Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/256/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201934 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1013201934.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: DEALE, s.r.o., Šamorínska 10, 821 06 Bratislava, IČO: 46876839, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX, takto r o z h o d o l : Napadnuté rozhodnutie žalovaného č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX a rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX zrušuje podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 70,- eur do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX sa žalobca domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie D. úradu U. č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým uložil podľa § 40 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a určil žiadateľovi - žalobcovi o registráciu pre daň z pridanej hodnoty zábezpeku na daň z pridanej hodnoty vo výške XXX.XXX,- eur. M. v žalobe uviedol, že dňa XX.XX.XXXX odovzdal správcovi dane listiny a podklady požadované k výkonu daňovej kontroly za účelom preverenia dosiahnutého obratu podľa § 4 ods. X zákona č. XXX/ XXXX Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o D.). Po vykonaní kontroly, ktorou bola potvrdená výška dosiahnutého obratu, vznikla žalobcovi povinnosť podať žiadosť o registráciu pre D.. Po splnení tejto povinnosti mu vznikla ďalšia povinnosť a to zložiť zábezpeku na D. vo výške XXX.XXX,- eur. M. má zato, že ustanovenia zákona o D. sú v rozpore so všeobecne platnou zásadou zrozumiteľnosti uplatňovanú pri tvorbe právnych predpisov. Má zato, že rozhodnutie je v rozpore so zákonom ako aj so zásadami právneho štátu, aby bolo postihované splnenie povinnosti, ktorá je uložená priamo zákonom. Z uvedeného dôvodu žalobca požiadal súd, aby predložil C. súdu SR predbežnú otázku: 1/ či je prípustné uloženie dvojitej povinnosti a to povinnosti zložiť zábezpeku na D. podľa § 4c zákona o D. ako postihu za splnenie povinnosti podať žiadosť o registráciu uloženej podľa § 4 ods. X zákona o D., 2/ či je ust. § 4c zákona o D. v súlade s § 108 Obchodného zákonníka a C. SR, 3/ či je ust. § 4c zákona o D. v súlade s ust. § 11 ods. X zákona č. X/XXXX Z.z. a či vzniká v tejto situácii žalobcovi povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu podľa § 11 ods. X zákona o konkurze a reštrukturalizácii, 4/ či je vylúčenie odkladného účinku odvolania zákonom o D. v prípade, ak výkonom rozhodnutia hrozí oprávnenej osobe závažná ujma v súlade so zákonmi SR a C. SR, 5/ či je rozhodnutie D. úradu v U. potvrdené rozhodnutím A. riaditeľstva SR nulitné, ak je D. úrad U. oprávnený na základe tohto rozhodnutia vykonať exekúciu. M. ďalej uviedol, že postupom daňového úradu ako aj žalovaného došlo k porušeniu jedného zo základných právnych princípov demokratickej spoločnosti, zaručujúceho právnu istotu a to porušenie princípu zákazu retroaktivity. Má zato, že ustanovenia zákona o D. nemôžu byť aplikované na posudzovanie platnej dôveryhodnosti konateľa v minulosti a ani dôvodom pre uloženie povinnosti zloženia neprimerane vysokej zábezpeky. M. poukázal na ust. § 105b Obchodného zákonníka o uviedol, že správca dane udelil súhlas so založením spoločnosti žalobcu. Q. pri posudzovaní finančnej spoľahlivosti považoval žalobcu za osobu s vysokým rizikom vzniku daňového nedoplatku a uložil mu povinnosť uložiť zábezpeku v najvyššej prípustnej výške. H. konaním došlo k vážnemu narušeniu princípu právnej istoty a vyrubením zábezpeky najvyššej možné výšky nastáva hrozba likvidácie spoločnosti taktiež k porušeniu práva a nedotknuteľnosť majetku a vlastníckeho práva vkladom spoločníkov do spoločnosti. M. poukázal na čl. XX