KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava8. 2. 2016plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/235/2013 z 8. 2. 2016

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 8. februára 2016, sp. zn. 5S/235/2013, ECLI:SK:KSBA:2016:1013201766.3

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/235/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201766
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1013201766.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek
senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Mariána Degmu, v právnej veci žalobcu v 1/ rade: X. V., bytom O. XX,
X., v 2/ rade: P. V., bytom O. XX, X., obaja zastúpení: JUDr. Zuzana Martincová, advokátka, Moyzesova
2/A, P.O.Box 131, 902 01 Pezinok, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej
politiky, Lamačská cesta 8, 845 14 Bratislava, za účasti: 1/ F. Q., bytom O. 7, XXX XX X., 2/ M. Q.,
bytom O. 7, XXX XX X., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A/XXXX/XXXX/MRV zo
dňa 25.07.2013, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a.

Žalobcom a pribratým účastníkom súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa XX.XX.XXXX domáhali, aby súd zrušil rozhodnutie
žalovaného A/XXXX/XXXX/MRV zo dňa XX.XX.XXXX a rozhodnutie mesta X. č. X/XX-ÚR/XXX-XXXXX/
XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

I. v žalobe uvádzajú, že stavebný úrad na základe písomného návrhu navrhovateľov F. Q. a M. Q. zo
dňa XX.XX.XXXX oznámil listom zo dňa XX.XX.XXXX začatie územného konania o umiestnení stavby
„Z. rodinného domu s prípojkou elektro“ na O. ulici v X. na pozemkoch par. č. XXXX, XXXX kat. ú.
X. účastníkom konania a dotknutým orgánom a nariadil ústne pojednávanie na deň XX.XX.XXXX. I.
namietali tak na ústnom pojednávaní ako aj písomne viacero skutočností, z ktorých žiadnu stavebný
úrad neakceptoval, poukázali najmä na fakt, že odstupová vzdialenosť po obvodový múr stavby
navrhovateľov je X,Xm. X. z hľadiska architektonickej štúdie predpokladaná výška obvodovej steny zo
strany rodinného domu žalobcov bude cca X - X m od terénu. R. realizáciou by došlo k neprimeranému
tieneniu okien žalobcov z obytných miestností orientovaných k uvedenému obvodovému múru. Taktiež
namietali, že v návrhu stavby navrhovateľov je uvažované s pochôdzkovou terasou, z ktorej vzhľadom
na uvedenú vzdialenosť z X,X m by pri jej užívaní bola značne znížená intimita obytných miestností
žalobcom na prízemí a v podkroví ich rodinného domu. Q. úrad neakceptoval námietky žalobcov a
dňa XX.XX.XXXX vydal rozhodnutie. I. sa proti rozhodnutiu stavebného úradu odvolali a žalovaný
neakceptoval žiaden z odvolacích argumentov žalobcov a rozhodnutie potvrdil.

I. poukazujú, že odstupová vzdialenosť od obvodového múra rodinného domu žalobcov s oknami z
obytných miestností po obvodových múroch stavby navrhovateľov je X,X m a predpokladaná výška
obvodovej steny tejto stavby zo strany rodinného domu navrhovateľov bude približne X-X m od terénu
a tým by došlo k neprimeranému tieneniu okien žalobcov. Navrhovatelia predložili svetlotechnický
posudok, podľa ktorého umiestnenie stavby vyhovuje voči oknám na rodinnom dome žalobcov. I.



predložili svetlotechnický posudok na základe ktorého preslnenie okien nevyhovuje, denné osvetlenie
vyhovuje. Z dôvodu rozdielnych záverov svetlotechnických posudkov stavebný úrad požiadal J. úrad
verejného zdravotníctva v B. (ďalej iba J.) o ich posúdenie. Q. úradu bolo dňa XX.XX.XXXX doručené
vyjadrenie, z ktorého vyplýva, že „navrhovaný objekt síce zníži preslnenie v susednom rodinnom dome
v období od XX.XX. do XX.XX., zo zdravotníckeho hľadiska nie je však požadované preslnenie v letných
mesiacoch nevyhnutné, pretože často krát zakladá pocit optickej a tepelnej nepohody i diskomfortu
a naopak vedie k potrebe regulácie prieniku priameho slnečného žiarenia vo vnútorných priestoroch
bytu osadzovaním tieniacich zábran.“ Na základe tohto vyjadrenia stavebný úrad námietku žalobcov
neakceptoval.

I. uvádzajú, že stavebný úrad postupoval v rozpore so Q. poriadkom a Q. zákonom, pretože vydal
rozhodnutie bez toho, aby účastníkov konania vopred oboznámil s podkladom rozhodnutia, ktorým je
stanovisko J. zo dňa XX.XX.XXXX. I. k námietke žalobcov ohľadne preslnenia bytu s poukazom na §
17 a § 18 vyhl. č. XXX/XXXX Z.z. uviedol, že umiestnenie stavby nie je v rozpore s urbanistickým a
architektonickým faktorom prostredia a stavebný úrad vyhodnotil jej umiestnenie na základe splnenia
požiadaviek na vzájomné odstupy stavieb v zmysle § 6 ods. X vyhl. č. XXX/XXXX Z.z. Q. je situovaná tak,
aby nedochádzalo k narušeniu oddychovej zóny a v rodinnom dome nebudú žiadne prevádzky, ktoré by
ovplyvňovali pohodu bývania. Q. rodinného domu žalobcov je umiestnená na severnej hranici pozemku
s oknami orientovanými na sever a spoločným pozemkom z dvora s navrhovateľmi par. č. XXXX, kde
vo vzdialenosti cca X m pred týmito oknami je stavba garáže žalobcov. V druhej časti rodinného domu
žalobcov sú vedľa seba dve okná s parapetmi vo výške X,XX m orientované na sever a pozemok
navrhovateľov par. č. XXXX .

