Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/302/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013202229 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1013202229.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Viery Šebestovej v právnej veci žalobcu: GAMA-EXPO, s.r.o., Drotárska cesta 102, 811 02 Bratislava, IČO: 35 898 429, právne zastúpený: Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/464893/2013/14003 zo dňa 1.10.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Účastníkom súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.12.2013 domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/464893/2013/14003 zo dňa 1.10.2013, v spojení s dodatočným platobným výmerom Daňového úradu Bratislava, č.k.: 9104402/5/3080569/2013/ Glo zo dňa 26.6.2013, ktorým správca dane žalobcovi, podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní v znení neskorších predpisov (ďalej len daňový poriadok) nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie február 2012 vo výške XXX € a vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2012 v sume X XXX XXX €. V žalobe uviedol, že podal voči prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie z dôvodu, že závery daňovej kontroly sú v rozpore so skutočnosťou a zákonom, pričom správca dane v časti " zdaniteľné obchody " uviedol, že kontrolou neboli zistené porušenia zákona číslo 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov ( ďalej len zákon o DPH ), ktoré by mali vplyv na výšku priznanej a odvedenej dane v zdaňovacom období február 2012. Žalobca preukázal, že tovar riadne nadobudol a následne predal odberateľovi, bol riadne uskladnený a názory správcu dane, že sa jednalo o neuskutočnenie zdaniteľného plnenia nie sú podložené. Podľa jeho názoru, správca dane neúplne zistil skutkový stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je v rozpore s právnymi predpismi. Výsledok daňovej kontroly vo vzťahu ku kontrolovanému daňovému subjektu považuje za diskriminačný. Závery správcu dane uvádzané v odôvodnení rozhodnutia sú v rozpore s výrokovou časťou, čím sa stalo rozhodnutie nezrozumiteľné, zmätočné a nezákonné. V protokole z daňovej kontroly bolo uvedené ako posudzované zdaňovacie obdobie január 2011 a vo výrokovej časti sa uvádza ako posudzované zdaňovacie obdobie február 2012, čo robí rozhodnutie zmätočným a nezákonným. Uviedol, že správca dane je povinný uplatňovať a vykonávať dôkazné prostriedky, ktoré sú nielen na ujmu daňového subjektu, ale aj tie, ktoré sú v jeho prospech. V danom prípade služba bola ďalej dodaná, prišlo k zdaniteľnému plneniu, čo je možné zistiť dotazom na vlastníka skladových priestorov na Žilinskej ceste 130 v Piešťanoch. V predmetných priestoroch došlo k odovzdaniu a prevzatiu služieb, ktoré boli realizované na uloženom tovare. Bol postihnutý za konanie obchodného partnera, ktorý si nepreberá poštu a nekomunikuje so správcom dane. Žalobca mal svoje obchody riadne zaúčtované a potvrdené zo strany dodávateľov a odberateľov. Správca dane akceptoval daň na výstupe zo zdaniteľných obchodov deklarovanú v podaných daňových priznaniach a kontrolou neboli zistené porušenia zákona o DPH, ktoré by viedli k zvýšeniu dane na výstupe. Zo strany správcu dane sa jedná aj o porušenie zásady rovnosti z dôvodu rôzneho prístupu k hodnoteniu dôkazov v obdobných prípadoch. Poukázal na princípy uplatňované zákonom o správe daní, zásadu zákonnosti, súčinností, voľného hodnotenia dôkazov, rovnosti, primeranosti, ktoré boli zo strany daňových orgánov porušené. Porušením procesných postupov a zásad bol zmarený účel konania, vyrubovacieho konania a daňovej kontroly. Poukázal na § 2 ods. 1, 2, 8, § 15, § 17, § 29 daňového poriadku, článok 