieskovne a.s., v svojej odpovedi predložila viaceré doklady: ES certifikát o zhode pre váhy typ MOVA-S 60t/U18, odovzdávací protokol mostovej váhy MOVA-S 60t/U18 v. č. 0808/11 pre prevádzku Štrkovec zo dňa 12.08.2011, protokol o zaškolení predmetnej váhy a dodací list - záznam o vážení zo dňa 10.12.2012. Zároveň vo vyjadrení bolo uvedené, že váha je pravidelne kontrolovaná, schopná merať v dielikoch po 20 kg a na určenie celkovej hmotnosti je zrejme presnejšia než váha nápravová, kde sa váhy spočítavajú a sčíta sa aj nepresnosť „tolerancia“. Spol. Sloveko s.r.o., Košice vo svojom stanovisku uviedla, že je autorizovanou osobou na výkon úradného merania a má vydané autorizačné oprávnenia zo dňa 19.03.2012. Pri danom úradnom vážení bolo použité vážiacie zariadenie zn. CWL-Philips, typ Supaweigt, v. č. 5330, majúce platný certifikát o overení č. 0620/321.12/12 s platnosťou overenia do 04.09.2013. Meranie vykonal poverený úradný merač Ľ. W. s certifikátom č. 3142/10, revízia 1. O výsledku úradného merania vydá vykonávateľ merania doklad. K hmotnostiam uvedeným žalobcom v jeho odvolaní bolo uvedené, že hodnoty pri vykládke v sídle spol. LIBETO a.s., sa nezhodovali s hodnotami uvedenými v predloženom zázname o vážení vozidiel pre danú jazdnú súpravu, hmotnosť prázdnej jazdnej súpravy bola v odvolaní uvedená vo výške 13,56 ton a v zázname - 13,78 ton, celková hmotnosť v odvolaní - 40,10 ton a v zázname - 40,32 ton. Bolo tiež konštatované, že pre vydanie rozhodnutia o zvýšenom správnom poplatku je pre cestný správny orgán smerodajné meranie, ktoré bolo uskutočnené určenou autorizovanou osobou a doklad o výsledku úradného merania, ktorý bol pri takomto meraní vystavený. Správny orgán nemôže brať do úvahy merania uskutočnené na inom mieste a v inom čase, nakoľko sa nevylučuje možnosť manipulovania s tovarom medzi jednotlivými meraniami. Poskytovateľ úradného merania (Slovenská správa ciest) je na výkon úradného merania autorizovaný rozhodnutím Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR a na odbornú činnosť, ktorá je predmetom autorizácie zamestnáva zodpovedného zástupcu, t. j. osobu obsluhujúcu váhy. V prípade, ak boli zo strany prepravcu (žalobcu) pochybnosti pri samotnom úradnom vážení o jeho správnosti mohol vodič požiadať o vykonanie opakovaného merania s tým istým nákladom v tom istom čase na tom istom mieste. Keďže vodič tak neučinil, svojím podpisom potvrdil namerané hodnoty na vážnom liste a súhlasil s prevedeným úradným meraním a nameranými hodnotami. Vodič mohol vyjadriť svoj nesúhlas s výsledkom úradného váženia poznámkou vo vážnom liste, časť oznámenie a doklad nepodpísať. Rozhodujúcim podkladom pre rozhodnutie bolo úradné meranie jazdnej súpravy avšak žalovaný sa zaoberal aj žalobcom zaslanými podkladmi a zistil, že na dodacom liste - zázname o vážení z Kameňolomov a štrkopieskovní a.s., nebolo uvedené kto meranie vykonal ako povinný údaj, čo je podstatná skutočnosť k zisteniu, či táto osoba bola osobou na tieto účely poverenou a spôsobilou. Ďalším zistením bolo, že v odvolaní žalobcu bolo uvedené miesto vykládky tovaru sídlo spol. LIBETO a.s., Liptovská Teplá, avšak na predloženom certifikát o overení č. 0539/323.03/11 bolo uvedené miesto merania, umiestnenia váhy Bešeňová a potom nebolo jasné, kde váženie bolo vykonané a teda bolo možné, že bolo vykonané na úplne iných váhach. V rámci odvolacieho konania nebolo možné zopakovať úradné meranie. Záverom bolo poukázané na ust. § 8 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb., podľa ktorého každý dopravca pred uskutočnením nadmernej prepravy je povinný požiadať príslušný cestný správny orgán o udelenie povolenia na zvláštne užívanie pozemnej komunikácie a zaplatiť tomuto orgánu základný správny poplatok alebo prepravu neuskutočniť, ak povolenie nie je možné vydať. 