I. ďalej namietajú, že svetlotechnický posudku predložený navrhovateľmi nesprávne konštatoval, že
okná dotknutých obytných miestností rodinného domu žalobcom, kde sa posudzoval pri realizácii stavby
na preslnenie sú orientované na sever. K. konštatovanie je nesprávne a stavebný úrad ako aj žalovaný
mal túto skutočnosť zistiť a vyhodnotiť, nakoľko je to v rozpore so skutočnosťou a ostatnými dokumentmi
v spise. H. dotknutých obytných miestností rodinného domu žalobcov sú orientované na severozápad.
Zo severnej orientácii dotknutých okien bol svetlotechnickým posudkom predloženým navrhovateľmi
vyvodený záver, že dotknuté obytné miestnosti rodinného domu žalobcov sú nepreslnené a nebolo
vypočítané preslnenie v celom období od XX.XX. do XX.XX., čo je v rozpore s normou Q. XXXXXX B.
na bývanie. Vzhľadom k obom namietaným skutočnostiam stavebný úrad ani žalovaný nemal na tento
svetlotechnický posudok vo vzťahu k preslneniu bez ďalšieho prihliadnuť.
I. poukazujú, že zo strany oboch správnych orgánov došlo k porušeniu právnych predpisov a to § 3 ods.
1, 2, 4, 5, § 32 ods. 1, X, § 46, § 57 ods. 2 Q. poriadku ako aj § 6 ods. X vyhl. č. XXX/XXXX Z.z., §
3X ods. 2 a 1, § 37 Q. zákona.

I. poukazujú na nimi predložený svetlotechnický posudok, ktorí si dali vypracovať a ktorý sa zaoberal aj
preslnením aj denným osvetlením, v ktorom sa uvádza, že na základe výpočtov preslnenia nie je rodinný
dom žalobcov preslnený celé posudzované obdobie, t.j. od XX.XX. do XX.XX, je však preslnený od
XX.XX. do XX. XX. v dĺžke X,X hodiny denne a v čase od XX,XX hod. do XX,XX hod. Po realizácii stavby
dôjde k zatieneniu teraz preslnenej obytnej miestnosti v rodinnom dome žalobcov, napr. dňa XX.XX. z
X,XX hodiny na X,XX hodiny, dňa XX.XX. z X,X hodiny na X,XX hodiny. K. bude porušené právo žalobcov
na slnko a svetlo, ktoré im garantujú právne predpisy. Q. úrad a žalovaný neakceptoval výpočty nimi
predloženého svetlotechnického posudku napriek tomu, že žiadne iné výpočty vo vzťahu k preslneniu
neboli týmto orgánom predložené, a aj napriek tomu, že závery neboli odborne vyvrátené. I. zdôrazňujú,
že nimi predložený svetlotechnický posudok je jediný posudok vo vzťahu k preslneniu, ktorý vychádza
z výpočtov a z pravdivého zistenia skutkového stavu. J. stavby sa zníži preslnenie bytu žalobcov
pod hranicu určenú právnymi predpismi. Zo znaleckého posudku predloženého žalobcami vyplýva, že
„existujúci rodinný dom má osvetľovacie otvory orientované na severozápad, preto v súčasnej dobe
nie je preslnený celé posudzované obdobie, t.j. od XX.XX. do XX.XX. X. výstavbou navrhovaného L. v
záhrade, byt v RD na pozemku par. č. XXXX je preslnený X,X hodiny denne od XX.XX. do XX.XX. a to
v čase od XX,XX hod. do XX,XX hod.“. H. preslnenia bytov pri staršej zástavbe sa v zmysle normy Q.
XXXXXX B. na bývanie posudzuje inak, ako preslnenie v bytoch postavených po účinnosti tejto normy.

I. uvádzajú, že tieto svetlotechnické posudky, a to predložený svetlotechnický posudok žalobcami a
navrhovateľmi, sa líšia najmä v tom, že predložený posudok navrhovateľmi nevypracoval výpočet
v zmysle Q. XXXXXX. H. okien z dotknutých miestností rodinného domu žalobcov prevzal do



svojho rozhodnutia žalovaný a podľa svetlotechnického posudku predloženého žalobcami vyplýva, že
okná rodinného domu žalobcovi sú situované na severozápad a boli uskutočnené podobné výpočty
preslnenia. I. považujú za potrebné zdôrazniť, že ich rodinný dom bol postavený v XX-tich rokoch,
kedy platili iné právne predpisy a teda aj požiadavky na preslnenie stavby boli iné a preto nebolo
potrebné spĺňať kritéria súčasnej normy. Táto skutočnosť však nemôže byť považovaná za fakt, ktorý má
žalobcom priťažiť a zhoršiť ich pohodu bývania. Táto skutočnosť ovplyvňuje okrem iného aj posúdenie
požiadavky na pohodu bývania (podľa § 6 ods. X vyhl. č. XXX/XXXX Z.z.), pričom je potrebné upozorniť
aj na porušenie vlastníckych oprávnení žalobcov v zmysle ust. § 126 a nasl. OZ.