C. SR § 58, XX Obchodného zákonníka. Podľa jeho názoru uloženie dvojitého zdanenia priamo ustanovením zákona vylučuje uplatnenie zásady spravodlivosti a proporcionality. V danom prípade došlo k dvojitému zdaneniu žalobcu. M. pri svojom vzniku vytvoril základné imanie vo výške XXXX,- eur, pričom aj požadovanie uvedenej kaucie bolo podľa jeho názoru pre spoločnosť neprípustné, nakoľko sa jedná o novozaloženú spoločnosť, ktorá nemá k dispozícii voľné finančné prostriedky. R. kaucie vo výške XXX.XXX,- eur považuje za neprimerané, neprijateľné a postihnuté vadou nesprávnosti. M. v žalobe tvrdí, že žalovaný porušil ust. § 65 zákona o D. pri doručovaní predmetného rozhodnutia, podľa názoru žalobcu ani zavádzajúce uvedenie skorší dátum na rozhodnutí nezbavuje A. riaditeľstvo SR zodpovednosti za zmeškanie lehoty na vydanie rozhodnutia v lehote stanovenej daňovým poriadkom. Vzhľadom k tomu, že A. riaditeľstvo SR vydalo rozhodnutie po uplynutí zákonom stanovenej lehoty žalobca má zato, že toto rozhodnutie finančného riaditeľstva je nulitné. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca tvrdí, že ustanovenia zákona o D. nie sú v súlade s ústavou SR aj ich aplikáciou dochádza k porušením ústavného práva na podnikanie. M., aby súd po preskúmaní oboch rozhodnutí správnych orgánov tieto zrušil. M. vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa XX.XX.XXXX uviedol, že sa v plnej miere pridržiava zákonných dôvodov uvedených žalobou napadnutom rozhodnutí. Q. s tvrdením žalobcu o rozpore zákona o D. s princípmi zákonnosti a ústavnosti. Q. s tvrdením žalobcu, že vydal rozhodnutie po uplynutí lehoty stanovenej ust. § 65 D. poriadku. V danom prípade žalovaný rozhodoval o osobitne zložitom prípade a lehota na rozhodnutie predstavovala XX dní. K. žalobcom držal žalovaný dňa XX.XX.XXXX a zákonom stanovená lehota skončila dňa XX.XX.XXXX. R. pracovník vypracoval napadnuté rozhodnutie dňa XX.XX.XXXX, dňa XX.XX.XXXX bolo odoslané vedúcej oddelenia daňového konania na odsúhlasenie a dňa XX.XX.XXXX na schválenie nadriadenému orgánu. Je preukázateľné, že na rozhodnutí nebol uvedený zavádzajúci skorší dátum vyhotovenia ale dátum kedy bolo rozhodnutie reálne vypracované. N. bolo expedované dňa XX.XX.XXXX zákonom stanovenej lehote. V súvislosti s tvrdením žalobcu o tom, že napadnuté rozhodnutie je nulitné poukázal žalovaný na znenie § 64 ods. X daňového poriadku. M. konal v súlade s platným zákonom, pričom žalobca príslušné zámery a odôvodnenie vydaného rozhodnutia žalovaného v žiadnom smere nerosporuje. V danom prípade správca dane vydal rozhodnutie zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým určil žalobcovi - žiadateľovi o registráciu pre D. zábezpeku na D. vo výške XXX.XXXX,- eur na obdobie XX mesiacov na základe zistenia, že konateľ žalobcu bol, resp. je personálne alebo majetkovo prepojený na iné daňové subjekty s nedoplatkom na D. a to spoločnosti N. - D. s.r.o., P. O. s.r.o., P. Y. s.r.o, N. J. s.r.o. a ďalšie. R. spoločnosti majú nedoplatok na D. od XXXX,- eur vyššie, ktoré ku dňu podania žiadosti o registráciu pre D. žalobcom neboli zaplatené a vznikli v období v ktorom bol konateľ žalobcu konateľom alebo spoločníkom uvedených právnických osôb. Z uvedeného vyplýva, že žalobca spĺňa podmienky na určenie zábezpeky podľa § 40 zákona o D.. M. sa nestotožňuje s názorom žalobu o tom, že predmetné ustanovenia zákona o D. sú diskriminačné, ich aplikáciou je porušované právo na podnikanie garantované K. zákonníkom, C. SR, S. základných práv a slobôd a ďalšími predpismi. Q. inštitút zábezpeky na D. je jedným z opatrení, ktoré boli prijaté za účelom zamedzenia daňových únikov. M. citoval ust. § 4 ods. X, § 4c ods. X písm. c/ bod 1 zákona o D. a uviedol, že sa