4. Podľa ust. § 8 ods. 1 až 5 cestného zákona v účinnom znení, na užívanie diaľnic, ciest a miestnych komunikácií iným než zvyčajným spôsobom alebo na iné účely, než na ktoré sú určené (ďalej len "zvláštne užívanie"), je potrebné povolenie cestného správneho orgánu s výnimkou prípadov uvedených v odsekoch 6, 7 a 9 vydané po dohode s dopravným inšpektorátom. 1b) Cestný správny orgán môže v povolení určiť podmienky na zvláštne užívanie a pre ich nesplnenie môže udelené povolenie zrušiť. Zvláštne užívanie sa povoľuje na dobu určitú, ak u užívateľa trvajú dôvody, pre ktoré bolo povolenie udelené. Pri zmene užívateľa, podmienok užívania a podobne je potrebné požiadať o nové povolenie, prípadne o zmenu povolenia. Povolenie nie je potrebné pre vozidlá ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov a na presun poľnohospodárskych strojov a zariadení pri poľnohospodárskych prácach v rámci obhospodarovaného územia. Povolenie cestného správneho orgánu na účely konania automobilových pretekov je možné vydať len po predložení kladného stanoviska od organizácie, ktorá je členom medzinárodnej federácie automobilového športu (FIA Paríž). Zvláštnym užívaním diaľnic, ciest a miestnych komunikácií nie je vlastná činnosť správcov týchto pozemných komunikácií pri ich správe. Na rozhodovanie o povoľovaní zvláštneho užívania diaľnic, ciest a miestnych komunikácií sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch, ďalej len zákon o správnych poplatkoch), s týmito odchýlkami: a) § 1, 7, 8, 14 a § 18 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) sa nepoužijú, b) odvolanie proti rozhodnutiu vo veciach nadmernej a nadrozmernej prepravy nemá odkladný účinok. Povolenie na zvláštne užívanie diaľnic, ciest a miestnych komunikácií nezbavuje užívateľa povinnosti úhrady podľa § 9 ods. 5 až 7. Cestný správny orgán za nadmernú a nadrozmernú prepravu vykonanú bez povolenia dodatočne vyberie rozhodnutím zvýšený správny poplatok podľa osobitného predpisu. Podľa § 6 ods. 1, 2 nariadenia vlády SR č. 349/2009 Z. z. najväčšie prípustné hmotnosti vozidiel a jazdných súprav prevádzkovaných v premávke na pozemných komunikáciách nesmú pri splnení ďalších súvisiacich technických požiadaviek prevýšiť hodnoty uvedené v prílohe č. 1. Ak je vozidlo alebo jazdná súprava znečistené napríklad blatom, snehom alebo vodou, možno prekročiť ich najväčšiu prípustnú hmotnosť najviac o 3 % tejto hmotnosti. Najväčšia prípustná hmotnosť vozidla nesmie prevýšiť hodnotu najväčšej technicky prípustnej hmotnosti vozidla. Najväčšia prípustná hmotnosť jazdnej súpravy nesmie prevýšiť hodnotu najväčšej technicky prípustnej hmotnosti jazdnej súpravy. Najväčšia prípustná hmotnosť pripadajúca na nápravu nesmie prevýšiť hodnotu najväčšej technicky prípustnej hmotnosti pripadajúcej na nápravu. Podľa položky 80 ods. a) bod 2.1 zákona č. 145/1995 Z. z. vydanie povolenia na zvláštne užívanie diaľnic, ciest a miestnych komunikácií na prepravu nadmerne ťažkých alebo rozmerných predmetov a vozidiel alebo na prepravu, pri ktorej vozidlá prekračujú hmotnosť pripadajúcu na jednu nápravu nad mieru povolenú osobitným predpisom (ďalej len "nadmerná preprava" a "nadrozmerná preprava"), a) za každú jednotlivú prepravnú trasu a prepravný zámer 2. nadmerná preprava 2.1. pri prekročení prípustnej celkovej hmotnosti, 25) ak celková hmotnosť vrátane nákladu (vyjadrené v t) je do 20, 00 ................... 