I. k stanovisku J. zo dňa XX.XX.XXXX uviedli, že tento neskúmal individuálne potreby žalobcov
nevychádzal z reálne zisteného skutkového stavu. H. sa len na všeobecné konštatovanie bez ohľadu na
posúdenie konkrétnej situácie žalobcov a otázku preslnenia ako takú dokonca vôbec nerieši z odborného
hľadiska.

I. poukazujú na ust. § 6 ods. X vyhl. č. XXX/XXXX Z.z., podľa ktorého musia vzájomne odstupy stavieb
spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany
povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky
na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. V zmysle ust. § 18 ods. X tejto
vyhlášky musí byť byt preslnený. X. sa posudzuje podľa Q. XXXXXX t.j. najmä na čl. X.X.X a čl. X.X.X. I.
požiadavky na preslnenie bytov obsahuje aj vyhláška č. XXX/XXXX Z.z., z ktorej v zmysle ust. § 5 ods.
X vyplýva, že budovy musia byť umiestnené do územia tak, aby došlo k zabezpečeniu preslnenia bytov;
obytných miestností v detských domovoch, v domovoch dôchodcov a podobných zariadení slúžiacich
na dlhodobý pobyt; miestností určených na denný pobyt detí v predškolských zariadeniach.

I. uvádzajú, že zo strany správnych orgánov došlo k porušeniu ust. § 34 ods. 1, X Q. poriadku a týmto
postupom boli žalobcovia ukrátení na svojich právach ako účastníci konania.

R. stavby v záhrade vo vzdialenosti X,XX m od jestvujúceho rodinného domu žalobcov na par. č. XXXX
boli využité výnimky za štandardne určených odstupov stavieb podľa § 6 ods. 3, X vyhl. č. XXX/XXXX
Z.z. Q. orgány v rozpore s výpočtami preslnenia určili, že stavba spĺňa všetky uvedené požiadavky a
nie je potrebné, aby mala štandardné odstupy od stavby rodinného domu žalobcov a to bez náležitého
a jednoznačného preskúmania otázky preslnenia rozhodli v prospech navrhovateľov.

I. vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobou napadnuté rozhodnutia vychádzajú z dostatočne zisteného
skutkového stavu veci a v konaniach, ktoré k ich vydaniu predchádzali boli dostatočne zabezpečené
procesné práva a povinnosti účastníkov konania.

K námietkam žalobcov uvádzaným v žalobe konštatuje žalovaný, že nesúhlasí s ich tvrdením, že ich
existujúci rodinný dom má okenné otvory orientované na severozápad, ale súhlasí s konštatovaním vo
svetlotechnickom posudku predloženom navrhovateľmi, že existujúci rodinný dom žalobcov má okenné
otvory orientované na severoseverozápad. V posudku predloženom navrhovateľmi sa uvádza, že
overovanie insolácie je vylúčené z dôvodu neslnečnej orientácie k svetovým stranám a to bez ohľadu na
budúcu výstavbu. R. stavby nie je v rozpore s urbanistickým a architektonickým charakterom prostredia a
stavebný úrad vyhodnotil jej umiestnenie na základe splnenia požiadaviek na vzájomné odstupy stavby
v zmysle § 6 ods. X vyhl. č. XXX/XXXX Z.z. Q. rodinného domu je situovaná tak, aby nedochádzalo
k narušeniu oddychovej zóny a v rodinnom dome navrhovateľov nebudú žiadne prevádzky, ktoré by
ovplyvňovali pohodu bývania. Q. rodinného domu žalobcov je umiestnená na severnej hranici pozemku
s oknami orientovanými na sever a spoločný pozemok dvora s navrhovateľmi par. č. XXXX, kde vo
vzdialenosti cca X m, pred týmito oknami je stavba garáže žalobcov. V druhej časti rodinného domu sú
vedľa seba X okná s parapetmi o výške cca X,XX m orientované na sever a pozemok navrhovateľov
par. č. XXXX. Q. úradu predložili navrhovateľa svetlotechnický posudok, ktorým dokladajú vyhovujúcu
odstupovú vzdialenosť a posúdenie požiadaviek na preslnenie a denné osvetlenie susednej stavby,
pričom boli posudzované najpriaznivejšie kontrolné body. I. taktiež predložili svetlotechnický posudok,
ktorý preukázal súlad s denným osvetlením avšak s rozdielnym posúdením na preslnenie ich stavby.
Na základe uvedeného požiadal stavebný úrad o vyjadrenie J., ktorý vo vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX
konštatoval, že byt žalobcov na pozemku par. č. XXXX má osvetľovacie otvory orientované na takmer
čistý sever, to je v zmysle Q. XXXXXX budovy na bývanie č. X.X.X sa považuje za nepreslnený. Vo
svetlotechnickom posudku predloženom žalobcami sa tiež konštatuje, že dotknutý byt už v súčasnej



dobe nie je preslnený. Z. objekt síce zníži preslnenie v ich rodinnom dome v období XX.XX do XX.XX.
zo zdravotného hľadiska nie je však požadované preslnenie v letných mesiacoch nevyhnutné. R.
navrhovaného rodinného domu je aj v súlade s požadovanou odstupovou vzdialenosťou (požiarne
nebezpečný priestor) - X,X m od ich rodinného domu v zmysle Q. XXXXXX-X uvedenej v projektovej
dokumentácie v časti protipožiarnej bezpečnosti stavby.