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa jeho názoru, vydanie dodatočného platobného výmeru podľa § 44 ods. 6 písm. b), bod 1 zákona číslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov ( ďalej len zákon o správe daní )nebolo dôvodné a bolo vydané v rozpore so zákonom o DPH. Citoval § 49 ods. 1, 2, § 19 ods. 2, § 51 ods. 1, § 71 ods. 2 písm. f) zákona o DPH a uviedol, že dodanie služieb bolo vierohodne preukázané tak, ako to uviedol aj sám správca dane. Podľa jeho názoru, všetky podmienky pre uplatnenie odpočtu dane boli splnené. Uviedol, že správca dane pochybil, keď zrušil registráciu platiteľa DPH dodávateľovi služieb, spoločnosti LC Transport SK, s.r.o. a určil posledné zdaňovacie obdobie tohto subjektu na december 2011. Uvedenému subjektu bola zrušená daň protizákonne v rozpore s ustanovením § 81 ods. 1 a 4, § 4 ods. 1 zákona o DPH. Poukázal na judikáty Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžf 1/2011, Najvyššieho správneho súdu ČR č. 5 Afs 131/2004 ako aj rozsudok Súdneho dvora č. C-80/11, C-142/11. Na základe uvedených dôvodov žiadal súd, aby napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie správcu dane zrušil, vec mu vrátil na nové konanie žalobcovi priznal náhradu trov konania. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 30.1.2014 uviedol, že správca dane vykonal u žalobcu kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie február 2012, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 9104402/5/1996641/2013/ Glo zo dňa 17. 5. 2013, ktorý mu bol doručený 27. 5. 2013 s výzvou, aby sa vyjadril k zisteniam uvedeným v protokole. Žalobca v určenej lehote nedoručil správcovi dane písomné vyjadrenie, ktoré doručil až 26. 6. 2013. Správca dane následne žalobcovi oznámil, že lehota na podanie vyjadrenia mu uplynula 17. 6. 2013. Na základe výsledkov daňovej kontroly správca dane vyrubil žalobcovi rozhodnutím zo dňa 26. 6. 2013 za zdaňovacie obdobie február 2012 rozdiel DPH v sume X XXX XXX €. Žalobca sa voči predmetnému rozhodnutiu odvolal. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí stotožnil so závermi správcu dane, ktorý na základe zisteného skutkového stavu dospel k správnemu názoru, že žalobca si neoprávnene uplatnil odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od spoločnosti LC Transport SK, s.r.o. v celkovej sume X XXX XXX € a od spoločnosti TAGART s.r.o. v sume XX XXX €, čím porušil § 49 ods. 1 a 2, § 51 a § 19 zákona o DPH. Správca dane vykonal nielen formálnu kontrolu dokladov ale skúmal aj reálnosť uskutočnenia deklarovaných zdaniteľných obchodov. Predmetom obchodných plnení bolo dodanie služieb, a to spoločnosťou LC Transport SK s.r.o., ktorou bola fakturovaná výroba granitovej dlažby a spoločnosťou TAGART s.r.o. bol fakturovaný prenájom zariadení a strojov na opracovanie prírodného kameňa na obdobie január - február 2012. Žalovaný trval na svojom stanovisku uvedenom v napadnutom rozhodnutí, že správca dane postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, a to daňovým poriadkom a zákonom o DPH. Tvrdenie žalobcu, že kontrolou neboli zistené porušenia zákona o DPH, pokladá za zavádzajúce a nepravdivé. Rozhodnutie správcu dane jasne deklaruje a zdôvodňuje príslušné ustanovenia zákona o DPH. Nie je pravdou, že v protokole z daňovej kontroly sa uvádza ako posudzované zdaňovacie obdobie január 2011 a vo výrokovej časti sa uvádza zdaňovacie obdobie február 2012. Príslušné kontrolované zdaňovacie obdobie je uvádzané v celom texte protokolu správne - február 2012, len v závere, v jednom prípade došlo k omylu pri prepise tabuľky kde je uvedený január 2011. Uviedol, že formálna existencia faktúry ako aj preukazovanie zaplatenia súm nie sú