Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/281/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013202099 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1013202099.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Andrey Kriškovej v právnej veci žalobcu: DALUDAN, s.r.o., IČO: 34 130 276, Račianska 72, 830 03 Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária SOUKENÍK-ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 1100307/1/383335/2013 zo dňa 13.08.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu v zákonom stanovenej lehote sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100307/1/383335/2013 zo dňa 13.08.2013, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava (ďalej len „prvostupňový orgán”) č. 9104407/5/1630488/2013/ Háj zo dňa 29.04.2013 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie”). Žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca v žalobe uviedol, že u neho bola Daňovým úradom Trnava vykonaná daňová kontrola, o výsledku ktorej bol vyhotovený protokol č. 649/320/77497/2007/Jk,Št zo dňa 06.08.2007. Po ukončení daňovej kontroly Daňový úrad Trnava vydal aj rozhodnutie č. 649/231/88528/07/Tat zo dňa 27.09.2007 a opravné rozhodnutie č. 649/231/100991/07/Tat zo dňa 22.11.2007, voči ktorým sa žalobca odvolal. O jeho odvolaní bolo rozhodnuté Daňovým riaditeľstvom SR, ako v tom čase odvolacím orgánom, rozhodnutím č. I/227/94513/2009/990033-r zo dňa 11.08.2009, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie Daňového úradu Trnava potvrdené. Na základe následne podanej žaloby o preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia bol tunajším súdom vydaný rozsudok sp. zn. 1S/163/2009-87 zo dňa 06.10.2011, ktorým v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/62/2011 zo dňa 16.10.2012 bolo uvedené napadnuté rozhodnutie Daňového riaditeľstva zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Po vrátení veci vydalo Finančné riaditeľstvo SR dňa 05.12.2012 rozhodnutie č. 1100307/1/1301686/2012, ktorým zrušilo rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 649/231/88528/07/Tat zo dňa 27.09.2007 v spojení s opravným rozhodnutím č. 649/231/100991/07/Tat zo dňa 22.11.2007. Následne vydal prvostupňový orgán prvostupňové rozhodnutie, ktorým rozhodol o nepriznaní nadmerného odpočtu žalobcovi uvedeného v dodatočnom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie jún 2006 v sume XXX.XXX,XX Eur a zároveň vyrubil žalobcovi daňovú povinnosť v sume X.XXX,XX Eur z dôvodu, že žalobca nepreukázal nárok na oslobodenie dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu v zmysle § 43 ods. 5 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „ZoDPH”). Po odvolaní zo strany žalobcu vydal žalovaný napadnuté rozhodnutie, ktorým odvolanie žalobcu odmietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalobca ďalej uviedol, že počas daňovej kontroly vykonávanej Daňovým úradom Trnava odo dňa 18.09.2006 zmenil svoje sídlo z pôvodnej adresy v Trnave na novú adresu v Bratislave a z uvedeného dôvodu malo dôjsť k zmene miestne príslušného správcu dane na Daňový úrad Bratislava III. V tejto súvislosti žalobca poukázal na vyššie uvedený rozsudok Najvyššieho súdu SR, z ktorého má vyplývať, že vzhľadom na prebiehajúcu daňovú kontrolu bolo potrebné postupovať podľa § 3 ods. 12 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (ďalej len „ZoSD”) v znení účinnom do 31.08.2007. Na tomto mieste bolo v žalobe tiež poukázané na § 15 ods. 15 ZoSD, z ktorého má byť zrejmé, že v prípade kontroly na zistenie oprávnenosti nadmerného odpočtu DPH žalobcu za zdaňovacie obdobie jún 2006 sa daňová kontrola nemohla začať v súlade s § 15 ods. 2 ZoSD v znení účinnom do 31.08.2007, a preto sa na tento prípad nemôže uplatniť tretia veta § 3 ods. 12 tohto zákona. Vzhľadom na absenciu ustanovenia v ZoSD, v znení účinnom do 31.08.2007, o tom, že v prípade kontroly na zistenie oprávnenosti nadmerného odpočtu pokračuje v jej výkone pôvodný správca dane aj pri zmene sídla daňového subjektu, má žalobca za to, že v jej výkone musí pokračovať nový správca. Možnosť pokračovať vo výkone daňovej kontroly pôvodným správcom dane bola podľa žalobcu zakotvená do ZoSD s účinnosťou až od 01.09.2007, pričom v tejto súvislosti žalobca poukázal na dôvodovú správu k danej novele ZoSD. Na základe uvedeného je žalobca toho názoru, že predmetná daňová kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom, nakoľko ju dokončil nepríslušný správca dane (Daňový úrad Trnava). Tento nepríslušný správca dane teda nemohol byť ani oprávnený na vyhotovenie protokolu z daňovej kontroly, a preto tento protokol nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazu, ktorý nie je možné v daňovom konaní použiť (§ 29 ods. 4 ZoSD). V tejto súvislosti žalobca tiež dôvodil, že neukončením kontroly miestne príslušným správcom dane nemohlo dôjsť k riadnemu ukončeniu daňovej kontroly a nezákonná kontrola naďalej trvala aj po prerokovaní protokolu, čo spôsobilo, že daňová kontrola trvala aj po uplynutí zákonnej lehoty na jej vykonanie uvedenej v § 30a ods. 7 ZoSD. Na základe toho žalobca považuje prvostupňové rozhodnutie a následne aj napadnuté rozhodnutie za nezákonné. V ďalšom žalobca poukázal na dôvod neuznania nároku na oslobodenie od danie pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu podľa § 43 ZoDPH, ktorým má byť nepreukázanie dodania tovaru v súlade s § 43 ods. 5 ZoDPH. Uviedol, že v období jún 2006 uskutočňoval obchody s mletou kávou, na ktorých sa zúčastňoval reťazec dodávateľov a odberateľov. Tieto tzv. reťazové obchody sa uskutočňujú tak, že tovar sa spravidla prepravuje od prvého dodávateľa k poslednému odberateľovi, pričom okrem prvého dodávateľa a posledného odberateľa sa na obchode zúčastňuje viacero subjektov, ktorých počet nemusí byť žiadnym spôsobom limitovaný, s výnimku výšky zisku jednotlivých účastníkov. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že takéto obchody sú bežné v celej Európskej únii a pojem reťazový obchod sa tiež spomína aj vo viacerých dokumentoch žalovaného (napr. usmernenia, pokyny), ktoré sa zaoberajú uplatňovaním ZoDPH. Žalobca ďalej dôvodil, že bol súčasťou takého obchodu, kde dodávateľom mletej kávy bola spoločnosť HEDOX, s.r.o. a odberateľom spoločnosť HUN- INVESTOR Kft. so sídlom v Maďarsku. Nárok na oslobodenie od dane si žalobca uplatnil na základe medzinárodných nákladných listov (CMR) potvrdených spoločnosťou HUN-INVESTOR Kft. a potvrdení tejto spoločnosti, že mletú kávu prevzala na území Maďarska, ako aj na základe uhradenia faktúr touto spoločnosťou v celom rozsahu. Zástupcom tejto spoločnosti, s ktorým žalobca komunikoval a ktorý zároveň zabezpečoval aj komunikáciu s dodávateľom mletej kávy (spoločnosťou HEDOX, s.r.o.), bol IZ.. J. A.. Na základe podkladov doručených D.. J. A. (CMR) potvrdených spoločnosťou HUN-INVESTOR Kft. a písomných prehlásení tejto spoločnosti o prevzatí kávy na území Maďarska žalobca potvrdil prevzatie tovaru od spoločnosti HEDOX, s.r.o. a vystavil faktúru na spoločnosť HUN-INVESTOR Kft. Uvedené dokumenty predložené D.. A. považuje žalobca za dostatočné na preukázanie oslobodenia od DPH, pričom aj uhradenie faktúr v plnej výške spoločnosťou HUN-INVESTOR Kft. považuje žalobca za dôkaz fyzického prebratia fakturovaného tovaru. Žalobca ďalej nesúhlasil s uprednostňovaním významu dokladov podľa písm. a/ až c/ ust. § 43 ods. 5 ZoDPH pred ostatnými dokladmi preukazujúcimi vývoz tovaru do iného členského štátu, ktoré sú príkladmo uvedené v písm. d/ uvedeného ustanovenia. V tejto súvislosti má za to, že z ust. § 43 ods. 5 ZoDPH vyplývajú tri spôsoby, akými sa prepravovaný tovar môže dostať do iného členského štátu, a to jeho prepravou dodávateľom, odberateľom alebo treťou osobou. Pre každý z týchto spôsobov zákon ustanovuje spôsob, ktorým je platiteľ dane povinný preukázať prepravu tovaru (§ 43 ods. 5 písm. a/ až c/), pričom na preukázanie prepravy tovaru sa nevyžadujú žiadne ďalšie doklady. Podľa žalobcu by argumentácia žalovaného spôsobila, že ust. § 43 ods. 5 písm. d/ ZoDPH, podľa ktorého možno dodanie tovaru do iného členského štátu preukázať okrem kópie faktúry aj inými dokladmi, zbytočným ustanovením. Žalobca ďalej dôvodil, že správca dane sa v prvostupňovom rozhodnutí nevysporiadal s inými dokladmi, ktoré mal počas výkonu daňovej kontroly k dispozícii a ktoré ako dostatočný doklad na preukázanie oslobodenia podľa § 43 uvádza aj ZoDPH. Ide o písomné prehlásenie spoločnosti HUN-INVESTOR Kft., kúpnu zmluvu na dodávku mletej kávy uzavretú medzi žalobcom a touto spoločnosťou a bankové výpisy potvrdzujúce úhradu faktúr touto spoločnosťou. K fyzickej preprave tovaru žalobca uviedol, že bola obstarávaná odberateľom, t.j. spoločnosťou HUN- INVESTOR Kft., ktorá podľa ich zástupcu (D.. A.) zabezpečovala prepravu prostredníctvom prepravcu - fyzickej osoby p. P. J.. V tejto súvislosti žalobca poukázal na zápisnicu č. 649/320/31131/207/Jk,Št z ústneho pojednávania zo dňa 20.04.2007, na ktorom sa okrem D.. A. zúčastnil aj p. J., ktorý potvrdil výkon fyzickej prepravy tovaru pre spoločnosť HUNINVESTOR Kft. na základe písomnej zmluvy o preprave. Žalobca zdôraznil, že správca dane sa v prvostupňovom rozhodnutí nevysporiadal so žiadnym z dokladov týkajúcich sa tejto prepravy, a to zmluvou o preprave, odberateľskými faktúrami p. J. za prepravy v mesiaci jún 2006 a technickým preukazom vozidla. Na tomto mieste žalobca poukázal na zápisnicu o výsluchu svedka č. 1554034576 zo dňa 17.05.2007 vyhotovenú Daňovým a finančným kontrolným úradom, Regionálne riaditeľstvo pre stredné Maďarsko, kde ako svedok vypovedal D.. A. ako majoritný vlastník spoločnosti HUN-INVESTOR Kft. za účasti konateľa p. E. Z.. Na tomto výsluchu mal D.. A. podrobne opísať podnikateľské aktivity spoločnosti HUN-INVESTOR Kft. v súvislosti s obchodmi s mletou kávou, jej prepravou p. J. a jej ďalšiemu predaju českým spoločnostiam ANTICIPER, s.r.o. a JUKOL, s.r.o. spolu s úhradami na účet spoločnosti HUN-INVESTOR Kft. vedený v SR. Okrem uvedenej zápisnice žalobca poukazoval v tejto súvislosti aj na ďalšie doklady, a to splnomocnenie D.. A. na konanie v mene spoločnosti HUN-INVESTOR Kft., prehlásenie F.. P. J. zo dňa 19.10.2007 o poskytnutí nákladného motorového vozidla EVČ: J. XXX T. p. P. J. do nájmu za účelom vykonávania medzinárodnej a vnútroštátnej prepravy a výpisy z bankového účtu spoločnosti HUN-INVESTOR Kft. Ďalej na zápisnice z ústnych pojednávaní uskutočnených Daňovým úradom Rožňava so svedkami p. J. a F.. J.. Žalobca zdôraznil, že týmito dôkazmi sa správca dane v rozpore s § 2 ods. 3, § 15 ods. 11 písm. g/ a § 29 ods. 2 a 4 ZoSD vo svojom rozhodnutí nevysporiadal. Na základe toho mal za to, že napadnuté rozhodnutie nevychádza zo spoľahlivo a dostatočne zisteného skutkového stavu veci a na tomto základe došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Záverom žalobca v žalobe poukázal na zánik práva vyrubiť daň v tomto prípade a v tejto súvislosti na § 69 ods. 1 , 2 a 3 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok). Podľa názoru žalobcu bola daňová kontrola nezákonná, teda nedošlo k zákonne bezvadnému úkonu smerujúcemu k vyrubeniu dane alebo rozdielu dane (následkom čoho nie je možné použiť § 69 ods. 2 daňového poriadku). V prípade DPH za zdaňovacie obdobie jún 2006, vznikla žalobcovi ako mesačnému platiteľovi dane povinnosť podať daňové priznanie do 25.07.2006 (pričom žalobca podal aj dodatočné daňové priznanie dňa 25.08.2006), a teda od 01.01.2007 je potrebné počítať 5-ročnú prekluzívnu lehotu zániku práva vyrubiť daň. Vzhľadom na uvedené má žalobca za to, že dňa 31.12.2011 uplynula lehota na vyrubenie dane alebo rozdielu dane za zdaňovacie obdobie jún 2006, a teda došlo k zániku práva vyrubiť daň. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 21.01.2014 poukázal na to, že námietky uvedené žalobcom v žalobe sú totožné s námietkami uvedenými v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu a žalovaný sa s nimi v napadnutom rozhodnutí vysporiadal. K žalobcovmu namietaniu miestnej nepríslušnosti Daňového úradu Trnava vo vzťahu k predmetnej daňovej kontrole (jej pokračovanie a ukončenie) žalovaný uviedol, že tieto námietky sú v rozpore s platnými právnymi predpismi a aj s uvedeným rozsudkom Najvyššieho súdu SR. K zmene sídla žalobcu došlo od 20.06.2007 a predmetná daňová kontrola sa začala dňa 18.09.2006 v lehote podľa § 79 ods. 2 ZoDPH Daňovým úradom Trnava ako v tom čase miestne príslušným správcom dane. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že v čase zmeny sídla žalobcu predmetná daňová kontrola ešte nebola ukončená. Pri jej výkone postupoval správca dane podľa žalovaného v súlade s § 15 ZoSD. Žalovaný má za to, že § 15 ods. 15 ZoSD, podľa ktorého sa ust. § 15 ods. 2 nevzťahovalo na kontrolu oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu znamenalo, že správca dane pri výkone tejto kontroly nemal povinnosť zasielať oznámenie o výkone daňovej kontroly a nadväzne na to sa nepoužil ani deň jej začatia (40 dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly), pretože by to nebolo reálne možné z dôvodu zákonnej potreby začať kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu v 30 dňovej lehote na jeho vrátenie podľa § 79 ods. 2 ZoDPH. Ak teda správca dane začal daňovú kontrolu u žalobcu a počas jej výkonu prišlo k zmene sídla žalobcu, podľa § 3 ods. 12 ZoSD ju mal povinnosť dokončiť, a to bez ohľadu na skutočnosť, či sa vykonávala kontrola podľa § 15 ods. 2 alebo podľa § 15 ods. 15 ZoSD. Žalovaný je toho názoru, že v súlade s § 3 ods. 12 ZoSD začatie daňovej kontroly drží miestnu príslušnosť na jej dokončenie u toho správcu dane, ktorý kontrolu začal a neexistuje dôvod na posudzovanie kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu inak od ostatných daňových kontrol. Žalovaný opätovne zdôraznil, že Najvyšší súd SR vo vyššie uvedenom rozsudku prijal právny záver, že Daňový úrad Trnava mal nedostatok miestnej príslušnosti iba na vydanie prvostupňového rozhodnutia a nie aj na vykonanie a ukončenie predmetnej daňovej kontroly. V tejto súvislosti poukázal na ukončenie predmetnej daňovej kontroly v súlade s § 15 ods. 13 ZoSD dňom prerokovania protokolu so zástupcom žalobcu D.. T. E.Š., a to 21.09.2007. Záverom sa žalovaný vyjadril k námietkam žalobcu týkajúcim sa nepriznania oslobodenia dodania tovaru podľa § 43 ZoDPH. Má za to, že žalobca pre uplatnenie a oslobodenia od dane nepredložil hodnoverný prepravný doklad tak, ako má povinnosť podľa § 43 ods. 5 písm. a/ ZoDPH a nepreukázal spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti, že k dodaniu tovaru z tuzemska do iného členského štátu skutočne došlo. Nevyvrátil ani pravdivosť získaných dôkazov o tom, že preprava tovaru nebola označeným motorovým vozidlom vykonaná a miesto v Györi, kde mal byť tovar dodaný, neexistuje. Na základe uvedeného žalovaný navrhoval žalobu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave, ako súd príslušný na konanie, prejednal vec na nariadenom pojednávaní v rozsahu námietok uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 OSP) a preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo. Predmetom súdneho prieskumu, podľa zaužívanej súdnej praxe, môžu byť len tie námietky, ktoré sú konkretizované v podanej žalobe. Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 244 ods. 2 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie a postup správneho orgánu“). Podľa § 244 ods. 3 OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 245 ods. 1 OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu posúdi súd i zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný postup. Pri preskúmaní rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ust. § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP). V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP). Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. je v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 27.09.2007 vydal Daňový úrad Trnava rozhodnutie č. 649/231/88528/07/Tat, ktorým v spojení s opravným rozhodnutím č. 649/231/100991/07/Tat zo dňa 22.11.2007 nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet DPH uvedený v dodatočnom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie jún 2006 v sume XX.XXX.XXX,- Sk a určil vlastnú daňovú povinnosť v sume XX.XXX,- Sk. Po odvolaní zo strany žalobcu vydalo Daňové riaditeľstvo SR, ako v tom čase odvolací orgán, rozhodnutie č. I/227/94513/2009/990033-r zo dňa 11.08.2009, ktorým napadnuté rozhodnutie Daňového úradu Trnava potvrdil. Uvedené rozhodnutie napadol žalobca žalobou na tunajšom súde, ktorý rozsudkom sp. zn. 1S/163/2009-87 zo dňa 06.10.2011 zrušil rozhodnutie Daňového riaditeľstva č. I/227/94513/2009/990033-r zo dňa 11.08.2009. Po odvolaní žalovaného bol rozsudok tunajšieho súdu potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/62/2011 zo dňa 16.10.2012. Z odôvodnenia tohto rozsudku najvyššieho súdu vyplýva, že sa primárne zaoberal otázkami procesného postupu žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu, t.j. aj otázkou miestnej príslušnosti správcu dane. Týmto rozhodnutím Najvyššieho súdu SR bolo vyššie uvedené napadnuté rozhodnutie Daňového riaditeľstva zrušené, keďže prvostupňové rozhodnutie vydané Daňovým úradom Trnava vydal správca dane, ktorý na to nebol v čase rozhodovania miestne príslušný. Po uvedenom rozhodnutí