I. uvádza, že sa podrobne a v celom rozsahu zaoberal odvolaním žalobcov ako aj postupu stavebného
úradu v konaní, porovnal výrokovú časť a jej odôvodnenie napadnutého rozhodnutia s hmotnoprávnymi a
procesnoprávnymi predpismi, predovšetkým s príslušnými ustanoveniami Q. poriadku, Q. zákona a jeho
vykonávacími vyhláškami, preskúmal a posúdil predmetnú stavbu vo vzťahu k územnému plánu mesta
X., dospel k záveru, že stavebný úrad postupoval v konaní v súlade s príslušnými právnymi predpismi
a s námietkami žalobcov sa žalovaný dostatočne zaoberal a vysporiadal. Vzhľadom na uvedené žiada,
aby súd žalobu žalobcov zamietol.

Súd uznesením č.k. 5S XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX v zmysle § 250 ods. X O.s.p. pribral do
konania navrhovateľov na vydanie územného rozhodnutia F. Q. a M. Q., obaja bytom O. 7, X..

X. účastníci konania v písomnom vyjadrení k žalobe uvádzajú, že sa nestotožňujú s tvrdeniami a
výhradami žalobcov vedených ako v žalobe, tak aj v odvolaní proti územnému rozhodnutiu stavebného
úradu. Navrhovatelia splnili všetky podmienky na to, aby príslušný stavebný úrad rozhodol v ich prospech
ako to vyplýva aj z podkladov predložených v spise o územnom konaní. Z. stavba vyhovuje osobitným
technickým požiadavkám v zmysle Q. zákona, vyhl. č. XXX/XXXX Z.z. a Q. XXXXXX. V danom
prípade vzhľadom na rozmery a tvar pozemku ako aj vzhľadom na možnosť prístupu, tvar a umiestnenie
okolitých budov možno považovať územné podmienky pozemku, na ktorom je navrhnutá stavba za
stiesnené preto, sa pristupuje k aplikáciu ust. X ods. X a X vyhl. č. XXX/XXXX Z.z. Na posúdení
stavebného úradu prípadne žalovaného bolo, aby vyhodnotil vhodnosť umiestnenia stavby, nakoľko
mali k dispozícii vyjadrenie odborníka ohľadom osvetlenia, resp. tienenia stavby na susedný pozemok,
vyjadrenie J. a hygienika ako aj s prihliadnutím na najoptimálnejšie riešenie umiestnenia stavby s čo
najekonomickejším využitím pozemku a s čo najmenším negatívnym dopadom na okolité pozemky a
stavby. R. vyjadrenia a dôkazy boli zo strany správnych orgánov vyhodnotené správne, teda následne
bolo v územnom konaní aj rozhodnuté v súlade s právnymi predpismi.

F. poukazujú na ust. § 6 ods. X vyhl. č. XXX/XXXX Z.z., podľa ktorého je možné stavby umiestniť na
hranici pozemku, ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený
účel. Z. stavba má byť umiestnená na pozemku par. č. XXXX na pozemku par. č. XXXX je spoločný dvor,
pričom okolité pozemky par. č. XXXX/X je evidovaný ako vinica, pozemok par. č. XXXX ako záhrady,
pozemok par. č. XXXX ako vinica a pozemok par. č. XXXX ako záhrady, teda stavba je na hranici
pozemku a účel využitia okolitých pozemkov žiadnym spôsobom neobmedzuje. V rámci územného plánu
mesta X. je zástavba pozemkov navrhovateľov typická a v danej lokalite plánovaná.

I. namietajú, že bude zamedzené osvetlenie ich obytných miestností, ktoré sú nasmerované k
obvodnému múru navrhovanej stavby. Podľa vyjadrenia kompetentných orgánov, ktoré boli súčasťou
územného konania ako aj svetlotechnického posudku predloženého navrhovateľmi spĺňa navrhovaná
stavba všetky špecifické požiadavky a nezasiahne výrazným spôsobom do osvetlenia dotknutých
miestností v dome žalobcov. L. žalobcov už v čase vydania územného rozhodnutia nespĺňa aktuálne
platné požiadavky stanovené Q. XXXXXX z hľadiska presvetlenia, preto logicky nie je možné vyvodiť
záver, že v príčinnej súvislosti s realizáciou navrhovanej stavby sa stanú dotknuté miestnosti v dome
žalobcov nepresvetlené. V plnom rozsahu stotožňujú s vyjadrením žalovaného, ktorý riadne posúdil
s ohľadom na všetky dotknuté právne predpisy ako aj riadne preskúmal skutkový stav, všetkými
námietkami sa riadne zaoberal a na základe uvedeného následne dospel k zákonnému rozhodnutiu.
Navrhovatelia skutočnosť, že spĺňajú podmienky pre rozhodnutie o umiestnení stavby riadne podložili
všetkými potrebnými dôkazmi. Vzhľadom na uvedené žiadajú, aby súd žalobu žalobcu zamietol.

A. súd v B., ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci (§ 244 a nasl. O.s.p.), preskúmal
napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie tomu predchádzajúce v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe
(§ X49 ods. 2 O.s.p.) postupom podľa § 250f O.s.p. keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený
minimálna päť dní vopred na úradnej tabuli a internetovej stránke A. súdu v B. (§ X56 ods.1 a X O.s.p.)



a dospel k záveru, že žalobe žalobcov nie je možné priznať úspech a preto súd postupoval podľa § 250j
ods. X O.s.p. a žalobu zamietol.