predpokladom pre odpočítanie dane, pričom daňový subjekt preukazuje vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencii a záznamov. Správca dane zistil, že fakturované služby uvedených dodávateľov neboli v skutočnosti vykonané tak, ako je uvedené vo faktúrach spoločnosť LC Transport SK, s.r.o., ktorá v kontrolovanom zdaňovacom období február 2012 už nebola platiteľom DPH, bolo jej určené posledné zdaňovacie obdobie december 2011. Poukázal na ustanovenie § 49 ods. 2 zákona o DPH ako ich miestne zisťovanie príslušného daňového úradu a vyjadrenia konateľky spoločnosti, ktorá sama spochybňuje reálnosť vykonania a dodania fakturovaných služieb. Konateľka predmetného dodávateľa uviedla, že nikdy nevystavovala ani nepodpisovala žiadne faktúry, nevie akú ekonomickú činnosť spoločnosť vykonáva a nepozná žalobcu. Ani v prípade spoločnosti TAGART s.r.o. nebolo preukázané reálne uskutočnenie služieb. Správca dane postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o DPH, keď podľa § 49 ods. 1 a 2 a § 51 neuznal odpočítanie dane, ktoré si žalovaný neoprávnene uplatnil z dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťami LC transport SK, s.r.o. a TAGART s.r.o. a podľa § 69 ods. 5 priznanú daň na základe vydaných faktúr pre odberateľov MEAT s.r.o. a Xdeal Slovakia s.r.o. je povinný žalovaný zaplatiť, čo správca uviedol aj v protokole o daňovej kontrole. Žalobcovi nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 a 2 zákona o DPH. K žalobným námietkam žalovaný ďalej uvádza, že žalobca nesprávne uviedol procesný predpis, zákon číslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov, pretože správca dane pri výkone daňovej kontroly postupoval podľa ustanovení zákona č. 563/2009 Z.z. Žalovaný preskúmaním administratívneho spisu nezistil rozpor v konaní správcu s ustanoveniami zákona. Námietky žalobcu sú všeobecné, nekonkrétne a nedôvodné. Správcom dane bolo vydané rozhodnutie podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku a námietky žalobcu o porušení zákona o DPH nie sú dôvodné. Ohľadom zrušenia registrácie na DPH spoločnosti LC Transport SK, s.r.o. žalovaný uviedol, že táto námietka nie je právne relevantná. Zo spisu vyplýva, že konateľka tejto spoločnosti podala dňa 12. 12. 2011 žiadosť o zrušenie registrácie na DPH a správcom dane bol určený december 2011 ako posledné zdaňovacie obdobie. K rozhodnutiam, na ktoré poukazoval žalobca v žalobe žalovaný uviedol, že predmetné judikáty boli vydané vo veci vykonávania dôkazného bremena. Na daný prípad nie sú aplikovateľné. V závere svojho vyjadrenia k žalobe žalovaný uviedol, že rozhodnutia správcu dane ako i rozhodnutie o odvolaní boli vydané v súlade so zákonom a žiadal žalobu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie na nariadenom pojednávaní v zmysle ust. § 250g ods. 1 O.s.p. v rozsahu žaloby podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p.. Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ust. § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov (súd nemá na to kompetenciu), ale len preskúmavať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok (vymedzených žalobou) rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č. č. 1100301/1/464893/2013/14003 zo dňa 1.10.2013, v spojení s dodatočným platobným výmerom Daňového úradu Bratislava, č.k.: 9104402/5/3080569/2013/Glo zo dňa 26.6.2013, ktorým správca dane žalobcovi, podľa § 68 ods. 5 a 6 daňového poriadku nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie február 2012 vo výške XXX € a vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2012 v sume X XXX XXX €. Z administratívneho spisu súd zistil, že dňa 26.3.2012 bolo správcovi dane doručené daňové priznanie žalobcu pre daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2012. V daňovom priznaní uviedol, že základ dane tvorí hodnota tovaru a služieb za predmetné obdobie v sume X XXX XXX €, z čoho daň činí X XXX XXX €. Žalobca si uplatnil nadmerný odpočet v sume XXX €. Podaním zo dňa 31.5.2012 správca dane informoval žalobcu o vykonaní daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie február 2012. Upovedomenie bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 12.6.2012. V deň určený v predmetnom podaní, 27. 