Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/296/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013202177 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1013202177.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: Rosnička Slovakia, a.s., Kopčianska 89, Bratislava, IČO: 35 814 918 zastúpený: Mgr. Martin Berec, advokát, DOMUS PETRA, Pod Sokolice 1/B, Trenčín, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/501911/2013/5131 zo dňa 18.10.2013, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Účastníkov sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 11.12.2013 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/501911/2013/5131 zo dňa 18.10.2013, ktorým bolo na odvolanie žalobcu potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Bratislava (ďalej aj správca dane) č. 9101505/5/3622826/2013/Dod zo dňa 30.07.2013. Rozhodnutím správcu dane bolo na zabezpečenie daňového nedoplatku vo výške XX.XXX,XX eur zriadené podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu vedeným v katastri nehnuteľností v Správe katastra W. na LV č. XXXX, k.ú. M. ako parc. č. XXX/X o výmere XXXX m2 zastavané plochy a nádvoria a parc. č. XXX/XXX vo výmere XXXX m2 zastavané plochy a nádvoria, so stavbou súp. č. XXX. Ku skutkovým okolnostiam prípadu žalobca uviedol, že uznesením Okresného súdu Bratislava I č.k. 6R/7/2012 zo dňa 07.12.2012 bola povolená reštrukturalizácia spoločnosti Rosnička Slovakia, a.s., ktorá bola ukončená uznesením uvedeného súdu zo dňa 09.08.2013 a zároveň bol schválený reštrukturalizačný plán. Veriteľ Slovenská republika - Daňový úrad Bratislava si v reštrukturalizačnom konaní uplatnil u reštrukturalizačného správcu AB restructuring, k.s. pohľadávky prihláškami pod por. č. 147 až por. č. 162, ktoré správca zistil v rozsahu ako boli prihlásené. Žalobca mal za to, že správca dane už voči nemu neeviduje žiadne pohľadávky, keďže si tieto do reštrukturalizácie neprihlásil. K jednotlivým pohľadávkam, ktoré boli zabezpečené zriadeným záložným právom k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu, žalobca uviedol nasledovné: 1/ rozhodnutia o uložení pokuty č. 9103305/5/1035100/2013/Slem zo dňa 18.03.2013 vo výške XX,- eur (splatnej dňa 23.08.2013), č. 9103305/5/1038449/2013/Slem zo dňa 19.03.2013 vo výške XX,- eur (splatnej dňa 23.04.2013) a č. 9103305/5/1042112/2013/Slem zo dňa 19.03.2013 vo výške XX,- eur (splatnej dňa 23.04.2013). Žalobca namietal, že tieto rozhodnutia mu boli doručené až dodatočne, v prílohe listu správcu dane zo dňa 19.11.2013, teda po neprimerane dlhej dobe po tom, ako bolo na ich základe zriadené daňové exekučné záložné právo. Tieto rozhodnutia žalobca označil za nulitné v zmysle § 64 Daňového poriadku, navyše všetky rozhodnutia sa podľa žalobcu týkajú rozhodných období pred začatím reštrukturalizácie. V čase prihlasovania pohľadávok bolo jasné omeškanie žalobcu, čiže mali byť uplatnené. 2/ nároky z daňového priznania za zdaňovacie obdobie marec 2013 vo výške X.XXX,XX eur (splatného dňa 25.04.2013) a z daňového priznania za zdaňovacie obdobie máj 2013 vo výške X.XXX,XX eur (splatného dňa 25.06.2013). Tieto pohľadávky žalobca uznal ako prednostné pohľadávky vzniknuté počas reštrukturalizácie a v celosti ich uhradil, preto ich podľa jeho názoru nie je možné považovať za daňový nedoplatok. 