Podľa ustanovenia § 244 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve
preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutia a postupu
orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a
ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a
povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutia o postupe
správneho orgánu“). J. správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní
ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo
právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických
osôb alebo právnických osôb priamo dotknutých. X. správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Y. súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa piatej časti druhej
hlavy O.s.p. je v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na
konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný
stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými
právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho
orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. I. rozhodnutia
správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu
napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho
orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania
pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods.
X O.s.p.).

X. preskúmaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania
napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. X O.s.p.).

Y. súdu bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia stavebného úradu zn.: X/XX-ÚR/XXX-XXXXX/XXXX-XX
zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým posúdil predložený návrh navrhovateľov zo dňa XX.XX.XXXX na vydanie
územného rozhodnutia podľa § 37 a § 38 a podľa § 39a Q. zákona rozhodnutie o umiestnení stavby
„Z. rodinného domu s prípojkou elektro“ na O. ul. v X. v kat. ú. X. na pozemku par. č. XXXX, XXXX,
ktorým určil podmienky pre umiestnenie stavby a rozhodnutie žalovaného č. A/XXXX/XXXX/MRV-X zo
dňa XX.XX.XXXX, ktorým na základe odvolania žalobcov postupom podľa § 59 ods. 2, § 46 a § 47
Q. poriadku, ako aj podľa príslušných ustanovení Q. zákona zamietol odvolanie žalobcov a napadnuté
rozhodnutie stavebného úradu zo dňa XX.XX.XXXX č. X/XX-ÚR/XXX-XXXXX/XXXX-XX potvrdil.

Podľa čl. X Y. SR, Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.

Podľa čl. X ods. X Y. SR, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu
a spôsobe, ktorý ustanoví zákon.

Podľa § 152 ods. X Y. SR, výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne
záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.

Z uvedeného článku ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov
musí byť v súlade s ústavou. V. ústavy dochádza k vsunutiu ich obsahovo - hodnotových vlastností
do všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavný konformný výklad. X. na ústavne
konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho, správneho
aktu. X. tu je ťažisko činnosti správneho súdnictva, pretože dikcia zákona nemôže byť interpretovaná
izolovaním, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľ a právne regulácie, ktorých zákon sleduje. H. štátu
realizujú svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. X ods.
X Y. SR s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných
zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. X Y. SR) a po vstupe Q. republiky do európskeho
spoločenstva v M. únie postupoval tiež v súlade s právne záväznými predpismi M. spoločenstva v M.
únie.



Súd z pripojeného administratívneho spisu žalovaného zistil, že F. Q. a M. Q. podali dňa XX.XX.XXXX
na stavebný úrad návrh na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby podľa § 35 stavebného zákona s
miestom stavby X., O. ulica, parc. č. XXXX X., výmera pozemku XXXmX záhrada, ktorého súčasťou
boli aj požadovaná dokumentácia, stanoviská ako aj situácia súčasného stavu územia na základe
pozemkovej mapy katastra nehnuteľností so zakreslením stavby.

L. XX.XX.XXXX oznámil stavebný úrad začatie územného konania, v ktorom zároveň nariadil ústne
pojednávanie vo veci stavby „Z. rodinného domu s prípojkou elektro“ na O. ulici v X. na deň XX.XX.XXXX
o XX,XX hod. s miestom zrazu O. XX, X.. L. XX.XX.XXXX bola spísaná zápisnica o priebehu ústneho
konania spojeného s miestnym zisťovaním vo veci návrhu na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby
za účasti pribratých účastníkov ako aj oboch žalobcov.

L. XX.XX.XXXX vydal stavebný úrad rozhodnutie o umiestnení stavby a žalobcovia namietali:
1/ garáž a pergola prekrytia vstupu do rodinného domu je navrhnutá na spoločnom pozemku par. č.
XXXX stavebný úrad uviedol, že v novom návrhu nie je navrhnutá garáž ani pergola, preto je táto
námietka neopodstatnená,
2/ odstupová vzdialenosť od priečelia rodinného domu žalobcov s oknami z obytných miestností v štúdii
je navrhnutá deliaca stena X,Xm a predpokladaná výška tejto steny je X až 5m od terénu a uvedenou
realizáciou by došlo k neprimeranému tieneniu ich okien z obytných miestností orientovaných k uvedenej
navrhovanej stene. H. sú orientované na severnú stranu, čim je už teraz limitovaná svetelnosť uvedených
miestností stavebný úrad poukázal na vyjadrenie J. v B.,
3/ v rodinnom dome je uvažované s pochôdzkovou terasou, z ktorej vzhľadom na uvedenú vzdialenosť
X,Xm by pri jej užívaním bola znížená intimita žalobcových obytných miestností na prízemí a v podkroví
stavebný úrad uviedol, že v novom návrhu nie je navrhovaná terasa, prízemná časť bude prestrešená
nepochôdznou strechou.

Z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že stavebný úrad s námietkami žalobcov nesúhlasil navrhovaného
a v rozhodnutí svoj nesúhlas odôvodnil tak, že posúdil návrh navrhovateľov v zmysle § 37 ods. 1, X Q.
zákona a vyhl. č. XXX/XXXX Z.z. predovšetkým z hľadiska starostlivosti životného prostredia a potrieb
požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúmal návrh aj jeho súlad s územným plánom
miest, posúdil, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu, či spĺňa podmienky
z hľadiska hygienického, požiarneho, bezpečnostného, o čom svedčia kladné stanoviská, vyjadrenia
dotknutých orgánov a správcov inžinierskych sietí. Vzhľadom na to umiestnenie stavby vyhovuje
podmienkam stavebného zákona.