nestotožňuje s názorom žalobcu o dvojitom postihnutí. R. zábezpeku nie sú povinné tie osoby, ktoré dosiahli zákonom stanovený obrad ale tie spoločnosti, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v § 4c ods. X zákona. V prípade, ak by ku dňu podania žiadosti žalobcu o registráciu pre D. nemali nedoplatky na D. personálne a majetkovo prepojené spoločnosti so spoločnosťou žalobcu, nebol by žalobca povinný zábezpeku zaplatiť. I. suma nebola závislá na svojvoľnom rozhodnutí správcu dane ale generovaná na základe zákonných atribútov, a preto nemožno konštatovať, že je neprijateľná a postihnutá vadou nesprávnosti. R. určení výšky zábezpeky prihliadol správca dane na riziko vzniku nedoplatku na dani, pretože mal odôvodnené obavy, že pri obdobnom správaní konateľa žiadateľa, aby registráciou žalobcu na D. mohla byť zneužitá na získanie neoprávnenej výhody. M. nie je toho názoru, že ide o dvojité zdanenie. X. žalobcu určenou povinnosťou zložiť zábezpeku nesie objektívne dôsledky svojho dlhodobého ekonomického správania. G. príslušných ustanovení zákona o D. nie je v rozpore zo slobodou podnikania podľa obchodného zákonníka. R. platiteľa D. môže získať len zdaniteľná osoba a je na tejto osobe, aby preukázala splnenie kritérií zdaniteľnej osoby. R. D. sa nestáva automaticky každá obchodná spoločnosť svojim založením ale až po preukázaní rozhodných skutočností vedúcich k postaveniu spoločnosti ako zdaniteľnej osoby. M. nesúhlasí s argumentom daňového subjektu, že v prípade stanovenia povinnosti zábezpeky došlo k porušeniu princípu zákazu retroaktivity, keďže podľa žalobcu ustanovenia zákon o D. nemôžu byť aplikované na posudzovanie platných dôveryhodností konateľa v minulosti. M. zotrváva na názore uvedenom v rozhodnutí, že zákonom stanovený termín zaplatenia nedoplatkov od ktorého sa odvíja povinnosť žiadateľa zložiť zábezpeku na daň je deň podania žiadosti o registráciu pre daň, tento termín teda nie je retroaktívny. V prípade, že ku dňu podania žiadosti spoločnosti D. s.r.o. registráciu pre daň, t.j. ku dňu XX.XX.XXXX personálne alebo majetkovo prepojené spoločnosti v osobe konateľa - spoločníka nemajú nedoplatky na dani XXXX,- eur a viac, spoločnosť D. s.r.o. nebude ustanovením § 4c ods. X písm. c/ bod X zákona o D. v žiadnom smere dotknutá. M. uviedol, že podľa jeho názoru nie je daňovo spravodlivé, že jedny daňové subjekty si riadne a včas plnia svoje daňové povinnosti a iné dane neplatia a svojim zákonným konaním tak získavajú nespornú konkurenčnú výhodu. R. takýto deformačný účinok zákonov má schválený inštitút zábezpeky odstrániť, keď stanovenie zábezpeky má budúcemu obdobnému správaniu prepojených daňových subjektov zabrániť a má sa tak dosiahnuť aspoň minimálny stupeň daňovej spravodlivosti. Na základe uvedených skutočností žalovaný žiada, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. X. súd v U. ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 244 a nasl. O.s.p.) preskúmal postupom podľa § 247 a nasl. O.s.p. zákonov napadnutého rozhodnutia ako aj konania, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov žaloby a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a preto ho zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie podľa § X50j ods. 2 písm. d/ O.s.p. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že daňový subjekt - žalobca podal dňa XX.XX.XXXX na D. úrad U. v zmysle § 4 zákona č. XXX/XXXX Z.z. o dani z pridanej hodnoty žiadosť o povinnú registráciu pre daň z pridanej hodnoty. Y. dane v následnom procese registrácie vykoná úkony, ktorými preveroval splnenie podmienok pre povinnú registráciu pre daň z pridanej hodnoty spoločnosti a súčasne zisťoval, či daňový subjekt je zdaniteľnou osobou v zmysle § 3 zákona o D.. Y. zástupkyňa vo veci registrácie predložila správcovi dane daňové a účtovné doklady spoločnosti D. s.r.o. a to hlavnú knihu analytickej evidencie, objednávky, dodávateľské faktúry, odberateľskú faktúru vystavenú za posúdenie statiky objektov Y., Y., U. a preberací protokol, ktorými spoločnosť preukazoval do stiahnutie obratu XXXXX,- eur v mesiaci marec XXXX pre povinnú registráciu podľa § 4 ods. X zákona o D.. Na základe zistených skutočností správca dane prijal záver, že daňový subjekt je zdaniteľnou osobou v zmysle § 3 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z., vydal spoločnosti D. s.r.o. osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty z prideleným identifikačným číslom pre daň z pridanej hodnoty SK XXXXXXXXXX, zdaniteľná osoba sa stala platiteľom dane dňa XX.XX.XXXX. Q. nato správca dane XX.XX.XXXX vydal rozhodnutie č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX, ktorým určil žiadateľovi o registráciu pre daň z pridanej hodnoty zábezpeku na daň z pridanej hodnoty vo výške XXX.XXX,- eur na obdobie XX mesiacov a to na základe zistenia, že konateľ - spoločník spoločnosti D. s.r.o. bol resp. je personálne alebo majetkovo prepojený na iné daňové subjekty typ právnická osoba s nedoplatkom na D. a to spoločnosť N. - D. spol. s r.o., P. credit spol. s r.o., P. systems spol. s.r.o. a ďalšie, ktoré majú nedooplatok na dani z pridanej hodnoty XXXX,- eur a viac, ktorý ku dňu podania žiadosti o registráciu pre daň z pridanej hodnoty nebol zaplatený a ktorým vznikol v období v ktorom konateľ spoločník bol konateľom spoločníkom tejto právnickej osoby. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. Podľa § 244 ods. X O.s.p., v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. R. preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade so správnym poriadkom Y. republiky, t.j. najmä so skutkovými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách ustanovenia § 244 ods. X O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno- právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. C. súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa vo veci určenia zábezpeky žalobcu na D. vo výške XXX.XXX,- eur na obdobie XX mesiacov podľa § 4c ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. o D.. H. zo zásad daňového konania je zásada zákonnosti. Podľa § 3 ods. X daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. G. daňové orgány mohli uvedenú zásadu realizovať, sú vybavené zákonnými právomocami. Y. dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo (§ X ods. 3 citovaného zákona). R. uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada (§3 ods. X zákona). Podľa ust. § 24 ods. X až X daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Y. dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Y. dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Q. je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. G. dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Z. najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa ust. § 65 ods. X daňového poriadku, orgán príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní rozhodne bezodkladne, najneskôr však do ôsmich dní odo dňa začatia konania, ak to povaha vecí pripúšťa a je tak možné urobiť na základe dokladov predložených daňovým subjektom; inak rozhodne do XX dní odo dňa začatia konania. V osobitne zložitých prípadoch orgán príslušný na rozhodnutie rozhodne do XX dní. Podľa ust. § 64 ods. X a X cit. zákona, na účely správy daní sa za nulitné rozhodnutie považuje rozhodnutie vydané podľa tohto zákona uvedené v odseku 2. W. rozhodnutie nemá právne účinky a hľadí sa naň, akoby nebolo vydané. R. správe daní je nulitným rozhodnutím rozhodnutie, ktoré a) vydal orgán na to vecne nepríslušný; ak ide o správcu dane, ktorým je obec, za nulitné sa považuje aj rozhodnutie, ktoré vydal správca dane na to miestne nepríslušný, b) bolo vydané omylom inej osobe, c) nadväzuje na nulitné rozhodnutie. Podľa ust. § 3 ods. X a X zákona o D., zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť podľa odseku X bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti. P. činnosťou (ďalej len "podnikanie") sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie podľa osobitných predpisov, 1) duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa považuje aj využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku; ak je majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa jeho využívanie na účel dosahovania príjmu za podnikanie v rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia nedohodnú inak. Podľa ust. § 4 ods. X zákona o D., zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v tuzemsku, a ak nemá takéto miesto, ale má bydlisko v tuzemsku alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava, a ktorá dosiahla za najviac XX predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov obrat XX XXX eur, je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň. M. osoba je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň do XX. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dosiahla obrat podľa prvej vety. Podľa ust. § 4c ods. X až X zákona o D., zdaniteľná osoba, ktorá podala žiadosť o registráciu pre daň podľa § 4 ods. X až 4, je povinná zložiť zábezpeku na daň zložením peňažných prostriedkov na účet daňového úradu alebo bankovou zárukou poskytnutou bankou bez výhrad na obdobie XX mesiacov v prospech daňového úradu vo výške požadovanej zábezpeky (ďalej len "zábezpeka na daň"), ak a) je fyzickou osobou, ktorá je alebo bola konateľom alebo spoločníkom právnickej osoby, X. ktorá má alebo mala ku dňu zániku nedoplatky na dani 1 XXX eur a viac, ktoré vznikli v období, v ktorom táto fyzická osoba bola konateľom alebo spoločníkom tejto právnickej osoby a ktoré ku dňu podania žiadosti o registráciu pre daň neboli zaplatené, 2. ktorej bola zrušená registrácia pre daň podľa § 81 ods. X písm. b) druhého bodu, a skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zrušenie registrácie pre daň, nastali v období, v ktorom táto fyzická osoba bola konateľom alebo spoločníkom tejto právnickej osoby, b) konateľ alebo spoločník tejto zdaniteľnej osoby je fyzická osoba, ktorá má nedoplatky na dani X XXX eur a viac, ktoré ku dňu podania žiadosti o registráciu pre daň neboli zaplatené, alebo ktorej bola zrušená registrácia pre daň podľa § 81 ods. X písm. b) druhého bodu, c) konateľ alebo spoločník tejto zdaniteľnej osoby je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je alebo bola konateľom alebo spoločníkom inej právnickej osoby, X. ktorá má alebo mala ku dňu zániku nedoplatky na dani 1 XXX eur a viac, ktoré vznikli v období, v ktorom táto fyzická osoba alebo právnická osoba bola jej konateľom alebo spoločníkom, a ktoré ku dňu podania žiadosti o registráciu pre daň neboli zaplatené, 2. ktorej bola zrušená registrácia pre daň podľa § 81 ods. X písm. b) druhého bodu, a skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zrušenie registrácie pre daň, nastali v období, v ktorom táto fyzická osoba alebo právnická osoba bola jej konateľom alebo spoločníkom, d) táto zdaniteľná osoba neuskutočňuje v čase podania žiadosti o registráciu pre daň dodanie tovarov alebo služieb, ale vykonáva len prípravnú činnosť na podnikanie. M. o registráciu uvedenému v odseku X určí daňový úrad rozhodnutím výšku zábezpeky na daň, ktorá je najmenej X XXX eur a najviac XXX XXX eur. R. určení výšky zábezpeky na daň prihliadne