6. 2012 sa súčasne začala daňová kontrola. Správca dane si následne listom zo dňa 18.7.2012 a opakovane listom zo dňa 28.8.2012 vyžiadal od žalobcu doklady za účelom preverenia prijatých zdaniteľných obchodov a určil lehotu na ich predloženie. Dňa 1. 10. 2012 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, v rámci ktorého boli predložené účtovné doklady žalobcu. Na otázky správcu dane zástupca žalobcu uviedol, že v kontrolovanom období mal len jedného zamestnanca, mimo sídla spoločnosti nevyužíval žiadne priestory na podnikanie, prenajímal si skladové priestory na Žilinskej ceste, Piešťany. V kontrolovanom období bol prevažujúcim predmetom podnikateľskej činnosti nákup a predaj dlažby z prírodného kameňa a jeho opracovanie. Uviedol tiež, že s kontrolovanom v období nebola uskutočňovaná preprava tovaru. Správca dane žalobcu požiadal v rámci skúmania skutkového stavu Daňový úrad Trenčín o vykonanie miestneho zisťovania u dodávateľa žalobcu - spoločnosti LC transport SK, s.r.o., Dubnica nad Váhom vo vzťahu k faktúram vystaveným pre žalobcu: č. FO/12/12027, 12028, 12029, 12030, 12032, 12033, 12034, 12035, 12036, 12037, 12039, 12040, 12041, ktorými dodávateľ vyúčtoval žalobcovi cenu za výrobu granitovej dlažby z prírodného kameňa v celkovej v sume X XXX XXX €, z toho DPH predstavovala X XXX XXX€. Spoločnosť TAGART s.r.o. vyúčtovala žalobcovi v kontrolovanom období na základe faktúry DF12-040 sumu XX XXX €, z toho DPH XX XXX € za prenájom zariadení a strojov v mesiaci január až február 2012. Z odpovede Daňového úradu Trenčín zo dňa 30. 10. 2012 vyplýva, že spoločnosť LC Transport SK, s.r.o., Dubnica nad Váhom od 1. 1. 2012 nie je platiteľom DPH, konateľka spoločnosti uviedla, že v danom účtovnom období nemala žiaden majetok ani doklady, nemá vedomosť o ekonomickej činnosti spoločnosti a konateľkou sa stala od 25. 7. 2011 tak, že bola oslovená neznámymi mužmi, ktorí jej za prevod obchodnej spoločnosti ponúkli finančnú čiastku. V sídle spoločnosti nikdy nebola a neprevzala žiaden majetok. K žiadnej dodávke v prospech žalobcu ani k vystaveným faktúram sa nevedela vyjadriť, tieto nevystavila ani nepodpísala. Dňa 12. 12. 2011 podala žiadosť o zrušenie registrácie DPH . Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že v priebehu daňového konania, došlo dňa 13. 11. 2012 k úmrtiu konateľa a jediného spoločníka žalobcu. Dňa 1. 3. 2013 bol vypočutý bývalý konateľ žalobcu, U. L., ktorý bol konateľom žalobcu v období február 2012. Ten uviedol, že zmluvu o poskytovaní služby podpísal s konateľkou spoločnosti LC Transport SK, s.r.o., Dubnica nad Váhom. Faktúry za opracovanie neboli uhradené, k preprave sa nevedel vyjadriť. Stroje na opracovanie boli prenajaté formou ústnej dohody od spoločnosti TAGART s.r.o., pričom faktúra za prenájom nebola uhradená. Správca dane ďalej zistil, že predmetná spoločnosť nesídli na oznámenej adrese, je neznámy, s konateľom predmetnej spoločnosti sa správcovi dane nepodarilo skontaktovať. Dňa 17. 5. 