115 eur od 20, 01 do 30, 00 ................... 190 eur od 30, 01 do 50, 00 ................... 300 eura Podľa položky 80 ods. a) bod. 2.1, splnomocnenie bod 2 zákona č. 145/1995 Z. z. poplatok vyberaný dodatočne rozhodnutím cestného správneho orgánu sa zvýši na trojnásobok, ak sa už táto preprava čiastočne alebo celkom vykonala bez predchádzajúceho povolenia cestného správneho orgánu. 5. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného ako aj 1. stupňového správneho orgánu v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich z podanej žaloby - nedostatočného sa vysporiadania sa správnych orgánov so žalobcom predloženými dôkazmi a ich nebratie do úvahy v preskúmavaných rozhodnutiach. V konaní bolo nesporné, že žalobca (prepravca) uskutočnil dňa 10.12.2012 s jazdnou súpravou prepravu tovaru z miesta nakládky - prevádzka v Šoporni spol. Kameňolomy a štrkopieskovne a.s., pričom v ten istý deň o 14:36 hod. na parkovisku Uľanka bola táto jazdná súprava podrobená úradnému meraniu, pri ktorom bola zistená jej celková hmotnosť 42,93 ton. Maximálna prípustná hmotnosť danej jazdnej súpravy bola pritom len 40 ton. Potom išlo o prekročenie najvyššej prípustnej hmotnosti jazdnej súpravy o 2,93 ton, t. j. 7,33%. Takúto prepravu tovaru bolo možné uskutočniť prepravcom iba v prípade, ak by mu bolo vydané príslušným cestným správnym orgánom povolenie na zvláštne užívanie diaľnic a ciest podľa § 8 ods. 1 cestného zákona. Takéto povolenie však prepravca (žalobca) nemal, ani oň pred uskutočnením danej prepravy nepožiadal. Taktiež bolo nesporné, že predmetné úradné meranie jazdnej súpravy bolo vykonané na schválenom a ciachovanom vážiacom zariadení zn. CWL-Philips, typ Supaweigt, v. č. 5330, s platným certifikátom o overení č. 0620/321.12/12 s platnosťou overenia do 04.09.2013. Meranie vykonal poverený úradný merač Ľ. W. s certifikátom č. 3142/10, revízia 1. a o výsledku úradného merania vydal vykonávateľ merania doklad vodičovi uskutočňujúceho prepravu. Výsledok úradného merania jazdnej súpravy nebol na mieste merania (parkovisko Uľanka) po jeho vykonaní zo strany vodiča jazdnej súpravy spochybnený, tento voči nemu nič nenamietal a podpísal doklad o meraní. K spochybneniu výsledku úradného merania došlo zo strany žalobcu až v jeho vyjadrení k začatiu správneho konania. Identické námietky boli vznesené v odvolaní žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu a aj v podanej žalobe, ktorá je predmetom tohto súdneho konania. Svoje námietky žalobca oprel o predložené doklady o prvom vážení jazdnej súpravy v mieste jej nakládky (dodací list - záznam o vážení), podľa ktorého bola jej celková hmotnosť 40,66 ton spolu s certifikátom o zhode váhy typ MOVA-S 60t/U18, ktorou bolo váženie uskutočnené a protokolom o zaškolení predmetnej váhy. V tejto súvislosti musí súd poukázať na skutočnosť, že v dodacom liste - zázname o vážení vystavenom pri nakládke jazdnej súpravy nebolo uvedené kto váženie vykonal, z čoho nie je jasné, či daná osoba bola za účelom váženia poverenou a spôsobilou osobou. Ak tak nebolo uskutočnené takáto skutočnosť mohla mať vplyv na výsledok daného váženia. Taktiež vznikol rozpor z hľadiska vykládky prepravovaného tovaru, nakoľko boli rozporné údaje uvádzané žalobcom o tom, že k vykládke došlo v sídle spol. LIBETO a.s., v Liptovskej Teplej, avšak podľa predloženého certifikátu o overení vážneho zariadenia, ktoré malo byť použité pri vážení jazdnej súpravy pri jej vykládke, bolo uvedené miesto merania, umiestnenia