najvyššieho súdu vydal žalovaný rozhodnutie č. 1100307/1/1301686/2012 zo dňa 05.12.2012, ktorým rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 649/231/88528/07/Tat zo dňa 27.09.2007 v spojení s opravným rozhodnutím č. 649/231/100991/07/Tat zo dňa 22.11.2007 zrušil a vec vrátil Daňovému úradu Bratislava na ďalšie, vyrubovacie konanie a rozhodnutie. Ďalej súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že následne vydal prvostupňový orgán prvostupňové rozhodnutie, ktorým žalobcovi ako platiteľovi DPH vyrubil rozdiel dane v sume XXX.XXX,XX Eur na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2006, nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie jún 2006 v sume XXX.XXX,XX Eur a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť na DPH v sume X.XXX,XX Eur. Podkladom pre rozhodnutie prvostupňového orgánu boli skutočnosti zistené vykonanou daňovou kontrolou DPH za zdaňovacie obdobie jún 2006 Daňovým úradom Trnava, ktorá bola ukončená vydaním protokolu č. 649/320/77497/2007/Jk,Št zo dňa 06.08.2007 (prerokovaný so zástupcom žalobcu dňa 21.09.2007). Voči prvostupňovému rozhodnutiu sa žalobca odvolal, pričom v jeho odvolaní boli argumentačným základom podobné dôvody ako v podanej žalobe. O jeho odvolaní rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím, ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení tohto rozhodnutia bolo poukázané na daňovú kontrolu vykonanú Daňovým úradom Trnava (začatú dňa 18.09.2006) u žalobcu so zameraním na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie jún 2006. Touto kontrolou malo byť zistené, že žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období deklaroval dodanie tovaru do iného členského štátu v sume XX.XXX.XXX,- Sk, na ktoré si uplatnil oslobodenie od dane podľa § 43 ZoDPH. Z predložených faktúr vyplynulo, že predmetom týchto dodávok bola mletá káva, pričom ako odberateľ bola uvádzaná spoločnosť HUN-INVESTOR Kft., ktorá bola osobou identifikovanou pre daň v Maďarsku. Dodanie tovaru do Maďarska žalobca preukazoval prepravnými dokladmi - listami CMR, podľa ktorých mal prepravu vykonať p. P. J. vozidlom EČ: J.-XXXAL a ťahačom J.-XXXYC. Tovar mal byť vyložený v ÉPFU Telep, Feherváry út. 81, Gy? r. Na tomto mieste bolo v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázané na zisťovanie vlastníka, resp. držiteľa uvedených vozidiel a overovanie, či týmito vozidlami bola vykonaná preprava tovaru do Maďarska. V tejto súvislosti žalovaný upriamil pozornosť na informácie získané súčinnosťou Okresného riaditeľstva PZ v Rožňave, podľa ktorých v rozhodnom období p. P. J. nebol držiteľom ani vlastníkom uvedených motorových vozidiel. Ako držiteľ bol p. P. J. zapísaný dňa 20.06.2003 (vlastník bol BTP Leasing, a.s. Bratislava) a k zmene prišlo dňa 25.01.2006, kedy ako držiteľ bol zapísaný F.. P. J., pričom po ukončení leasingu dňa 19.04.2006 bolo vozidlo prepísané na F.. P. J.A.. Ďalej bolo poukázané na výpoveď p. P. J. (zápisnica o ústnom pojednávaní na Daňovom úrade Trnava č. 649/320/31131/2007/ Jk, Št zo dňa 20.04.2007), v rámci ktorej p. P. J. potvrdil prepravu tovaru do Maďarska, ktorú vykonal na základe objednávky D.. A. a zmluvy o preprave č. 1/1/2006 zo dňa 12.04.2006. Tiež na výpoveď F.. P. J. (zápisnica o ústnom pojednávaní na Daňovom úrade Rožňava č. 728/320/11554/07/Jam zo dňa 23.04.2007), z ktorej má vyplývať, že dňa 28.01.2006 uzatvoril s p. P. J.Ň. ako nájomcom zmluvu o prenájme predmetného vozidla, ktorú však pre nezaplatenie ani jednej splátky zrušil. Dňa 19.04.2006 vozidlo od p. P. J. prevzal, od tohto dátumu sa vozidlo nachádzalo u neho na dvore (P. X, J.) a nikomu ho nezapožičal. Na tomto mieste bolo v napadnutom rozhodnutí poukázané na medzinárodnú výmenu daňových informácií, v rámci ktorej od maďarskej daňovej správy bolo zistené, že zástupca spoločnosti HUN-INVESTOR Kft. nemá žiadne informácie o ekonomickej činnosti spoločnosti, pričom transakcia mala byť vykonaná slovenským spolumajiteľom spoločnosti, a to D.. J. A.. Z tejto výmeny informácií tiež vyplýva, že priestory v Gy?ri, kde sa mal tovar v Maďarsku prepraviť a ktoré uviedol daňový subjekt ako cieľ dodania tovaru, neexistujú. V ďalšom bolo poukázané na chronológiu vydávania rozhodnutí Daňového úradu Trnava a Daňového riaditeľstva, tunajšieho súdu a Najvyššieho súdu na základe žaloby o preskúmánie zákonnosti týchto rozhodnutí a následne na rozhodnutia žalovaného a prvostupňového orgánu. K namietaniu miestnej nepríslušnosti Daňového úradu Trnava vo vzťahu k vykonanej daňovej kontrole bolo žalovaným v napadnutom rozhodnutí poukázané na začatie a vykonanie daňovej kontroly v súlade s § 79 ods. 1 a 2 ZoDPH a § 3 ods. 1 a 12 , § 15 ods. 1, 2 a 15 ZoSD a tiež na právny názor vyslovený Najvyšším súdom SR vo vyššie uvedenom rozhodnutí. Vo vzťahu k nepriznaniu oslobodenia dodania tovaru podľa § 43 ZoDPH bolo poukázané na § 43 ods. 1 a 5 ZoDPH a v tejto súvislosti na to, že dôkazy získané v priebehu daňovej kontroly (žalobcom predložené prepravné doklady CMR) nepreukazovali prepravu tovaru z tuzemska do Maďarska motorovými vozidlami na nich uvedenými. Išlo predovšetkým o výsledky medzinárodného dožiadania, z ktorých vyplynulo, že priestory v meste Gy?r, do ktorých mal byť tovar prepravený, neexistujú, ako i vyjadrenie F.. P. J.Á., že od 19.04.2006 predmetné vozidlo, ktorým mal p. P. J.