2013 bol vypracovaný protokol z daňovej kontroly č. 9104402/5/1996641/2013/ Glo v ktorom boli popísané vyššie uvedené zistenia. Správca dane skonštatoval, že žalobca uplatnením práva na odpočítanie DPH porušil § 49 ods. 1, 2, § 51 zákona o DPH, a preto mu nevzniklo právo na odpočítanie DPH v sume X XXX XXX € z dodávateľských faktúr vyššie uvedených spoločností. Za dané obdobie žalobca vystavil odberateľské faktúry pre svojich odberateľov. Keďže jeho dodávatelia nepreukázali vznik daňovej povinnosti z dodávateľských faktúr podľa § 19 ods. 1 a 2 zákona o DPH, nemohol žalobcovi vzniknúť nárok na odpočítanie dane. Správca dane priznanú daň na základe faktúr pre odberateľov žalobcu vyhodnotil ako daň, ktorú je povinný platiť podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH. Dňa 27. 5. 2013 bol protokol z daňovej kontroly doručený zástupcovi žalobcu spolu s výzvou na podanie vyjadrenia do 15 pracovných dní od jeho doručenia. V určenej lehote nebolo zo strany žalobcu doručené vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole. Vyjadrenie bolo doručené až 26. 6. 2013, v ktorom žalobca vyjadril nesúhlas so zisteniami, uviedol, že bol vyhotovený na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, nesprávneho právneho posúdenia a navrhol výsluch U. L., ktorý bol v kontrolovanom čase konateľom žalobcu. Dňa 26. 6. 2013 bol prvostupňovým rozhodnutím žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume X XXX XXX €. V odôvodnení predmetného rozhodnutia uviedol okolnosti popísané v protokole. Proti tomuto rozhodnutiu podal dňa 17. 7. 2013 žalobca odvolanie z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávnych skutkových zistení. Následne žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie, ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Rozhodnutie odôvodnil v zhode so stanoviskom vo vyššie popísanom vyjadrení k žalobe. Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku, v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb. Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. Z daňového poriadku vyplýva, že dokazovanie vedie správca dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom povinnosťou daňového subjektu je úzka spolupráca s daňovými orgánmi. preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom (§ 24 citovaného zákona). Podľa ust. § 2 ods. 1, písm. a) a b) zákona o DPH, predmetom dane je a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, Podľa ust. § 8 ods. 1, písm. a) zákona o DPH, dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí, Podľa § 9 ods. 1 zákona, dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8. Podľa ust. § 19 ods. 1 a 2 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. Podľa ust. § 49 ods. 1 a 2, písm. a), právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa ust. § 51 ods. 1 písm. a) a b) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70. Podľa ust. § 71 ods. 1 a 2 zákona o DPH, pri každom dodaní tovaru a dodaní služby v tuzemsku pre zdaniteľnú osobu a pre právnickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, je platiteľ povinný vyhotoviť faktúru. Platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru aj v prípade, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru a predtým, ako je poskytovanie služby skončené. Platiteľ vyhotoví faktúru najneskôr do 15 dní od vzniku daňovej povinnosti. Ak v kalendárnom mesiaci vznikne platiteľovi daňová povinnosť prijatím jednej alebo viacerých platieb a zároveň aj dodaním tovaru alebo dodaním služby, na ktoré prijal jednu alebo viac platieb, môže platiteľ vyhotoviť jednu faktúru, a to najneskôr do 15 dní od vzniku poslednej daňovej povinnosti vzťahujúcej sa na toto dodanie tovaru alebo dodanie služby v tomto kalendárnom mesiaci. Platiteľ nie je povinný na účely dane vyhotoviť faktúru, ak ide o tovar alebo službu, ktorá je dodaná s oslobodením od dane podľa § 28 až 42. Faktúra musí