I. v odvolaní proti rozhodnutiu stavebného úradu uvádzali dôvody totožné so žalobou a poukázali najmä
na nimi predložený svetlotechnický posudok, ktorým je preukázané, že dôjde k zníženiu presvetlenia
ich bytu; v konaní stavebný úrad postupoval v rozpore so Q. poriadkom a Q. zákonom, pretože vydal
rozhodnutie bez toho, aby účastníkov konania vopred oboznámil s podkladom rozhodnutia, ktorým je
stanovisko J. v B. zo dňa XX.XX.XXXX; preslnenie bytu, ktoré je jednou zo základných hygienických
požiadaviek v súlade s § 17 a § 18 vyhl. č. XXX/XXXX Z.z.

V administratívnom spise sú založené doklady: výpis z katastra nehnuteľností Q. katastra X. LV č.
XXXX, XXXX; kópia z katastrálnej mapy LV č. XXX a výpis z LV vybraných „C“ parciel; záväzné
stanovisko mesta X. o investičnej činnosti adresovaný M. Q., z ktorého vyplýva, že na základe posúdenia
predloženého návrhu z hľadiska funkčného využitia územia vo vzťahu k „Y. plánu mesta X. - zmeny
a doplnky č. X/XXXX“ súhlasí s novostavbou rodinného domu na uvedených pozemkoch na O. ulici
v X. podľa architektonickej štúdie a uvedený zámer je v súlade s územným plánom mesta X.; kladné
stanoviská B. vodárenskej spoločnosti, a.s. zo dňa XX.XX.XXXX; vyjadrenie I. energetiky a.s. B.;
vyjadrenie H. úradu životného prostredia v X..

Navrhovatelia predložili stavebnému úradu posudok O.P.expert s.r.o. B. - vplyv stavby na denné
osvetlenie a presvetlenie okolitých objektov-dotknuté obytné miestnosti majú neslnečnú orientáciu, dom
je nepreslnený bez ohľadu na realizáciu pripravovanej novostavby rodinného domu č. XX. Zo záverom
svetlotechnického posudku vyplýva, že navrhované objemové a výškové riešenie novostavby rodinného
domu na O. ulici č. XX v X., je vo vzťahu k okolitej zástavbe v súlade s normou. X. ekvivalentný
uhol zatienenia XX% nebude prekročený v žiadnom s existujúcich objektov v lokalite. J. pripravovanej
novostavby rodinného domu vo výškových dimenziách podľa priložených fotografií nespôsobí v okolitých



rodinných domoch nedovolené skrátenie doby insolácie pod normou stanovenou časovým limitom X,X
hodiny.
I. predložili svetlotechnický posudok zo dňa XX.XX.XXXX vypracovaný autorizovaným stavebným
inžinierom - D.. D. A., z ktorého vyplýva, že: projekt stavby „dom v záhrade“ je navrhnutý v rozpore s
požiadavkou Q. XXXXXX čl. X.X.X.X písm. d/. Po realizácii uvedenej stavby na pozemku par. č. XXXX
podľa projektu predloženého na územné konanie dôjde v susednom rodinnom dome na pozemku č.
XXXX v období od XX.XX. do XX.XX. k zatieneniu obytnej miestnosti. V súčasnosti obytná miestnosť
(potom aj byt) je XX.XX. preslnená X,XX hod., po výstavbe sa zníži preslnenie na X,XX hod. a XX.XX. sa
preslnenie obytných miestností zníži z X,XX hod. na X,XX hod. čo je menej ako hygienické minimum X,X
hod. denne. X. realizácii navrhovanej stavby bude v obytnej miestnosti oproti stojacom rodinnom dome
na pozemku par. č. XXXX v bode P1 prekročený uhol vonkajšieho tienenia ale neprekročí sa maximum,
čo je v súlade so znením čl. X.X Q. XXXXXX-X denné osvetlenie.

Q. úrad podaním zo dňa XX.XX.XXXX požiadal J. úrad verejného zdravotníctva, J. 8, B. o posúdenie
svetlotechnických posudkov, toto podanie zároveň doručil aj navrhovateľom a žalobcom, o čom
svedčia pripojené doručenky. L. XX.XX.XXXX vypracoval J. vyjadrenie k svetlotechnickým posudkom,
z ktorého vyplýva, že: „Po preštudovaní predložených svetlotechnických posudkov možno konštatovať,
že navrhovaný objekt síce zníži preslnenie v susednom rodinnom dome v období od XX.XX.-XX.XX.,
zo zdravotného hľadiska nie je však požadované presvetlenie v letných mesiacoch nevyhnutné, pretože
častokrát zakladá pocit optickej a tepelnej nepohody i diskokomfortu a naopak vedie k potrebe regulácie
prieniku priameho slnečného žiarenia do vnútorných priestorov bytu osadzovaním tieniacich zábran
(žalúzie, rolety).“

Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobcovia sa s týmto vyjadrením J. pred vydaním rozhodnutia
stavebného úradu neoboznámili.

