Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/245/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201849 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1013201849.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej PhD. a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej v právnej veci žalobcov: 1/ N.. O. U., Y. V. XXX, O., 2/ Q. U., Y. V. XXX, O., 3/ N.. O. U., V. XXX/XX, J. W., 4/ Bc. T. U., V. XXX/XX, J. W., 5/ Y.. H. R., Y. U. XX, O., 6/ O. R., Y. U. XX, O., 7/ Y.. G. X., Y. V. XXX, O., všetci právne zastúpení advokátkou: JUDr. Ruženou Bubenčíkovou, Kollárova 8, Trnava, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, Bratislava, za účasti: 1/ T.. N.. L. W. s.r.o., U. XX, O. 2/ Y. R., P. T. 8, O., 3/ W. R., P. T. 8, O., 4/ N.. T. U., P. T. XX, O., 5/ N.. P. U., P. T. XX, O. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 92/2013, č. 20278/2013/D220-SLP/44513-M zo dňa 23.08.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalobcom súd náhradu trov konania nepriznáva. Pribratým účastníkom správneho konania súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Žalobcovia sa žalobou, ktorú súdu doručili dňa 17.10.2013, domáhali preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 92/2013, č. 20278/2013/D220-SLP/44513-M zo dňa 23.08.2013 v spojení s rozhodnutím Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 2697/2013/B621-SV/Sa zo dňa 25.04.2013. Žalobcovia v žalobe uviedli, že oboma preskúmavanými rozhodnutiami boli ukrátení na svojich právach. Považujú tieto rozhodnutia za nezákonné, nakoľko im znemožňujú realizovať stavbu „STL plynovod s STL prípojkami“ v O. v lokalite L. L. k rodinným domom, ktoré chcú na svojich pozemkoch postaviť. Majú za to, že rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a z nedostatočného zistenia skutkového stavu. Mesto Trnava vydalo dňa 28.02.2011 pod číslom OSaŽP/29981-12488/2011/Ča pre žalobcov v 1-7 rade územné rozhodnutie na stavbu „STL plynovod s STL prípojkami“ umiestnenú na pozemkoch parcelné číslo XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, katastrálne územie O.. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu podali odvolanie účastníci správneho konania Y. R. s manželkou a N.. T. U. s manželkou. O odvolaní rozhodol Krajský stavebný úrad rozhodnutím č. KSÚ-OSP-2011/00564/ Pl zo dňa 08.09.2011, ktorým bolo odvolanie zamietnuté a napadnuté rozhodnutie mesta Trnava bolo potvrdené. Následne Y. R. a spol. podali na ministerstvo žiadosť o preskúmanie vyššie uvedeného rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Ministerstvo rozhodnutím č. 2697/2013/B621-SV/ Sa zo dňa 25.04.2013 rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Trnave zo dňa 08.09.2011 zrušil. Voči tomuto rozhodnutiu podali žalobcovia v 1-7 rade rozklad, o ktorom bolo rozhodnuté preskúmavaným rozhodnutím žalovaného. Žalobcovia považujú rozhodnutie ministerstva za nezákonné, a to z nasledovných dôvodov; dňa 26.03.2013 podali žalobcovia podanie na ministerstvo dopravy, ktorým požiadali o prerušenie konania o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, a to do doby právoplatného rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave pod sp. zn. 6S 2301/2012 vo veci vyvlastnenia pozemku. O tejto skutočnosti ministerstvo nerozhodlo, len v rozhodnutí skonštatovalo, že mu nie je možné vyhovieť. Takýto postup považujú žalobcovia za nezákonný a v rozpore s ust. § 29 Správneho poriadku. Týmto nezákonným postupom bola žalobcom odňatá možnosť konať pred správnym orgánom a hájiť svoje záujmy v prebiehajúcom konaní. Žalobcovia v žalobe tvrdia, že minister pri rozhodovaní o rozklade žalobcov v 1-7 rade postupoval prísne formalisticky, keď podľa jeho názoru v konaní nebolo preukázané, že umiestňované stavby sú stavbou verejného technického vybavenia, t.j. neobsahujú stanovenie presného účelu stavby vo vzťahu k verejnému záujmu a určenie presných podmienok na umiestnenie stavby, ako aj projektovú