obsahovať a) meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu, a jeho identifikačné číslo pre daň, b) meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne alebo bydliska príjemcu tovaru alebo služby a jeho identifikačné číslo pre daň, ak mu je pridelené, c) poradové číslo faktúry, d) dátum, keď bol tovar alebo služba dodaná, alebo dátum, keď bola platba podľa odseku 1 prijatá, ak tento dátum možno určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry, e) dátum vyhotovenia faktúry, f) množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby, g) základ dane, jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej cene, h) uplatnenú sadzbu dane alebo údaj o oslobodení od dane, i) výšku dane spolu v eurách, ktorá sa má zaplatiť. Podľa § § 24 ods. 1 až 5 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Na doklad znejúci na neexistujúcu osobu v čase vydania dokladu sa v daňovej kontrole a v daňovom konaní neprihliada. 2 ods. 3 zákona o správe daní a poplatkov správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Podľa § 44 daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. Podľa § 45 ods. 1 a 2 daňového poriadku, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo a) na predloženie 1. písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly, 2. služobného preukazu zamestnanca správcu dane, okrem zamestnanca správcu dane, ktorým je obec, b) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami, c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia, d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu, e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, f) vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim, g) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe. V danom prípade daňová kontrola prebehla v súlade s ust. § 46 daňového poriadku a protokol bol vypracovaný podľa ust. § 47 predmetného predpisu. V danom prípade nastal začiatok daňovej kontroly dňa 27.6.2012. Lehota na vykonanie daňovej kontroly bola predĺžená. Daňová kontrola bola ukončená dňom doručenia protokolu, t.j.27.5.2013 podľa § 46 ods. 9, písm. a) daňového poriadku v rámci zákonom stanovenej maximálnej lehoty podľa ods. 10 tohto ustanovenia. Podľa § 74 ods. 2 a 4 daňového poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu. V danom prípade súd zistil, že žalobca v konaní nepreukázal, aký predmet zmluvy o uložení veci v sklade u opatrovateľa spoločnosti KLIMEX STONE SLOVAKIA s.r.o., Bratislava na Žilinskej ceste, Piešťany mal vo februári 2012 uložený, čo je nevyhnutným predpokladom platnosti zmluvy o uložení. Správcovi dane nepredložil žiadne doklady, ktoré by sa vzťahovali na tovar uložený v sklade vo februári 2012. Súd sa oboznámil s faktúrami vystavenými spoločnosťou LC Transport SK s.r.o. č. ktorými vyúčtoval žalobcovi cenu za výrobu granitovej dlažby v mesiaci február 2012. Faktúry mala podľa tvrdenia žalobcu vystaviť konateľka dodávateľa, T. Y., ktorá na ústnom pojednávaní poprela skutočnosť, že predmetné doklady vyhotovila, podpísala a preberala finančnú hotovosť - cenu za dodávky vyúčtované uvedenými faktúrami. Nevedela uviesť podrobnosti ohľadom miesta dodávky a spôsobe uskladnenia tovaru. Žalobca v konaní okrem uvedených, spochybnených dokladov, nedokázal preukázať iným spôsobom realizáciu dodávky predmetnej dlažby, ich uskladnenie v sklade spoločnosti KLIMEX STONE SLOVAKIA s.r.o., Bratislava. Z dôvodu oprávnených pochybností o skutočnej realizácii dodávky je pochybné aj zapožičanie strojov na opracovanie fiktívnej dlažby od spoločnosti TAGART, s.r.o. Vypočutý svedok, U. L., konateľ žalobcu v predmetnom čase, síce potvrdil, že k službám opracovania kameňa došlo, na druhej strane sa však nevedel vyjadriť k otázke, kto vlastnil opracovaný tovar, ktorý nebol vo vlastníctve žalobcu. Pochybné sú aj údaje uvedené vo faktúrach vystavených spoločnosťou a LC Transport SK s.r.o., kde sú uvádzané rozdielne údaje o množstve, v počte, hmotnosti opracovaného prírodného kameňa. V každej faktúre sú údaje, ktoré určujú súčasne počet, váhu a zároveň plošný rozmer (m2), čo nie je reálne pre určenie fakturovanej ceny. Správcovi dane bola predložená rámcová zmluva o spolupráci medzi žalobcom a predmetnou spoločnosťou zo dňa 10. 1. 2011, z ktorej však nemožno zistiť spôsob určenia ceny za dodanú službu. Úvahy správcu dane o nereálnosti obchodných kontraktov bez uvedenia vyššie uvedených podrobných špecifikácii služby, ktoré by mali vplyv na určenie ceny, sú podľa názoru súdu logické a opodstatnené. Z dôvodu, že v konaní nebolo preukázané zdaniteľné plnenie dodanie služby, sú spochybnené aj ďalšie transakcie žalobcu. Daňové orgány podrobne vo svojich rozhodnutiach rozviedli správnu úvahu ktorou sa riadili pri vyhodnocovaní predložených a obstaraných dôkazných prostriedkov. Žalobca v konaní žiadnym spôsobom nedokázal vyvrátiť tvrdenia konateľky spoločnosti LC Transport SK s.r.o., ktorá poprela realizáciu služieb žalobcovi v mesiaci február 2012. Žalobca v konaní vierohodným spôsobom predmetné zistenia a logické závery správcu dane nedokázal zvrátiť a svoje dôkazné bremeno neuniesol. V preskúmavanej veci preto bolo dostatočne zistené, že žalobcovi daňová povinnosť nevznikla, v dôsledku čoho nevzniklo ani právo na odpočítanie dane. Z uvedených dôvodov Krajský súd v Bratislave nepovažoval za dôvodné námietky žalobcu, pokiaľ tento v žalobe namietal, že skutkový stav bol vo veci nedostatočne zistený a nesprávne právne posúdený. Súd dáva do pozornosti, že v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona o správe daní a aj s ohľadom na rozhodnutia Európskeho súdneho dvora (napr. Kittel, vec č. C -439/04) je dôkazné bremeno na strane daňového subjektu. V daňovom konaní je povinnosťou daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane, resp. žalovaný tieto dôkazy len vykonáva. Krajský súd v konaní žalovaného správneho orgánu nezistil vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia, v dôsledku čoho nemožno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu, resp. jeho postup, nie sú v súlade so zákonom. Žalobca mal možnosť v priebehu konania predkladať návrhy na dokazovanie, bol oboznámený s výsledkami vykonanej kontroly, bol predvolávaný na ústne pojednávania spojené s vypočutím svedkov. Predloženými dokladmi nedokázal zvrátiť logické závery a úvahy daňových orgánov. V odvolaní navrhovaný svedok, U. L., bol riadne v konaní vypočutý ku všetkým relevantným skutočnostiam, žalobca o jeho vypočutí vedel a mal možnosť mu klásť otázky za účelom objasnenia veci. Krajský súd v Bratislave vzhľadom vyššie uvedené, považoval námietky žalobcu uvedené v žalobe za nedôvodné a také, ktoré nemohli ovplyvniť správnosť preskúmavaného rozhodnutia. Súd po preskúmaní veci v medziach žaloby a žalobných dôvodov dospel k záveru, že správca dane v danom prípade postupoval v súlade s daňovým poriadkom. Vo veci si zadovážil dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, v daňovom konaní postupoval v súčinnosti s daňovým subjektom - žalobcom, boli dodržané jeho procesné práva a vo veci rozhodol skutkovo a právne správne. Žalovaný sa s námietkami žalobcu vznesenými v daňovom konaní náležite vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia. Rozhodnutie žalovaného správneho orgánu je podľa názoru súdu potrebné považovať za súladné so zákonom, a preto Krajský súd v Bratislave s poukazom na ust. § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.