Á. v júni 2006 prepravu vykonať, nikomu nezapožičal. Tiež bolo uvedené, že písomné vyhlásenie spoločnosti HUN-INVESTOR Kft. o tom, že spoločnosť prepravila zo Slovenska do Maďarska predmetný tovar, nemôže nahradiť hodnoverný prepravný doklad o dodaní tovaru podľa § 43 ods. 5 písm. a/ ZoDPH, a to hlavne z dôvodu, že táto spoločnosť nielenže nebola prepravcom uvedeného tovaru, ale jej samotné vyhlásenie v žiadnom prípade ani nepreukazuje, že tovar bol skutočne prepravený z tuzemska do Maďarska a súčasne nenahradzuje prepravný doklad, CMR, s hodnovernými údajmi o prepravení dodávaného tovaru na územie iného členského štátu. Ani ďalšie doklady predložené v daňovom konaní žalobcom, akými boli okrem uvedeného písomného vyhlásenia spoločnosti HUN-INVESTOR Kft. kúpna zmluva na dodávku mletej kávy č. DAL/HUN/1-04-2006, bankové výpisy potvrdzujúce úhradu faktúr spoločnosťou HUN-INVESTOR Kft., faktúry za prepravu a technický preukaz predmetného vozidla. Tieto doklady podľa žalovaného nemožno považovať za relevantný dôkazný prostriedok nahradzujúci dôkaz podľa § 43 ods. 5 písm. a/ ZoDPH., ktorým je prepravný doklad. K tomu žalovaný v napadnutom rozhodnutí zároveň uviedol, že dokumenty, na ktoré žalobca poukazoval, sú za spoločnosť HUN- INVESTOR Kft. podpísané iba jednou osobou, čo nie je podľa žalovaného v súlade s vyjadrením D.. A. zo dňa 17.05.2007 pred maďarským daňovým a finančným kontrolným úradom, že ním podpísané zmluvy kontrasignoval maďarský konateľ spoločnosti HUN-INVESTOR Kft. E. Z., ale aj v rozpore s vyjadrením E. Z. o tom, že nemá žiadne informácie o ekonomickej činnosti spoločnosti. Tiež žalovaný v napadnutom rozhodnutí spochybnil pravosť podpisov na žalobcom predložených dokladoch (kúpna zmluva, zmluva o preprave a vyhlásenie o preprave tovaru spoločnosťou HUN-INVESTOR Kft.) a hodnovernosť výpovede F.. P. J. zo dňa 19.10.2007, v rámci ktorej mal prehlásiť, že predmetné motorové vozidlo bolo parkované na takom mieste, kde mal p. P. J. prístup a mal k vozidlu aj náhradné kľúče, pričom všetky potrebné doklady sa nachádzali vo vozidle. Všetky tieto pochybnosti spôsobili podľa žalovaného stav, že daňový subjekt (žalobca) nepreukázal spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti, že k dodaniu tovaru z tuzemska do iného členského štátu skutočne došlo a nevyvrátil ani pravdivosť dôkazov získaných správcom dane, že preprava nebola predmetným vozidlom vykonaná a miesto v Gy?ri, kde mal byť tovar dodaný, neexistuje, a teda pre uplatnenie oslobodenia od dane nepredložil hodnoverný prepravný doklad podľa § 43 ods. 5 písm. a/ ZoDPH. Podľa § 3 ods. 1 ZoSD, v znení účinnom do 31.08.2007, miestna príslušnosť správcu dane sa riadi, ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, u právnickej osoby jej sídlom, inak miestom skutočného vedenia a u fyzickej osoby jej trvalým pobytom, inak miestom, kde sa obvykle zdržuje. Podľa § 3 ods. 12 ZoSD, v znení účinnom do 31.08.2007, ak dôjde u daňového subjektu k zmene miestnej príslušnosti, dovtedy príslušný správca dane vykoná len neodkladné úkony a odstúpi spisový materiál daňového subjektu za dobu, za ktorú dosiaľ nezaniklo právo vyrubiť daň alebo rozdiel dane alebo právo vybrať a vymáhať daňový nedoplatok tomu správcovi dane, ktorý sa stal miestne príslušným. Za rovnaké obdobie sa pripojí k spisovému materiálu i výpis z osobného účtu daňového subjektu. Ak sa u daňového subjektu vykonáva daňová kontrola alebo opakovaná daňová kontrola, dokončí daňovú kontrolu alebo opakovanú daňovú kontrolu ten správca dane, ktorý ju začal (§ 15 ods. 2). Do ukončenia daňovej kontroly je miestne príslušným správcom dane ten, ktorý ju začal. Správca dane odstúpi spisový materiál podľa prvej a druhej vety až po ukončení daňovej kontroly alebo opakovanej daňovej kontroly. Ak sa vykonáva proti daňovému subjektu daňová exekúcia, doterajší správca dane oznámi osobám, u ktorých je vykonávaná, zmenu správcu dane s uvedením príslušného čísla účtu správcu dane v banke. Už zaplatené preddavky a splátky dane sa novému správcovi dane neprevádzajú. Podľa § 15 ods. 2 ZoSD, (v znení účinnom do 31.08.2007) správca dane doručí daňovému subjektu písomné oznámenie o výkone daňovej kontroly. Toto oznámenie musí obsahovať miesto a deň začatia daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie. Ak z dôvodov na strane daňového subjektu nemožno začať daňovú kontrolu v deň uvedený v oznámení o výkone daňovej kontroly, daňový subjekt je povinný túto skutočnosť do 8 dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly oznámiť správcovi dane a dohodnúť so správcom dane iný deň začatia daňovej kontroly, pričom daňová kontrola sa nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly. Ak nedôjde k dohode medzi daňovým subjektom a správcom dane o začatí daňovej kontroly, považuje sa štyridsiaty deň za deň začatia daňovej kontroly. Ak daňový subjekt neumožní vykonať daňovú kontrolu, správca dane je oprávnený zistiť základ dane a určiť daň podľa § 29 ods. 6; o takomto postupe je správca dane povinný vyhotoviť protokol o určení dane podľa pomôcok, pričom sa postupuje podľa odsekov 10 až 13 s výnimkou odseku 11 písm. g) a h); v takom prípade správca dane uvedie pomôcky, ktoré použil. Podľa § 15 ods. 13 ZoSD, (v znení účinnom do 31.08.2007), daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu sa začína vyrubovacie konanie (§ 44). Doručenie protokolu podľa odseku 12 alebo spísanie zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5) sa považuje za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane (§ 45 ods. 2). Podľa § 15 ods. 15 ZoSD, (v znení účinnom do 31.08.2007), ak sa daňovou kontrolou vykonáva kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona, na vykonanie tejto kontroly sa nevzťahujú ustanovenia odsekov 2, 3, 7 a 13 druhej vety a odseku 14. O výsledku tejto kontroly vydá správca dane rozhodnutie do desiatich dní odo dňa ukončenia kontroly. Súd v súvislosti s námietkou žalobcu o miestnej nepríslušnosti Daňového úradu Trnava na vykonanie, resp. dokončenie predmetnej daňovej kontroly (začatej dňa 18.09.2006) a ukončenej v súlade s § 15 ods. 13 ZoSD dňom prerokovania protokolu so zástupcom žalobcu D.. T. E. dňa 21.09.2007 poukazuje na závery uvedené v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/62/2011 zo dňa 16.10.2012 (právoplatný dňa 27.11.2012). Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu uvedeného v tomto rozhodnutí, v prípade zmeny miestnej príslušnosti správcu dane, z dôvodu zmeny sídla daňovníka, je potrebné postupovať podľa § 3 ods. 12 ZoSD, v znení účinnom do 31.08.2007 (v prípade prerokovania protokolu so žalobcom dňa 21.09.2007), pričom v tomto období zostalo v podstate ust. § 3 ods. 12 ZoSD nezmenené s výnimkou odkazu na § 15 ods. 2 vo štvrtej vete. V prvej vete tohto ustanovenia je uvedené všeobecné pravidlo, podľa ktorého ak dôjde u daňového subjektu k zmene miestnej príslušnosti, dovtedy príslušný správca dane vykoná len neodkladné úkony a odstúpi spisový materiál daňového subjektu za dobu, za ktorú dosiaľ nevzniklo právo vyrubiť daň alebo rozdiel dane alebo právo vybrať a vymáhať daňový nedoplatok, tomu správcovi dane, ktorý sa stal miestne príslušným. Výnimkou z tohto pravidla je daňová kontrola a opakovaná daňová kontrola - tú dokončí ten správca dane, ktorý ju začal (§ 15 ods. 2 - od 01.09.2007 bol tento odkaz zrušený). Do ukončenia daňovej kontroly je miestne príslušným ten správca dane, ktorý ju začal a spisový materiál odstúpi podľa prvej a druhej vety až po ukončení daňovej kontroly alebo opakovanej daňovej kontroly (tretia, štvrtá a piata veta § 3 ods. 12). Cieľom takto koncipovanej výnimky je podľa názoru najvyššieho súdu neprerušovať daňovú kontrolu, zisťovanie v priebehu kontroly, hospodárnosť vykonania daňovej kontroly, najmä dodržanie lehôt na jej vykonanie (§ 30a ZoSD). Až po ukončení daňovej kontroly, teda až po prerokovaní protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom (§ 15 ods. 13 prvá veta ZoSD), daňový úrad, ktorý začal daňovú kontrolu alebo opakovanú daňovú kontrolu, bezodkladne odstúpi spisový materiál tomu správcovi dane, ktorý sa stal miestne príslušným. Tento „nový” správca dane pokračuje vo vyrubovacom konaní a vydá aj rozhodnutie vo veci. Uvedený právny stav bol účinný do 31.12.2009. S účinnosťou od 01.01.2010 sa miestna príslušnosť správcu dane pri výkone daňovej kontroly v súvislosti so zmenou sídla kontrolovaného subjektu zmenila a ten správca dane, ktorý začal daňovú kontrolu, zostáva miestne príslušným až do doručenia rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní. Podľa najvyššieho súdu táto skutočnosť len zdôrazňuje, že do 31.12.2009 bol v prípade zmeny sídla daňového subjektu ten daňový úrad, ktorý začal daňovú kontrolu, miestne príslušný len na dokončenie daňovej kontroly a na vyrubovacie konanie bol miestne príslušný iný daňový úrad. Žalobca zmenil svoje sídlo 20.06.2007 z adresy v Trnave (B. S. Timravy 1) na novú adresu v Bratislave (Račianska 72), čím došlo k zmene miestnej príslušnosti správcu dane (z Daňového úradu Trnava na Daňový úrad Bratislava III). Keďže 20.06.2007 u žalobcu ešte prebiehala daňová kontrola, bolo v zmysle názoru vysloveného najvyšším súdom potrebné postupovať podľa § 3 ods. 12 ZoSD, v znení účinnom do 31.08.2007, pričom tento zákon túto situáciu riešil expressis verbis, nepripúšťal preto potrebu extenzívneho alebo reštriktívneho výkladu právnej normy, ktorý sa používa pri vágnych pojmoch právnej normy. Z uvedeného vyplýva, že Daňový úrad Trnava mal nedostatok miestnej príslušnosti iba na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní a nie aj na vykonanie a ukončenie predmetnej daňovej kontroly. Teda nie je možné privoliť názoru žalobcu v tom, že predmetná daňová kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom, nakoľko ju dokončil nepríslušný správca dane (Daňový úrad Trnava) a ani v tom, že tento nepríslušný správca dane nemohol byť ani oprávnený na vyhotovenie protokolu z daňovej kontroly, a preto tento protokol nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazu. Kvôli tomu ani názor žalobcu súvisiaci s riadnym neukončením daňovej kontroly miestne príslušným správcom dane, t.j. spôsobením, že daňová kontrola trvala aj po uplynutí zákonnej lehoty na jej vykonanie uvedenej v § 30a ods. 7 ZoSD, nie je správny. Podľa § 43 ods. 1 ZoDPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Podľa § 43 ods. 5 ZoDPH platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a a/ ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia, b/ ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, c/ ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu, d/ inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar. Podľa § 2 ods. 3 ZoSD, v znení účinnom do 31.08.2007, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Podľa § 29 ods. 2 ZoSD, v znení účinnom do 31.08.2007, správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa § 29 ods. 4 ZoSD, v znení účinnom do 31.08.2007, ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nedostatočne zistil skutkový stav veci a na tomto základe nesprávne vec právne posúdil, keď potvrdil prvostupňové rozhodnutie o nepriznaní nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie jún 2006. Argumentoval v tejto súvislosti tým, že v priebehu daňového konania predložil dostatočné množstvo relevantných dôkazov (uvádzaných vyššie), z ktorých má byť nepochybné preukázanie dodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu podľa § 43 ZoDPH. Úlohou súdu v tejto súvislosti bolo posúdiť, či žalovaný a prvostupňový orgán vo svojich rozhodnutiach a v konaniach, ktoré ich vydaniu predchádzali, správne posúdili a vyhodnotili všetky dôkazy získané v priebehu daňového konania, resp. daňovej kontroly. Ustanovenie § 43 ods. 5 ZoDPH ukladá daňovému subjektu povinnosť preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane, t.j. preukázať dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu, a to hlavne kópiou faktúry a v závislosti od spôsobu vykonania prepravy (dodávateľom, odberateľom alebo inou osobou) aj ďalšími dokladmi vymedzenými písmenami a/ až c/, prípadne príkladmo uvedenými inými dokladmi pod písmenom d/. Žalobca tvrdil, že všetky doklady uvedené pod písm. a/ až d/ ust. § 43 ods. 5 ZoDPH rovnocenne preukazujú dodanie tovaru do iného členského štátu, t.j. majú rovnakú právnu silu. Táto premisa žalobcu je správna a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súd zistil, že žalovaný a prvostupňový orgán hodnotili a posudzovali všetky žalobcom predkladané a v daňovom konaní získané dôkazy v rovnakej váhe, teda v súlade s týmto predpokladom. Podstatnou skutočnosťou však bolo, či predložené doklady skutočne preukazovali dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu, resp., či ďalšie dôkazy získané daňovými orgánmi nespochybňovali pravdivosť týchto dokladov, a teda, či tieto dôkazy nemali väčšiu dôkaznú silu. Do skupiny dôkazov preukazujúcich dodanie tovaru do iného členského štátu (Maďarska) mali podľa žalobcu okrem iných patriť medzinárodné nákladné listy (CMR) potvrdené spoločnosťou HUN- INVESTOR Kft. (ako odberateľom žalobcu), potvrdenia tejto spoločnosti, že mletú kávu (tovar) prevzala na území Maďarska a tiež úhrady faktúr za dodaný tovar. Uvedené dokumenty predložené D.. A. (splnomocneným zástupcom spoločnosti HUN-INVESTOR Kft.) považoval žalobca za dostatočné na preukázanie oslobodenia od DPH. V tejto súvislosti žalobca poukazoval aj na ďalšie dôkazy svedčiace a preukazujúce splnenie podmienky na oslobodenie od dane (dodanie tovaru do iného členského štátu), a to výsluch svedkov D.. A. ako zástupcu spoločnosti HUN-INVESTOR Kft, ktorá mala zabezpečovať prepravu tovaru a p. J., ktorý túto prepravu mal vykonať na základe zmluvy o preprave. Ďalej na prehlásenie F.. P. J. zo dňa 19.10.2007 o poskytnutí nákladného motorového vozidla EVČ: J. XXX T. p. P. J. do nájmu za účelom vykonávania medzinárodnej a vnútroštátnej prepravy. Súd v danej veci ustálil, že dôkazy predkladané žalobcom počas daňového konania za účelom preukázania splnenia podmienky podľa § 43 ods. 5 ZoDPH z hľadiska bremena tvrdenia nie sú dostatočné, a to hlavne kvôli tomu, že skutočnosti zistené žalovaným a prvostupňovým orgánom počas daňového konania, resp. daňovej kontroly a pochybnosti z nich vyplývajúce, spôsobujú stav, kedy nie je možné jednoznačne potvrdiť preukázanie prepravy (dodania) tovaru z tuzemska do iného členského štátu (Maďarska). Ide hlavne o výsledky medzinárodného získania daňových informácií, z ktorých vyplýva, že priestory v meste Gy?r, do ktorých mal byť tovar prepravený, neexistujú. Taktiež rozporuplné vyjadrenia F.. P. J., ktorý vo výpovedi zo dňa 19.04.2006 uviedol, že predmetné vozidlo, ktorým mal p. P. J. v júni 2006 prepravu vykonať, nikomu nezapožičal a v neskoršej výpovedi zo dňa 19.10.2007 už prepravu jeho vozidlom pripúšťal vzhľadom na to, že v rozhodnom čase mal p. P. J. k dispozícii jednu sadu kľúčov od predmetného vozidla a aj prístup na jeho majetok, kde sa vozidlo nachádzalo. Tu navyše súd poukazuje aj na absenciu knihy jázd a tachografických kotúčov daného vozidla, ktorým sa v júni 2006 mala preprava tovaru do Maďarska vykonať. V súvislosti s pochybnosťami vyplývajúcimi zo skutočností zistených žalovaným a prvostupňovým orgánom nie je možné opomenúť ani návrh na podanie obžaloby zo dňa 24.06.2013 vypracovaný Prezídiom PZ, národnou kriminálnou agentúrou, národnou jednotkou finančnej polície, expozitúra Stred, Banská Bystrica, a to na D.. J. A. z dôvodu, že si neoprávnene vo veľkom rozsahu uplatnil nárok na vrátenie DPH v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech a tiež na p. P. J. z dôvodu, že poskytol inému pomoc na spáchanie trestného činu, a to takým spôsobom, že si neoprávnene vo veľkom rozsahu uplatnil nárok na vrátenie DPH v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech. Súd sa stotožňuje s názorom žalovaného v tom, že všetky tieto pochybnosti spôsobili absenciu preukázania spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti, že k dodaniu tovaru z tuzemska do iného členského štátu skutočne došlo, pričom žalobca hlavne nevyvrátil pravdivosť dôkazov získaných správcom dane (Daňovým úradom Trnava) počas daňovej kontroly, že preprava nebola predmetným vozidlom vykonaná a miesto v Gy?ri, kde mal byť tovar dodaný, neexistuje. Podľa § 165 ods.1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok), právne úkony a ich účinky pri správe daní, ktoré nastali do účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Podľa § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok), daňové konania začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov; sankcia sa uloží podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 31. decembra 2011, ak skutočnosť rozhodujúca pre uloženie sankcie nastala do 31. decembra 2011 a ak je to pre daňový subjekt priaznivejšie. Podľa § 165 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok), daňová kontrola začatá a neukončená pred účinnosťou tohto zákona sa dokončí podľa doterajších predpisov. Podľa § 165 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok), vyrubovacie konanie po daňovej kontrole začatej a neukončenej pred účinnosťou tohto zákona sa vykoná podľa doterajších predpisov Podľa § 45 ods. 1 ZoSD, v znení účinnom do 31.08.2007, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo priznať nárok na vrátenie nadmerného odpočtu alebo vrátenie dane po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie alebo hlásenie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu alebo nárok na vrátenie dane; ak ide o daňový subjekt, ktorý si uplatňuje odpočítanie daňovej straty podľa osobitného predpisu, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane po uplynutí siedmich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, v