prípravu, a preto nie je možné postupovať podľa § 38 Stavebného zákona. Žalobcovia sa domnievajú, že takýto názor nemá oporu v zákone. Poukazujú hlavne na skutočnosť, že zákon o energetike nepozná pojem verejný plynovod. Minister ani ministerstvo nerozhodovali na základe dostatočne zisteného skutkového stavu, ale podľa názoru žalobcov rozhodovali hlavne na špekuláciách ohľadne verejnosti, či neverejnosti plynovodu. Žalobcovia ďalej v žalobe uvádzajú, že územné rozhodnutie je vydané na základe urbanistickej štúdie. Poukazujú v súvislosti s tým aj na záväzný výkres C.02 - regulatívy územného rozvoja, ktorý má záväzný charakter, čo je vyhlásené v čl. 19 VZN č. 345 zo dňa 17.12.2009. Ostatné výkresy, teda aj výkres B.05, o ktorý sa opiera rozhodnutie ministra má len smerný charakter, čiže nie je vyhlásený formou VZN. Všetky uvedené skutočnosti boli popísané a zdokumentované v konaní o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Ani prvostupňový, ani druhostupňový správny orgán sa s týmito dôkazmi nevysporiadali, vychádzali len z dokumentov, ktoré nie sú záväzné, napr. výkres B.05 a začali rozoberať otázku verejnosti plynovodu, čo rovnako nemá oporu v zákone. Žalobcovia v 1 a 2 rade boli predmetnými rozhodnutiami poškodení, bolo im upreté právo, ktoré ostatným stavebníkom na ulici T. - sídlisko W. - L. L. bolo priznané, hoci sa jedná o tú istú stavebnú zónu, resp. sídlisko, na čo sa vzťahuje ten istý územný plán, podľa ktorého bolo vydané napadnuté územné rozhodnutie. Z rozhodnutia ministra a ministerstva vyplýva, že stavebníci na sídlisku W. - L. L. nie sú si rovní pred zákonom, nakoľko osobám, ktoré dali podnet na preskúmanie územného rozhodnutia boli práva územného plánu a urbanistickej štúdie - prvá etapa priznané a žalobcom v 1 až 7 rade sú takéto práva odopreté, a to aj napriek tomu, že návrh na vydanie územného rozhodnutia bol podaný na základe tej istej dokumentácie. Ďalej žalobcovia zdôrazňujú, že rozhodnutím ministra a ministerstva boli žalobcom v 1 až 7 rade odňaté dobromyseľne nadobudnuté práva. Žalobcovia nenesú zodpovednosť za to, či v územnoplánovacej dokumentácii boli, resp. neboli použité výrazy „verejná plynová sieť“ a že či bol alebo nebol charakterizovaný pojem „verejné priestranstvo“ a „rozvojová plocha“. Z celého rozhodnutia ministerstva je viac ako zrejmé, že uvedené správne orgány sa nezaoberali s vecou po hmotnoprávnej stránke, ale ju posúdili a rozobrali iba po stránke formálnej, a tak isto aj vo formálnej rovine konštatujú v územnoplánovacej dokumentácii chyby v pojmových znakoch, a hoci z dôvodov uvedených vyššie územný plán ani po formálnoprávnej stránke neobsahuje chyby. Z takéhoto čisto formálneho, resp. formalistického posúdenia veci žalobcovia v 1 až 7 rade stratili svoje práva vyplývajúce im z územného rozhodnutia. Vychádzajúc z obsahu rozhodnutí žalobcovia v 1 až 7 rade nebudú mať v budúcnosti šancu územné rozhodnutie získať, pokiaľ rozhodnutia ministerstva nebudú zrušené. Na základe vyššie uvedeného žalobcovia navrhujú, aby súd obe preskúmavané rozhodnutia žalovaného zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. II. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 21.11.2013 uviedol, že navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave žalobu zamietol. Žalovaný nesúhlasí s námietkou žalobcov, že na základe ich návrhu malo byť prerušené konanie, pretože návrh na prerušenie konania nebol podaný samostatne, ale ako súčasť vyjadrenia žalobcov k obsahu podnetu na preskúmanie rozhodnutia KSÚ. Po vyhodnotení vyjadrenia žalobcov a návrhu na prerušenie konania žalovaný dospel k názoru, že žaloba bola podaná na Krajskom súde v Bratislave pod č.k. 6S 2301/2012, nezakladá dostatočný zákonný dôvod na prerušenie prebiehajúceho konania. Tvrdenie žalobcov, že žaloba podaná na krajskom súde je konaním o predbežnej otázke, považuje žalovaný za zavádzajúce a nesprávne. Žalovaný po preskúmaní obsahu žaloby konštatuje, že prebiehajúce