daňový úrad na riziko vzniku nedoplatku na dani zdaniteľnej osoby. M. o registráciu je povinný zložiť zábezpeku na daň do XX dní od doručenia rozhodnutia o zložení zábezpeky na daň. Proti rozhodnutiu o zložení zábezpeky na daň žiadateľ o registráciu môže podať odvolanie do ôsmich dní od doručenia rozhodnutia o zložení zábezpeky na daň. K. proti rozhodnutiu o zložení zábezpeky na daň nemá odkladný účinok. Z vyššie uvedených ustanovení daňového poriadku vyplýva, že v danom prípade nedošlo zo strany žalovaného k vydaniu nulitného rozhodnutia podľa § 64 ods. X daňového poriadku, keďže nebolo vydané vecne nepríslušným orgánom nebolo vydané inej osobe a nenadväzuje na iné nulitné rozhodnutie. S. určená zákonom na vydanie rozhodnutia je lehotou procesnou a jej nedodržanie nemá za následok vadu, ktorá by spôsobila nezákonnosť tohto rozhodnutia. Z obsahu spisu súd zistil, že odvolaciemu orgánu bola predložená vec na rozhodnutie prvostupňovým orgánom dňa X.X.XXXX, žalovaný rozhodol vo veci dňa 5. 8. XXXX, teda pred uplynutím zákonom určenej lehoty XX dní, stanovenej pre náročnejšie rozhodnutia. Q. žalobcu ohľadom nulity napadnutého rozhodnutia je preto nedôvodná. Súd považuje aj námietku žalobcu ohľadom dvojitého postihu za nedôvodnú, pretože povinnosť podať žiadosť o registráciu pre D. pri dosiahnutí určeného obratu nie je sankciou. Táto povinnosť pre podnikateľské subjekty vyplýva zo zákona, ktorý vychádza zo šiestej smernice N. č. XX/XXX/EHS o zosúladení právnych predpisov členských štátov o dani z obratu - spoločný systém pre daň z pridanej hodnoty, jednotný systém jej stanovenia v znení jej zmien a dodatkov, ktorá je základnou smernicou pre uplatňovanie tejto dane vo všetkých členských štátoch P. únie. Na povinnosť obchodných spoločností registrovať sa pre D. nadväzuje právo odpočítať daň z tovaru podľa § 49 zákona o D.. Z uvedeného dôvodu sa nemôže registrácia pre D. považovať za postih. Za sankciu nemožno považovať ani požadovanie zábezpeky na platenie D. požadovanej správcom dane v prípade rizikových osôb podľa § 4c zákona o D.. Na základe čl. XXX smernice N. č. XXXX/XXX/ ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa týmto novým ustanovením účinným od 1. októbra XXXX zaviedla povinnosť zloženia zábezpeky na daň pred registráciou rizikových subjektov za platiteľov dane. V zmysle výkladu k ust. § 4c zákona o D., ide o opatrenie zamerané na boj proti podvodom v oblasti D., ktoré sprísňuje podmienky pre registráciu za platiteľa dane zdaniteľnej osoby, ktorá vlastní alebo vlastnila alebo riadila spoločnosti, ktoré majú alebo mali nedoplatky na D. voči daňovému úradu. I. dáva právomoc správcovi dane určiť povinnosť zložiť zábezpeku na daň zdaniteľnej osobe, ktorá požiada o registráciu pre daň dobrovoľne (podľa § X ods. 4 zákona), a tiež zdaniteľnej osobe, ktorá požiada o registráciu pre daň na základe dosiahnutia obratu (podľa § 4 ods. X až X zákona). Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že pre správcu dane nebolo účelné určiť zábezpeku na dolnej hranici, pretože v prípade žalobcu sa nejednalo o novozaložený subjekt, ktorý nemá nedoplatky na D.. X. žalobcu je konateľom a zároveň prostredníctvom ním založených spoločností jediným spoločníkom v množstve ďalších obchodných spoločností. Táto skutočnosť vyplýva zo zápisov v obchodnom registri vedenom Okresným súdom U. 1. Súd zistil, že konateľ žalobcu je zároveň konateľom, a zároveň spoločníkom prostredníctvom ďalších spoločností v XX spoločnostiach, z ktorých mnohé v zmysle evidencie žalovaného majú podlžnosti na D. v sume vyššej ako XXXX €, prípadne nespolupracujú so správcom dane a neplnia si povinnosti v súlade s daňovým poriadkom. Podľa ust. § X08 ods. 1 a X Obchodného zákonníka, hodnota