3/ nárok z daňového priznania za zdaňovacie obdobie november 2012 vo výške X.XXX,XX eur. Tento nárok podľa žalobcu nie je možné v celosti považovať za prednostnú pohľadávku, keďže začiatkom novembra 2012 bola začatá reštrukturalizácia a ňou došlo k predčasnej splatnosti všetkých záväzkov veriteľov voči žalobcovi. Na to, aby si túto pohľadávku mohol Daňový úrad Bratislava v reštrukturalizácii uplatňovať, mala byť prihlásená do reštrukturalizácie ako podmienená pohľadávka v zmysle § 28 ods. 5 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ZKR), pričom podaním daňového priznania by bola spresnená jej výška, v ktorej by bola následne zahrnutá do reštrukturalizačného plánu. 4/ nárok z hlásenia za zdaňovacie obdobie 2012 zo dňa 28.03.2013 vo výške XX.XXX,XX eur (splatného dňa 30.04.2013). K tejto pohľadávke žalobca uviedol, že v zákonom stanovenej lehote v roku 2012 v zmysle § 39 ods. 9 písm. a/ zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v platnom znení (ďalej len zákon o dani z príjmov) podával správcovi dane prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmu zo závislej činnosti za uplynulý mesiac. Správca dane mal preto vedomosť o pohľadávkach na dani z príjmov od začiatku roku 2012 do dňa začatia reštrukturalizácie, vzniknutých na základe jednotlivých prehľadov. Podľa žalobcu bolo jeho právom si tieto pohľadávky do dňa začatie reštrukturalizácie v zákonnej lehote u správcu prihlásiť. Podľa žalobcu nie je možné pripustiť, aby pohľadávky, ktoré vznikli z jednotlivých prehľadov, mali charakter prednostných pohľadávok. Tým, že neboli prihlásené do reštrukturalizačného konania, potvrdením reštrukturalizačného plánu ich vymáhateľnosť zanikla a preto nie je možné, aby na základe tejto nevymáhateľnej pohľadávky vznikol nedoplatok na dani a na jeho zabezpečenie bolo zriadené záložné právo. Nakoniec žalobca poukázal na disproporciu týkajúcu sa zabezpečovaného majetku - nehnuteľnosti obchodného distribučného centra v hodnote XXX.XXX,- eur, ktoré je v zjavnom rozpore so zabezpečovanou pohľadávkou v zmysle § 81 ods. 6 Daňového poriadku, čím došlo k neoprávnenému zvýhodneniu veriteľa. II. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že zverejnením uznesenia v Obchodnom vestníku č. 237/2012 zo dňa 07.12.2012 Okresný súd Bratislava I povolil dňa 08.12.2012 reštrukturalizáciu žalobcu. Daňový úrad dňa 28.12.2012 prihlásil správcovi a Okresnému súdu Bratislava I svoje pohľadávky do reštrukturalizačného konania vo výške XXX.XXX,XX eur. Po začatí reštrukturalizačného konania vykazoval voči žalobcovi daňový nedoplatok v celkovej výške XX.XXX,XX eur, ktorý vznikol v priebehu reštrukturalizačného konania a preto si ho ako daňovú pohľadávku v zmysle § 120 ods. 2 ZKR neprihlásil do reštrukturalizačného konania. Ide o prednostné pohľadávky, na ktoré nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania, ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu a tým sa neuspokojujú v reštrukturalizácii. Žalovaný poukázal na to, že vznik pohľadávky podľa ZKR je viazaný na vznik daňového nedoplatku, ktorým sa rozumie dlžná suma dane po lehote splatnosti (§ 2 písm. f/ Daňového poriadku). Žalovaný ďalej uviedol, že nakoľko rozhodnutia o pokutách správca dane doručoval nie žalobcovi, ale na adresu reštrukturalizačného správcu, doručil ich opätovne žalobcovi, ktorý ich prevzal dňa 26.11.2013. Podľa vyjadrenia žalovaného žalobca uhradil daňový nedoplatok vyplývajúci z daňových priznaní na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2013 a máj 2013 a z rozhodnutí o uložení pokút na dani z pridanej hodnoty č. 9103305/5/1035100/2013/Slem zo dňa 18.03.2013 vo výške XX eur, č. 9103305/5/1038449/2013/Slem zo dňa 19.03.2013 vo výške XX eur a č. 9103305/5/1042112/2013/Slem zo dňa 19.03.2013 vo výške XX eur. Rozhodnutím