I. rozhodnutím dňa XX.XX.XXXX odvolanie žalobcov zamietol a potvrdil rozhodnutie stavebného
úradu zo dňa XX.XX.XXXX. V rozhodnutí sa žalovaný vysporiadaval s námietkami žalobcov ohľadne
umiestnenia stavby ako aj so znaleckými posudkami založenými v spise, s vyjadrením J. v B. a dospel
k záveru, že návrh poskytol dostatočný podklad pre konanie a rozhodnutie vo veci a stavebný úrad
postupoval v súlade s príslušnými právnymi predpismi a preto nie je dôvod na zmenu alebo zrušenie
napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 6 ods. 1, 2, 4, X vyhl. č. XXX/XXXX Z.z., vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky
urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a
podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné
osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a
užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia
s funkčným využívaním územia.
Q. možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie
susedných pozemkov na určený účel.
V stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na X m,
ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností, v týchto prípadoch sa nevyžaduje
dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc pozemkov podľa odseku X.
D. riešenia vzdialeností rodinných domov, ako sú ustanovené v odsekoch 3 a 4, možno určiť iba
na podklade výpočtov a meraní preukazujúcich splnenie požiadaviek na vzájomné vzdialenosti podľa
odseku X alebo podľa územného plánu zóny.
Podľa § 1X0 Q. zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona
všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 3 ods. 1, 2, 4 Q. poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými
právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a
právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
Q. orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými
osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a
záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Y. konania,
zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať
pomoc a poučenie, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.



J. správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Q. orgány dbajú o to, aby v
rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikli neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 3X ods. 1, 2 Q. poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a
za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. X. nie je viazaný len návrhmi účastníkov
konania.
X. pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné
vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej
činnosti. J. a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

Podľa § 33 ods. X Q. poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám
možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia,
prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

Súd k námietke žalobcov, že im nebolo doručené vyjadrenie J. zo dňa XX.XX.XXXX a preto postupom
správnych orgánov došlo k ukráteniu ich práv ako účastníkov konania uvádza, že stavebný úrad
neumožnil účastníkom konania, aby sa pred vydaním rozhodnutia oboznámil s týmto dôkazom, ktorý
si zabezpečil. X. správny orgán vydal rozhodnutie vo veci samej bez toho, aby umožnil účastníkovi
vyjadriť sa pred rozhodnutím, ide o procesné pochybenie správneho orgánu a teda o takú vadu, ktorá
môže mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. X. súdu v preskúmavacom konaní, či takéto procesné
pochybenie správneho orgánu je takou vadou, ktorá spôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia,
je individuálne a je podmienené konkrétnymi okolnosťami toho ktorého prípadu.

Súd konštatuje, že nedoručenie vyjadrenia J. nemalo vplyv na zákonnosť rozhodnutia stavebného úradu
a žalovaného, pretože potvrdilo iba zistenia uvádzané v oboch znaleckých posudkoch, že rodinný dom
žalobcov je nepreslnený. Taktiež je potrebné uviesť, že stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný
súlad sú pre účely konania záväzné a ich akceptácia chráni záujmy uvedené v § X26 ods. 1 Q. zákona
a zaručuje všetkým účastníkom rovnocenné podmienky v územnom konaní. Q. je umiestnená v súlade
s územným plánom mesta X. - I. a doplnky č. X/XXXX, ktorého záväzná časť bola vyhlásená V. č. X/
XXXX, čo potvrdil aj mestský úrad - oddelenie investičnej výstavby, realizácie a územného plánu zn.:
X/X-X/ ZS/XXXX-XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom súhlasí s navrhovanou novostavbou „J.
domu“ na pozemku C-KN parc. č. XX XX, XXXX, k.ú. X..
Z. konkrétne tvrdenie žalobcov o ukrátení na ich subjektívnych právach treba v zmysle § 247 ods. X H.
považovať za osobitnú náležitosť žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, súd
sa v prvom rade aj z dôvodu odvolacej námietky žalovaného zaoberal otázkou, či územné rozhodnutie
- rozhodnutie o umiestnení stavby - je spôsobilé ukrátiť žalobcov na ich práve na denné osvetlenie,
preslnenie, práve na súkromie, osobitne zdôrazňovanom práve na pohodu bývania. J. kritériom pre toto
posúdenie je podľa názoru súdu charakter rozhodnutia o umiestnení stavby.

Podľa § X7 ods. 1, 2, 3 Q. zákona, podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí
a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného
rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa §
7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady,
najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní.
Q. úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a
potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi
podľa odseku X a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým
požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s
obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne
podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky
ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu,
lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom.
Q. úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi
vyjadrenie účastníkov a ich námietky. Q. úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore
so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou.



Podľa § 39a ods. 1, X vety prvej Q. zákona, rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný
pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa
požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia.
V podmienkach pre umiestnenie stavby sa určia požiadavky
a/ na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie,
b/ na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým
životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc
pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou
schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné
komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane
požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch,
d/ vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov.

Z charakteristiky rozhodnutia o umiestnení stavby vyplýva, že ide o rozhodnutie, ktorým sa stavba
priamo nerealizuje (k jej realizácii dochádza na základe stavebného povolenia - osobitného rozhodnutia
vydaného v stavebnom konaní, resp. na základe ohlásenia stavebnému úradu v určitých zákonom
ustanovených prípadoch).