ktorom bola táto daňová strata vykázaná. Podľa § 45 ods. 2 ZoSD, v znení účinnom do 31.08.2007, ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane, plynú lehoty podľa odseku 1 znovu od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený. Vyrubiť daň alebo rozdiel dane je možné najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie alebo hlásenie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu, alebo nárok na vrátenie dane. Podľa § 69 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov. Ak ide o daňový subjekt, ktorý si uplatňuje odpočítanie daňovej straty, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane po uplynutí siedmich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, v ktorom bola táto daňová strata vykázaná. Podľa § 69 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov, plynú lehoty podľa odseku 1 znovu od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený. Vyrubiť daň alebo rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov možno najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov Podľa § 69 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov sa považuje doručenie a/ protokolu z daňovej kontroly, b/ protokolu o určení dane podľa pomôcok. Podľa § 250j ods. 4 posledná veta OSP ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, lehota na rozhodnutie správneho orgánu v ďalšom konaní začne plynúť až po doručení všetkých spisov správneho orgánu pripojených k prejednávanej veci. Súd sa zaoberal námietkou žalobcu o zániku práva vyrubiť daň podľa § 69 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok). Súd zistil, že uvedený § 69 sa na predmetné konanie nevzťahuje. V zmysle § 165 ods.1,2,3 a 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) je nevyhnutné aplikovať zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (ZoSD), konkrétne ustanovenia o zániku práva vyrubiť daň, § 45 ods.1 a 2 citovaného zákona. Napriek tomu, že žalobca v dôvodoch žaloby uviedol nesprávny odkaz na právnu normu, súd sa zaoberal touto námietkou žalobcu z hľadiska jej obsahu. Skúmal teda, či právo vyrubiť daň nezaniklo podľa účinnej právnej normy. Súd zistil, že prvostupňový orgán začal predmetnú daňovú kontrolu dňa 18.09.2006, táto bola prerušená z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií do Maďarska, bola predĺžená lehota na jej vykonanie a na vyhotovenie protokolu z daňovej kontroly Daňovým úradom Trnava po uplynutí lehoty na prerušenie konania. Tento protokol o výsledku daňovej kontroly bol so zástupcom žalobcu prerokovaný a zároveň doručený dňa 21.09.2007. V zmysle § 45 ods. 1 a 2 ZoSZ, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo priznať nárok na vrátenie nadmerného odpočtu alebo vrátenie dane po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie alebo hlásenie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu alebo nárok na vrátenie dane; ak ide o daňový subjekt, ktorý si uplatňuje odpočítanie daňovej straty podľa osobitného predpisu, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane po uplynutí siedmich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, v ktorom bola táto daňová strata vykázaná. Ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane, plynú lehoty znovu od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený. Za takýto úkon sa rozumie doručenie protokolu z daňovej kontroly. V danom prípade 5-ročná prekluzívna lehota na vyrubenie dane a rozdielu dane začala plynúť od konca roka 2007 (žalobca bol vyrozumený o protokole z daňovej kontroly dňa 21.09.2007). Súd na tomto mieste poukazuje na začatie súdneho konania na tunajšom súde pod sp. zn. 1S/163/2009, ktoré sa začalo na základe žaloby podanej žalobcom na tunajšom súde dňa 20.10.2009. V tejto veci tunajší súd rozhodol rozsudkom zo dňa 06.10.2011, ktorý v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/62/2011 zo dňa 16.10.2012 nadobudol právoplatnosť dňa 27.11.2012, t.j. dňom doručenia rozsudku najvyššieho súdu žalovanému a tento deň možno z pohľadu ustanovenia poslednej vety § 250j ods. 4 OSP považovať za deň, od ktorého začala opäť plynúť 5-ročná prekluzívna lehota podľa § 69 ods. 1 daňového poriadku. Podľa logického a teleologického výkladu právnej normy zakotvenej v poslednej vete § 250j ods. 4 OSP sa v priebehu súdneho konania lehoty upravené osobitnými predpismi na vydávanie rozhodnutí správnych orgánov prerušujú, resp. spočívajú. To znamená, že v tomto prípade začatie konania na tunajšom súde dňa 20.10.2009 spôsobilo prerušenie plynutia lehoty podľa § 45 ods. 1 ZoSD, ktorá pokračovala po doručení právoplatného rozhodnutia súdu žalovanému aj s jeho spisovým materiálom dňa 27.11.2012, t.j. v období od 20.10.2009 do 27.11.2012 lehota podľa § 45 ods. 1 ZoSD neplynula. Z uvedeného vyplýva, že v čase vydania prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia nedošlo k zániku práva vyrubiť daň v zmysle uvedeného ustanovenia ZoSD. Podľa § 250j ods. 1 OSP ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len „v medziach žaloby") dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia považoval súd napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu za vecne správne a žalobu ako nedôvodnú zamietol. Podľa § 250k ods. 1 OSP ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Ak bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené z dôvodu podľa § 250j ods. 3 súd žalobcovi prizná úplnú náhradu trov konania. Môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. O trovách konania súd rozhodol s prihliadnutím na ust. § 250k ods. 1 OSP tak, že žalobcovi, ktorý nemal úspech v konaní, nepriznal ich náhradu a žalovaný na náhradu trov konania zo zákona nemá nárok. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods.1 O.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.