č. 9101505/5/197938/2004/Dob zo dňa 17.01.2014 daňový úrad čiastočne zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie o zriadení daňového exekučného záložného práva zo dňa 30.07.2013 a to z dôvodu, že žalobca ku dňu 13.01.2014 z časti zaplatil daňový nedoplatok v sume X.XXX,XX eur. Vzhľadom na to označené pohľadávky správcu dane už nie sú predmetom vymáhania v daňovom exekučnom konaní, ani zabezpečenia zriadením záložného práva a preto ich žalovaný považoval za bezpredmetné. Pohľadávky vyplývajúce z daňového priznania za zdaňovacie obdobie november 2012 vo výške X.XXX,XX eur (splatné dňa 27.12.2012) a z hlásenia za zdaňovacie obdobie roku 2012 zo dňa 28.03.2013 vo výške XX.XXX,XX eur (splatné dňa 30.04.2013), považoval žalovaný za prednostné pohľadávky, ktoré je možné vymáhať u daňovej exekúcii a zabezpečiť zriadením záložného práva v zmysle daňového poriadku. K žalobnej námietke ohľadom neprimeranosti predmetu záložného práva k výške daňového nedoplatku žalovaný uviedol, že Daňový poriadok umožňuje správcovi dane založiť majetok aj vyššej hodnoty a to v súlade s § 81 ods. 6. III. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na prejednanie veci preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods.2 O.s.p.) a dospel k záveru, že toto rozhodnutie je v súlade so zákonom. Z pripojených administratívnych spisov daňových orgánov súd zistil, že rozhodnutím č. 9101505/5/3622826/2013/Dob zo dňa 30.07.2013 Daňový úrad Bratislava v zmysle § 81 ods. 1 Daňového poriadku na zabezpečenie daňového nedoplatku vo výške XX.XXX,XX eur zriadil záložné právo k vyššie označeným nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu a na dobu trvania záložného práva zakázal žalobcovi nakladať s jeho predmetom bez súhlasu správcu dane. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré žalovaný preskúmal v odvolacom konaní a dňa 18.10.2013 vydal rozhodnutie č. 1100302/1/501911/2013/5131, ktorým podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku odvolaním napadnuté rozhodnutie daňového úradu potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia špecifikoval pohľadávky správcu dane tvoriace daňový nedoplatok zabezpečený zriadením záložného práva, konštatoval, že ide o pohľadávky, ktoré vznikli po začatí reštrukturalizačného konania voči žalobcovi a preto neboli prihlásené do reštrukturalizačného konania. Poukázal na to, že zriadenie záložného práva predstavuje fakultatívny právny inštitút, ktorý je správa dane oprávnený uplatniť pri nedobrovoľnom plnení daňovej povinnosti daňovým subjektom. Obmedzuje vlastníka nakladať so zálohom bez súhlasu správcu dane, pričom je závislé čo do vzniku aj trvania na existencii daňového nedoplatku alebo daňovej pohľadávky. Nakoľko ku dňu vydaniu prvostupňového rozhodnutia existoval právoplatný a vykonateľný daňový nedoplatok žalobcu v celkovej sume XX.XXX,XX eur, považoval žalovaný postup daňového úradu za súladný s právnymi predpismi. Z obsahu administratívneho spisu súd tiež zistil, že rozhodnutím č. 9101505/5/197938/2014/Dob zo dňa 17.01.2014 Daňový úrad Bratislava v zmysle § 82 Daňového poriadku z vlastného podnetu čiastočne zrušil svoje rozhodnutie zo dňa 30.07.2013 o zriadení záložného práva k vyššie označeným nehnuteľnostiam a to v časti daňového nedoplatku vo výške X.XXX,XX eur, ktorý žalobca ku dňu 13.01.2014 uhradil. IV. Podľa § 120 ods. 1 ZKR ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká. Podľa ods. 2 pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, pracovnoprávne nároky, na ktoré nárok vznikol za obdobie kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k začatiu reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou (ďalej len „prednostné pohľadávky“). Na prednostné pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s tým ich veritelia súhlasia. Podľa § 2 písm. f/ Daňového poriadku daňovým nedoplatkom dlžná suma dane po lehote splatnosti dane. Podľa § 68 ods. 4 pís. b/ Daňového poriadku daň je vyrubená podaním daňového priznania vrátane dodatočného daňového priznania. Podľa § 81 ods. 1 Daňového poriadku na zabezpečenie daňového nedoplatku môže rozhodnutím správcu dane vzniknúť záložné právo k predmetu záložného práva vo vlastníctve daňového dlžníka alebo k pohľadávke daňového dlžníka. Rovnako môže správca dane rozhodnúť o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k predmetu záložného práva, ktorý daňový dlžník nadobudne v budúcnosti, a to aj vtedy, ak predmet záložného práva vznikne v budúcnosti alebo jeho vznik závisí od splnenia podmienky. Záložné právo nemožno zriadiť k ortopedickým pomôckam a kompenzačným pomôckam vrátane osobného motorového vozidla ťažko zdravotne postihnutej osoby. Záložné právo k pohľadávke je účinné voči poddlžníkovi, ak je poddlžník o tom písomne vyrozumený. Rozhodnutie o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k zálohu daňového dlžníka sa doručí daňovému dlžníkovi. Ak ide o záložné právo k pohľadávke daňového dlžníka, rozhodnutie o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k pohľadávke daňového dlžníka sa doručí daňovému dlžníkovi a poddlžníkovi. Proti rozhodnutiu podľa piatej vety v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia môže daňový dlžník podať odvolanie; rovnako podľa šiestej vety môže daňový dlžník a poddlžník podať odvolanie. Poddlžník môže v odvolaní namietať len neexistenciu alebo zánik pohľadávky, ktorá je predmetom záložného práva; toto tvrdenie je povinný preukázať. Odvolanie nemá odkladný účinok. Rozhodnutie o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva sa s vyznačením jeho vykonateľnosti zašle na zápis alebo na registráciu podľa Občianskeho zákonníka. Katastru nehnuteľností alebo príslušnému registru správca dane oznámi, kedy rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Na účely tohto zákona sa poddlžníkom rozumie dlžník daňového dlžníka. Podľa ods. 6 správca dane dbá, aby hodnota predmetu záložného práva podľa odseku 1 bola primeraná sume daňového nedoplatku, na zabezpečenie ktorého sa záložné právo zriaďuje. Ak daňový dlžník v čase vydania rozhodnutia o zriadení záložného práva nevlastní predmet záložného práva, ktorého hodnota je primeraná sume daňového nedoplatku, môže správca dane rozhodnúť o zriadení záložného práva aj na predmet vyššej hodnoty. Podľa § 82 ods. 1 Daňového poriadku rozhodnutie o zriadení záložného práva môže správca dane z vlastného alebo iného podnetu zmeniť alebo zrušiť, a to aj čiastočne, ak daňový subjekt daňovú pohľadávku alebo daňový dlžník alebo poddlžník, alebo iná osoba podľa daňový nedoplatok zaplatila celkom alebo sčasti alebo ak zanikol predmet záložného práva alebo došlo k zániku daňovej pohľadávky alebo daňového nedoplatku iným spôsobom alebo ak je iný dôvod na jeho zmenu alebo zrušenie. Rozhodnutie sa doručí daňovému subjektu a v prípade daňového nedoplatku daňovému dlžníkovi alebo poddlžníkovi, ktorí proti nemu môžu v lehote 15 dní odo dňa doručenia podať odvolanie. Právoplatné rozhodnutie sa doručí registru podľa osobitného predpisu. Podľa § 84 ods. 1 g/ Daňového poriadku daňový nedoplatok zanikne dňom nasledujúcim po úplnom splnení pohľadávok správcu dane vyplývajúcich z potvrdeného reštrukturalizačného plánu, a to v rozsahu pohľadávok, ktoré daňový subjekt na základe schváleného reštrukturalizačného plánu nemusí plniť alebo ktoré nemožno v reštrukturalizácii uspokojiť; rovnako zanikajú aj pohľadávky, ktoré v reštrukturalizačnom konaní neboli riadne a včas prihlásené, tieto pohľadávky alebo ich časti po skončení reštrukturalizácie nemožno dodatočne vyrubiť. Podľa § 158 ods. 1 Daňového poriadku daňový nedoplatok sa na účely konkurzu a reštrukturalizácie považuje za pohľadávku. Podľa ods. 3 ak daňový nedoplatok vznikol v deň vyhlásenia konkurzu alebo v deň začatia reštrukturalizačného konania, alebo po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania, považuje sa za pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania. Podľa § 39 ods. 9 zákona o dani z príjmov zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný podávať miestne príslušnému správcovi dane v lehote podľa § 49 <.a) prehľad o príjmoch zo závislej činnosti, ktoré jednotlivým zamestnancom vyplatil, o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z týchto príjmov a o daňovom bonuse za uplynulý kalendárny mesiac (ďalej len „prehľad“); v prehľade sa uvádzajú aj osobné údaje zamestnanca uvedené v § 32 ods. 6 písm. a) až c) <., ktorému bol príjem poskytnutý, ak nejde o osoby, na ktoré sa vzťahujú osobitné spôsoby vykazovania údajov podľa osobitného predpisu, b) hlásenie o vyúčtovaní dane, o úhrne príjmov zo závislej činnosti a o daňovom bonuse (ďalej len „hlásenie“), poskytnutých zamestnancom bez ohľadu na to, či ide o peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie za uplynulé zdaňovacie obdobie. Podľa § 39 ods. 11 zákona o dani z príjmov na hlásenie sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona a ustanovenia osobitného predpisu vzťahujúce sa na daňové priznanie, pričom hlásenie sa považuje za daňové priznanie, opravné hlásenie sa považuje za opravné daňové priznanie a dodatočné hlásenie sa považuje za dodatočné daňové priznanie podľa osobitného predpisu. Podľa § 49 ods. 1 zákona o dani z príjmov daňové priznanie (§ 32 <.a 41 <.), prehľad [§ 39 ods. 9 písm. a) <.] alebo hlásenie [§ 39 ods. 9 písm. b) <. podáva daňovník miestne príslušnému správcovi dane. Podľa ods. 2 daňové priznanie alebo hlásenie sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak tento zákon neustanovuje inak; prehľad sa podáva do konca kalendárneho mesiaca, za predchádzajúci kalendárny mesiac. V lehote na podanie daňového priznania alebo hlásenia je povinný platiteľ dane, daňovník, dedič alebo osoba podľa osobitného predpisu daň aj zaplatiť. Daňovník, ktorému do lehoty na podanie daňového priznania podľa tohto odseku alebo do lehoty podľa odseku 3 správca dane neoznámil číslo účtu správcu dane vedeného pre daňovníka, je povinný daň zaplatiť v lehote do ôsmich dní od doručenia tohto oznámenia, ak mu toto oznámenie bolo doručené po lehote na podanie daňového priznania. Rovnaký postup sa použije, ak za osobu, ktorá nemá do termínu na podanie daňového priznania správcom dane oznámené číslo účtu správcu dane vedeného pre daňovníka, podáva daňové priznanie dedič alebo osoba podľa osobitného predpisu. V. Vzhľadom na čiastočné zrušenie napadnutého rozhodnutia o zriadení záložného práva z dôvodu uhradenia časti zabezpečeného daňového nedoplatku v sume X.XXX,XX eur, vyplývajúceho z daňových priznaní k DPH za zdaňovacie obdobia marec a máj 2013 a z vyššie opísaných rozhodnutí o uložení pokuty žalobcovi, možno konštatovať, že zánikom týchto pohľadávok