súdne konanie nemalo priamy vplyv na konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia KSÚ, a preto žalovaný pokračoval v konaní a rozhodol tak, ako je uvedené v odôvodnení rozhodnutia. Na základe vyššie uvedeného považuje žalovaný svoj procesný postup za zákonný a správny a námietku žalobcov týkajúcu sa nevydania rozhodnutia o neprerušení konania za nedôvodnú. Za nesprávny považuje žalovaný aj názor žalobcov, že minister mal odvolaniu vyhovieť, mal vec zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Žalovaný aj z procesného hľadiska absolútne nerozumie a považuje za nesprávnu argumentáciu žalobcov, prečo mal minister zrušiť rozhodnutie, ak zistil pochybenie prvostupňového stavebného úradu. Rozhodnutím ministra bolo predsa potvrdené rozhodnutie, ktoré zrušilo rozhodnutie KSÚ, pričom rozhodnutie KSÚ potvrdzovalo rozhodnutie prvého stavebného úradu. V rozhodnutí ministra sa jasne uvádza, že Obvodný úrad v Trnave, odbor výstavby a bytovej politiky ako príslušný druhostupňový správny orgán je povinný vydať rozhodnutie o odvolaní v súlade so zákonom, pričom v novom odvolacom konaní je viazaný právnymi názormi uvedenými v rozhodnutí ministra a rozhodnutí ministerstva. Žalobcovia ďalej nesúhlasia s názorom uvedeným v rozhodnutí ministra a v rozhodnutí ministerstva, že v odvolacom konaní vedenom pred KSÚ nebol dostatočne zistený skutkový stav veci. K uvedenému žalovaný uvádza, že schválený územný plán mesta alebo obce je všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia mesta alebo obce a jeho rozvoj. Je podkladom z ktorého vychádzajú stavebné úrady pri vydávaní územných rozhodnutí, predložený návrh a predložená dokumentácia musí byť v súlade s ním. Podľa územného plánu mesta Trnava, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu mesta Trnava sa v čl. 6 uvádza regulatív ohľadom trasovania nových vedení inžinierskych sietí a stanovuje sa povinnosť priestorovo zosúladiť ich s plochami a prvkami jestvujúcej navrhovanej zelene, trasy ďalších nových zelení viesť prioritne cez spevnené plochy alebo v kolektoroch tak, aby bolo zachované ochranné pásmo stromov minimálne 2,50 m od päty kmeňov stromov, ktorý vo všeobecnej rovine stanovuje regulatívy pre trasovanie plynovodov v meste. V čl. 18 je uvedené, že verejnoprospešnými stavbami na úseku energetiky je rozvoj verejnej plynovej siete v zmysle stanovenej koncepcie. Podľa názoru žalovaného tak prvostupňový, ako aj druhostupňový správny orgán správne zistili, že prvostupňový stavebný úrad posudzoval v územnom konaní podaný návrh na vydanie územného rozhodnutia na stavbu, ktorej súčasťou bola predložená dokumentácia pre územné konanie. Z predloženej dokumentácie je zrejmé, že stavba bola navrhnutá ako prvá etapa v trase navrhovanej prepojovanej miestnej komunikácie medzi ulicami P. T. a M. V., pričom o umiestnení miestnej komunikácie nebolo v čase rozhodovania o umiestnení stavby právoplatne rozhodnuté, za účelom zabezpečenia zemného plynu pre plánovanú výstavbu štyroch rodinných domov. Prvostupňový stavebný úrad pri rozhodovaní umiestnení predmetnej stavby vychádzal z predpokladu, že predmetom územného konania je umiestnenie verejného plynovodu a uvedenú skutočnosť riadne neoveril. Verejný účel stavby nie je jednoznačne preukázaný ani v návrhu na vydanie územného rozhodnutia, nie je deklarovaný ani v projektovej dokumentácii k územnému rozhodnutiu a nevyplýva to ani zo záväzných stanovísk dotknutých orgánov. Prvostupňový stavebný úrad pochybil, keď sa s uvedenou skutočnosťou nevysporiadal a umiestnil stavbu na pozemkoch bez súhlasu vlastníkov stavbou dotknutých pozemkov s odôvodnením, že predmetná stavba je v súlade s územným plánom mesta Trnava a je verejnoprospešnou stavbou. Pokiaľ z výroku prvostupňového stavebného úradu nie je zrejmé, že umiestňovaná stavba je stavbou verejného technického vybavenia, teda neobsahuje stanovenie presného účelu stavby vo vzťahu k verejnému záujmu a určenie presných podmienok na