váhy Bešeňová a potom nebolo jasné, kde váženie bolo v skutočnosti aj vykonané a teda bolo teda možné, že bolo vykonané na rozdielnych váhach. Zároveň súd poukazuje na rozpor pri uvádzaných hodnotách tohto váženia, keď žalobca v žalobe (aj v odvolaní) uvádza nameranú celkovú hmotnosť jazdnej súpravy 40,10 ton, avšak v predloženom zázname o vážení, ako aj v žalobcom k žalobe predloženom čestnom vyhlásení zamestnanca spol. LIBETO a.s., ktorý mal vykonať dané váženie bola jej celková hmotnosť 40,32 ton. Súd v tejto súvislosti uvádza, že aj obe žalobcom dokladované váženia (pri nakládke a vykládke tovaru) preukazovali prekročenie maximálne povolenej hmotnosti jazdnej súpravy, ktorá bola 40 ton. Potom žalobca mohol prepravu uskutočniť len s príslušným povolením cestného správneho orgánu, ktorým však nedisponoval. Taktiež poukazovanie žalobcu na väčšiu presnosť váh použitých pri nakládke a vykládke tovaru oproti váhe použitej pri úradnom meraní (išlo o nápravovú váhu) nie je podľa súdu namieste, nakoľko vážne zariadenie použité pri úradnom meraní jazdnej súpravy bolo riadne certifikované, ociachované a uskutočnené zodpovednou a poverenou osobou - úradným meračom s platným certifikátom a revíziou. Žalobca nepredložil žiadny hodnoverný doklad, ktorý by spochybnil výsledok uskutočneného úradného merania a ani svoje tvrdenie o väčšej presnosti statického váženia (použitého pri nakládke tovaru) oproti nápravovému použitého pri úradnom meraní. Záverom súd uvádza, že sa musel stotožniť s argumentom žalovaného o tom, že v danom prípade jediný smerodajný a rozhodujúci bol výsledok úradného merania jazdnej súpravy žalobcu. Tento výsledok nebol zo strany vodiča jazdnej súpravy po oboznámení sa s nameranou hodnotou spochybnený a tento podpísal doklad o vážení. Vodič jazdnej súpravy bol v danom momente oprávnenou osobou výsledok úradného merania spochybniť, mal pri sebe doklady o náklade a musel si byť vedomý prekročenia maximálne povolenej prípustnej celkovej hmotnosti ako aj toho, že nemal vydané povolenie príslušným cestným správnym orgánom na zvláštne užívanie diaľnic a ciest v prípade prekročenia maximálne povolenej prípustnej hmotnosti. Súd tiež súhlasí s tým, že po odvážení jazdnej súpravy pri nakládke mohlo byť s nákladom manipulované (viac naložené) a taktiež pred vážením pri vykládke mohlo dôjsť k vyloženiu časti prepravovaného nákladu. Po zistení uskutočnenia takejto prepravy tovaru zo strany žalobcu bez povolenia postupoval správne cestný správny orgán, keď rozhodol o vyrubení poplatku žalobcovi (prepravcovi) v zákonom stanovenej výške. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí dostatočným spôsobom vysporiadal z náležite zisteným skutkovým stavom veci, ako aj dôkazmi predloženými v konaní žalobcom (doklady o vážení na prepravu použitej jazdnej súpravy pri nakládke a vykládke tovaru), reagoval na všetky vznesené odvolacie námietky. Rozhodnutie obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti (§ 47 správneho poriadku) naň kladené, ako aj správnu úvahu pri použití právnych predpisov v konaní. 6. Podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané v medziach zákona, zákonným postupom vecne príslušným správnym orgánom a námietky žalobcu neodôvodňovali jeho zrušenie. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na neúspech žalobcu v konaní nepriznal mu právo na náhradu trov konania, rovnako ani žalovanému, ktorému v správnom súdnictve zásadne podľa ustálenej judikatúry právo na náhradu trov konania neprináleží. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.