správcu dane zaniklo aj ich zabezpečenie záložným právom tak, ako to vyplýva z rozhodnutia Daňového úradu Bratislava č. 9101505/5/197938/2014/Dob zo dňa 17.01.2014. Predmetom posúdenia súdom teda zostala len zákonnosť zabezpečenia pohľadávok správcu dane z daňového priznania k DPH za zdaňovacie obdobie november 2012 vo výške X.XXX,XX eur a z hlásenia o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti poskytnutých jednotlivým zamestnancom žalobcu za rok 2012 v sume XX.XXX,XX eur, o ktorých žalobca v žalobe tvrdí, že nejde o prednostné pohľadávky a správca dane si ich mohol prihlásiť do reštrukturalizačného konania, v dôsledku čoho mala ich vymáhateľnosť zaniknúť. Krajský súd sa s týmito tvrdeniami žalobcu nemohol stotožniť a je toho názoru, že ide o prednostné pohľadávky, ktoré vznikli počas reštrukturalizačného konania a preto bol správca dane na ich zabezpečenie oprávnený zriadiť záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu. Pokiaľ ide o daňový nedoplatok vyplývajúci z daňového priznania k DPH za zdaňovacie obdobie november 2012, považuje súd za nepochybné, že táto pohľadávka nemohla vzniknúť skôr ako žalobca podal správcovi dane daňové priznanie za toto zdaňovacie obdobie. Podanie daňového priznania sa považuje za vyrubenie dane, ktorá sa stala splatnou dňom 27.12.2012. Možno teda konštatovať, že nakoľko uvedená pohľadávka vznikla až v priebehu reštrukturalizačného konania dňom, ktoré začalo dňom 08.12.2012, ide nesporne o prednostnú pohľadávku. Súd poznamenáva, že právny režim prihlasovania podmienených pohľadávok do konkurzu sa na reštrukturalizačné konanie nevzťahuje. K nedoplatku z hlásenia o vyúčtovaní dane z príjmov zamestnancov žalobcu zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie roku 2012 súd uvádza, že ide o pohľadávku, ktorá vznikla až podaním hlásenia správcovi dane dňom 28.03.2013, ktoré má v zmysle zákona rovnaké účinky ako daňové priznanie, pričom daň z príjmov vyúčtovaná v predmetnom hlásení bola splatnou do konca marca roku 2013. Bez zreteľa na mesačné prehľady o príjmoch zamestnancov žalobcu zo závislej činnosti a zrazených preddavkoch na daň, ktoré žalobca zasielal správcovi dane, je podľa názoru súdu nutné skonštatovať, že daň bola z právneho hľadiska vyrubená až podaním hlásenia a nedoplatok z neho vyplývajúci, ktorý vznikol dňom 28.03.2013, si preto správca dane nemohol uplatniť v reštrukturalizačnom konaní začatom dňa 08.12.2012. Pokiaľ ide o námietku žalobcu ohľadom neprimeranosti hodnoty založenej nehnuteľnosti vo vzťahu k výške zabezpečovaného daňového nedoplatku, je súd v zhode so žalovaným toho názoru, že správca dane bol podľa zákona oprávnený rozhodnúť o zriadení záložného práva aj na predmet vyššej hodnoty, ako bola suma daňového nedoplatku, keďže nebolo preukázané, že žalobca v tom čase vlastnil iný predmet v hodnote primeranej sume daňového nedoplatku, na ktorý by bolo možné zriadiť záložné právo. Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že napadnuté rozhodnutie i postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, boli v súlade so zákonom. Nakoľko námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia postupoval súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. a žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a nepriznal účastníkom právo na náhradu trov, nakoľko žalobca vo veci úspech nemal a žalovanému v systéme správneho súdnictva právo na náhradu trov konania zásadne neprináleží. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.) Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.