umiestnenie stavby, ako aj projektovú prípravu, potom v územnom konaní nie je možné postupovať podľa § 38 Stavebného zákona a povoliť umiestnenie stavby bez súhlasu vlastníkov dotknutých pozemkov. K námietke žalobcov, že pri rozhodovaní zo strany ministra a ministerstva neboli zohľadnené aj dobromyseľne nadobudnuté práva, žalovaný uvádza, že vzhľadom na zistené porušenie právnych predpisov, správne orgány oboch stupňov dospeli k právnemu záveru, že potreba zrušenia rozhodnutia KSÚ je daná pre jeho rozpor s hmotným právom a táto prevažuje nad dobromyseľne nadobudnutými právami žalobcov. K námietke žalobcov týkajúcej sa rovnosti účastníkov konania žalovaný uvádza, že právo žalobcov nie je možné nadradiť nad právo vlastníkov pozemkov, na ktorých je predmetná líniová stavba umiestnená. Právoplatné územné rozhodnutie o umiestnení stavby je jedným z najdôležitejších dokumentov, na základe ktorého môže stavebný úrad vyvlastniť alebo obmedziť vlastnícke právo vlastníkov nehnuteľností. Z uvedeného dôvodu žalovaný považuje námietku žalobcov za nedôvodnú. Žalovaný má za to, že preskúmavané rozhodnutie bolo vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a navrhuje žalobu zamietnuť. III. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a po nariadení pojednávania v zmysle ust. § 250g ods. 1 O.s.p. dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť s poukazom na ust. § 250j ods. 1 O.s.p.. Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 92/2013, č. 20278/2013/D220-SLP/44513-M zo dňa 23.08.2013, ktorým žalovaný, rozhodujúc o odvolaní voči rozhodnutiu Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, odboru štátnej stavebnej správy zo dňa 25.04.2013 č. 2697/2013/B621-SV/Sa, ktorým prvostupňový správny orgán zrušil rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Trnave zo dňa 08.09.2011 č. KSÚ-OSP-2011/00564/Pl, rozhodol tak, že rozklad zamietol a preskúmavané vyššie uvedeného rozhodnutie prvého stupňa potvrdil. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že mesto Trnava ako príslušný stavebný úrad vydal v súlade s ust. § 39 a § 39a Stavebného zákona a § 4 vyhlášky č. 453/2000 Z.z. územné rozhodnutie č. OSaŽP/29981-12488/2011/Ča zo dňa 28.02.2011 o umiestnení stavby „STL plynovod s STL prípojkami“ na pozemkoch parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX v katastrálnom území O. pre: Y.. H. R. a manželka O., Y.. G. X., N.. O. U. st. a manželka, N.. O. U. ml. a manželka. Proti uvedenému rozhodnutiu podali odvolanie N.. Y. R. s manželkou a N.. T. U. s manželkou, ktorí v odvolaniach namietali najmä umiestnenie predmetnej stavby na pozemkoch v ich vlastníctve bez ich súhlasu, spochybňovali verejnoprospešný účel predmetnej stavby a jej súlad s platným územným plánom mesta Trnava a tiež procesný postup stavebného úradu pri povoľovaní umiestnenia formou verejnej vyhlášky. Krajský stavebný úrad Trnava v odvolacom konaní rozhodnutím č. KSÚ-OSP-2011/00564/Pl zo dňa 08.09.2011 zamietol odvolania a potvrdil prvostupňové územné rozhodnutie stavebného úradu č. OSaŽP/29981-12488/2011/Ča zo dňa 28.02.2011. Dňa 27.09.2012 bol na ministerstvo dopravy podaný podnet v zastúpení advokátom Mgr. Ing. Pavlom Korytárom na preskúmanie vyššie uvedeného právoplatného rozhodnutia Krajského stavebného úradu Trnava mimo odvolacieho konania. O tomto bolo rozhodnuté rozhodnutím Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, odbor štátnej stavebnej správy dňa 25.04.2013 pod č. 2697/2013/ B621-SV/Sa tak, že týmto rozhodnutím podľa ust. § 65 ods. 2 Správneho poriadku ministerstvo dopravy zrušilo rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Trnave zo dňa 08.09.2011. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva právny názor, že ministerstvo dospelo k názoru, že krajský stavený úrad nepreskúmal prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu správne a nedostatočne preskúmal odvolania účastníkov konania. V odvolacom konaní nebol riadne preukázaný účel predmetnej stavby jej súlad s platným územným plánom mesta Trnava. Proti tomuto rozhodnutiu podali rozklad N.. O. U. st. s manželkou, N.. O. U. ml. s manželkou, Y.. H. R. s manželkou a Y.. G. X.. O rozklade bolo rozhodnuté preskúmavaným rozhodnutím ministra č. 92/2013, č. 20278/2013/D220-SLP/44513-M zo dňa 23.08.2013 tak, že vyššie uvedené rozhodnutie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, odboru štátnej stavebnej správy bolo potvrdené rozklad zamietnutý. IV. Podľa ust. § 65 ods. 1 Správneho poriadku, rozhodnutie, ktoré je právoplatné môže z vlastného alebo iného podnetu preskúmať správny orgán a najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal, ak ide o rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy, jeho vedúci na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie. Podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia ho zruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo všeobecne záväzným nariadením. Pri zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté. Podľa § 65 ods. 3 Správneho poriadku, pri preskúmavaní rozhodnutia vychádza správny orgán z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia. Nemôže preto zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie, ak sa po jeho vydaní dodatočne zmenili rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo. V prejednávanej veci z obsahu administratívneho spisu mal súd nesporne za preukázané, že stavebný úrad posudzoval v územnom konaní podaný návrh na vydanie územného rozhodnutia na stavbu, ktorej súčasťou bola predložená dokumentácia pre územné konanie vypracovaná N.. I. H. v decembri 2010. Z tejto je zrejmé, že predmetná stavba je navrhnutá ako prvá etapa v trase navrhovanej prepojovanej miestnej komunikácie medzi ulicami P. T. a M. V. (pričom o umiestnení miestnej komunikácie nebolo v čase rozhodovania o umiestnení stavby právoplatne rozhodnuté) za účelom zabezpečenia zemného plynu pre plánovanú výstavbu 4 rodinných domov. Prvostupňový stavebný úrad pri rozhodovaní o umiestnení predmetnej stavby vychádzal z predpokladu, že predmetom územného konania je umiestnenie verejného plynovodu a uvedenú skutočnosť riadne neoveril. Verejný účel stavby nie je jednoznačne preukázaný ani v návrhu na vydanie územného rozhodnutia, nie je deklarovaný ani v projektovej dokumentácii k územnému rozhodnutiu a nevyplýva ani zo záväzných stanovísk dotknutých orgánov. V tomto prípade prvostupňový stavebný úrad (mesto Trnava) preto podľa názoru súdu pochybil, keď sa s uvedenou skutočnosťou nevysporiadal v podmienkach vydaného územného rozhodnutia a predmetnú stavbu umiestnil na pozemkoch bez súhlasu vlastníkov stavbou dotknutých pozemkov s odôvodnením, že predmetná stavba je v súlade s územným plánom mesta Trnava a je verejnoprospešnou stavbou. Vo všeobecne záväznom nariadení mesta Trnava č. 227 sa predpokladá výstavba sietí a rozvodov verejného technického vybavenia na verejných priestranstvách, čím sa podľa zákona č. 369/1990 Zb. rozumejú pozemky v majetku obce. Územný plán mesta alebo obce je všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia alebo obce a jeho rozvoj. Územný plán mesta alebo obce je záväzným podkladom, z ktorého vychádzajú stavebné úrady pri vydávaní územných rozhodnutí. V tomto prípade ako vyplynulo z obsahu administratívneho spisu v projektovej dokumentácii je na situačnom výkrese zakreslený jestvujúci plynovod nachádzajúci sa na ulici P. T. označený ako vetva S1A, na ktorý sa bude napájať navrhovaná stavba vetva S1Aa. Pochybnosť o tom, že navrhovaná stavba nie je verejný rozvoj plynu vyplýva zo skutočnosti, že jestvujúci plynovod vetva S1A na ulici P. T. nie je odovzdaný do vlastníctva SPP - distribúcia, a.s.. O tejto skutočnosti bol krajský stavebný úrad informovaný a napriek tomu táto skutočnosť nebola nijakým spôsobom v procese odvolacieho konania zohľadnená. V tomto prípade preto ministerstvo vyslovilo názor, že nie je možné predpokladať, že navrhovaná stavba je verejný plynovod, ak sa na verejný plynovod nenapája. Na základe vyššie uvedených skutočností ministerstvo dospelo k názoru, že krajský stavebný úrad v odvolacom konaní nepreskúmal prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu správne a nedostatočne preskúmal odvolanie účastníkov konania, resp. ich námietky. V odvolacom konaní nebol riadne preukázaný účel predmetnej stavby a jej súlad s územným plánom mesta Trnava. Na základe nedostatočne zisteného stavu veci krajský stavebný úrad nesprávne interpretoval predmetnú stavbu ako verejnoprospešnú stavbu. Z tohto dôvodu ministerstvo podľa ust. § 65 ods. 2 Správneho poriadku zrušilo rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Trnave č. KSÚ-OSP-2011/00564/Pl zo dňa 08.09.2011. Súčasne určil Obvodnému úradu v Trnave povinnosť opätovne preskúmať v odvolacom konaní napadnuté územné rozhodnutie a spisový materiál v celom rozsahu a opätovne rozhodnúť o podaných námietkach účastníkov konania v odvolacom konaní, pričom mu súčasne uložil povinnosť odstrániť nedostatky uvedené v rozhodnutí ministerstva. Je nepochybné, že rozhodnutím, ktorým sa zrušuje rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec sa mu vracia na ďalšie konanie je rozhodnutím procesného charakteru, ktoré konečným spôsobom nerieši práva a povinnosti účastníkov správneho konania. Okrem iného „z konštantnej literatúry súdov v správnom súdnictve vyplýva, že rozhodnutia procesné upravujúce vedenie konania síce nemožno napadnúť samostatnou správnou žalobou, avšak prípadné vady konania spôsobené nesprávnou aplikáciou príslušných právnych predpisov je možné namietať v konaní o žalobe proti meritórnemu rozhodnutiu“ (uznesenie NS SR sp. zn. 5Sž/77/2008, 8Sžf/29/2010). Taktiež z rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Sžf/56/2008 vyplýva záver súdu o tom, že „k ukráteniu na právach v zmysle ust. § 247 ods. 1 O.s.p. v zásade dochádza až meritórnym rozhodnutím správneho orgánu tým, že sa v právnej sfére daňového subjektu prejavia konštitutívne účinky rozhodnutia. Pokiaľ nie je vydané meritórne rozhodnutie v zásade tvrdené porušenia procesných ustanovení majú iba potenciálny vplyv na zákonnosť konečného rozhodnutia“. V danom prípade Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu je rozhodnutím procesným, keďže žalovaný napadnutým rozhodnutím zrušil rozhodnutie správneho orgánu (stavebného úradu) a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nedostatočne zisteného stavu veci a nedostatočného právneho posúdenia. V dôsledku čoho vo veci opätovne bude konať a rozhodne. Podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p., ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta. Krajský súd v Bratislave konštatoval, že rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, ktorého prieskumu sa žalobcovia dovolávajú, je rozhodnutím procesného charakteru, ktorým sa samotné konanie nekončí, keďže týmto rozhodnutím sa iba zrušuje rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Trnave a vec sa mu vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie. V takomto prípade teda rozhodnutie, ktorým odvolací orgán (žalovaný) zrušil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa nezakladá, nemení, ani nezrušuje konkrétne práva alebo povinnosti fyzických, či právnických osôb (žalobcov). Preskúmavaným rozhodnutím podľa názoru súdu nebolo žalobcom odňaté právo využiť inštitút správneho súdnictva, keďže sa budú môcť obrátiť na správny súd v prípade, keď bude správnymi orgánmi vydané nové rozhodnutie, ktorým môžu byť žalobcovia ukrátení na svojich právach. Na základe vyššie uvedených skutočností preto súd podľa ust. § 250j ods. 1 písm. a) O.s.p. žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní neúspešným žalobcom ich náhradu nepriznal. Rovnako nepriznal náhradu ani pribratým účastníkom správneho konania. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov z znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.