X. posudzovaní možnosti ukrátenia na práve na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do
súkromného a rodinného života upraveného v čl. XX ods. X ústavy a čl. X ods. X M. dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) treba vychádzať z už uvedeného charakteru
rozhodnutia o umiestnení stavby, ktoré nezakladá bezprostredné porušenie ani tohto práva, aj keď
vytvára možnosť pre prijatie ďalšieho rozhodnutia, ktoré sa môže dotknúť súkromného a rodinného
života žalobcov - fyzických osôb ako každé rozhodnutie s právnymi účinkami. T. to vyplýva i z judikatúry
Y. súdu Q. republiky (pozri napr. uznesenie sp. zn. II. ÚS XX/XX zo dňa XX. marca XXXX), porušenie
práv priznaných v čl. XX ods. X a X ústavy nemôže nastať rozhodnutím štátneho orgánu, ktorým
tento orgán uplatní svoju právomoc. X. čl. XX ods. X nezaručuje ochranu súkromného a rodinného
života pred akýmkoľvek zasahovaním. I. ochranu len pred takým zasahovaním, ktoré je neoprávnené.
J. o umiestnení stavby však reálne do narušenia práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním
do súkromného a rodinného života nezasahuje, vytvára sa ním len právny základ pre rozhodnutie
o realizácii stavby, ku ktorej môže, ale nemusí v budúcnosti ani dôjsť. V. to aj z časovej platnosti
rozhodnutia o umiestnení stavby.

J. o umiestnení stavby nemôže spôsobiť ani bezprostredné porušenie vlastníckeho práva včítane
žalobcami namietanej pohody bývania, keďže len vytvára možnosť pre vydanie ďalšieho rozhodnutia
v stavebnom konaní, ktoré sa už svojimi účinkami vlastníkov pozemkov alebo stavieb môže dotknúť.
X. žalobcov práva na svetlo a slnko nie je týmto rozhodnutím dotknutá, pretože z oboch znaleckých
posudkov vyplýva, že byt žalobcov na pozemku par. č. XXXX sa považuje za nepreslnený v zmysle Q.
XXXXXX B. na bývanie čl. X.X.X. H. ochrany práv a oprávnených záujmov vlastníkov okolitých rodinných
domov sa teda bude riešiť v samostatnom následnom stavebnom konaní.

Súd preto uzavrel, že vydaním územného rozhodnutia správne orgány nemohli v danej veci reálne
ukrátiť žalobcov na ich vlastníckom práve, práve na priaznivé životné prostredie, na hygienických ani
občianskych právach ani práve na súkromie čí znížiť štandard ich bývania (pohodu bývania) a na
požiadavke denného osvetlenia a preslnenia, a preto nebol v tomto rozsahu podľa názoru súdu splnený
základný predpoklad potrebný k vecnému vybaveniu žaloby.

Súd po podrobnom oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu na rozdiel od názoru
žalobcov je toho názoru, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného poskytuje dostatočný základ na jeho
vecné preskúmanie. H. rozhodnutia správneho orgánu je jeho obsahovou náležitosťou, ktorá plní viacero
funkcií. P. má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a jednak o zákonnosti
jeho rozhodnutia. O. dôkazov je v rámci územného konania ovládané zásadou voľného hodnotenia
dôkazov ako procesu, pri ktorom na základe logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov dochádza
k vydaniu meritórneho rozhodnutia, a preto skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe
voľnej úvahy, treba v rozhodnutí dostatočne odôvodniť, aby bolo zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia,
ako sa zhodnotili vykonané dôkazy (aj odôvodnenie prečo sa niektoré nevykonali) ako aj hodnotenie
týchto dôkazov. V tejto svojej povinnosti je správny orgán limitovaný len všeobecnými vymedzeniami
zákonných podmienok, ktoré predstavujú hranicu voľnej úvahy.



Pre súd je potom v súlade s ustanovením § X45 ods. 2 O.s.p. rozhodujúce, či také rozhodnutie vydané
na základe zákonom povolenej úvahy nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, pričom
neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.
X. žalovaný odôvodnil odvolacie námietky poukazom na kladné vyjadrenia a stanoviská dotknutých
orgánov, uplatňujúce záujmy chránené osobitnými predpismi z hľadiska životného prostredia, z hľadiska
ochrany zdravia ľudí, z hľadiska požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany i z hľadiska požiadaviek
na denné osvetlenie a preslnenie ako aj odstupových vzdialeností, ktorých obsah je pre správny
orgán záväzný (§ 140b stavebného zákona), čím sa zachováva záväznosť požiadaviek uplatnených
v záväzných stanoviskách, nemožno konštatovať nezákonnosť jeho rozhodnutia. V prípade, ak by
účastníci konania nesúhlasili s obsahom a závermi z nich vyplývajúcimi, mali zákonnú možnosť uplatniť
námietky proti obsahu záväzného stanoviska.

Podľa názoru súdu postupom správneho orgánu nedošlo k popretiu základných zásad správneho
konania ako je zásada aktívnej súčinnosti účastníkov konania a zásada materiálnej pravdy. Z. tiež
preukázané, že by správny orgán v správnom konaní nevytváral optimálne podmienky na uplatnenie
práva žalobcov, t.j. byť aktívnym činiteľom v rámci konania. Y. mali možnosť nahliadať do spisu a
oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia. X. nevyužitie právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia nemôže
byť na ujmu správneho orgánu.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. X O.s.p., nakoľko však žalobcovia v konaní neboli
úspešní súd im náhradu trov konania nepriznal.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou podpísaného súdu na Najvyšší súd SR.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje sa nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha.