Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/273/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013202053 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1013202053.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Andrey Kriškovej, v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, Tulčík 310, Tulčík, zastúpeného advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia SR, Námestie Ľ. Štúra 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp. zn. 6021/2013-1.10 (20/2013- rozkl.) zo dňa 02.07.2013, v pomere hlasov 2:1, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia a konanie správnych orgánov 1. Na odbor výkonu štátnej správy sekcie ochrany prírody a krajiny Ministerstva životného prostredia SR (ďalej len „ministerstvo“) bola 29.4.2011 listom Krajského úradu životného prostredia v Banskej Bystrici (ďalej len „KÚŽP Banská Bystrica“) doručená žiadosť štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky, š.p. Odštepného závodu Beňuš, IČO: 36 038 351, zastúpeného O.. Ľ. E., riaditeľom Odštepného závodu Beňuš, Beňuš 455, 976 64 Beňuš (ďalej len „žiadateľ“). Žiadateľ požiadal o vydanie súhlasu podľa § 14 ods. 2 písm. a) v spojení s § 13 ods. 2 písm. c) zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZOPK“ alebo „Zákon o ochrane prírody“) na výstavbu lesných ciest Štráfy, Uhrinka a Nad Zúbrom, nachádzajúcich sa na území pôsobnosti žiadateľa. Svoju žiadosť žiadateľ odôvodnil tým, že vybudované lesné cesty budú slúžiť na ochranu lesa pred požiarmi. K žiadosti doložil potrebné stanoviská Obce Telgárt, Národného lesníckeho centra vo Zvolene a Obvodného lesného úradu v Brezne. Na základe upovedomenia o začatom správnom konaní podľa § 82 ods. 7 Zákona o ochrane prírody svoju účasť v konaní oznámili Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko (ďalej len „SOS/BirdLife“), Forest Stewardship Council-FSC Slovensko (ďalej len „FSC Slovensko“) a Lesoochranárske zoskupenie VLK (ďalej len „LZ VLK“). 2. Žiadateľ listom č. 55475/2012-230 zo dňa 27.9.2012, ktorý bol ministerstvu doručený 11.10.2012, časť svojej žiadosti, týkajúcej sa výstavby lesných ciest Štráfy a Uhrinka, vzal späť a ministerstvo konanie v tejto časti zastavilo rozhodnutím č. 2036/2012-2.2 zo dňa 30.11.2012. Z dôvodu, že stavba lesnej cesty Nad Zúbrom sa mala uskutočniť v Chránenom vtáčom území Nízke Tatry (ďalej len „CHVÚ Nízke Tatry“), KÚŽP Banská Bystrica vydal podľa § 28 ods. 4 Zákona o ochrane prírody odborné stanovisko č. 03/2012/1028-Pr zo dňa 10.12.2012, vzťahujúce sa na zámer výstavby 5 lesných ciest, vrátane lesnej cesty Nad Zúbrom. Podľa tohto odborného stanoviska výstavba lesnej cesty pravdepodobne nebude mať významný vplyv na územie európskej sústavy chránených území. 3. Vzhľadom na to, že KÚŽP Banská Bystrica pri vydávaní odborného stanoviska vychádzal len z hodnotenia zámeru v území európskeho významu Kráľovohoľské Tatry a CHVÚ Nízke Tatry vo svojej územnej pôsobnosti, pričom tieto územia zasahujú do troch samosprávnych krajov, v ktorých o podobných žiadostiach môžu konať iné miestne príslušné orgány ochrany prírody a krajiny, ministerstvo požiadalo listom č. 2376/2012-2.2 zo dňa 29.11.2012, Štátnu ochranu prírody Slovenskej republiky (ďalej len „ ŠOP SR“) o zhodnotenie kumulatívneho vplyvu všetkých už vykonaných ako aj plánovaných aktivít na území ÚEV Kráľovohoľské Tatry CHVÚ Nízke Tatry, ŠOP SR vypracovala vyžiadané stanovisko č. ŠOP SR/1014/2013 zo dňa 14.1.2013 podľa metodickej príručky k ustanoveniam článku 6 ods. 3 a ods. 4 smernice o ochrane biotopov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín č. 92/43/EHS (ďalej len „Smernica o biotopoch“) - „Hodnotenie plánov a projektov významne ovplyvňujúcich lokality sústavy NATURA 2000“. Na základe vyplnených screeningových formulárov pre zisťovanie významnosti vplyvu na územia sústavy NATURA 2000 ŠOP SR konštatovala, že výstavba lesnej cesty Nad Zúbrom nebude mať významný negatívny vplyv na predmet ochrany dotknutých území sústavy NATURA 2000. 4. Ministerstvo listom č. 1573/2013-2.2 zo dňa 22.1.2013 oboznámilo účastníkov konania s podkladmi rozhodnutia v zmysle § 33 ods. 2 zákona č. 71/197 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“). Žiadateľ a SOS/BirdLife sa k predloženým podkladom pre rozhodnutie v stanovenom termíne nevyjadril. FSC Slovensko sa k podkladom rozhodnutia vyjadrilo listom č. 604-608/2013 zo dňa 4.2.2013. Podľa názoru tohto účastníka konania dôvody, pre ktoré by mal byť hodnotený vplyv výstavby lesných ciest na územia sústav& NATURA 2000 z hľadiska ich cieľov, nepominuli. Podľa jeho názoru na tejto skutočnosti nič nemení ani fakt, že v súčasnosti ministerstvo rozhoduje o 10 navrhovaných lesných cestách v Národnom parku Nízke Tatry (o dĺžke 32,25 km a s trvalým odlesneným na 12,72 ha), kým v rokoch 2011-2012 sa malo posudzovať údajne až 68 navrhovaných lesných ciest. FSC Slovensko vo svojom vyjadrení navrhlo ministerstvu ku každej navrhovanej lesnej ceste riešenie, pokiaľ by sa vo veci rozhodlo bez posúdenia možných vplyvov navrhovanej výstavby 10 lesných ciest na dotknuté územia sústavy NATURA 2000. V prípade navrhovanej lesnej cesty Nad Zúbrom ju neodporučilo povoliť, resp. navrhlo povoliť jej výstavbu s podmienkou, že žiadateľa ponechá časť JPRL č. 298a a JPRL č. 306 bez zásahov. LZ VLK vo vyjadrení, doručenom ministerstvu 5.2.2013, vyjadrilo nesúhlas s povolením výstavby lesnej cesty Nad Zúbrom. Navrhovanú výstavbu považoval za neopodstatnenú a v rozpore so záujmami ochrany prírody. Podľa názoru LZ VLK udelenie súhlasov na výstavbu lesnej cesty nie je v záujme ochrany biotopov európskeho alebo národného významu, ani v záujme ochrany chránených druhov a výstavbu lesných ciest nie je možné považovať za verejný záujem. Taktiež sa nepreukázalo, že výstavba lesnej cesty je dôležitá z dôvodu predchádzania závažných škôd v lesoch. Vo vyjadrení uviedlo viaceré možné negatívne dôsledky výstavby lesných ciest. 5. Ministerstvo rozhodlo vo veci 19.4.2013 vydaním rozhodnutia č. 1573/2013-2.2, v ktorom žiadateľovi vydalo súhlas podľa § 14 ods. 2 písm. a) v spojení s § 13 ods. 2 písm. c) Zákona o ochrane prírody na výstavbu lesnej cesty Nad Zúbrom a povolilo výnimku zo zákonov ustanovených v § 34 ods. 1 písm. a), § 35 ods. 1 písm. b) a d), § 35 ods. 2 písm. b) a d) Zákona o ochrane prírody, čiže povolilo ničiť pri výstavbe lesných ciest v rozhodnutí uvedené chránené druhy rastlín a rušiť a poškodzovať miesta rozmnožovania chránených druhov živočíchov, ktoré sa tam môžu v čase stavebných prác nachádzať. V rozhodnutí ministerstvo v súlade s § 82 ods. 12 Zákona o ochrane prírody určilo podrobnejšie podmienky na vykonanie rozhodnutia do výroku zapracovalo aj závery vyššie uvedeného stanoviska ŠOP SR zo 14.1.2013. V týchto podmienkach zohľadnilo aj požiadavku FSC Slovensko o ponechaní vybraných JPRL bez zásahu. Platnosť rozhodnutia určilo do 31.12.2015. Rozhodnutie bolo doručené účastníkom konania v nasledovných termínoch: žiadateľovi 23.4.2013, FSC Slovensko 22.4.2013, LZ VLK 24.4.2013 a SOS/BirdLife 23.4.2013. 6. LZ VLK, v zastúpení splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Ivetou Rajtákovou, podalo proti rozhodnutiu ministerstva č. 1573/2013-2.2 zo dňa 19.4.2013 rozklad. Rozklad bol podaný oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote. V rozklade odvolateľ žiadal napadnuté rozhodnutie ministerstva zrušiť, vec vrátiť ministerstvu na nové prejednanie a v zrušujúcom rozhodnutí vysloviť záväzný právny názor, podľa ktorého navrhovaná činnosť má byť predmetom posudzovania vplyvov podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o posudzovaní“). Podľa LZ VLK rozhodnutie bolo vydané v rozpore s § 3 ods. 1, § 3 ods. 2., § 32 ods. 1 a § 46 Správneho poriadku. 7. V podanom rozklade LZ VLK uviedol zoznam lesných ciest v CHVÚ Nízke Tatry a ÚEV Kráľovohoľské Tatry, ktoré podľa jeho poznatkov sú alebo boli predmetom podobných konaní. Poukázal na to, že pravdepodobnými priamymi, či nepriamymi vplyvmi každého z projektov bude odstránenie vegetačného krytu a pôdy na ploche trasy cesty, likvidácia lesných biotopov, ich fragmentácia a ďalšie antropogénne zaťaženie lokalít v budúcnosti. LZ VLK upriamil pozornosť aj na dočasnú redukciu potravných biotopov veľkých šeliem a následné intenzívnejšie sezónne hospodárenie so všetkými negatívnymi dôsledkami na druhy a ich biotopy. So zreteľom na uvádzaný počet lesných ciest LZ VLK namietol proti konštatovaniu ministerstva, že navrhovaná činnosť nebude mať samostatne, ani v kombinácií s inými činnosťami významný vplyv na toto územie. Ďalej upriamil pozornosť na niektoré články smernice o biotopoch, ktoré upravujú podmienky, podľa ktorých orgány ochrany prírody a krajiny hodnotia, či predkladané projekty alebo zámery majú byť posudzované podľa Zákona o posudzovaní. Poukázal na to, že zo spisového materiálu vyplýva, že výstavba lesných ciest, ktorá je predmetom žiadostí o súhlas a povolenie výnimky z ochrany chránených druhov rastlín a živočíchov, bola predmetom rokovania riadiacich zamestnancov rezortu životného prostredia a pôdohospodárstva so závermi, že po prehodnotení pôvodného rozsahu výstavby lesných ciest, treba naliehavo riešiť výstavbu desiatich ciest, ktoré sprístupnia najohrozenejšie lokality poškodené vetrom a podkôrnym hmyzom. V zázname z uvedeného rokovania sa uvádza, že návrhy týchto ciest budú opätovne prehodnotené podľa § 28 ods. 4 Zákona o ochrane prírody. LZ VLK hodnotí tento postup riadiacich orgánov štátnej správy ako politické rozhodnutie, čomu zodpovedal aj postup ministerstva pri zisťovaní skutkového stavu veci v prípade lesnej cesty Nad Zúbrom. LZ VLK v podanom rozklade uviedol, že nevie akými úvahami sa ministerstvo riadilo, keď napriek tomu, že v prípade každej plánovanej alebo realizovanej lesnej cesty v územiach európskeho významu dochádza k negatívnym vplyvom, synergický efekt týchto činnosť posúdilo ako nevýznamný. Podľa odvolateľa sa ministerstvo nijakým spôsobom nevyrovnalo s údajmi uvedenými vo formulári pre zisťovacie konanie v časti „kritéria hodnotenia“, kde je uvedené: „Lesné biotopy ÚEV Kráľovohoľské Tatry boli od jeho vyhlásenia v roku 2004 až po súčasnosť postihnuté veternou, neskôr podkôrnikovou kalamitou a z nich vyplývajúcou ťažbou. Biotopy boli ťažko poškodené, až ničené. Správa NAPANT nemá údaje o rozsahu náhodnej ťažby, jej vplyve na ÚEV Kráľovohoľské Tatry“. Podľa odvolateľa, majúc na zreteli uvedené vyjadrenie, nie je možné zistiť, ako dospelo ministerstvo k záveru, že navrhovaná činnosť nemôže mať v spojení s inými činnosťami významný vplyv na lokalitu, v ktorej sú biotopy „ťažko poškodené až zničené“. Upozornil na nedostatočne zistený stav veci aj s poukázaním na stanovisko ŠOP SR č. ŠOP SR/104/2013 zo dňa 14.1.2013, v ktorom je uvedené: „Správa NAPANT pri hodnotení vo formulároch použila údaje, s ktorými disponuje. Boli použité dáta, získané z vrstvy mapovaných biotopov, ako jediný údaj o stave predmetu ochrany, ktorým sú biotopy európskeho významu. Vzhľadom na to, že neprebehol terénny prieskum, nemožno pokladať tieto údaje za úplne presné. Vyššie spomínané lesné biotopy boli v čase od vyhlásení území NATURA 2000 v roku 2004 až po súčasnosť lesohospodársky spracovávané v rámci kalamitnej ťažby, či už vetrovej alebo podkôrnikovej, čím došlo k výraznému poškodeniu a zničeniu niektorých týchto biotopov. Podrobnejšími údajmi o plošnom rozsahu spracovania kalamity Správa NAPANT nedisponuje“. Takýto záver, podľa odvolateľa, nemožno považovať za dostatočný podklad pre rozhodnutie o tom, že masívna výstavba lesných ciest, vykonávaná a navrhovaná žiadateľom, zodpovedá ekologickým požiadavkám prirodzených biotopov a druhov, vyskytujúcich sa v týchto lokalitách a rozhodne nie je dostatočným podkladom pre záver, že navrhovaná činnosť nemôže významne ovplyvniť lokalitu, a to predovšetkým s inými činnosťami. 8. K rozkladu sa listom č. 27641/2013-230 zo dňa 26.4.2013 vyjadril žiadateľ, ktorý vo svojom vyjadrení uviedol, že lesná cesta Nad Zúbrom je plánovaná na území, kde podľa Zákona o ochrane prírody platí 3. stupeň ochrany, teda v riadne obhospodarovanom území. Obhospodarovanie lesných porastov sa bez ich sprístupnenia nedá vykonávať. Neumožnením sprístupnenia územia by orgán ochrany prírody zaviedol prísnejší režim, ako stanovuje Zákon o ochrane prírody, čo by bolo v rozpore s § 3 ods. 1 Správneho poriadku. Odstránením vegetačného krytu z telesa cesty nedôjde podľa žiadateľa k likvidácii biotopov, ani k fragmentácii lesných biotopov. Biotop na trase cesty neprestane byť biotopom, maximálne dôjde k rozvoľneniu korunovej etáže, a už vôbec nemožno súhlasiť s tvrdením odvolateľa, že dôjde k fragmentácii biotopov. Tvrdenie dovolateľa vyvracia aj skutočnosť, že pri vyhlasovaní území európskeho významu neboli z výmer jednotlivých lesných biotopov odpočítané výmery, prislúchajúce už existujúcim cestám. Žiadateľ i naďalej trvá na opodstatnenosti a potrebe výstavby lesnej cesty Nad Zúbrom, pretože podľa neho stavba súvisí so starostlivosťou o chránené územie z dôvodu dramaticky sa zhoršujúceho zdravotného stavu porastov a ekologickej stability. 9. Ministerstvo požiadalo o stanovisko k podanému rozkladu ŠOP SR, ktorá trvala na tom, že vo svojich stanoviskách plne rešpektovala ustanovenia Zákona o ochrane prírody a článok 6 ods. 2 a ods. 3 smernice. V uvedenom stanovisku ŠOP SR uviedla, aké informácie boli využité pri hodnotí zámeru, vrátane hodnotenia kumulatívnych vplyvov plánovanej výstavby lesnej cesty Nad Zúbrom. ŠOP SR navrhované lesné cesty odsúhlasovala aj podľa navrhovaných opatrení starostlivosti o SKÚEV 0310 Kráľovohoľské Tatry a SKÚEV 0302 Ďumbierske Tatry, kde sú uvedené podmienky zabezpečujúce jemnejšie spôsoby hospodárenia (výberkový hospodársky spôsob) a šetrné spôsoby sústreďovania drevnej hmoty (koňmi, lanovkami), ako aj ponechávanie stromov a drevnej hmoty v porastoch. Vyššie uvedené opatrenia starostlivosti možno vykonávať len v prípade vybudovania navrhovaných lesných ciest. Podľa stanoviska ŠOP SR pri plnom rešpektovaní podmienok, stanovených Správou Národného parku Nízke Tatry, môže sa stavbou navrhovaných lesných ciest (jednou z nich je aj lesná cesta Nad Zúbrom) zamedziť ďalej degradácii biotopov a ich prioritných druhov v súlade s ustanoveniami § 5 Zákona o ochrane prírody. 10. Odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku. Rozhodnutím sp. zn. 6021/2013-1.10 (20/2013 - rozkl.) zo dňa 2.7.2013rozklad zamietol a rozhodnutie Ministerstva životného prostredia SR, odboru výkonu štátnej správy sekcie ochrany prírody a krajiny č. 1573/2013-2.2 zo dňa 19.4.2013 potvrdil. II. Žaloba 11. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.11.2013 sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného sp. zn. 6021/2013-1.10 (20/2013 - rozkl.) zo dňa 2.7. 2013 a rozhodnutie Ministerstva životného prostredia SR, odboru výkonu štátnej správy sp. zn. 1573/2012-2.2 zo dňa 19.4.2013 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. V žalobe poukázal na § 2 ods. 1 ZOPK, podľa ktorého je ochranou prírody a krajiny obmedzovanie zásahov, ktoré môžu ohroziť, poškodiť, alebo zničiť podmienky a formy života, prírodné dedičstvo, vzhľad krajiny, znížiť jej ekologickú stabilitu, ako aj odstraňovanie následkov takých zásahov. Ochranou prírody sa rozumie aj starostlivosť o biotopy. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, ten po tom, čo podal proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu rozklad, požiadal listom zo dňa 14.5.2013 o stanovisko k podanému rozkladu. Dňa 3.6.2013 doručila ŠOP SR MŽP SR svoje stanovisko sp. zn. ŠOP SR/1904/2013, v ktorom sa vyjadrila ku skutočnosti, aké informácie boli využité pri hodnotení zámeru, že navrhované lesné cesty odsúhlasovala aj podľa navrhovaných opatrení starostlivosti o SKUEV 0301 Kráľovohorské Tatry a SKUEV 0302 Ďumbierske Tatry. Vyjadrila sa aj k ďalším otázkam vzťahujúcim sa k predmetu konania. 12. Žalovaný podľa žalobcu dopĺňal v súlade s § 56 v spojení s § 61 ods. 3 dokazovanie, a to tým, že si vyžiadal stanovisko ŠOP SR. Napriek tomu, v rozpore s § 60a v spojení s § 33 ods. 2 Správneho poriadku nedal účastníkom a teda ani jemu možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, ktoré doplnil po podaní rozkladu, a to k stanovisku ŠOP SR doručenému dňa 03.06.2013. Týmto zasiahol do jeho práva konať pred správnym orgánom zákonom ustanoveným postupom, ktoré je v Správnom poriadku vyjadrené okrem iného aj v § 33 ods. 2. V podanom rozklade poukázal na to, že z podkladov rozhodnutia, ktoré mal k dispozícii, je zrejmý záver o tom, že „lesné biotopy UEV Kráľovohorské Tatry boli od jeho vyhlásenia v roku 2004 až po súčasnosť postihnuté vetrovou, neskôr podkôrnikovou kalamitou a z nich vyplývajúcou ťažbou. Biotopy boli ťažko poškodené, až zničené. Správa NAPANT nemá údaje o rozsahu náhodnej ťažby, jej vplyvu ne UEV Kráľovohorské Tatry“. 13. Žalovaný sa s námietkou o tom, že správny orgán sa žiadnym spôsobom nevyrovnal so skutočnosťami vyplývajúcimi v citovanej časti podkladov rozhodnutia (zisťovací formulár ŠOP SR) tak, že „ŠOP SR v zisťovacom konaní uviedla všetky možné pravdepodobné negatívne dôsledky výstavby lesných ciest pre druhy živočíchov a biotopy v dotknutých územiach európskej sústavy chránených území. V konečnom posúdení významnosti účinkov sa tieto predpokladané negatívne javy neprejavili ako určujúce a závažné. 14. Považoval za potrebné poukázať na to, že zisťovacie konanie podľa § 28 ods. 4 ZOPK sa vzťahuje k otázke, či plán alebo projekt bude alebo nebude mať významný vplyv na toto územie. V prípade, že dospeje k takémuto názoru, je navrhovaná činnosť predmetom posudzovania podľa ZOPK zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Aj keď by v zisťovacom konaní bolo zistené, že takáto činnosť nebude mať významný vplyv na toto územie, neznamená to, že by orgán ochrany prírody pri konaní o povoľovaní výnimiek a súhlasov potrebných na takúto činnosť bol zbavený povinnosti posúdiť dôsledne a dôkladne dôvodnosť požadovaných výnimiek a súhlasov so zreteľom na ciele a účel zákona o ochrane prírody a krajiny, ako aj so zreteľom na záväzky vyplývajúce Slovenskej republike z ustanovení práva Európskej únie. 15. Zastával názor, že bolo povinnosťou správnych orgánov oboch stupňov posúdiť skutočnosti uvádzané v podkladoch rozhodnutia, ktoré vypracovala odborná organizácia ochrany prírody ŠOP SR. V rozklade ďalej poukázal na to, že v liste zo dňa 14.1.2013 ŠOP SR výslovne uviedla „Správa NAPANT pri hodnotení vo formulároch použila údaje, s ktorými disponuje. Boli použité dáta získané z vrstvy mapovaných biotopov, ako jediný údaj o stave predmetu ochrany ktorým sú biotopy európskeho významu. Vzhľadom na to, že neprebehol terénny prieskum, nemožno pokladať tieto údaje za úplne presné. Vyššie spomínané lesné biotopy boli v čase od vyhlásení území NATURA 2000 v roku 2004 až po súčasnosť lesohospodársky spracované v rámci kalamitnej ťažby, či už vetrovej alebo podkôrnikovej, čím došlo k výraznému poškodeniu a zničeniu niektorých týchto biotopov. Podrobnejšími údajmi o plošnom rozsahu spracovania kalamity Správa NAPANT nedisponuje“. 16. Z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ani z rozhodnutia žalovaného nie je možné zistiť, ako za tohto stavu, keď odborná organizácia ochrany prírody výslovne skonštatovala výrazne poškodenie a zničenie biotopov, ktoré sú predmetom ochrany v UEV Kraľovohorské Tatry dospeli k záveru, že udelenie výnimiek a súhlasov žiadaných žiadateľom je v súlade tak s predmetom ochrany v predmetnom území európskeho významu, ktorej súčasťou sú aj označené biotopy a druhy vo vzťahu ku ktorým boli udelené výnimky, ako aj s cieľom a účelom Zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorý je vyjadrený v § 1, § 2 a § 3 ZOPK. III. Vyjadrenie žalovaného 17. Vo vyjadrení k žalobe žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. K námietke žalobcu týkajúcej sa nezákonnosti rozhodnutia žalovaný uviedol, že zmyslom § 33 ods. 2 Správneho poriadku je umožniť účastníkom konania, aby vo fáze pred vydaním rozhodnutia, po ukončení zisťovania podkladov pre rozhodnutie, mohli uplatniť svoje výhrady, resp. urobiť procesné návrhy. Čo všetko môže tvoriť podklad pre rozhodnutie správny poriadok demonštratívnym spôsobom vypočítava v § 32 ods. 2. Sú nimi najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. V zmysle § 32 ods. 1 Správneho poriadku za podklad pre rozhodnutie možno považovať také podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, atď. ..., ktoré obsahujú skutočnosti, ktoré môžu prispieť k zisteniu skutočného stavu veci. 18. Ministerstvo v súlade s § 33 ods. 2 Správneho poriadku listom zo dňa 22.1. 2013 oboznámilo účastníkov konania s podkladmi pre rozhodnutie vrátane odborného stanoviska Krajského úradu životného prostredia v Banskej Bystrici zo dňa 10.12.2012 a odborného stanoviska ŠOP SR č. ŠOP SR 104/2013 zo dňa 14.1.2013 a dalo im možnosť vyjadriť sa k zaslaným podkladom v určenej lehote. Žalobca využil svoje právo ako účastník konania a k zaslaným podkladom rozhodnutia sa vyjadril listom zo dňa 31.1.2013 19. Konštatoval, že prvostupňový správny orgán v konaní postupoval v súlade s § 3 ods. 2 Správne poriadku v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a dal im príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať vrátane možnosti vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Zákonnosť vyššie uvedeného postupu prvostupňového správneho orgánu nespochybňuje ani žalobca vo svojej žalobe. Na základe žiadosti ministerstva zaslalo k rozkladu stanovisko ŠOP SR č. ŠOP SR/1904/2013 zo dňa 24.5.2013. K uvedenému stanovisku považoval žalovaný za potrebné uviesť, že napriek tomu, že ním bolo vyžiadané v rámci konania o rozklade žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu, po obsahovej stránke ide o dokument, ktorý priamo nesúvisí s predmetom konania. Stanovisko ŠOP SR zo dňa 24.5.2013 sa síce týka navrhovanej výstavby desiatich lesných ciest v oblasti Nízkych Tatier, avšak ide o desať úplne odlišných lesných ciest ako sú lesné cesty, ktoré boli predmetom posudzovania ich kumulatívnych účinkov v stanovisku ŠOP SR č. ŠOP SR 104/2013 zo dňa 14.1.2013, resp. ide o lesné cesty ktorých povolenia výstavby nebolo predmetom žiadosti žiadateľa a teda ani neboli predmetom rozhodovania prvostupňového správneho orgánu ani druhostupňového správneho orgánu. Kým žiadosť žiadateľa sa týkala lesných ciest „Štráfy“, „Uhrinka“ a „Nad Zúbrom“, stanovisko ŠOP SR zo dňa 24.5.2013 sa týkalo lesných ciest „Motyčková“, „Sova-Šifrová“, „Vlačuhovo“, „Nad Paľovu mláku“, Krivá - predĺženie západ“, „Ráztoka“, „ Varecha“, „Koreňová“, „Krivá - predĺženie východ“, a „Kýčora“. Väčšina z týchto lesných ciest podľa stanoviska ŠOP SR ani nezasahuje na územie Národného parku Nízke Tatry. 