základného imania spoločnosti musí byť aspoň X XXX eur. M. imanie spoločnosti je peňažné vyjadrenie súhrnu peňažných a nepeňažných vkladov všetkých spoločníkov do spoločnosti (§ 58 ods. X). H. výška musí byť uvedená v spoločenskej zmluve rovnako ako vklady jednotlivých spoločníkov. T. vkladu určuje obchodný podiel každého spoločníka, t.j. vymedzuje rozsah jeho práv a povinností voči spoločnosti, a to v závislosti od konkrétnych ustanovení spoločenskej zmluvy. Keďže spoločníci v spoločnosti s ručením obmedzeným ručia za záväzky spoločnosti len obmedzene (t.j. do výšky svojich nesplatených vkladov zapísaných v obchodnom registri), základné imanie predstavuje aj minimálnu výšku aktív, ktoré musí spoločnosť udržiavať (základné imanie sa vedie na strane pasív, to znamená, že na vytvorenie rovnováhy treba udržiavať aktíva minimálne na tejto úrovni). To, že základné imanie má charakter akéhosi ručiteľského fondu, neznamená, že spoločnosť musí prostriedky vo výške základného imania umŕtvovať, t.j. že nesmie s nimi nakladať. M. to iba, že hodnota základného imania v peňažnom vyjadrení sa vedie na strane pasív. G. kapitál, ktorý sa takýmto spôsobom získa, spoločnosť musí využívať, a to takým spôsobom, aby súhrn jej aktív nebol nižší ako súhrn jej pasív. W. žalobcu o tom, že konaním žalovaného dochádza k zásahu do jeho práva na podnikanie a do vlastníckeho práva súd vzhľadom na uvedené preto považuje za účelové. Y. dane ako aj žalovaný postupovali v zmysle účinného právneho predpisu, vo vzťahu k žalobcovi nedošlo k žiadnej retroaktivite. D. orgány postupovali v súlade s právnou úpravou, keď rizikovosť žalobcu posudzovali podľa konania, majetkovo a personálne prepojených spoločnosti so žalobcom v minulosti, t.j. za čas predchádzajúci pred podaním žiadosti o registráciu pre D.. U. zistené, že tieto prepojené spoločnosti mali ku dňu podania žiadosti žalobcu podlžnosti v sume prevyšujúcej XXXX €. M. v žalobe poukázal na ustanovenie § 11 ods. X zákona číslo X/XXXX Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, podľa ktorého, dlžník v predlžení je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do XX dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom predlžení. W. povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka. Podľa názoru súdu, uvedený zákon nemá relevanciu k preskúmavanej veci. D. orgány pri svojom postupe podľa § 4c zákona o D., nemohli prihliadať na uvedený právny predpis. Je záujmom podnikateľského subjektu, aby vykonával svoju činnosť tak, aby táto smerovala k vytváraniu zisku za súčasného plnenia daňových povinností. Je na každom podnikateľovi, aby pred založením obchodnej spoločnosti zhodnotil svoje schopnosti a možnosti, či má predpoklady úspešne a s kladným výsledkom vykonávať podnikateľskú činnosť a využiť tak svoje právo na podnikanie, ku ktorému sa viažu aj zákonom uložené povinnosti. K námietke ohľadom nezákonnosti vylúčenia odkladného účinku rozhodnutia napadnutého odvolaním podľa § 4c ods. X zákona o D. súd uvádza, že zákon o D. je zákonom osobitným k všeobecnému predpisu - daňovému poriadku. V prípade, ak osobitný zákon upravuje niektoré procesné postupy odlišne od všeobecného predpisu, sú pre účastníkov záväzné ustanovenia osobitného predpisu. Táto úprava je zákonná a nie je podľa názoru súdu v rozpore s C. Y. republiky. K. napadnutého rozhodnutia však podľa názoru súdu, nezodpovedá ustanoveniu § X3 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. a je tiež v rozpore s čl. 6 ods. X D. o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj s článkom XX ods. X C. SR, ktoré zaväzujú súdy, ale aj orgány verejnej správy na odôvodňovanie rozhodnutí, pričom nepreskúmateľné rozhodnutia zakladajú protiústavný stav a tento postup je nezlučiteľný so zásadou spravodlivosti konania. W. procesnému právu účastníka zodpovedá povinnosť súdu a správneho orgánu nielen rozhodnúť, ale tiež aj vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie. Ak tak neurobia, zaťažia svoje rozhodnutie vadou spočívajúcou v tom, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a účastníkovi konania sa postupom súdu odníme možnosť konať pred súdom. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie je z dôvodu absencie odôvodnenia výšky zábezpeky v tejto časti nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. V napadnutom rozhodnutí žalovaný uvádza len skutočnosti, ktoré sú základnými predpokladmi na vznik povinnosti žalobcu na zloženie zábezpeky na D. v zmysle § 4c ods. X písm. b) bod X zákona o D., výšku zábezpeky, ktorá v danom prípade bola určená maximálnou sumou XXX XXX eur, však nezdôvodňuje žiadnymi konkrétnymi okolnosťami. K návrhu žalobcu na predloženie veci C. súdu SR ohľadom nesúhlasu § 4 a § 4c zákona o D. s C. SR súd uvádza, že podľa čl. XXX ods. X C., ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný predpis, jeho časť alebo jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci odporuje C., ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. X ods. X alebo zákonu, konanie preruší a podá návrh na začatie konania na základe čl. XXX ods. 1. Právny názor C. súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre súd záväzný. G. legitimovaným subjektom na podanie návrhu C. súdu na začatie konania podľa čl. XXX C. je všeobecný súd. Ak má pochybnosť o súlade právneho predpisu, ktorý má pri rozhodovaní použiť správnym predpisom vyššej právnej sily, alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorá je SR viazaná. C. konania pred všeobecným súdom (fyzická alebo právnická osoba) nepatrí aktívna legitimácia v konaní o abstraktnej kontrole ústavnosti a ak sa aj domnieva, že nesúlad právnych predpisov rôznej právnej sily existuje, nemá k C. súdu priamy prístup. C. súd judikoval, že pochybnosť o tom, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa veci týka, je v rozpore s C., zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorá je SR viazaná, musí mať konajúci súd na podanie návrhu C. súdu za účelom začatia konania o súlade právnych predpisov nemá vplyv skutočnosť, že takúto pochybnosť prejavil účastník konania. R. návrhu na preskúmanie súladu právneho predpisu s C. alebo medzinárodnými dohovormi je teda činnosť súdu, ktorý návrh podáva a predseda senátu, ktorý návrh predložil, musí prijať osobné (vnútorné) presvedčenie, že je nutné takýto návrh predložiť C. súdu. Ide teda o osobné presvedčenie sudcu a nie o presvedčenie účastníka konania, ktorému by predseda senátu robil ,,robil poštára“ s C. súdom (uznesenie ÚS SR sp.zn. Z.. ÚS XX/XX zo dňa X.X.XXXX, II. ÚS XXX/XXXX zo dňa X.XX.XXXX). Vzhľadom na uvedené so zreteľom na zásadu dvojinštančnosti konania o žalobe proti rozhodnutiu správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. X. súd v tomto štádiu konania nepristúpil k právnemu posudzovaniu veci z hľadiska jej ústavnej súladnosti, nakoľko senát X. súdu v U. nadobudol presvedčenie, že takýto postup nie je nevyhnutný, resp. nenadobudol presvedčenie o nesúlade predmetných ustanovení zákona o D. s C. SR. Vzhľadom na vyššie uvedené X. súd v U. po preskúmaní veci dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa je potrebné zrušiť podľa us.t § X50j ods. 2 písm. d/ O.s.p., nakoľko je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 25Xa ods. X O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške XX,- eur titulom úhrady súdneho poplatku. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. X zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.