20. Vychádzajúc z odôvodnenia rozhodnutia o rozklade žalobca vyvodil záver, že žalovaný postupoval v rozpore s § 33 ods. 2 Správneho poriadku, keď mu neumožnil vyjadriť sa k stanovisku ŠOP SR zo dňa 14.1.2013. Ako však vyplýva z obsahu predmetného stanoviska, toto sa týka výlučne vyššie uvedených desiatich lesných ciest a obsahovo súvisí s inými žiadosťami žiadateľa, nie s tou, ktorá bola predmetom konania. V konaniach týkajúcich sa lesných ciest uvedených v stanovisku ŠOP SR zo dňa 22.4.2013 ministerstvo koná so žalobcom ako s účastníkom konania a teda ho v súlade s § 33 ods. 2 Správneho poriadku oboznamuje so všetkými podkladmi rozhodnutia vrátane odborných stanovísk ŠOP SR, ktoré si v rámci konania zaobstará. Zastával tak názor, že ani on ani prvostupňový správny orgán nepochybili, keď žalobcu neoboznámili so stanoviskom ŠOP SR č. ŠOP SR/1904/2013 zo dňa 22.4.2013, keďže toto stanovisko neobsahovalo skutočnosti, ktoré by boli potrebné pre zistenie skutočného stavu veci, resp. ktoré by súviseli s predmetom konania. Nesprístupnenie tohto stanoviska nemohlo predstavovať vadu konania, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia druhostupňového správneho orgánu. 21. K ďalšej žalobcovej námietke uviedol, že žiadosť žiadateľa o vydanie súhlasu lesných ciest bola ministerstvom posúdená komplexne nielen z hľadiska posúdenia významnosti vplyvu činnosti na územia európskej sústavy chránených území, ale aj z hľadiska dôvodnosti požadovaných výnimiek a súhlasu na výstavbu lesnej cesty. Upriamil pozornosť na str. 7 prvostupňového rozhodnutia a vzhľadom na uvedené zastával názor, že prvostupňový správny orgán tak pri rozhodovaní zohľadnil, že navrhovaná lesná cesta bude plniť bezpečnostnú funkciu (ako protipožiarna cesta), ako aj prístupovú funkciu (prednostne pre zložky záchranného zboru). Ďalej bude určená subjektom hospodáriacom v lesoch, za účelom zabezpečenia prístupu do lesných porastov, a to nielen za účelom sanovania následkov podkôrnikovej kalamity, ale aj za účelom revitalizácie poškodeného územia a zabezpečovania starostlivosti o toto územie v súlade s § 5 Zákona o ochrane prírody a platným programom starostlivosti o lesy. 22. Posúdeniu činnosti z hľadiska podmienok druhovej ochrany sa prvostupňový správny orgán venoval na strane 5 prvostupňového rozhodnutia, kde uvádza, že vzhľadom na to, že druhy, ktoré sú predmetom ochrany CHVÚ Nízke Tatry, sa vyskytujú aj v lokalitách s existujúcou lesníckou činnosťou, nie je žiadny predpoklad budúcich negatívnych dopadov na ich početnosť pri realizácii týchto aktivít v lokalite, kde sa tieto doteraz nerealizovali. V uvedených územiach ÚEV a CHVÚ sú lokality, ktoré predstavujú, tak ako už bolo vyššie uvedené, miesta potenciálneho výskytu všetkých druhov živočíchov predstavujúcich predmet ochrany v sústave NATURA 2000 pre územie Národného parku Nízke Tatry. Okrem všetkých druhov vtákov sú to najmä veľké šelmy. Táto skutočnosť ale reálne s ohľadom na predmet žiadosti nevykazuje k predmetu ochrany z dlhodobého hľadiska žiadne riziko a to najmä z toho dôvodu, že vyššie uvedený potenciál výskytu dotknutých druhov má takmer celé územie národného parku. Na základe vedeného ministerstvo na strane 8 prvostupňového rozhodnutia konštatovalo, že výskyt chránených druhov rastlín a živočíchov uvedených v rozhodnutí nie je viazaný len na predmetné územie, keďže tieto druhy sa vyskytujú aj v širšom okolí a povolenie výnimky nebude mať trvalé dopady na populácie dotknutých druhov, čo potvrdila ŠOP SR vo svojom odbornom stanovisku č. ŠOP SR 104/2013 zo dňa 14.1.2013. 23. Ako je zrejmé z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia na str. 4 a 5, ministerstvo pri rozhodovaní prihliadalo aj na stav zachovania lesných biotopov, ktoré sa v oblasti navrhovanej lesnej cesty Nad Zúbrom nachádzajú. Vychádzalo pritom z výstupov projektu „Ochrana pralesov na Slovensku“, na základe ktorého boli vymapované primárne a sekundárne pralesy na Slovensku. Z dôvodu potreby zachovania týchto zachovalých lesných spoločenstiev aj po vybudovaní navrhovanej lesnej cesty, ministerstvo v podmienke prvostupňového rozhodnutia zaviazalo žiadateľa zdržať sa sprístupňovania určených jednotiek priestorového rozdelenia lesa vymapovaných v rámci projektu „Ochrana pralesov na Slovensku“ ako ovplyvnené pralesy alebo potencionálne pralesy. Súčasne boli žiadateľovi vo výroku rozhodnutia v zmysle § 82 ods. 12 Zákona o ochrane prírody určené aj ďalšie podmienky vykonávania činnosť zohľadňujúce záujmy ochrany prírody a krajiny v danej lokalite vrátane obmedzenia vykonávania prác na obdobie od 15. júla do 31. decembra kalendárneho roku za účelom minimalizácie rušenia chránených druhov. 24. Druhostupňový správny orgán v rámci konania o rozklade preskúmal postup prvostupňového správneho orgánu aj z hľadiska posúdenia vplyvu navrhovanej činnosti na predmet ochrany dotknutých chránených území, pričom konštatoval, že ministerstvo výstavu lesnej cesty Nad Zúbrom posúdilo ako činnosť, zameranú na predchádzanie závažným škodám na lesoch a výnimku z podmienok ochrany chránených druhov povolilo v súlade s § 40 ods. 3 písm. b) Zákona o ochrane prírody. Pri posudzovaní ďalšej podmienky povolenia výnimky z podmienok ochrany chránených druhov podľa § 40 ods. 2 Zákona o ochrane prírody, a to, že neexistuje iná alternatíva a výnimka neohrozí zachovanie populácií dotknutých druhov, ministerstvo vychádzalo zo zisteného skutkového stavu, ktorého dôkazovú podstatu tvoria stanoviská ŠOP SR. 25. Výhrady žalobcu, že ministerstvo sa v rozhodnutí nevyrovnalo s výsledkami zisťovacieho konania, uvedených vo formulároch, ktoré tvoria prílohu stanoviska ŠOP SR považoval za nepodstatné. V tejto súvislosti poukázal na odôvodnenie rozhodnutia o rozklade, kde na strane 10 druhostupňový správny orgán uviedol, že formuláre, využívané v zisťovacích konaniach na účely hodnotenia možných vplyvov zámeru na územia európskej sústavy chránených území, obsahujúc početné kritéria. Vyhodnotenie predpokladaných vplyvov zámeru na lokality sústavy NATURA 2000 je syntézou hodnotenia podľa všetkých kritérií a výsledkom je odborné stanovisko, vydané príslušným orgánom ochrany prírody a krajiny podľa § 28 ods. 4 Zákona o ochrane prírody. ŠOP SR v zisťovacom konaní uviedla všetky možné predpokladané negatívne dôsledky výstavby lesných ciest pre druhy živočíchov a biotopy v dotknutých územiach európskej sústavy chránených území. V konečnom posúdení významnosti účinkov sa tieto predpokladané negatívne javy neprejavili ako určujúce a závažné. 26. Zdôraznil, že v predmetných formulároch boli uvádzané pravdepodobné priame, nepriame alebo sekundárne dopady projektu výstavby lesných ciest na lokalitu, resp. pravdepodobné zmeny v lokalite. Ide aj o negatívne vplyvy, ktoré by mohli vzniknúť pri nedodržaní podmienok realizácie a následnej prevádzke lesných ciest z hľadiska ochrany prírody. Pri plnom rešpektovaní podmienok stanovených v rozhodnutí ministerstva, resp. podmienok, ktoré budú stanovené v rámci územného alebo stavebného konania po predložení podrobnej projektovej dokumentácie, možno tieto negatívne vplyvy minimalizovať, prípadne aj eliminovať. IV. Právne posúdenie 27. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 28. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 29. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 30. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 31. Podľa § 32 ods. 2 správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. 32. Podľa § 33 ods. 1 správneho poriadku, účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. 33. Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. 34. Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. 35. Podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. 36. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 37. Podľa § 2 ods. 1 ZOPK, ochranou prírody a krajiny podľa tohto zákona sa rozumie obmedzovanie zásahov, ktoré môžu ohroziť, poškodiť alebo zničiť podmienky a formy života, prírodné dedičstvo, vzhľad krajiny, znížiť jej ekologickú stabilitu, ako aj odstraňovanie následkov takých zásahov. Ochranou prírody sa rozumie aj starostlivosť o ekosystémy. 38. Podľa § 6 ods. 2 ZOPK, ak orgán ochrany prírody a krajiny vo vyjadrení podľa § 9 ods. 1 upozorní, že činnosťou, ku ktorej sa dáva vyjadrenie, môže dôjsť k poškodeniu alebo zničeniu biotopu európskeho významu alebo biotopu národného významu, je na uskutočnenie tejto činnosti potrebný súhlas obvodného úradu životného prostredia. Orgán ochrany prírody a krajiny taký súhlas vydá, ak sa v konaní preukáže, že činnosťou nedôjde k poškodeniu alebo zničeniu biotopu európskeho významu alebo biotopu národného významu ktoré je v rozpore s požiadavkou ochrany týchto biotopov podľa odseku 1 písm. a). 39. Podľa § 13 ods. 2 písm. c) ZOPK, na území, na ktorom platí druhý stupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na výstavbu lesných ciest a zvážnic. 40. Podľa § 14 ods. 2 písm. a) ZOPK, na území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na vykonávanie činností uvedených v § 13 ods. 2 písm. a) až e), i), j), l) a m) a o). 41. Podľa § 34 ods.1 písm. a) ZOPK, chránenú rastlinu je zakázané úmyselne trhať, zbierať, rezať, vykopávať alebo ničiť v jej prirodzenom areáli vo voľnej prírode. 42. Podľa § 35 ods.1 písm. b) a d) ZOPK, chráneného živočícha je zakázané úmyselne rušiť, najmä v období rozmnožovania, výchovy mláďat, zimného spánku alebo sťahovania a poškodzovať alebo ničiť miesta jeho rozmnožovania alebo odpočinku. 43. Podľa § 35 ods. 2 písm. b) a d) ZOPK, ustanovenia odseku 1 sa nevzťahujú na chráneného živočícha podľa § 33 ods. 3 <. zákona, ktorého je zakázané b) úmyselne rušiť, najmä v období hniezdenia alebo výchovy mláďat, ak by rušenie mohlo nepriaznivo ovplyvniť stav ochrany druhu, d) úmyselne poškodzovať, ničiť alebo odstraňovať jeho hniezda. 44. Predmetom úpravy zákona o ochrane prírody a súvisiacich predpisov je ustanovenie pôsobnosti orgánov štátnej správy a obcí, povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny. Cieľom právnej úpravy je prispieť k udržaniu ekologickej stability. Zákon preberá záväzky, ktoré vyplývajú z práva Európskej únie v oblasti ochrany prírody a krajiny predovšetkým ide o smernicu Rady č. 92/43/ EHS o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín, v znení smernice Rady č. 97/62/ES, ktorá sa stala základným prostriedkom na ochranu druhov fauny a flóry a ich stanovíšť a smernicu č. 79/409/EHS o ochrane voľne žijúceho vtáctva v znení č. 81/854/EHS, č. 85/411/EHS, č. 91/244/EHS, č. 94/24/ES a č. 97/49/ES. 45. Krajský súd v Bratislave preskúmal rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov a obsah súvisiaceho administratívneho spisu a dospel k záveru, že z administratívneho spisu je zrejmé, že správny orgán v konaní nevychádzal len z tvrdení žiadateľa, ale ako podklad pre rozhodnutie si zabezpečil odborné stanoviská ŠOP SR a jej organizačnej zložky - Správy Národného parku Nízke Tatry, v ktorých boli zohľadnené dopady výstavby predmetných lesných ciest na územie Národného parku Nízke Tatry a územie Kráľovohoľské Tatry. 46. Zo stanoviska ŠOP SR Správa NP Nízke Tatry č. ŠOP SR 104/2013 zo dňa 14.01.2013 vyplynulo, že navrhované lesné cesty sú súčasťou Národného parku Nízke Tatry, v ktorom podľa zákona o ochrane prírody platí 3. stupeň územnej ochrany. Lesná cesta Nad Zúbrom je súčasťou SKUEV 0310 Kráľovohoľské Tatry, pričom ich výstavba nebude mať významný negatívny vplyv na predmet ochrany dotknutých území sústavy NATURA 2000. 47. Námietku vady, majúcej vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ktorá mala spočívať v porušení ust. § 33 ods. 2 správneho poriadku z dôvodu, že žalobcovi nebola správnym orgánom zaslané stanovisko ŠOP SR, ktoré si žalovaný vyžiadal po podaní rozkladu a tým žalobcovi neumožnil vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalovaný tvrdil a túto skutočnosť súd aj zistil z administratívneho spisu, že uvedené stanovisko sa týka desiatich, ale úplne odlišných ciest ako sú lesné cesty, ktorých povolenie výstavby žiadateľ žiadal. Napriek tomu je potrebné uviesť, že po tom, čo žalovaný získal doplnené podklady pre vydanie rozhodnutia - predmetné stanovisko, nepostupoval plne v súlade so správnym poriadkom. I napriek tomu, že žalovaný nepostupoval v súlade so správnym poriadkom, keď neoboznámil žalobcu ako účastníka správneho konania s týmto stanoviskom, hoci bol súčasťou administratívneho spisu, však vzhľadom na okolnosti prípadu toto pochybenie nemalo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia a neodôvodňovalo ich zrušenie. 48. Námietka nedostatočne zisteného skutkového stavu veci podľa presvedčenia súdu taktiež nie je dôvodná. Z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k presvedčeniu, že správne orgány sa vecou riadne zaoberali. Pred vydaním rozhodnutia si zabezpečili všetky právne relevantné podklady a v ich rozhodnutiach vyjadrené uváženie o potrebe zásahu do predmetného územia v podobe súhlasu podľa § 13 ods. 2 písm. c) na výstavbu lesných ciest podľa zákona o ochrane prírody, nevybočilo z medzí a hľadísk stanovených zákonom. 49. Čo sa týka námietky nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, súd po jeho podrobnom zhodnotení musí konštatovať, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade so zákonom, nakoľko obsahuje všetky formálne aj obsahové náležitosti. Bezpochyby obsahuje správnu úvahu o hodnotení v konaní zhromaždených dôkazov, a to aj ohľadom porovnania záujmu navrhovaných a schválených činností s porovnaním na záujem na ochrane prírody z hľadiska posudzovania negatívnych vplyvov na vyskytujúce sa chránené druhy živočíchov a ich biotopy v posudzovaných územiach. 50. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie je vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol. 51. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 v spojení s §175 ods.1 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 52. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 2:1 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).